PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Transcription

1 SK SK SK

2 EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli SEK(2011) 397 PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu od roku 2005 a výsledok verejných konzultácií SK SK

3 1. ÚVOD Služby všeobecného záujmu sú kľúčovým prvkom európskeho sociálneho modelu. Zohrávajú dôležitú úlohu pri zaistení sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v celej Únii a sú dôležité pre udržateľný rozvoj EÚ v súvislosti s vyššou úrovňou zamestnanosti, sociálnym začlenením, hospodárskym rastom a kvalitou životného prostredia. Lisabonská zmluva nedávno zdôraznila dôležitosť služieb všeobecného záujmu prostredníctvom zmeneného a doplneného článku 14 a nového protokolu č. 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Služby všeobecného záujmu, poskytované súkromnými alebo štátnymi subjektmi nemôžu byť často poskytované v hospodársky prijateľných podmienkach bez finančnej pomoci vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme. Pokiaľ tieto služby všeobecného záujmu predstavujú hospodárskej činnosti (service of general economic interest SGEI), vzťahujú sa na túto náhradu pravidlá štátnej pomoci, ako je stanovené v ZFEÚ. Súdny dvor v roku 2003 objasnil, že takáto náhrada za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu predstavuje štátnu pomoc okrem prípadov, keď je obmedzená len na sumu, ktorá by bola potrebná na poskytnutie náhrady efektívnym poskytovateľom. Poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sa v členských štátoch značne odlišuje. Do značnej miery sa tiež odlišuje v jednotlivých sektoroch a ovplyvňuje ho technologický a hospodársky pokrok, ako aj kultúrne a spoločenské tradície. Vyvíja sa preto postupne. Komisia s cieľom poskytnúť štátnym orgánom a trhovým subjektom právnu istotu v otázke pravidiel štátnej pomoci v tejto oblasti, v roku 2005 prijala súbor právnych nástrojov, známy ako súbor predpisov o službách všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len súbor predpisov ). Tento súbor predpisov objasňuje, za akých okolnosti je poskytovaná štátna pomoc na financovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu zlučiteľná so ZFEÚ. Komisia odvtedy v konkrétnych prípadoch prijala niekoľko rozhodnutí. Poskytuje tiež doplňujúce usmernenia prostredníctvom interaktívneho informačného systému (IIS) 1 a dokumentu Často kladené otázky 2, ktorý bol nedávno aktualizovaný a rozšírený do príručky 3. Okrem pripomenutia hlavných prvkov súčasného právneho rámca (časť 2) táto správa sumarizuje skúsenosti Komisie od roku 2005 s uplatňovaním súboru predpisov v jednotlivých sektoroch (časť 3). Správa na záver uvádza hlavné otázky vyplývajúce z verejných konzultácií, ktoré zahŕňali proces prípravy a predkladania správ v členských štátoch v roku 2008 a 2009 a všeobecné konzultácie so zainteresovanými stranami v roku 2010 (časť 5) Dostupné na adrese Pracovný dokument útvarov Komisie Najčastejšie kladené otázky v súvislosti s rozhodnutím Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o založení ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľované určitým podnikom, ktorým bolo zverené poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, a uplatňovaní rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrad za služby vo verejnom záujme, SEK(2007) 1516 z 20. novembra Pracovný dokument útvarov Komisie Príručka uplatňovania pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci, verejného obstarávania a vnútorného trhu na služby všeobecného hospodárskeho záujmu a najmä na sociálne služby všeobecného záujmu, SEK(2010) 1545 zo 7. decembra SK 2 SK

4 2. SLUŽBY VŠOBECNÉHO HOSPODÁRSKEHO ZÁUJMU A PRAVIDLÁ ŠTÁTNEJ POMOCI PODĽA ZFEÚ 2.1. Kritériá pre kvalifikáciu náhrady za služby vo verejnom záujme ako štátnej pomoci Štátna pomoc sa vo všeobecnosti zakazuje v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý stanovuje: Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Tento zákaz štátnej pomoci sa uplatňuje na služby všeobecného záujmu v rozsahu, v ktorom zahŕňajú vykonávanie hospodárskych činností podnikom 4. Až do vydania rozsudku Súdneho dvora vo veci Altmark 5 v roku 2003 nebolo úplne jasné, či náhrada poskytnutá orgánom verejnej správy za výkon služby všeobecného hospodárskeho záujmu patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 a predstavuje teda štátnu pomoc. V oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu Súdny dvor vo veci Altmark dospel k zisteniu, že náhrada formou výnimky nepredstavuje štátnu pomoc, pokiaľ kompenzuje dodatočné náklady, ktoré by boli potrebné na plnenie takýchto záväzkov služby vo verejnom záujme. Stanovil však prísne podmienky s cieľom obmedziť vyplácanie náhrad na náklady, ktoré by vznikli efektívnemu poskytovateľovi pri plnení takýchto záväzkov. Na preukázanie toho, že náhrada za služby všeobecného hospodárskeho záujmu nepredstavuje štátnu pomoc je potrebné splniť štyri kritériá z rozsudku vo veci Altmark : po prvé, podnik, ktorý prijíma takúto kompenzáciu, musí byť skutočne poverený plnením záväzkov služby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne definované, po druhé, parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočíta, musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, aby touto náhradou nebola poskytnutá ekonomická výhoda, ktorá by mohla zvýhodniť prijímajúci podnik oproti konkurenčnými podnikom, po tretie, kompenzácia nemôže prekročiť sumu, ktorá je potrebná na pokrytie všetkých nákladov alebo ich časti, vzniknutých pri plnení úloh služby vo verejnom záujme, berúc do úvahy príslušné tržby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov, po štvrté, ak sa výber podniku, ktorý bude poverený realizáciou záväzkov služieb vo verejnom záujme v konkrétnom prípade neuskutočňuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej súťaže umožňujúcej vybrať kandidáta schopného poskytovať tieto služby za najnižšiu cenu, výška nevyhnutnej kompenzácie musí byť určená na základe 4 5 Pojem hospodárska činnosť je vymedzený na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V súlade s touto judikatúrou je v právnych predpisoch v oblasti hospodárskej súťaže hospodárska činnosť vymedzená ako akákoľvek činnosť, ktorá pozostáva z poskytovania tovarov alebo služieb na trhu, bez ohľadu na právnu formu príslušného subjektu Pozri vec C-205/03, FENIN/Komisia, [2006] Zb. I-06295, bod 25. K pojmu hospodárska činnosť a pojmu podnik tiež pozri vec C-350/07 Kattner Stahlbau [2009] Zb. I Vec C-280/00, Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg / Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH, [2003] Zb. I SK 3 SK

5 analýzy výdavkov, ktoré by stredne veľký podnik, dobre riadený a primerane vybavený potrebnými prostriedkami vynaložil pri realizácii týchto záväzkov, zohľadniac pri tom súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk pri realizácii týchto záväzkov. Súdne inštitúcie Európskej únie dvor sa od vydania rozsudku vo veci Altmark pri niekoľkých príležitostiach vrátili k otázke náhrady za výkon SGEI. Všeobecný súd napríklad objasnil, že účelom štyroch podmienok uvedených v rozsudku vo veci Altmark výlučne je, či sa náhrada posudzuje ako štátna pomoc alebo nie 6, pričom článok 106 ods. 2 naďalej predstavuje základ na určenie zlučiteľnosti finančnej náhrady, ktorá nespĺňa uvedené štyri podmienky 7. Objasnil tiež, že štvrtá podmienka z rozsudku vo veci Altmark vyjadruje hlavnú charakteristiku náhrady podľa tohto rozsudku oproti náhrade klasifikovanej ako štátna pomoc, t. j. náhrada v zmysle rozsudku vo veci Altmark sa musí obmedzovať na náklady, ktoré by vznikli efektívnej spoločnosti (teda spoločnosti schopnej zvíťaziť vo verejnom obstarávaní alebo priemerne dobre riadenej spoločnosti). Inými slovami predstavuje náhrada v zmysle rozsudku vo veci Altmark sumu požadovanú na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorá pre spoločenstvo predstavuje čo najnižšie náklady 8. Uvedený súbor predpisov na druhej strane umožňuje, aby štátna pomoc poskytnutá na SGEI pokryla skutočné náklady spoločnosti, ktorá bola poverená poskytovaním SGEI bez ohľadu na jej účinnosť 9. Súd prvého stupňa odmietol aj argument, že judikatúra vo veci Altmark sa vzťahuje len na služby všeobecného hospodárskeho záujmu zverené po dátume rozsudku 10. Zákaz štátnej pomoci v rámci článku 107 ods. 1 ZFEÚ nie je úplný. Okrem okolností uvedených v článku 107 ods. 2 a 3, ktoré sa uplatňujú všeobecne, článok 106 ods. 2 ZFEÚ ustanovuje konkrétnu, obmedzenú výnimku pre SGEI 11. Podľa článku 106 ods. 2: Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. V súlade s tým nemožno SGEI raz a navždy vymedziť a členské štáty majú v tejto súvislosti širokú právomoc. Súdny dvor však ozrejmil, že nie každú hospodársku činnosť možno považovať za služby všeobecného hospodárskeho záujmu na účely článku 106 ods. 2 ZFEÚ. V skutočnosti to musí byť činnosť všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorá sa v porovnaní so všeobecných hospodárskym záujmom iných hospodárskych činností vyznačuje osobitnými charakteristikami 12. V súlade s touto judikatúrou už Komisia v minulosti zdôraznila, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu predstavujú hospodárske činnosti, ktoré členské štáty z titulu kritéria všeobecného záujmu podmieňujú plnením osobitných záväzkov služby Vec T-354/05 TFI, [2009] Zb. II-00471, bod 130. Tamtiež ako v pozn Vec T-289/03, BUPA / Komisia, [2008], Zb. II-81, bod 246 a 249. Odôvodnenie 11 a článok 5 ods. 2 a rozhodnutia o SGEI a bod 16 rámca pre SGEI. Vec T-289/03, BUPA / Komisia, [2008] Zb. II-81, bod Ďalšie konkrétne ustanovenie týkajúce sa SGEI v oblasti pozemnej dopravy možno nájsť v článku 93 ZFEÚ. Vec C-179/90, Merci convenzionali porto di Genova SpA / Siderurgica Gabrielli SpA, [1999] Zb. I- 5889, bod 27; vec C-242/95, GT-Link A/S / De Danske Statsbaner (DSB), [1997] Zb. I-4449, bod 53 a vec C-266/96, Corsica Ferries France SA / Gruppo Antichi Ormeggiatori del porto di Genova Coop. arl, Gruppo Ormeggiatori del Golfo di La Spezia Coop. arl and Ministero dei Trasporti e della Navigazione, [1998] Zb. I-3949, bod 45. SK 4 SK

6 vo verejnom záujme. Uloženie týchto záväzkov sa vyžaduje, ak sa orgány verejnej správy domnievajú, že trhové zložky takéto služby neposkytujú vôbec alebo ich poskytujú za podmienok, ktoré nepovažujú za uspokojivé 13. Preto mimo odvetví, kde je definícia služby všeobecného hospodárskeho záujmu ovplyvňovaná alebo inak obmedzovaná právom EÚ (napr. osobitnými odvetvovými smernicami), právomoc členských štátov vymedziť služby všeobecného hospodárskeho záujmu podlieha overeniu zo strany Komisie, ktorého cieľom je kontrolovať prítomnosť zjavných chýb. Komisia túto právomoc vykonáva pod kontrolou súdov Únie 14. Naproti tomu hodnotenie toho, či určitá náhrada za služby vo verejnom záujme spĺňa požiadavky zlučiteľnosti uvedené v článku 106 ods. 2 je vo výlučnej právomoci Komisie (podlieha súdnemu preskúmaniu zo strany Súdneho dvora). Rozsudok vo veci Altmark jasne stanovil, že sa mnoho existujúcich náhrad za služby vo verejnom záujme má považovať za štátnu pomoc. To viedlo k požiadavke členských štátov a ostatných zainteresovaných strán zaviesť usmernenia pre navrhovanie schém pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu tak, aby boli v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a objasniť postupu Komisie pri posudzovaní štátnej pomoci v praxi. Ako je spomenuté v úvode tohto dokumentu, Komisia na túto požiadavku reagovala v roku 2005 prostredníctvom súboru predpisov o službách všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len súbor predpisov ) Súbore predpisov Súbor predpisov o SGEI zahŕňa tri nástroje, známe ako rozhodnutie o SGEI 16, rámec pre SGEI 17 a smernica o transparentnosti Rozhodnutie o SGEI Podľa článku 108 ods. 3 Zmluvy musí členský štát upovedomiť Komisiu o plánovanom poskytnutí štátnej pomoci. Navrhovaná pomoc nesmie byť poskytnutá skôr ako Komisia príjme rozhodnutie. S cieľom predísť nadmernej administratívnej záťaži v súvislosti s pomocou, ktorá predstavuje relatívne malé riziko narušenia hospodárskej súťaže sa v rozhodnutí o SGEI ustanovujú podmienky, za ktorých, prostredníctvom výnimky z požiadaviek článku 108 ods. 3 ZFEÚ, Oznámenie o službách vo verejnom záujme v Európe z roku 2000 (Ú. v. EÚ C 17, , s. 4 23, odsek 14). Pozri tiež prílohu II k rovnakému oznámeniu. Pozri tiež vec T-289/03, BUPA / Komisia, [2008] Zb. II-81, body 166, 169 a 172. Pozri vec T-17/02, Fred Olsen / Komisia, [2005] Zb. II-2031; vec T-289/03, BUPA / Komisia, [2008] Zb. II-81, bod 13; vec T-309/04, TV2/Danemark / Komisia, [2008] Zb. II-2935, bod 95. Tiež známy ako súbor predpisov, prijatý v súvislosti s rozsudkom vo veci Altmark alebo balík Monti Kroes. Rozhodnutie Komisie (ES) č. 842/2005 z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES [teraz článok 106 ods. Zmluvy o fungovaní Európskej únie] na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 312, , s. 67). Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (Ú. v. EÚ C 297, , s. 4). Smernica Komisie 2005/81/ES z 28. novembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnoprávnymi podnikmi a finančnej transparentnosti určitých podnikov, teraz kodifikovaná ako Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (Ú. v. EÚ L 318, , s. 17). SK 5 SK

7 náhrady za SGEI nemusia byť notifikované Komisii. Rozhodnutie o SGEI sa vzťahuje na náhradu za SGEI udelenú podnikom s priemerným ročným obratom pred zdanením zo všetkých činností vo výške nižšej ako 100 miliónov EUR 19 v priebehu dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom bola služba všeobecného hospodárskeho záujmu pridelená, a ktoré prijímajú ročnú náhradu za príslušnú službu v hodnote nižšej ako 30 miliónov EUR. Pre vzdušné a námorné spojenie s ostrovmi a pre prevádzku prístavov a letísk platia špecifické prahy, založené skôr na počte pasažierov ako na finančných limitoch. Tieto prahy možno uplatňovať alternatívne popri všeobecných prahoch založených na obrate a výške náhrady. Rozhodnutie o SGEI sa neuplatňuje na pozemnú dopravu a verejnoprávne vysielanie. Na náhrady vyplatené nemocniciam a podnikom v sektore sociálneho bývania, ktoré vykonávajú služby všeobecného hospodárskeho záujmu sa výnimka uplatňuje bez ohľadu na sumu. Aby sa však mohla uplatniť výnimka, musí náhrada za výkon SGEI spĺňať podrobné podmienky stanovené v článkoch 4, 5 a 6 rozhodnutia o SGEI, ktorých cieľom je zaistiť, aby poskytovateľovi SGEI nebola poskytnutá nadmerná kompenzácia. Článok 4 rozhodnutia o SGEI vyžaduje, aby služby všeobecného hospodárskeho záujmu boli zverené príslušnému podniku prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov. Akty špecifikujú najmä charakter a trvanie záväzkov vyplývajúcich zo SGEI, parametre pre výpočet, kontrolu a posúdenie náhrady, ako aj opatrenia na vyvarovanie sa akejkoľvek nadmernej náhrade a jej vrátenie. Článok 5 stanovuje, že výška náhrady nesmie byť vyššia, ako je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo SGEI, so zohľadnením relevantných príjmov a primeraného zisku z akéhokoľvek vlastného kapitálu nevyhnutného na plnenie týchto záväzkov. Uvádza tiež podrobnosti pre spôsob výpočtu nákladov, príjmov a primeraného zisku. Článok 6 vyžaduje od členských štátov, aby vykonávali pravidelné kontroly s cieľom zabezpečiť, aby podnikom neboli udeľované vyššie náhrady, ako je stanovené v článku 5 (aj keď sa ustanovuje, že určitú nadmernú náhradu možno preniesť do ďalšieho ročného obdobia namiesto vyžadovania okamžitého vrátenia). Je vhodné poznamenať, že podmienky uplatňovania sú založené na prvých troch kritériách z rozsudku vo veci Altmark s uvedením ďalších podrobností o ich praktickom uplatňovaní. Rozhodnutie o SGEI však neobsahuje žiadnu požiadavku, ktorá by zodpovedala štvrtému kritériu z rozsudku vo veci Altmark s ohľadom na výber poskytovateľa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu prostredníctvom postupu verejného obstarávania alebo referenčného porovnávania nákladov s reprezentatívnym, dobre fungujúcim podnikom Rámec pre SGEI Komisii musí byť notifikovaná štátna pomoc vo forme náhrady za výkon SGEI, ktorá nespĺňa podmienky rozhodnutia o SGEI, s cieľom individuálne posúdiť zlučiteľnosť tejto pomoci. Pre takúto štátnu pomoc rámec pre SGEI stanovuje podmienky, pri splnení ktorých môže byť považovaná sa zlučiteľnú s vnútorným trhom. 19 V prípade úverových inštitúcií je hranicou súvaha v hodnote 800 miliónov EUR. SK 6 SK

8 Podmienky zlučiteľnosti stanovené v rámci pre SGEI sú v podstate rovnaké ako podmienky uplatňovania uvedené v článkoch 4, 5 a 6 rozhodnutia o SGEI 20. Hlavný rozdiel medzi týmito dvomi nástrojmi sa týka oslobodenia od povinnosti notifikovať akúkoľvek plánovanú štátnu pomoc pred jej implementáciou. Náhrada za SGEI, ktorá spĺňa tieto podmienky a ktorá je v rámci hraníc stanovených v rozhodnutí o SGEI, alebo je poskytnutá nemocniciam a podnikom v sektore sociálneho bývania, ktoré vykonávajú služby všeobecného hospodárskeho záujmu, sa považuje za zlučiteľnú bez potreby predchádzajúcej notifikácie Komisii. Naproti tomu náhrada za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorá spĺňa podmienky, ale nie je v rámci hraníc ustanovených v rozhodnutí o SGEI, musí byť notifikovaná Komisii, aby mohla byť vyhlásená jej zlučiteľnosť. Rámec pre SGEI sa neuplatňuje na pozemnú, leteckú a námornú dopravu, ani verejnoprávne vysielanie. Namiesto neho sa uplatňujú odvetvové predpisy Smernica o transparentnosti Smernica o transparentnosti vo verzii, ktorá platila do roku 2005 vyžadovala od poskytovateľov služieb vo verejnom záujme, aby viedli samostatné účtovníctvo pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktoré prijímali štátnu pomoc, oddelene od účtovníctva pre ostatné aktivity. Tretí prvok súboru predpisov SGEI pozostával zo zmeny a doplnenia smernice o transparentnosti s cieľom zabezpečiť, aby samostatné účtovníctvo bolo vyžadované pre všetky služby všeobecného hospodárskeho záujmu, za ktoré určité orgány verejnej správy vyplácajú náhradu, bez ohľadu na to, či táto náhrada predstavuje štátnu pomoc. 3. UPLATŇOVANIE TOHTO SÚBORU PREDPISOV Rozsudok vo veci Altmark sa uplatňuje pri určení, či predmetná náhrada za služby vo verejnom záujme predstavuje štátnu pomoc bez ohľadu na príslušný hospodársky sektor. To však neplatí pre posúdenie zlučiteľnosti Komisiou, ktoré v mnohých prípadoch závisí od špecifík daného sektora a jeho právnej úpravy. Ďalej sa preto uvádza uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu s ohľadom na najviac relevantné sektory Doprava Veľkosť sektora a štrukturálne špecifiká 21 Poskytovanie dopravných služieb (vrátane skladovania a ostatných pomocných aktivít) dosiahlo v roku 2007 v štátoch EÚ 27 podiel približne 4,6 % z celkovej hrubej pridanej hodnoty (Gross Value Added GVA), teda približne 500 miliárd EUR v základných cenách. Tento údaj zahŕňa len GVA podnikov, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie Ustanovenia o prenesení nadmernej náhrady do ďalšieho ročného obdobia sa mierne odlišujú, avšak princípy pravidelných kontrol na vyvarovanie sa nadmernej náhrade a obmedzené možnosti prenesenia sa uplatňujú v rozhodnutí o SGEI, ako aj v rámci pre SGEI. Európska komisia, Energetika a doprava EÚ v číslach, štatistická príručka za rok 2010, Údaje o veľkosti sektora, ktoré sú citované v tejto časti, ako aj údaje o ostatných sektoroch citované v nasledujúcich častiach sa tiež týkajú činností, ktoré nepatria medzi služby všeobecného hospodárskeho záujmu. SK 7 SK

9 dopravných (a súvisiacich) služieb. Dopravné služby pre vlastnú potrebu nie sú zahrnuté. Sektor dopravy ako celok dosahuje podiel 7 % celkového HDP EÚ. V roku 2007 bolo v sektore dopravných služieb v štátoch EÚ 27 zamestnaných viac ako 9,2 milióna osôb, teda približne 4,4 % celkovej pracovnej sily. Takmer dve tretiny (63 %) pracovali v pozemnej doprave (cestnej, železničnej, vnútrozemskej vodnej doprave), 2 % v námornej doprave, 5 % v leteckej doprave a 30 % v podporných a pomocných dopravných činnostiach (ako pri manipulácii s nákladom, skladovaní, dopravných a cestovných kanceláriách a tour operátoroch) Regulačný rámec a odvetvové pravidlá štátnej pomoci Členské štáty na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v sektore dopravy a na výstavbu, riadenie a údržbu infraštruktúry vynakladajú značné prostriedky. Právne normy Únie predpokladajú niekoľko mechanizmov, ktoré umožňujú a podporujú poskytovanie takýchto služieb. Členské štáty však musia zaistiť súlad verejného financovania s dostupnými pravidlami a najmä predísť nadmernému vyplácaniu náhrad a narušeniu hospodárskej súťaže. Regulačný rámec a uplatniteľné pravidlá sa odlišujú v závislosti od spôsobu dopravy. Vo verejnej osobnej doprave podlieha uloženie záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme podrobným odvetvovým predpisom. Rámec pre SGEI, ani rozhodnutie o SGEI sa v tejto oblasti neuplatňujú. V leteckej a námornej doprave sa uplatňuje len rozhodnutie o SGEI, dopĺňajú ho však odvetvové predpisy a usmernenia Pozemná doprava Článok 106 ods. 2 ZFEÚ sa nevzťahuje na pozemnú dopravu. Namiesto toho sa uplatňuje článok 93, ktorý stanovuje, že pomoc je so zmluvami zlučiteľná, ak slúži na koordináciu dopravy alebo tvorí náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou. Z toho vyplýva, že rozhodnutie o SGEI a rámec pre SGEI sa na pozemnú dopravu neuplatňujú. Nové nariadenie 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave 22 nadobudlo účinnosť 3. decembra Nariadenie stanovuje pravidlá uplatniteľné na úhradu za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v odvetví verejnej osobnej dopravy. Jeho uplatňovanie na vnútrozemskú vodnú osobnú dopravu závisí od členských štátov. Na účely posúdenia zlučiteľnosti Komisia do nadobudnutia účinnosti týchto nových pravidiel uplatňovala predchádzajúce pravidlá štátnej pomoci, ktoré sú uvedené v nariadeniach (EHS) č. 1191/69 a č. 1107/70. Rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Altmark objasnili, že uvedené nariadenia obsahujú pravidlá na posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci 23. Nariadenie č. 1370/2007 ukladá povinnosť uzatvárať zmluvy o službách vo verejnom záujme (s výnimkou záväzkov služby vo verejnom záujme, ktorých cieľom je stanoviť poplatky pre všetkých cestujúcich alebo pre určité kategórie cestujúcich a na ktoré sa môžu tiež vzťahovať všeobecné pravidlá). Rozlišuje medzi verejnými zákazkami na služby, na ktoré sa vzťahujú Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, , s. 1). Vec C-280/00, Altmark Trans (citované v poznámke pod čiarou 5), bod 95. SK 8 SK

10 pravidlá verejného obstarávania stanovené v smernici 2004/17/ES a smernici 2004/18/ES, a koncesiami na služby vo verejnom záujme. V prípade koncesií by sa zadávanie zákaziek na služby vo verejnom záujme malo použiť verejné obstarávanie, čo však nie je vo všetkých prípadoch povinné. Všetky verejné zákazky na služby a náhrady týkajúce sa všeobecných pravidiel, ktoré stanovujú sadzby, musia byť formulované spôsobom, ktorý zabráni nadmernej náhrade. Toto všeobecné ustanovenie však neuvádza ďalšie kritériá pre výpočet náhrady. O úrovni náhrady článok 4 nariadenia uvádza, že sa určí tak, aby žiadna platba úhrady neprekročila sumu potrebnú na pokrytie čistého finančného vplyvu na vynaložené náklady a dosiahnuté výnosy na výkon záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, pričom sa berú do úvahy príslušné výnosy, ktoré si ponechá poskytovateľ služieb vo verejnom záujme, a primeraný zisk. Okrem toho je v bode 6 prílohy k nariadeniu definovaný primeraný zisk, pod ktorým sa musí rozumieť zvyčajná miera návratnosti kapitálu v odvetví v danom členskom štáte, ktorá zohľadňuje riziko alebo neprítomnosť rizika pre poskytovateľa služieb vo verejnom záujme z dôvodu zásahu orgánu verejnej moci Letecká doprava V leteckej doprave nariadenie č. 1008/ ( nariadenie o leteckých službách ) obmedzuje typy trás, na ktoré môžu byť uložené záväzky služby vo verejnom záujme (public service obligations PSO ), a zavádza prísne postupy pre uloženie PSO, najmä s ohľadom na verejné obstarávanie. Dôležitým špecifikom PSO v sektore leteckej dopravy je jasné rozlíšenie medzi uloženými záväzkami a výlučnými koncesiami (s kompenzáciou alebo bez náhrady). Nariadenie o leteckých službách rozlišuje dve štádiá ukladania PSO. V prvom štádiu môžu byť PSO uložené na jednotlivú letovú trasu. V druhom štádiu môže členský štát obmedziť prístup k letovej trase na jediného operátora, avšak len pokiaľ žiadny letecký dopravca nie je ochotný obsluhovať trasu a za predpokladu, že operátor je vybraný na základe európskeho výberového konania. Komisia má právomoc preskúmať PSO, aj keď nie je potrebný jej súhlas. Na základe rozhodnutia ich tiež môže pozastaviť, pokiaľ nie sú v súlade s nariadením o leteckých službách. Komisia preto musí byť informovaná o každom štádiu procedúry ukladania záväzkov služby vo verejnom záujme a tieto sa nemôžu uskutočniť skôr, ako Komisia uverejní oznámenie o uložení záväzku a oznámenie o verejnom obstarávaní (pokiaľ je to vhodné) v Úradnom vestníku Európskej únie. Kompenzáciu za záväzok služby vo verejnom záujme je možné vyplatiť len leteckým dopravcom, ktorí boli vybraní vo výberovom konaní. V článku 17 ods. 7 nariadenia o leteckých dopravných službách sa uvádza, že výber spomedzi ponúk sa vykoná čo najskôr, berúc do úvahy adekvátnosť služby vrátane cien a podmienok, ktoré sa môžu uplatniť voči užívateľom a náklady na kompenzácie požadované od príslušného(-ých) členského(-ých) štátu(-ov). Ak sa teda zákazka pridelí na základe najnižšej požadovanej náhrady, zlučiteľnosť s nariadením o leteckých dopravných službách zaistí, že je splnené aj štvrté kritérium z rozsudku vo veci Altmark 25. Preto aj napriek tomu, že sa rozhodnutie o SGEI (avšak nie rámec pre SGEI) uplatňuje na leteckú dopravu, kompenzácia za záväzok služby vo Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, , s. 3). Nemusí to byť však prípad postupu v núdzovej situácii, ktorý je uvedený v článku 16 ods. 12, keď sa výber leteckého dopravcu uskutoční bez verejného obstarávania. SK 9 SK

11 verejnom záujme v leteckej doprave v mnohých prípadoch nemusí predstavovať štátnu pomoc. Naďalej je však potrebné overiť, či verejné obstarávanie má za následok poskytovanie služieb pri čo najnižších nákladoch pre komunitu. Usmernenie v oblasti leteckej dopravy z roku 1994 stanovujú pravidlá zlučiteľnosti, pokiaľ ide o platby náhrad za poskytovanie SGEI v leteckej doprave. Usmernenia Spoločenstva týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk 26 okrem iného stanovujú, že určité hospodárske činnosti vykonávané letiskami možno považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu. V mimoriadnych prípadoch možno pokladať správu letiska ako takú za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, napríklad v prípade letiska v izolovanom regióne Námorná doprava Článok 106 ods. 2 ZFEÚ a rozhodnutie o SGEI (avšak nie rámec pre SGEI) sa uplatňujú na námornú dopravu. Okrem toho sú ostatné pravidlá týkajúce sa poskytovania SGEI v tomto odvetví uvedené v nariadení Rady (ES) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) 27. Článok 4 uvedeného nariadenia upravuje uzatváranie zmlúv o službách vo verejnom záujme, ako aj ukladanie záväzkov služby vo verejnom záujme na kabotážne služby námorným spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na poskytovaní pravidelných služieb. Uvedené usmernenia Spoločenstva uznávajú, že členské štáty môžu uložiť záväzok služby vo verejnom záujme alebo uzatvoriť zmluvu o službe vo verejnom záujme v súvislosti s medzinárodnými dopravnými službami, ak je to nevyhnutné na splnenie naliehavých potrieb vo verejnej doprave. So zreteľom na nariadenie č. 3577/92 Súdny dvor stanovil, že ustanovenia článku 1 v spojení s ustanoveniami článku 4 tohto nariadenia pripúšťajú, že poskytovanie pravidelných služieb námornej kabotáže na ostrovy, z ostrovov a medzi ostrovmi podlieha predchádzajúcemu správnemu povoleniu, len ak: i) možno preukázať skutočnú potrebu služby vo verejnom záujme, ktorá je dôsledkom nedostačujúceho rozsahu pravidelných dopravných služieb za podmienok voľnej hospodárskej súťaže; ii) sa tiež preukáže, že systém predchádzajúceho administratívneho schválenia je nevyhnutný a primeraný sledovanému cieľu; iii) takáto schéme vychádza z objektívnych, nediskriminujúcich kritérií, ktoré sú dotknutým podnikom vopred známe 28. Okrem toho Komisia prijala niekoľko oznámení, ktoré sa uplatňujú špecificky na námornú dopravu vrátane oznámenia Komisie poskytujúceho vysvetlenie k štátnej pomoci spoločnostiam pre správu lodí 29, oznámenia Komisie, ktorým sa vydávajú usmernenia v súvislosti so štátnou pomocou dopĺňajúcou finančné prostriedky poskytované Oznámenie Komisie z 9. decembra 2005 Usmernenia Spoločenstva týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (Ú. v. EÚ C 312, , s. 1). Ú. v. ES L 364, , s. 7. Vec C , Asociación Profesional de Empresas Navieras de Líneas Regulares (Analir) a ostatní, [2001] Zb. I-1271, bod 40. Oznámenie Komisie poskytujúce vysvetlenie k štátnej pomoci spoločnostiam pre správu lodí (Ú. v. EÚ C 132, , s. 6). SK 10 SK

12 Spoločenstvom na otvorenie námorných diaľnic 30 pomoci námornej doprave 31. a usmernenia Spoločenstva o štátnej Zaužívaná prax Komisie pri prijímaní rozhodnutí V súvislosti s pozemnou dopravou sa časť financovania z verejných zdrojov určená na služby pozemnej verejnej osobnej dopravy poskytovaných na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme Komisii nenotifikuje, pretože buď nepredstavuje štátnu pomoc alebo je oslobodené od notifikačnej povinnosti. Komisia v tejto oblasti dostáva a skúma veľké množstvo sťažností, ako aj niektoré notifikácie dotácií miestnym a regionálnym operátorom autobusovej dopravy, zamerané najmä na zákazky zadané spôsobom, ktorý nezaisťuje, že sú poskytované pri najnižších nákladoch pre komunitu. Komisia dospela k záveru, že nový dánsky systém zliav poskytovaných niektorým skupinám cestujúcich na diaľkových autobusových linkách zahŕňa štátnu pomoc, ktorá je zlučiteľná so spoločným trhom 32. Cieľom schémy je zaistiť patričné dopravné služby skupinám obyvateľstva s nízkym príjmom, ako aj celkové posilnenie verejnej dopravy. Schéma tiež pomôže vytvoriť harmonizované konkurenčné podmienky pre železničné podniky, ktoré už prijímajú náhrady za poskytovanie podobných alebo vyšších zliav, ako aj pre operátorov diaľkových autobusových liniek. Komisia v súlade s rozsudkom vo veci Altmark vyhlásila, že náhrady vyplatené okresom Anhalt-Bitterfeld v Nemecku na poskytovanie verejnej autobusovej dopravy nepredstavujú štátnu pomoc 33. Podobne Komisia dospela k záveru, že rozšírenie náhrad za služby vo verejnom záujme v okrese Wittenberg, spojené s doplnením existujúcich autobusových liniek, nepredstavuje štátnu pomoc 34. Na základe nariadenia (ES) č. 1370/2007, nariadenia (EHS) č. 1191/69 a nariadenia (EHS) č. 1107/70 Komisia tiež povolila náhradu za poskytovanie služby vo verejnom záujme v prípade autobusovej dopravy, a to v troch prípadoch po začatí formálneho vyšetrovania (Rakúsko Pomoc v prospech spoločnosti Postbus, C 16/2007; Nemecko Verkehrsverbund Rhein Ruhr, C 58/2006; Česká republika Južná Morava, C 3/2008) a v jednom prípade bez začatia formálneho vyšetrovania (Malta Služby autobusovej dopravy bez cestovného poriadku, NN53/2006). Ďalšie dve vyšetrovania ešte prebiehajú (Nemecko Emsland, C 54/2007 a Česká republika Ústí nad Labem, C 17/2008). Vo viacerých prípadoch, predovšetkým vo veci DB Regio 35 v súvislosti so zmluvou o službách vo verejnom záujme medzi DB Regio a spolkovými krajinami Berlín a Brandenbursko, vyvstala otázka spôsobu určenia primeraného zisku. Nariadenie č. 1370/2007 sa odvoláva na porovnanie priemerov v sektore, pričom zohľadňuje riziko Oznámenie Komisie, ktorým sa vydávajú usmernenia v súvislosti so štátnou pomocou dopĺňajúcou finančné prostriedky poskytované Spoločenstvom na otvorenie námorných diaľnic (Ú. v. EÚ C 317, , s. 10). Oznámenie Komisie K(2004) 43 Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci námornej doprave (Ú. v. EÚ C 13, , s. 3). Vec N 332/2008, Kompenzácia prevádzkovateľov diaľkových autobusových liniek za zľavy poskytované určitým druhom cestujúcich používajúcich diaľkové autobusové linky (Ú. v. EÚ C 46, , s. 8 9). Vec N 206/2009, Financovanie verejnej autobusovej dopravy v okrese Anhalt-Bitterfeld (Ú. v. EÚ C 255, , s. 4). Vec N 207/2009, Financovanie verejnej autobusovej dopravy v okrese Wittenberg (Ú. v. EÚ C 255, , s. 4 5). Vec C 47/2007, DB REGIO AG Zmluva o službe vo verejnom záujme (Ú. v. EÚ C 35, , s ). SK 11 SK

13 (alebo jeho absenciu) konkrétnej zákazky. V súvislosti so značne odlišnými ziskovými rozpätiami však bohužiaľ v sektore, pre ktorý sú príznačné vysoké deficity, takéto porovnanie nie je vždy zrozumiteľné. Komisia vo veci okresu Anhalt-Bitterfeld považovala zisk (chápaný ako rozpätie obratu) 5 % za primeraný a vo veci štátnej pomoci C 3/08 (ex NN 102/05) 36 Česká republika, pokiaľ ide o náhrady za služby vo verejnom záujme pre dopravné podniky v Juhomoravskom kraji, je zisk (chápaný ako rozpätie obratu) 7,85 % považovaný za primeraný. Zisk je tiež potrebné vnímať v kontexte prevládajúcich makroekonomických podmienok, najmä inflácie. Ďalším problémom je vhodná voľba príslušnej miery zisku (nariadenie č. 1370/07 uvádza návratnosť kapitálu ) a úroveň rizika, ktorú poskytovatelia znášajú (značne ovplyvnená zmluvnými podmienkami). Je dôležité uviesť, že v nariadení sa ďalej ustanovuje, že spôsob úhrady náhrad musí podporovať udržanie alebo rozvoj účinného riadenia poskytovateľov služieb vo verejnom záujme a poskytovanie služieb v osobnej doprave v dostatočne vysokej kvalite. To bolo zaujímavým spôsobom uplatnené vo veci C 41/ v súvislosti s dánskymi železnicami, kde bol systém náhrad navrhnutý tak, aby príjemcu podnietil k zvýšeniu produktivity. Komisia v tomto prípade schválila kapitálový výnos 6 %, ktorý sa môže zvýšiť v prípade zlepšenia produktivity, pričom bol stanovený strop 12 % na každý konkrétny rok a 10 % na obdobie troch rokov. Znamená to, že v rozpore s rozhodnutím o SGEI a rámcom pre SGEI existuje v pozemnej verejnej osobnej doprave požiadavka účinnosti. Ako už bolo uvedené, v leteckej doprave je náhradu za záväzok služby vo verejnom záujme možné vyplatiť len leteckým dopravcom, ktorí boli vybraní v postupe verejného obstarávania (s výnimkou uplatňovania postupu v núdzovej situácii uvedenom v článku 16 ods. 12). Preto (pokiaľ je počet účastníkov verejného obstarávania dostatočný a zákazka je pridelená pri najnižšej cene) náhrada za služby vo verejnom záujme v oblasti leteckej dopravy spĺňa štvrté kritérium z rozsudku vo veci Altmark a nemusí predstavovať štátnu pomoc 38. V tejto súvislosti niektoré členské štáty pochybujú o užitočnosti rozhodnutia o SGEI s ohľadom na zlučiteľnosť náhrady za záväzok služby vo verejnom záujme v leteckej doprave. V mnohých prípadoch je odozva na takéto verejné obstarávania slabá a často je doručená len jedna ponuka. Okrem toho zlučiteľnosť s nariadením o leteckých dopravných službách neodstraňuje potrebu, aby členské štáty posudzovali zlučiteľnosť s každým zo štyroch kritérií z rozsudku vo veci Altmark, ktoré majú kumulatívnu povahu. Komisii nebol doteraz notifikovaný žiadny záväzok služby vo verejnom záujme v leteckej doprave v zmysle pravidiel štátnej pomoci, a len jedenkrát Komisia rozhodla o štátnej pomoci v súvislosti so záväzkom služby vo verejnom záujme v leteckej doprave (negatívne rozhodnutie vo veci C 79/ , v ktorej Španielsko poskytlo náhradu bez verejného obstarávania) Vec C 3/2008, Náhrady za služby vo verejnom záujme pre dopravné podniky v Juhomoravskom kraji (Ú. v. EÚ L 97, ). Vec C 41/2008, O zmluvách o dopravných službách vo verejnom záujme medzi dánskym ministerstvom dopravy a podnikom Danske Statsbaner (Ú. v. L 7, , s. 1 39). Dôležitú výnimku predstavuje núdzový postup v článku 16 ods. 12, ktorý členskému štátu umožňuje určiť iného leteckého dopravcu Spoločenstva, aby na obdobie najviac siedmich mesiacov prevádzkoval záväzok služby vo verejnom záujme, teda počas obdobia potrebného na zorganizovanie nového výberového konania. Vec C 79/2002, Air Catalunya (Ú. v. EÚ L 110, , s.56 77). SK 12 SK

14 Komisia tiež doposiaľ nerozhodla na základe ustanovení o SGEI v usmerneniach pre letiská, aj keď sa zdá, že predstavujú relatívne jasný a výhodný rámec pre udelenie verejného financovania. Takéto verejné financovanie môže byť považované za opatrenie, ktoré nepredstavuje štátnu pomoc v prípade, že sú splnené kritériá z rozsudku vo veci Altmark. Aj keď bolo považované za štátnu pomoc, toto financovanie z verejných zdrojov mohlo byť považované za zlučiteľné so ZFEÚ, pokiaľ by boli splnené kritéria stanovené v článku 106 ods. 2 ZFEÚ a rozvinuté v rozhodnutí o SGEI, čo by znamenalo, že toto financovanie by sa nebolo muselo Komisii notifikovať. Pokiaľ ide o námornú dopravu, Komisia vie o tom, že sa tu uplatňovalo rozhodnutie o SGEI, najmä so zreteľom na spojenia s ostrovmi. Na základe hĺbkového vyšetrovania Komisia usúdila, že náhrady vyplatené francúzskymi úradmi podniku Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (SNCM) na realizáciu záväzkov služieb vo verejnom záujme v období rokov sú v súlade s vnútorným trhom 40. Toto rozhodnutie bolo napadnuté na Všeobecnom súde a prípade nebol ešte uzavretý 41. V oblasti námornej dopravy prijala Komisia konečné rozhodnutie v štyroch prípadoch týkajúcich sa SGEI (a týkajúcich sa 2 členských štátov). Všeobecný súd však jedno z týchto rozhodnutí zrušil a vec sa v súčasnosti znova posudzuje: C 470/ Taliansko Dopravná spoločnosť Tirrenia zrušené rozsudkom T-265/04 43, N 62/ Taliansko Contratto di servizio pubblico per una linea marittima regolare di passeggeri tra la Regione Friuli Venezia Giulia da un lato e la Croazia e la Slovenia, N 265/ Taliansko Aiuti diretti forfettari per compensare l'aumento del costo dei carburanti nell'ambito dei contratti di servizio pubblico esistenti per i collegamenti marittimi dilinea destinati al trasporto di passeggeri e del traffico ro-ro tra la Sicilia e le isole minori, C 16/ Spojené kráľovstvo Štátna pomoc v prospech NorthLink & Calmac na námorné dopravné služby v Škótsku. Rozhodnutie Komisie vo veci C 16/2008 obsahuje odkazy na rámec pre SGEI a analogické posúdenie Vec C 58/2002, O opatreniach, ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (SNCM) (Ú. v. EÚ L 225, , s ). Vec T-565/08, Corsica Ferries France SAS / Komisia, neuzavretá. Vec C 470/2004, Taliansko Dopravná spoločnosť Tirrenia, zrušené rozsudkom Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 vo veci T-265/04 Tirrenia di Navigazione a ostatní/komisia (Ú. v. EÚ C 90, , s. 22). Vec T-265/04, Tirrenia di Navigazione a ostatní / Komisia. Vec N 62/2005, Contratto di servizio pubblico per una linea marittima regolare di passeggeri tra la Regione Friuli Venezia Giulia da un lato e la Croazia e la Slovenia (Ú. v. EÚ C 90, , s. 10). Vec N 265/2006, Pomoc v námornej doprave Societŕ Ustica Lines e Societŕ N.G.I. (Ú. v. EÚ C 196, , s. 3). Vec C 16/2008, Štátna pomoc v prospech NorthLink & Calmac (Ú. v. EÚ C 126, , s ). SK 13 SK

15 3.2. Energetika Veľkosť sektora a štrukturálne špecifiká V krajinách EÚ 27 bolo v roku 2006 v sektore elektrickej energie, plynu a pary činných približne podnikov, ktoré zamestnávali 1,2 milióna osôb. Tieto podniky spoločne dosiahli obrat 940 miliárd EUR (približne 7 % HDP v štátoch EÚ 27) a pridanú hodnotu 200 miliárd (3,5 % pridanej hodnoty v nefinančnej obchodnej sfére štátov EÚ 27) 47. Zjednodušene je sektor elektrickej energie a plynu možné rozdeliť na päť úrovní: 1) ťažba a výroba (plynu) / výroba (elektrickej energie); 2) preprava vo vysokotlakých potrubiach / sieťach vysokého napätia (prenos); 3) preprava vo nízkotlakých potrubiach / sieťach nízkeho napätia (distribúcia); 4) predaj a nákup elektrickej energie alebo plynu na veľkoobchodných trhoch (veľkoobchod); 5) distribúcia konečným spotrebiteľom (konečná distribúcia). Prepravné činnosti (t. j. preprava a distribúcia) sú často považované za prirodzený monopol a sú preto predmetom osobitných regulačných opatrení. Naproti tomu smernice na liberalizáciu trhu s elektrickou energiou a plynom vyžadujú, aby výroba, veľkoobchod a konečná distribúcia boli sprístupnené konkurenčným podnikom. V súčasnosti je rozsah trhov s elektrickou energiou a plynom predovšetkým vnútroštátny. Komisia pri viacerých príležitostiach zaznamenala, že trhová integrácia v týchto sektoroch je stále obmedzená. Dôkazom toho sú napríklad cenové rozdiely, regionálne monopoly a pretrvávajúce cezhraničné preťaženie medzi členskými štátmi. Napriek tomu nie sú cezhraničné obchodné toky zanedbateľné a očakáva sa, že budú rásť. V roku 2008 napríklad cezhraničné toky elektrickej energie tvorili 18 % hrubej domácej spotreby v štátoch EÚ Politický záväzok Európskej rady, ktorá zasadala vo februári 2011, s cieľom dokončiť dosiahnutie vnútorného trhu s energiou do roku 2014, v nadväznosti na čo Komisia podnikla iniciatívy zamerané na odstránenie zvyšnej rozdrobenosti tohto trhu 49. Európske rezervy zemného plynu sa zmenšujú, preto sa podnikajú iniciatívy, ktorých cieľom je diverzifikácia dodávok z území ležiacich mimo EÚ a posilnenie väzieb medzi členskými štátmi 50. Pred liberalizáciou bola prevládajúcim modelom vertikálna integrácia produkcie / dovozu, prepravy a konečnej distribúcie. Liberalizácia umožnila vstup nových subjektov do produkcie, na veľkoobchodné trhy a do konečnej distribúcie. Tieto trhy však do značnej miery zostali prevažne koncentrované, pričom často si silnú pozíciu zachovali etablované podniky. V dôsledku liberalizácie niektorí etablovaní operátori v rámci EÚ značne expandovali mimo domovských trhov, najmä akvizíciami zahraničných podnikov Príručky EUROSTAT, Key figures on European business with a special focus on the recession (Hlavné údaje o európskych podnikoch s osobitným zameraním na recesiu), 2010, s. 34. Európska komisia, Market Observatory for Energy (Sledovanie trhu energetiky), správa za rok 2009, s. 46. S cieľom uľahčiť integráciu tohto trhu Komisia v novembri 2010 prijala oznámenie Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete, SEK(2010) 1395 v konečnom znení. Pozri správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 15. apríla 2008 Pokrok vo vytváraní vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou, KOM(2008) 192 a rozhodnutie Komisie vo veci N 594/2009 Pomoc podniku Gaz-System S.A. určená na prepravné siete pre zemný plyn (Ú. v. EÚ C 101, , s. 9). SK 14 SK

16 Regulačný rámec Prvá smernica o elektrickej energii 51 prijatá v roku 1996 a prvá smernica o plyne 52 prijatá 1998 odstránili právne monopoly na základe požiadavky na členské štáty, aby postupne umožnili veľkým podnikovým zákazníkom vybrať si svojho dodávateľa energie. V smerniciach tiež boli zavedené ustanovenia v súvislosti s prístupom tretích strán do prepravných a distribučných sietí. Okrem toho smernice od vertikálne integrovaných spoločností vyžadovali minimálnu úroveň oddelenia podnikov prevádzkujúcich siete od ostatných aktivít ( unbundling ). V sektore plynu boli zakázané dovozné monopoly. Druhá smernica o elektrickej energii 53 a druhá smernica o plyne 54 tieto ustanovenia posilnila. Tieto smernice predovšetkým vyžadovali úplné otvorenie distribučných trhov s elektrickou energiou a plynom. Vyžadovali, aby všetci obchodní spotrebitelia a domácnosti boli oprávnení od 1. júla 2004 resp. od 1. júla V súvislosti s výrobou elektrickej energie druhá smernica o elektrickej energii obmedzila možnosť vyhlásiť verejné obstarávanie na nové kapacity len na prípady, keď sa predpokladá výpadok dodávky elektrickej energie a neočakáva sa, že ho trh sám patrične nevyrieši. Od 3. marca 2011 budú tieto smernice nahradené treťou smernicou o elektrickej energii 55 a treťou smernicou o plyne 56, ktoré ďalej posilnia stanovené požiadavky, napríklad s ohľadom na požiadavky tretích strán na siete a úlohu vnútroštátnych regulátorov energetických trhov. Posilnili tiež pravidlá v súvislosti s oddelením operátorov prenosových systémov. Obidve smernice predpokladajú možnosť, že členské štáty vo všeobecnom hospodárskom záujme uložia záväzky služby vo verejnom záujme, ktoré môžu súvisieť s bezpečnosťou (vrátane bezpečnosti dodávky), pravidelnosťou, kvalitou a cenou dodávok a ochranou životného prostredia (vrátane energetickej účinnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany klímy). Smernice vyžadujú, aby takéto povinnosti boli jasne definované, transparentné, nediskriminačné, overiteľné a zaručovali rovnosť prístupu pre elektroenergetické a plynárenské podniky z Európskej únie k vnútroštátnym spotrebiteľom. V súvislosti s týmito ustanoveniami prijal Súdny dvor v roku 2010 rozhodnutie 57. Stanovil v ňom usmernenia, pokiaľ ide o podmienky, na základe ktorých môžu členské štáty uložiť záväzky služby vo verejnom záujme v súvislosti s maloobchodnými cenami plynu. Okrem toho tretia smernica o elektrickej energii od členských štátov vyžaduje, aby všetkým spotrebiteľom elektrickej energie v domácnostiach zaistili prístup k univerzálnym službám, teda právo na dodávku elektrickej energie určenej kvality v rámci územia za primerané, ľahko a jasne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny. Tretia smernica o elektrickej Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. EÚ L 27, , s. 20). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 204, , s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (Ú. v. EÚ L 176, , s. 37). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 30/98/ES (Ú. v. EÚ L 176, , s. 57). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, , s. 55). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, , s. 94). Vec C-265/08, Federutility a ostatí, [2010] Zb. I SK 15 SK

17 energii členským štátom umožňuje sprístupniť univerzálne služby malým podnikom. Na zabezpečenie poskytovania univerzálnej služby môžu členské štáty určiť dodávateľa poslednej inštancie. Okrem toho tretia smernica o elektrickej energii a smernica o plyne od členských štátov vyžaduje, aby prijali patričné opatrenia na ochranu konečných spotrebiteľov, a predovšetkým zraniteľných spotrebiteľov. Členské štáty musia vymedziť koncept zraniteľných spotrebiteľov, ktorý sa môže vzťahovať na energetickú chudobu a okrem iného môžu ustanoviť zákaz odpojenia takýchto odberateľov v kritických časoch. Okrem toho sa od členských štátov vyžaduje, aby chránili konečných spotrebiteľov v odľahlých oblastiach. V tretej smernici o plyne sa predpokladá, že členské štáty môžu určiť dodávateľa poslednej inštancie pre zákazníkov napojených na plynovú sieť. Tretia smernica o elektrickej energii odkazuje na finančnú náhradu poskytovanú elektroenergetickým podnikom za plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme. Vyžaduje, aby takáto náhrada, ako aj možné výlučné práva boli poskytnuté nediskriminačným a transparentným spôsobom. Tieto požiadavky dopĺňajú požiadavky predpokladané v rámci súboru predpisov SGEI, ktorý sa vzťahuje na náhrady za služby vo verejnom záujme v sektore elektrickej energie Zaužívaná prax Komisie pri prijímaní rozhodnutí Komisia má obmedzené skúsenosti v súvislosti so štátnou pomocou, poskytovanou ako náhrada za plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme v sektore elektrickej energie alebo plynu. V súčasnej dobe musia riešiť mnoho prípadov štátnej pomoci v sektore elektrickej energie, ale len málo z nich sa týkalo náhrady za služby vo verejnom záujme. Od prijatia prvej smernice o elektrickej energii Komisia schválila päť schém 58, ktoré zahŕňajú finančnú náhradu za plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme v súvislosti s výrobou elektrickej energie z domácich zdrojov palív. Komisia v týchto prípadoch zaujala stanovisko, že predmetné záväzky služby vo verejnom záujme zodpovedali skutočným SGEI opodstatnenými dôvodmi bezpečnosti dodávok energie, najmä v súvislosti s osobitnými ustanoveniami smerníc o elektrickej energii 59. Toto ustanovenie členským štátom umožňuje z dôvodu bezpečnosti dodávky nariadiť, aby bola daná prednosť výrobným zariadeniam používajúcim domáce primárne palivové energetické zdroje v rozsahu neprekračujúcom v kalendárnom roku 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektrickej energie spotrebovanej v príslušnom členskom štáte. V najnovšom prípade uviedli členské štáty podrobné vysvetlenia, v prípade ktorých sa dospelo k záveru, že predmetný zásah oprávňujú. Komisia tiež hodnotila vyplácanie finančných náhrad, plánovaných v súvislosti so záväzkami služby vo verejnom záujme, ktoré pozostávajú zo zapojenia nových kapacít na výrobu rezerv Vec NN 49/99, Scheme for competition transition costs (Ú. v. EÚ C 268, , s. 7), vec N6/A/2001, Public Service Obligations imposed on the Electricity Supply Board with respect to the generation of electricity out of peat (Ú. v. EÚ C 77, , s. 27), vec N 34/99, Stranded costs compensation (Ú. v. EÚ C 5, , s. 2), vec C 7/2005, Electricity tariffs (Ú. v. EÚ L 219, , s. 9), vec N 178/2010, Public service compensation linked to a preferential dispatch mechanism for indigenous coal power plants (Ú. v. EÚ C 312, , s. 5). Článok 8 ods. 4 prvej smernice o elektrickej energii, článok 11 ods. 4 druhej smernice o elektrickej energii a článok 15 ods. 4 tretej smernice o elektrickej energii. Tieto tri ustanovenia sú identické. SK 16 SK