PRÍLOHA MAKROEKONOMICKÁ SPRÁVA OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Transcription

1 EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli KOM(2011) 815 v konečnom znení VOL. 3/5 - ANNEX II PRÍLOHA MAKROEKONOMICKÁ SPRÁVA k OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Ročný prieskum rastu 2012

2 ÚVOD Hospodársky rast EÚ stagnuje. V oblasti eura to ešte zhoršuje kríza štátneho dlhu a nestabilita bankového odvetvia. To viedlo k vytvoreniu nebezpečnej spätnej väzby. Nedostatok dôvery finančných trhov spôsobil volatilitu a narušil dôveru širších trhov, čo ťažko poznamenalo hospodárske vyhliadky do budúcnosti. Po niekoľkých rokoch krízy tu zostalo len veľmi málo priestoru na makroekonomické politiky na podporu rastu. Fiškálnu politiku obmedzili v mnohých krajinách predovšetkým vysoké náklady na prístup k trhovému financovaniu, alebo dokonca aj straty tohto prístupu. Opatrenia na posilnenie rastu nadobudli v tejto súvislosti zásadný význam. Vzhľadom na tlak zo strany trhu a na politické výzvy súvisiace so starnutím populácie je potrebná fiškálna konsolidácia podporujúca rast. Silné odvetvie bankovníctva a lepšie finančné ochranné opatrenia pre štátne dlhopisy majú kľúčový význam pre obmedzenie finančných otrasov a teda aj pre obnovenie rastu. Štrukturálne reformy majú kritický význam pre zlepšenie celkovej efektívnosti hospodárstva EÚ a pre urýchlenie jeho schopnosti prispôsobiť sa. V rámci pozitívnej spätnej väzby lepšie vyhliadky na rast podporia aj iné ciele, keďže zvýšia dôveru a oživia zamestnanosť, prispejú k fiškálnej konsolidácii a k stabilite bankového odvetvia, ako aj k zmierneniu situácie v zraniteľných krajinách. 1. HOSPODÁRSKA SITUÁCIA A VYHLIADKY: NOVÉ NEPRIAZNIVÉ VPLYVY Hospodárstvo EÚ sa po odznení celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy začalo zotavovať. Rast bol tlmený, ako to v obdobiach po finančných krízach býva, ale rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi boli výrazné. Predovšetkým členské štáty so značnými nahromadenými stavmi nerovnováhy sa pustili do bolestivých, ale nevyhnutných nápravných opatrení, ktoré doľahli na rast. Členské štáty, ktoré neboli poznamenané veľkou nerovnováhou, zároveň využili odolnejšie vonkajšie prostredie a zaznamenali výrazné miery rastu (graf č. 1). Tieto rozdiely sa odzrkadlili alebo dokonca zvýraznili vo vývoji nezamestnanosti. Vcelku však oživenie prinieslo len pomalý rast zamestnanosti. Čiastočne to odráža skutočnosť, že počas recesie došlo k nahromadeniu pracovných síl, avšak rast zamestnanosti nebol dostatočne výrazný nato, aby sa neustále vysoká nezamestnanosť badateľne znížila. Tieto rozdiely v raste pomohli výrazne znížiť makroekonomickú nerovnováhu, predovšetkým deficit bežného účtu, ale objem akumulovaného dlhu zostáva veľký. Najvýraznejšie korekcie boli do značnej miery v dôsledku zníženia domácej spotreby zaznamenané v tých členských štátoch, v ktorých bola pred krízou najväčšia vonkajšia nerovnováha (graf č. 2). Zdá sa však, že vzhľadom na silnejší domáci dopyt a dynamický dovoz postupne klesajú aj niektoré štrukturálne vysoké prebytky na bežnom účte. Napriek tomu sú však v niektorých členských štátoch potrebné ďalšie úpravy, lebo celková úroveň zadlženia je aj naďalej vysoká a pokrok pri oživovaní cenovej/nákladovej konkurencieschopnosti sa v niektorých členských štátoch (predovšetkým eurozóny) dosahoval len pomaly. SK 2 SK

3 Graf č. 1: Vonkajšia nerovnováha a hospodársky rast, členské štáty EÚ Graf č. 2. Bežný účet v rokoch 2007 a 2011, členské štáty EÚ (% HDP) GDP growth rate in 2011 (%) EL CY PT LT EE LV PL SE SK FI BG AT DE MT CZ FR HU NL RO BE LU IE SI DK ES IT UK Average current account balance in (% of GDP) Current account balance 2011% (of GDP) SE DK NL LU DE EE AT BEHUBG IE SI FI LVSK LT UK MT FR ES CZ IT RO PL CY PT EL Naďalej pretrvávala fiškálna nerovnováha. V zmysle dohody medzi členskými štátmi, ku ktorej došlo v októbri 2009, sa v roku 2011 začala fiškálna konsolidácia: celkový deficit rozpočtu EÚ sa zlepšil o takmer 2 percentuálne body zo 6,6 % v roku 2010 na 4,7 % HDP v roku Výzva, ktorú dlh predstavuje, však aj naďalej znepokojuje. Pomer dlhu k HDP v EÚ vyskočil od roku 2007 o viac ako 20 percentuálnych bodov a v roku 2011 presiahol 82 %, čo je doposiaľ najvyššia zaznamenaná úroveň. Podľa predpovede by mal ďalej narastať až na takmer 85 % HDP v roku 2012 a potom by sa mal na tejto úrovni stabilizovať. Prehĺbilo sa napätie vo finančnej oblasti. Obavy ohľadne udržateľnosti štátneho dlhu v niektorých členských štátoch eurozóny od začiatku leta čoraz viac podrývali dôveru investorov. To viedlo k vlnám zvýšenej volatility na finančných trhoch a k ďalšiemu výraznému nárastu rozpätí štátnych dlhopisov členských štátov eurozóny vo vzťahu k referenčnej hodnote (graf č. 3). Nedávno sa napätie rozšírilo do ďalších členských štátov a výnosy z niektorých štátnych dlhopisov s ratingom AAA začali stúpať. Napätie sa rozšírilo aj na bankové odvetvie, pretože európske banky sú najväčšími držiteľmi európskych štátnych dlhopisov. Neistota v súvislosti s politickými rozhodnutiami v eurozóne a v USA napokon v lete vyvolala výrazné korekcie na celosvetových finančných trhoch, na ktorých odvtedy panuje veľmi napätá situácia (graf č. 4). SK 3 SK

4 Graf č. 3. Výnosy zo štátnych dlhopisov, vybrané členské štáty eurozóny Graf č. 4. Burzové indexy, eurozóna % index, Jan. 2007= DE IT ES PT IE EL EuroSTOXX (financials) EuroSTOXX 50 Oživenie sa teraz v EÚ pozastavilo. Finančné otrasy a vyhliadky na globálne spomalenie vážne narušili dôveru v celé hospodárstvo, čo poznamenalo spotrebu a investície. Nevyhnutná fiškálna konsolidácia brzdí rast. Hoci rázne politické opatrenia zamerané na riešenie dlhovej krízy v eurozóne by mali dôveru obnoviť, neočakáva sa, že by sa rast rýchlo zvýšil. Predpokladá sa, že podmienky financovania budú aj naďalej náročné a že budú mať na investície nepriaznivý vplyv. Nutnosť regulovať uvedenú nerovnováhu a znížiť zadlženosť súkromného aj verejného sektora bude rast istý čas brzdiť. Očakáva sa, že rast hospodárstva EÚ sa na začiatku roku 2012 pozastaví a za celý rok zaznamená iba skromných 0,6 % (graf č. 5). Očakáva sa, že rast zamestnanosti sa v roku 2012 zastaví a v roku 2013 zostane skromný. Vzhľadom na slabé vyhliadky na pracovné príležitosti sa predĺžila doba nezamestnanosti a existuje riziko, že nezamestnanosť sa pevne zakorení, čo bude mať nepriaznivý vplyv na príspevok práce k potenciálnemu rastu. Dlhodobý slabý rast v Európe sa v dôsledku terajšieho spomalenia rastu ešte viac oslabí. V Európe došlo k výraznej konvergencii úrovní príjmov, avšak EÚ za posledné štvrťstoročie prestala doháňať USA. Mierny potenciál rastu EÚ bol v dôsledku finančnej krízy ešte viac oslabený. Podľa odhadov Komisie možno očakávať, že EÚ a predovšetkým eurozóna bude v nadchádzajúcej dekáde aj naďalej strácať svoju pozíciu voči USA, pokiaľ ide o rast a produktivitu. Očakáva sa, že počas nadchádzajúcich 10 rokov priemerná ročná miera rastu v EÚ bude o 1 percentuálny bod nižšia ako v predchádzajúcej dekáde, a že dosiahne iba 1 ¼ % (graf č. 6). SK 4 SK

5 Graf č. 5. Reálne HDP, EÚ Graf č. 6. Potenciálny a skutočný rast produkcie, EÚ 5,5 4,5 3,5 2,5 1,5 0,5-0,5-1,5-2,5 q-o-q% index, 2005= forecast GDP gro wth rate (lhs ) GDP (quarterly), index (rhs) GDP (annual), index (rhs) Figures above horizontal bars are annual growth % actual potential Ťažisko svetového hospodárstva sa presúva smerom k veľmi dynamickým ekonomikám, v dôsledku čoho bude globálne prostredie ešte viac konkurenčné. Rola rozvíjajúcich sa hospodárstiev v globálnej ekonomike sa rýchlo zvyšovala a podľa predpovedí bude táto tendencia pokračovať. Hoci niektoré z otvorených rozvíjajúcich sa hospodárstiev boli takisto vážne postihnuté krízou, rýchlo sa zotavovali (graf č. 7). Modely rozvoja uvedených krajín sú v súčasnosti výrazne orientované na vývozné odvetvia, a hoci takýto model nemožno udržiavať do nekonečna a v dlhodobom horizonte možno očakávať určité postupné nastoľovanie rovnováhy, intenzita hospodárskej súťaže v rámci svetovej ekonomiky sa bude v dohľadnej budúcnosti aj naďalej zvyšovať. Predovšetkým vývozné koše rozvíjajúcich sa hospodárstiev stúpali nahor po priečkach technologického rebríčka, pričom v niektorých prípadoch sa im úspešne podarilo expandovať do odvetví, v ktorých mala Európa tradične konkurenčnú výhodu. Vzhľadom na predpovedané spomalenie globálnej ekonomiky z toho vyplýva, že ak sa konkurencieschopnosť EÚ nezvýši, vonkajšie prostredie sa bude čím ďalej, tým viac náročnejším, a to tak z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska. Graf č. 7. Reálny rast HDP v EÚ a v rozvíjajúcich sa hospodárstvach % EU forecast Emerging and developing economies SK 5 SK

6 V európskom hospodárstve sa vytvorili nebezpečné negatívne spätné väzby. Po prvé, obavy investorov ohľadne udržateľnosti bremena, ktoré štátne dlhy v Európe predstavujú, viedli ku kríze štátnych dlhopisov a následne k zvyšovaniu napätia v bankovom odvetví, ktoré má v držbe veľké množstvo štátnych dlhopisov. Napätie v bankovom odvetví sa v dôsledku toho premietlo do zvýšenia rizika týkajúceho sa štátov, pretože investori vnímajú členské štáty ako poslednú záchranu pre zraniteľné finančné inštitúcie. Po druhé, tieto napätia a nerovnovážne stavy existujúce v niektorých členských štátoch dohnali súkromný aj verejný sektor k oddlženiu, čo brzdí rast, pričom vyhliadky na nižší rast ešte viac zhoršujú udržateľnosť existujúcich dlhov. A napokon, napätia na trhoch majú za následok zvyšovanie úrokových sadzieb pre pôžičky štátov, čím sa ešte viac ohrozuje udržateľnosť verejných financií. Všetky prvky tejto negatívnej spätnej väzby treba riešiť spoločne, avšak popredné miesto tu patrí problematike rastu. Na zasadnutí Európskej rady 26. októbra 2011 bola dohodnutá komplexná reformná stratégia zameraná na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti a na obnovenie dôvery v európske bankové odvetvie. Základnou zložkou tejto stratégie je rast, ktorý má potenciál zmierniť všetky ostatné problémy bez toho, aby vznikli vedľajšie náklady. Väčší hospodársky rast povedie k vytvoreniu lepších podmienok pre splácanie dlhov v budúcnosti. Očakávania vyššieho rastu prispejú k obnoveniu dôvery a stability na finančných trhoch. Keď sa zlepšia vyhliadky, podniky začnú opäť investovať. V konečnom dôsledku je rast neodmysliteľnou zložkou európskeho sociálneho modelu, ktorá bola vytvorená v zlatých rokoch európskeho rastu. Terajšiu úroveň sociálnej ochrany nebude možné zachovať, ak bude pretrvávať terajší trend rastu. 2. FIŠKÁLNA KONSOLIDÁCIA PODPORUJÚCA RAST, VEREJNÉ VÝDAVKY A PRÍJMY Verejné financie zohrali počas globálnej krízy kľúčovú stabilizačnú úlohu, avšak cenou za to je vyššia zadlženosť. Od začiatku krízy v roku 2007 sa úroveň štátneho dlhu v rámci EÚ zvýšila z 59 % HDP v roku 2007 na odhadovaných 82,5 % HDP v roku Toto zvýšenie je výsledkom radu faktorov. Po prvé, náhly pokles hospodárskej činnosti počas krízy viedol k celkovému zvýšeniu štátnych deficitov, pretože sa umožnilo, aby vplyv recesie tlmili automatické stabilizátory. Navyše, bezprecedentná závažnosť krízy viedla k nutnosti prijať Európsky plán na oživenie hospodárstva koordinovaný plán fiškálnych opatrení na podporu hospodárstva, ktorý Európska komisia začala realizovať v decembri Niektoré členské štáty boli napokon nútené poskytnúť cielenú podporu finančným inštitúciám na zabezpečenie životaschopnosti finančného systému. Graf č. 8. Celkový štátny dlh v EÚ, USA a v Japonsku (% HDP) SK 6 SK

7 United States EU-27 1) Japan Predpokladaný nárast dlhu nie je bez precedensu, a to ani z historického hľadiska, ani pri porovnaní s partnerskými krajinami. Je preukázané, že finančné krízy boli v minulosti finančne nákladné: viedli k značným a pretrvávajúcim nárastom pomeru dlhu k HDP. Hoci terajšia kríza viedla v Európe aj k prudkému nárastu verejného dlhu, zvýšenie a úroveň dlhu boli však v iných rozvinutých hospodárstvach, ako je USA a Japonsko, ešte výraznejšie ako v EÚ (graf č. 8). SK 7 SK

8 V súčasnom kritickom období však existuje niekoľko priťažujúcich faktorov, ktoré zvyšujú tlak na udržateľnosť dlhu v EÚ. Po prvé, úrovne dlhu sú v súčasnosti vyššie, ako boli v minulosti, čo platí predovšetkým pre niektoré členské štáty (graf č. 9). V roku 2007 bola úroveň dlhu nad 60 % HDP v deviatich krajinách EÚ a v prípade Grécka a Talianska presiahla úroveň 100 % HDP. Okrem toho, hoci priemerný predpokladaný nárast pomeru dlhu k HDP v rokoch 2007 až 2013 je približne 25 percentných bodov HDP, medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely. Napríklad v Írsku ide o zvýšenie o viac ako 96 percentných bodov, v Grécku o 90 percentných bodov a v Španielsku, Portugalsku a v Spojenom kráľovstve o 40 percentných bodov. Po druhé, pre verejné financie budú predstavovať fiškálne náklady na starnúce obyvateľstvo stále väčšie bremeno. Na základe súčasných politík sa očakáva, že sa verejné výdavky v EÚ súvisiace so starnutím obyvateľstva zvýšia v priebehu nadchádzajúcich päťdesiatich rokov v priemere približne o 4¾ percentuálnych bodov HDP predovšetkým prostredníctvom výdavkov na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť. Situácia sa však výrazne líši v rámci jednotlivých členských štátov, a to pokiaľ ide o demografické vyhliadky, potenciál rastu, druh systému dôchodkového a sociálneho zabezpečenia, ale aj pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa fiškálnej situácie a vonkajšej konkurencieschopnosti. Po tretie, tlak zo strany trhu dosiahol bezprecedentnú intenzitu. Vzhľadom na vyhliadky na utlmený rast mali finančné trhy vážne pochybnosti o udržateľnosti fiškálnej pozície niektorých členských štátov eurozóny. To viedlo k zvýšeniu úrokov za pôžičky štátov a následne ku všetkým negatívnym druhotným účinkom a spätným väzbám, ktoré sú opísané v predchádzajúcom oddiele. Preto v súčasnosti neexistuje žiadna iná realistická možnosť, než je uplatňovanie komplexnej a dôveryhodnej fiškálnej stratégie na prekonanie krízy. Zásady takejto stratégie boli dohodnuté na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti ECOFIN. Stanovuje sa v nich, že konsolidáciu je potrebné koordinovať v rámci všetkých krajín EÚ, pričom sa majú vziať do úvahy osobitosti situácie jednotlivých krajín. Dohodlo sa, že konsolidácia vo všetkých členských štátoch EÚ by sa mala začať najneskôr v roku 2011, pričom rad krajín mal začať s konsolidáciou už skôr. Dôležité je, že sa dohodlo, že členské štáty EÚ posilnia vnútroštátne rozpočtové rámce a prijmú štrukturálne opatrenia, ktoré podporia potenciálny rast produkcie a v dôsledku toho podporia aj dlhodobú fiškálnu udržateľnosť. Stratégia na prekonanie krízy prináša výsledky: dochádza ku konsolidácii. Rozpočtové plány, ktoré členské štáty predložili v roku 2011 v rámci aktualizácie programov stability a konvergenčných programov, rátajú s tým, že celkový štátny deficit klesne v roku 2013 v EÚ pod 3 % HDP. Rozpočtové plány sa už vykonávajú. Štátne financie v EÚ sa už začali do istej miery zlepšovať v roku 2010 v dôsledku posilnenia hospodárskeho rastu a prvých konsolidačných opatrení. Viac badateľné zlepšenie sa zaznamenalo v roku 2011 vďaka rozsiahlemu konsolidačnému úsiliu v podstate vo všetkých členských štátoch EÚ. V roku 2012 sa očakáva dosiahnutie ďalšieho pokroku a ak sa politiky nezmenia v roku 2013, hoci v do istej miery pomalšom tempe. Celkové trendy však maskujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V súčasnosti 23 členských štátov podstupuje EDP (postup pri SK 8 SK

9 nadmernom deficite), pričom päť z nich dostáva podporu z programu finančnej pomoci. 1 Niektoré členské štáty dosahujú dostatočný pokrok smerom k včasnej a udržateľnej korekcii nadmerného deficitu, avšak konsolidácia iných štátov je nedostatočná a mali by vystupňovať úsilie o dosiahnutie fiškálnych cieľov (graf č. 9, tabuľka 1). Graf č. 9. Štátny deficit a dlh v roku 2011, členské štáty EÚ (% HDP) Zabezpečenie udržateľnosti je v súčasnosti kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim ekonomickú stabilitu. Do polovice roku 2011 sa uplatňovanie fiškálnych stratégií na prekonanie krízy uskutočňovalo na pozadí oživovania hospodárskych činností. Predpoveď však znie, že rast sa na budúci rok zastaví. Vážne otrasy na trhu so štátnymi dlhopismi však napovedajú, že väčšina členských štátov nemá priestor na umožnenie vyššieho deficitu, pretože prioritou sa stala fiškálna udržateľnosť. Platí to najmä pre členské štáty, ktoré sú pod prísnym drobnohľadom trhu, a pre štáty, ktoré sú postihnuté značnou fiškálnou makroekonomickou nerovnováhou (graf č. 10). Nedostatočná konsolidácia by mohla viesť k vyšším rizikovým prirážkam, ktoré by následne mohli veľmi poškodiť ekonomické vyhliadky. 1 Grécko, Írsko, Portugalsko, Lotyšsko (program EÚ zameraný na pomoc na zlepšenie platobnej bilancie sa má v januári 2012 ukončiť) a Rumunsko (v ktorom sa uplatňuje preventívny program). SK 9 SK

10 Tabuľka 1. Čisté poskytnuté štátne pôžičky (% HDP) podľa prognóz Komisie z jesene 2010, lehoty pre postup pri nadmernom deficite strednodobá fiškálna udržateľnosť. Termín na korekciu Belgicko Nemecko Neuplatňuje Estónsko sa EDP Írsko Grécko Španielsko Francúzsko Taliansko Cyprus Neuplatňuje Luxembursko sa EDP Malta Holandsko Rakúsko Portugalsko Slovinsko Slovensko Neuplatňuje Fínsko sa EDP Bulharsko Česká republika Dánsko Lotyšsko Litva Maďarsko Poľsko Rumunsko Švédsko Neuplatňuje sa EDP Spojené kráľovstvo /15 EÚ eurozóna Konsolidácia by sa preto mala v jednotlivých krajinách odlišovať. ECOFIN má na pamäti odlišnú situáciu v jednotlivých členských štátoch a 4. októbra 2011 opätovne potvrdil princíp, že tempo fiškálnej korekcie by sa malo odlišovať v závislosti od fiškálnych a makrofinančných rizík špecifických pre jednotlivé krajiny. Najmä: Členské štáty, ktoré dostávajú pomoc z programov finančnej pomoci, a štáty, ktoré sú pod prísnym drobnohľadom trhu, by aj napriek možným zmenám makroekonomických podmienok mali aj naďalej plniť dohodnuté rozpočtové ciele. Členské štáty, ktoré v rámci postupu pri nadmernom deficite vykazujú výrazné zaostávanie v konsolidácii alebo majú vysoký deficit, by mali svoje konsolidačné úsilie zintenzívniť. Možné obmedzené úpravy hlavného makroekonomického scenára smerom nadol by nemali mať za následok oneskorenie pri korekcii nadmerného deficitu. V členských štátoch, ktoré nemajú nadmerný deficit a urobili primerané úpravy na ceste k splneniu strednodobých cieľov, môže rozpočtová politika plne plniť svoju proticyklickú a stabilizačnú úlohu, pokiaľ nie je ohrozená Za súčasných ekonomických okolností je vecou zásadného významu zabezpečiť stanovenie konsolidačných plánov týkajúcich sa výdavkovej aj príjmovej strany rozpočtu tak, aby sa nepriaznivé krátkodobé dôsledky na rast obmedzili. SK 10 SK

11 Graf č. 10. Fiškálna a vonkajšia nerovnováha, členské štáty EÚ Zo skúseností vyplýva, že konsolidácia na strane výdavkov má lepšie vyhliadky na úspech, avšak významnú úlohu zohráva aj skladba a kvalita výdavkov: pri škrtoch v produktívnych výdavkov, najmä kapitálových investíciách, by sa však mala dať priorita projektom s najvyššou výnosnosťou, aby sa vplyv na potenciál rastu minimalizoval; efektívnosť verejných výdavkov v danej kategórii výdavkov sa značne líši nielen v jednotlivých členských štátoch, ale aj v rámci jednej krajiny. To znamená, že je tu priestor pre zlepšenie: zvýšenie výkonnosti najmenej efektívnych jednotiek by mohlo viesť k značným úsporám pri poskytovaní rovnakého objemu verejných služieb; potreba stanoviť priority medzi výdavkami a zvýšiť efektívnosť vynaložených prostriedkov na všetkých úrovniach správy vedie k nutnosti vytvoriť v rámci rozpočtu vhodné podporné inštitucionálne nástroje, ako je preskúmanie výdavkov, programové rozpočtovanie alebo rozpočtovanie podľa výkonov. Zohľadniť by sa mal aspekt vyváženosti, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozloženie bremena rozpočtových úprav. Zároveň by sa mala vytvoriť štruktúra a koncepcia zdanenia tak, aby viac podnecovali rast. Daňové reformy môžu prispieť k dosiahnutiu dvoch cieľov: po prvé, môžu podporiť konsolidáciu verejných financií v tých členských štátoch, v ktorých existuje priestor pre potenciálne zvýšenie príjmov z daní, a ako doplnkový prostriedok na kontrolu výdavkov; po druhé, môžu podporiť rast prostredníctvom zmien v štruktúre zdaňovania alebo lepšieho rozvrhnutia jednotlivých druhov daní, čím by sa napríklad zlepšili stimuly pre prácu, produkciu, investovanie alebo zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov. Pokiaľ ide o štruktúru zdaňovania: členské štáty so značným zdanením práce, najmä v prípade zraniteľných skupín, ako sú málo kvalifikovaní pracovníci a druhé zárobkovo činné osoby v rodine, by mali presunúť daňovú záťaž na tie dane, ktoré majú menej škodlivý vplyv na rast, ako je zdanenie spotreby alebo nehnuteľností, prípadne environmentálne dane. Zvážiť by sa mala aj zmena profilu zdanenia práce na všetkých úrovniach príjmov; členské štáty s vysokým zdanením právnických osôb by sa mali vyhnúť ďalšiemu zvýšeniu sadzieb daní, predovšetkým v súčasnom období, keď sa menej investuje; SK 11 SK

12 v záujme zvýšenia mobility pracovníkov a efektívneho prideľovania bytového fondu by mohlo byť oprávnené presunutie ťažiska daní z nehnuteľností od zdaňovania transakcií smerom k periodickým daniam; znižovaním daňových výdavkov v zdanení fyzických a právnických osôb a obmedzením výnimiek z DPH aj znížených sadzieb s prihliadnutím na smernicu o DPH sa rozšíri daňový základ a bude možné získať vyššie príjmy a/alebo zaviesť nižšie daňové sadzby s priaznivým vplyvom na rast; stimuly v mnohých členských štátoch vedúce k vytváraniu súkromných dlhov by sa v prípade zdanenia právnických osôb mali obmedziť, a pri zdanení fyzických osôb by sa malo zohľadniť bývanie; vo väčšine členských štátov možno postupným zrušením skrytých daňových subvencií upraviť systém zdanenia tak, aby sa stal ohľaduplnejším k životnému prostrediu; členské štáty s nedostatočnou daňovou disciplínou by mali zvýšiť efektívnosť systému výberu daní a účinnejšie by mali predchádzať daňovým únikom, znížením administratívnej záťaže v súvislosti s výberom daní sa môže zlepšiť podnikateľské prostredie; to znamená zvýšenie transparentnosti, obmedzenie zložitosti daňových zákonníkov a vykonávacích predpisov a zjednodušenie platobných postupov; členské štáty sa vyzývajú, aby plne využívali nástroje, ktoré uľahčujú spoluprácu medzi daňovými správami v záujme určenia a zdieľania najlepších postupov v rámci EÚ, zvýšenia výnosov výberu daní a zníženia nákladov v súvislosti s výberom daní. Je naliehavo potrebné zaviesť reformy na riešenie výziev, ktorým v dôsledku starnutia populácie čelia verejné financie. V minulej dekáde sa dosiahol značný pokrok pri uskutočňovaní reforiem systémov sociálneho zabezpečenia (dôchodkov, ale aj zdravotnej starostlivosti), treba však ešte vykonať oveľa viac. V poslednom ročnom prieskume rastu sa zdôrazňuje, že dôchodková reforma je oblasťou, v ktorej treba okamžite prijať politické opatrenia. V prípade niektorých krajín, v ktorých sa ešte proces reformy dôchodkového systému nezačal, a kde sa v budúcnosti očakáva veľký nárast výdavkov na dôchodky, je potrebné zosúladiť prisľúbené dôchodky s tým, čo by mohli podporiť ostatné segmenty hospodárstva. Potrebné je aj zabezpečiť, aby boli systémy ochrany zdravia viac nákladovo efektívne, udržateľné a orientované na prevenciu v záujme obmedzenia zvýšenia nákladov, ktoré sa v dôsledku starnutia populácie očakáva. Obzvlášť dôležité je zvýšiť vek odchodu do dôchodku, aby sa zosúladil so strednou dĺžkou života. Zvýšením veku odchodu do dôchodku by sa zohľadnil predchádzajúci nárast dlhovekosti, ktorý sa ešte zatiaľ do dôchodkových systémov nepremietol. Zosúladenie veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života by pomohlo stabilizovať rovnováhu medzi počtom odpracovaných rokov a počtom rokov na dôchodku. Aby ľudia dostali možnosť pracovať dlhšie, a aby boli k tomu povzbudzovaní, musia reformy dôchodkových systémov vychádzať z politík zaručujúcich účinnú integráciu starších pracovníkov do trhu práce a politík na podporu aktívneho a zdravého starnutia a musia byť doplnené opatreniami v SK 12 SK

13 oblasti daní a sociálnych benefitov, ktoré budú stimulovať ľudí k tomu, aby zostali dlhšie zapojení do pracovného procesu. Začali sa uplatňovať i keď rôznym tempom a s rôznou mierou razantnosti odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na zlepšenie dlhodobej fiškálnej udržateľnosti. Z celkového počtu 17 členských štátov, ktoré odporúčania v tejto oblasti dostali, 12 štátov prijalo určité opatrenia, vrátane opatrení na reformu dôchodkového systému a zvyšovanie stimulov pre starších pracovníkov, aby zostali na trhu práce. Zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku a jeho zosúladenie so strednou dĺžkou života na základe dohody medzi sociálnymi partnermi a vládou predstavuje dôležitý krok vpred; takéto dohody ktoré by chcel prijať celý rad krajín však boli doposiaľ uzatvorené len vo veľmi malom počte členských štátov. Opatrenia na monitorovanie prístupu k systémom invalidných dôchodkov a na reformu poistenia pre prípad dlhodobej starostlivosti sa prijímali len v obmedzenom rozsahu. Dlhodobú fiškálnu udržateľnosť posilnia dôveryhodné fiškálne rámce a účinné mechanizmy dohľadu. Terajšia dilema medzi krátkodobou stabilizačnou úlohou verejných financií a obavami investorov ohľadne udržateľnosti dlhu v niektorých členských štátoch by sa mohla zmierniť, ak by sa prijali dôveryhodné opatrenia v prospech fiškálnej udržateľnosti. Ak by sa očakávania trhov jasne zohľadnili v dôveryhodnom strednodobom scenári, investori by boli menej citliví voči krátkodobej fluktuácii fiškálnych ukazovateľov, takže by zostalo viac priestoru na uplatnenie stabilizačných politík. V tejto súvislosti má zásadný význam úloha vnútroštátnych fiškálnych rámcov a fiškálneho dohľadu zo strany EÚ. Efektívnosť fiškálneho dohľadu sa zvýši prijatím zásadných zmien Paktu o stabilite a raste. V záujme posilnenia hospodárskeho dohľadu nadobudne koncom roka účinnosť balík šiestich legislatívnych návrhov o riadení hospodárstva, ktorý Komisia navrhla v septembri 2010, čím sa počnúc rokom 2012 zabezpečí posilnenie právneho rámca pre hospodársky dohľad zo strany EÚ a rámca pre koordináciu. Tieto právne predpisy prinesú postupnú zmenu spôsobu vykonávania hospodárskeho dohľadu v EÚ. V záujme zohľadnenia očakávaní trhu, zmiernenia fiškálnej a makroekonomickej nerovnováhy a položenia základov pre udržateľný hospodársky rast je však potrebné, aby sa tento balík legislatívnych návrhov bezodkladne a dôsledne implementoval (rámček č. 1). Nová smernica o minimálnych požiadavkách pre domáce rozpočtové rámce má potenciál zlepšiť rozpočtové postupy na vnútroštátnej úrovni. Kvalita inštitucionálnych a procesných opatrení zameraných na tvorbu fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni, ako sú vnútroštátne fiškálne pravidlá, viacročné fiškálne rámce a nezávislé inštitúcie, môže výsledky rozpočtového hospodárenia výrazným spôsobom zlepšiť. Reformy podnietené smernicou majú v tejto súvislosti potenciál zlepšiť vykonávanie fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni a zároveň podporiť dodržiavanie ustanovení Paktu o stabilite a raste (SGP). Členské štáty by mali ich uplatňovanie urýchliť prijatím primeraných reforiem v oblastiach, na ktoré sa táto smernica vzťahuje. Členské štáty eurozóny majú osobitný záujem o urýchlenie transpozície uvedenej smernice do vnútroštátnych právnych predpisov a privítali októbrovú dohodu, ku ktorej došlo na samite eurozóny, že sa pôjde nad rámec týchto minimálnych požiadaviek. V tejto súvislosti možno poznamenať, že vnútroštátne fiškálne pravidlá, ktoré boli nedávno ukotvené v ústavách niektorých členských štátov eurozóny, presahujú rámec ustanovení obsiahnutých v smernici (napr. Španielsko). SK 13 SK

14 Odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na zlepšenie fiškálnych rámcov sa zatiaľ uplatňujú v rôznej miere. Jedenásť členských štátov dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na túto oblasť. V uvedených odporúčaniach je obsiahnutá široká škála otázok, vrátane efektívnosti daňovej správy a výberu daní, zavedenia viacročných rozpočtových pravidiel a stropov pre výdavky, sfunkčnenia tzv. dlhových bŕzd, úlohy nezávislých fiškálnych rád, ako aj otázky týkajúce sa rozpočtových údajov a transparentnosti v širšom slova zmysle. V tejto etape zatiaľ iba päť z desiatich členských štátov dosiahlo jednoznačný pokrok. Prijaté opatrenia sa týkajú zavedenia vyvážených rozpočtových pravidiel alebo pravidiel o tzv. dlhových brzdách na ústavnom základe, posilnenia právomocí ústredných fiškálnych orgánov v záujme zlepšenia predvídateľnosti rozpočtového plánovania a zriadenia, prípadne posilnenia nezávislých fiškálnych rád. V krajinách, v ktorých sa už s implementáciou začalo, ide len o rannú etapu legislatívneho procesu, ktorý sa však uberá správnym smerom. Bude potrebné ďalej posilniť koordináciu hospodárskych politík, a to najmä v eurozóne. Európsky semester a balík šiestich legislatívnych návrhov six pack už predstavujú pevný rámec riadenia. Aj napriek tomu je tu však potrebný priestor na ďalšie posilnenie rámca riadenia, vrátane jeho dimenzie Spoločenstva. Rozmer eurozóny by sa mal viac zohľadniť pri plánovaní, implementácii a následnom hodnotení politík členských štátov, aby sa tak zabezpečila lepšia koordinácia hospodárskych politík založená na podstatne prísnejšom dohľade (napr. väčší tlak na národné rozpočty a hospodárske politiky) v prípade, keď sa členský štát odchýli od dohodnutej obozretnej politickej línie. Komisia v tejto súvislosti ešte viac posilnila úlohu člena Komisie zodpovedného za hospodárske a menové záležitosti, ktorý sa stal podpredsedom Komisie pre hospodárske a menové záležitosti a pre euro. Je nevyhnutné vytvoriť jednotný, ucelený rámec pre lepšie riadenie hospodárstva na základe metódy Spoločenstva. Rámček č. 1: Six pack : právne predpisy na zlepšenie riadenia hospodárstva EÚ Hospodárska a finančná kríza odhalila závažné slabiny riadenia hospodárstva EÚ. Komisia v rámci komplexnej reakcie na krízu predložila 29. septembra 2010 šesť legislatívnych návrhov na posilnenie riadenia hospodárstva, takzvaný six pack : tri nariadenia na posilnenie Paktu o stabilite a raste (SGP), dve nariadenia, ktorými sa zavádza nový postup na prevenciu a korekciu nadmerných makroekonomických nerovnováh, a smernicu Rady stanovujúcu minimálne požiadavky na vnútroštátne rozpočtové rámce. Six pack zavádza do spôsobu vykonávania hospodárskeho dohľadu rad významných zmien. Napríklad postup pri nadmernom deficite (EDP) sa teraz môže začať realizovať nielen v prípade štátneho deficitu, ale aj kvôli vývoju verejného dlhu v členských štátoch, ktorých dlh presahuje 60 % HDP a ktoré majú svoj dlh v súlade s numerickou referenčnou hodnotou znížiť. Cieľom nového mechanizmu na dohľad nad makroekonomickými nerovnováhami (postup pri nadmernej nerovnováhe, EIP) je predchádzať vzniku makroekonomickej nerovnováhy a naprávať ju. Tento mechanizmus sa opiera o systém varovania, ktorý okrem iného využíva hodnotiacu tabuľku s ukazovateľmi, a o hĺbkové štúdie krajín, ktoré sa považujú za ohrozené makroekonomickou nerovnováhou. Vykonávanie SGP a nového EIP je posilnené nielen v dôsledku zavedenia progresívnych finančných sankcií pre členské štáty eurozóny, ktoré nedodržiavajú zásady, ale aj v dôsledku širšieho využívania hlasovania s obrátenou kvalifikovanou väčšinou. Podľa tohto systému hlasovania sa odporúčanie Komisie alebo návrh Rady považujú za prijaté, pokiaľ nebude proti nim hlasovať kvalifikovaná väčšina členských štátov. Nová smernica o minimálnych požiadavkách pre národné rozpočtové rámce zabezpečuje, aby národné fiškálne rámce dodržiavali súbor základných požiadaviek, čím sa zlepší schopnosť členských štátov plniť fiškálne povinnosti vyplývajúce z Paktu o stabilite a raste. SK 14 SK

15 Rada a Európsky parlament dosiahli po intenzívnych rokovaniach dohodu o predmetných právnych predpisoch. Nadobudnutie účinnosti sa predpokladá v polovici decembra Politické priority V záujme riešenia uvedených výziev je potrebné, aby sa v rokoch prijali kroky predovšetkým v týchto oblastiach: fiškálna konsolidácia by mala pokračovať s rozdielnym tempom fiškálnych korekcií; hlavný dôraz by sa mal klásť na priaznivý vplyv fiškálnych korekcií na rast; vo všeobecnosti by sa mali uprednostňovať korekcie na strane výdavkov, no zároveň by sa mala priorita priznať výdavkom podporujúcim rast; je potrebné zamerať sa na celkové zlepšenie kvality výdavkov; do úvahy by sa mal brať vplyv štruktúry daní na rast; mali by sa začať uskutočňovať reformy dôchodkových systémov a ak sa už začali, mali by sa plne implementovať; sľubnou krátkodobou prioritou by mohlo byť zvýšenie veku odchodu do dôchodku; prijatý six pack právnych predpisov by sa mal rýchlo a dôsledne implementovať vrátane požiadaviek stanovených v smernici o fiškálnych rámcoch; členské štáty eurozóny by mali na uvedených právnych predpisoch bezodkladne stavať a mali by splniť dohodu, že pôjdu nad rámec požiadaviek stanovených v smernici; bezodkladne treba vykonať návrhy Komisie týkajúce sa ďalšieho posilnenia riadenia eurozóny. 3. FINANČNÝ SEKTOR: PRELOMENIE ZAČAROVANÉHO KRUHU Negatívna spätná väzba medzi bankovým odvetvím a štátnymi dlhopismi bola hlavným faktorom, ktorý v terajšej kríze zosilňoval napätie. Ako je uvedené v oddiele 1, negatívna spätná väzba medzi bankovým odvetvím a trhmi so štátnymi dlhopismi živila pochybnosti investorov ohľadne schopnosti štátov a bánk splácať príslušné dlhy. Toto následne viedlo k vysokým nákladom na pôžičky pre štáty aj finančné inštitúcie, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nezvládnuteľné (graf č. 11). Spolu s opatreniami, o ktorých boli zmienky v predchádzajúcom oddiele, je v záujme prerušenia tohto bludného kruhu nevyhnutné posilniť bankové odvetvie a zároveň vytvoriť dôveryhodné a účinné ochranné mechanizmy pre banky a štáty. Graf č. 11. itraxx riziko nesplácania, finančné produkty a celkový prehľad SK 15 SK

16 Poznámka: Ukazovateľ sumarizuje vývoj rozpätia v prípade zmlúv o najviac likvidných a najkvalitnejších swapoch na kreditné zlyhanie (credit default swaps CDS) na trhu s európskymi dlhopismi a stanovuje referenčnú hodnotu pre cenu, ktorú majú investori zaplatiť v záujme ochrany svojich dlhopisov pred rizikom nesplácania. Uvedený nárast naznačuje, že investori začali venovať viac pozornosti bankám financujúcim štátny dlh ich krajiny alebo bankám, ktoré sú veľmi vystavené riziku voči krajinám, ktoré sú zapojené do programu, a oblastiam s rizikom nákazy. bankovníctva, aby sa zaručili podmienky pre udržateľné oživenie. Dobre fungujúci finančný systém a silné bankové odvetvie majú zásadný význam pre podporu oživenia a pre financovanie dlhodobého rastu. Finančné výstrednosti, ktoré viedli k vzniku globálnej krízy, podkopali dôveryhodnosť finančného sektora a jeho úlohu v hospodárstve. Finančný sektor bol počas krízy vážne zasiahnutý a jeho zrúteniu sa predišlo iba za cenu podpory z verejných zdrojov. Finančný sektor však zohráva v trhovom hospodárstve veľmi významnú rolu, pretože zlaďuje potreby sporiteľov a dlžníkov v danom období a v danom prostredí a uľahčuje financovanie reálnej ekonomiky. V Európe zohráva bankový sektor v tomto ohľade zásadnú úlohu, pretože poskytuje podnikom a domácnostiam úvery. Preto je veľmi dôležité zavŕšiť prebiehajúce ozdravovanie finančného sektora a reštrukturalizáciu Verejný aj súkromný sektor prijali rad opatrení na obnovu životaschopnosti finančného sektora v EÚ. Podpora z verejných zdrojov mala v plnom súlade s rámcom EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci predovšetkým podobu kapitálových injekcií, ktorých účelom bolo pokryť minulé straty a zlepšiť odolnosť bánk voči nepriaznivým podmienkam. Poskytnuté boli aj záruky na obnovenie dôvery v celom sektore a na oživenie medzibankového trhu s financovaním. Dostupnosť potrebnej podpory z verejných zdrojov za podmienok zlučiteľných s vnútorným trhom uľahčilo prijatie osobitných krízových pravidiel pre poskytovanie štátnej pomoci finančným inštitúciám, ktoré Komisia zaviedla v rokoch Aj keď sa v dôsledku prijatia týchto politických opatrení dostavil určitý pokrok, situácia je i naďalej nestabilná a dôveru sa nepodarilo v plnej miere obnoviť. Tri za sebou nasledujúce záťažové testy, ktoré sa počnúc rokom 2009 konali v celej EÚ, nepresvedčili investorov o kvalite súvah bánk v EÚ, hoci banky výrazne vylepšili kvantitu aj kvalitu svojho kapitálu či už v očakávaní uvedených záťažových testov, alebo v rámci reakcie na ne. Komisia vzhľadom na pretrvávajúcu zraniteľnosť bankového odvetvia má v úmysle rozšíriť platnosť krízových pravidiel pre poskytovanie štátnej pomoci aj na obdobie po roku Finančná regulácia a finančný dohľad boli posilnené a mali by zohrávať významnú úlohu pri obnove dôvery vo finančný trh. Začiatkom roku 2011 boli zriadené tri nové európske orgány na dohľad, ktorých úlohou je podporiť konvergenciu dohľadu nad bankami, trhmi, poisťovňami a penzijnými fondmi. Tieto tri orgány úzko spolupracujú s novozriadeným Európskym výborom pre systémové riziká, ktorý má na starosti makroprudenciálny dohľad. Komisia navyše prijala 20. júla 2011 legislatívny balík na posilnenie regulácie bankového odvetvia. Uvedený návrh transponuje do právnych predpisov EÚ dohodu Bazilej III, ktorá predstavuje medzinárodnú normu o bankovom kapitále dohodnutú na úrovni G20. V návrhu sa bude od bánk požadovať, aby držali viac kapitálu a aby bol tento kapitál kvalitnejší, aby tak dokázali odolávať budúcim otrasom. Návrh navyše obsahuje jednotný súbor pravidiel pre bankový dohľad, ktorý zvýši transparentnosť a zlepší uplatňovanie zásad obozretnosti. Je zrejmé, že do budúcnosti bude potrebný vhodný rámec na SK 16 SK

17 úrovni celej EÚ pre krízové riadenie finančných inštitúcií, aby sa posilnila odolnosť bánk a umožnilo sa účinnejšie predchádzanie kolapsom. Európska rada nedávno schválila balík bankových opatrení na ďalšie posilnenie bankového odvetvia. Uvedený balík vychádza z návrhu Európskeho orgánu pre bankovníctvo a je integrálnou súčasťou komplexného plánu na obnovenie dôvery v trhy a na riešenie krízy štátnych dlhopisov v eurozóne. Dohodnutý balík pozostáva z dvoch častí: i) koordinovaný systém EÚ pre záruky za termínované financovanie, ktorého účelom je podporiť prístup bánk k termínovanému financovaniu, a ii) opatrenia na posilnenie kapitálových pozícií bánk, ktoré majú zabezpečiť pre bankový systém EÚ ďalšie kapitálové rezervy. Vnútroštátne orgány dohľadu boli požiadané o spoluprácu s bankami a o navrhnutie rekapitalizačných stratégií, ktoré by neohrozili rast úverov pre hospodárstvo. Nový kapitál by sa mal hľadať predovšetkým v rámci súkromných zdrojov a ak tie nebudú k dispozícii, mal by sa poskytnúť z verejných zdrojov, a to v prvom rade z vnútroštátnych verejných zdrojov, a ak ani tie nebudú k dispozícii, tak ako posledná možnosť z Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF). Je nanajvýš dôležité, aby sa tento balík opatrení realizoval v dohodnutej lehote. Nevyhnutným predpokladom toho, aby tento plán fungoval, je vysoká miera koordinácie medzi orgánmi dohľadu a vládami, a to na úrovni EÚ. Posilnený EFSF obmedzí nákazu v oblasti štátnych dlhopisov a vo finančnom sektore vo všeobecnosti. V priebehu posledných niekoľkých rokov sa jasne ukázalo, že výlučne vnútroštátne prístupy k zvládnutiu krízy nie sú účinné ani zlučiteľné s vysokým stupňom finančnej a ekonomickej integrácie v EÚ, čo ešte viac platí v prípade eurozóny. Hoci posilnenie účtov štátov a bánk predstavuje prvú líniu obrany, je potrebné vytvoriť nástroje na úrovni EÚ, ktoré by chránili finančné inštitúcie a štáty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predstavitelia štátov a vlád eurozóny dohodli 21. júla 2011 na zlepšení účinnosti EFSF, a neskôr aj Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM). Konkrétne sa dohodli, že rozšíria uvedené nástroje o nové funkcie, ktoré umožnia: i) konať na základe preventívneho programu, ii) financovať rekapitalizáciu finančných inštitúcií prostredníctvom úverov poskytnutých vládam, a to vrátane krajín, ktoré do programu nie sú zahrnuté, a iii) intervenovať na primárnom aj sekundárnom trhu so štátnymi dlhopismi. Európska rada potom rozhodla 26. októbra 2011 o rozšírení kapacity EFSF prostredníctvom mobilizácie jeho zdrojov, pričom uviedla dve navzájom sa nevylučujúce možnosti: i) zníženie kreditného rizika nových emisií štátnych dlhopisov a ii) kombinácia zdrojov zo súkromných a verejných finančných inštitúcií a od investorov. Pre úspech tejto stratégie má kľúčový význam bezodkladná realizácia a dobrá spolupráca medzi príslušnými orgánmi. Opatrenia dohodnuté vo vzťahu k EFSF a ESM sú odvážne, teraz je však nevyhnutné bezodkladne ich uplatniť, aby nové nástroje boli čo najskôr funkčné. Zároveň je potrebné vyvinúť úsilie na dosiahnutie dohody o čo najrýchlejšom vytvorení ESM, pretože jeho robustnejšia kapitálová štruktúra by zmiernila niektoré z nedostatkov EFSF. Vysoký stupeň koordinácie medzi členskými štátmi a dobra spolupráca medzi fiškálnymi orgánmi a menovým orgánom v záujme vytvorenia stratégií na riešenie súčasnej krízy by navyše posilnili dôveru v schopnosť EÚ opäť nadobudnúť stabilitu. V tejto súvislosti má zásadný význam koherentná komunikácia. Dochádza k výraznému pokroku pri uplatňovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúce sa finančného sektoru, avšak nie vo všetkých oblastiach. Osem členských štátov dostalo odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na túto oblasť. Vo viacerých krajinách sa prijímajú opatrenia na ďalšie posilnenie rámca na prudenciálny dohľad, dosiahnutie pokroku pri prebiehajúcej reštrukturalizácii bánk, podporenie hospodárskej súťaže v odvetví a na SK 17 SK

18 zlepšenie prístupu k financovaniu rizikovým kapitálom. V niektorých prípadoch badať nedostatočné ambície oznámených plánov politických opatrení a ich realizácia je iba čiastočná. Vzhľadom na vyššie uvedené riziká a neistoty sa zdá byť oprávnená požiadavka prijať rozhodnejšie opatrenia, najmä tam, kde možno očakávať výskyt značných vedľajších účinkov. Politické priority: hlavným strategickým cieľom každej iniciatívy v oblasti finančnej politiky je preťať väzbu medzi krízou štátnych dlhopisov a finančným sektorom; kapacita EFSF a ESM by sa mala zvýšiť na maximum prostredníctvom navrhnutia vhodného pákového mechanizmu pri dodržiavaní ustanovení Zmluvy; keďže v niektorých členských štátoch nie sú vytvorené fiškálne podmienky potrebné na poskytnutie podpory tamojším finančným sektorom, mali by sa vytvoriť mechanizmy na podporu členským štátom a na zvýšenie koordinácie týchto intervencií v EÚ; mali by sa prijať a rýchlo uplatniť právne predpisy o kapitálových požiadavkách, pričom sa už pripravuje rámec EÚ pre krízové riadenie finančných inštitúcií; pozornosť by sa mala venovať obmedzovaniu dôsledkov reformy bankového sektora na príliv úverov do reálnej ekonomiky. 4. ŠTRUKTURÁLNE REFORMY ZAMERANÉ NA PODPORU RASTU A KOREKCIU NEROVNOVÁH Graf č. 12 Príspevky k potenciálnemu produktu, EÚ Do popredia politického programu sa musia dostať štrukturálne reformy na podporu rastu. Dlhodobý rastový potenciál Európy v porovnaní s partnerskými krajinami zaostával a finančná kríza ho ešte viac oslabila (graf č. 12). Skromné sú aj krátkodobé vyhliadky na rast, pričom makroekonomické nástroje na podporu rastu, predovšetkým fiškálna politika, už boli do značnej miery vyčerpané a teraz sa musia, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcich oddieloch, zamerať na zabezpečenie stability. Tieto vyhliadky môže zlepšiť ambiciózny program smelých štrukturálnych reforiem zameraný na zvýšenie potenciálu rastu, odstránenie rozdielov v konkurencieschopnosti a uľahčenie uskutočňovania nápravných opatrení. Členské štáty musia uskutočniť štrukturálne reformy a to isté musí urobiť aj EÚ ako celok (podrobnosti o štrukturálnych reformách v EÚ sú uvedené v prílohe I o pokroku dosiahnutom pri realizácii stratégie Európa 2020). SK 18 SK

19 Štrukturálne reformy majú schopnosť zvýšiť potenciál rastu a riešiť problematiku makroekonomickej nerovnováhy. Štrukturálne reformy zlepšujú efektívnosť hospodárstva, vrátane efektívneho využívania zdrojov, v dôsledku čoho sa zvyšuje úroveň produkcie, ktorú by hospodárstvo mohlo vyprodukovať pri plnej zamestnanosti, a urýchľuje sa miera rastu. Uvedené reformy môžu okrem toho zvýšiť korekčnú kapacitu hospodárstiev, pretože uľahčujú potrebné prerozdelenie pracovných síl a kapitálu v rámci jednotlivých sektorov. Štrukturálne reformy zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení otázky makroekonomickej nerovnováhy. Aj napriek zaznamenanému zmierneniu nerovnováhy je v niektorých členských štátoch ešte stále potrebné uskutočniť zásadné úpravy. Štrukturálne problémy, napr. týkajúce sa konkurencieschopnosti alebo udržateľnosti dopytu, sa v období pred vypuknutím krízy stali zdrojom nerovnováhy. Štrukturálne reformy zamerané na riešenie týchto základných problémov majú kľúčový význam pre zabezpečenie riadnych úprav a pre predchádzanie opätovnému vytvoreniu nerovnováhy v budúcnosti a umožnenie opätovného rastu. Graf č. 13 Populácia v produktívnom veku, EÚ (miera rastu v %) Vzhľadom na prevažujúce demografické vyhliadky v EÚ je potrebné zaviesť reformy na podporu trvalého rastu miery zamestnanosti. Podiel obyvateľstva v produktívnom veku v EÚ má klesajúcu tendenciu a podľa prognóz to tak bude aj naďalej (graf č. 13). Aby sa uvedená tendencia čiastočne vyvážila, cieľom stratégie Európa 2020 je zvýšiť mieru zamestnanosti zo súčasných 69 % na 75 % v roku Kríza okrem toho spôsobila prudký nárast nezamestnanosti, pričom hrozí riziko, že nezamestnanosť sa pevne zakorení. V tejto súvislosti by sa do popredia politickej agendy mali posunúť reformy na podporu vytvárania pracovných príležitostí, riešenie problému nezamestnanosti a na udržiavanie miery participácie na trhu práce. Úspešné reformy trhu práce v niektorých členských štátoch môžu byť v tomto ohľade zdrojom inšpirácií. Rovnako prospešné by bolo osvojiť si osvedčené postupy, ktoré v období pred krízou pomohli zvýšiť zamestnanosť a znížiť nezamestnanosť. Priorita by sa mala prisúdiť rastu produktivity vzhľadom na jej priaznivý vplyv na rast produkcie a na prispôsobovanie sa. Súčasné demografické tendencie poukazujú na skutočnosť, že rast produktivity bude v nadchádzajúcich desaťročiach hlavným zdrojom rastu na obyvateľa. Pri porovnávaní trendov v oblasti produktivity v jednotlivých členských štátoch sa zároveň zdá, že v rade krajín existuje dostatočný priestor na zlepšenie (graf č. 14). Dôležité je, že spomedzi dostupných zdrojov rastu má intenzifikácia kapitálu alebo vytváranie pracovných miest iba dočasný vplyv na produkciu. Na druhej strane, zvyšovanie produktivity môže byť udržateľné, ak je dôsledkom inovácií a technologických zlepšení. Hlavnou hybnou silou rastu sú informačné a komunikačné technológie (IKT), na ktorých konto možno pripísať polovicu rastu produktivity v moderných hospodárstvach. Rast produktivity je v takýchto prípadoch zlučiteľný s rastom zamestnanosti. SK 19 SK

20 Rast produktivity môže pomôcť udržateľným spôsobom znížiť nerovnováhu bežných účtov. Predovšetkým zvýšenie produktivity v neobchodovateľnom sektore, do ktorého patrí väčšina služieb, znižuje domáce cenové tlaky, vrátane tlakov na domáce vstupy pre vývozné odvetvie, čím sa zvyšuje jeho konkurencieschopnosť. Vyššia produktivita služieb navyše napomáha prevod zdrojov do vývozného sektora, čo je nevyhnutným predpokladom pre trvalé prispôsobenie sa. Tieto možnosti úprav sú obzvlášť dôležité v prípade krajín s vonkajšími deficitmi. Väčší rast produktivity zároveň podnecuje domáci dopyt v takom rozsahu, v akom ho obmedzujú tržné a politické nedostatky. Toto je obzvlášť významné v krajinách, ktoré majú prebytky a slabý domáci dopyt. Graf č. 14 Prognóza rastu produktivity (TFP) na roky , členské štáty EÚ, ročný priemer Rozsah výzvy, ktorú predstavuje produktivita, sa v jednotlivých krajinách líši (graf č. 14). Nutnosť zvýšiť produktivitu sa síce týka celej EÚ, avšak v niektorých členských štátoch je obzvlášť naliehavá. Platí to najmä pre členské štáty, ktoré trpia rozsiahlou vonkajšou nerovnováhou. Zvyšovanie produktivity znamená v ich prípade pridanú hodnotu, pretože im uľahčuje znovuzískavanie rovnováhy, ako bolo vysvetlené vyššie, o to viac, že sa zdá, že uvedené štáty za ostatnými členskými štátmi zaostávajú., Výbor pre hospodársku politiku. Pre zníženie nerovnováhy a riešenie problému vysokého nárastu nezamestnanosti má zásadný význam účinná úprava nákladov na prácu. Osobitný význam to má v eurozóne, pretože úprava nákladov a cien je jedinou možnosťou uskutočnenia nominálnych úprav v menovej únii. Takéto úpravy sa už začali, je však potrebné v nich pokračovať, aby sa znížila vnútorná nerovnováha (vysoká a pretrvávajúca nezamestnanosť, štrukturálne prekážky brániace súkromnému domácemu dopytu) a zároveň aj nerovnováha vonkajšia (postupné zhoršovanie konkurencieschopnosti vedúce k nerovnováhe bežného účtu). Je dôležité, aby systémy stanovovania miezd tieto ciele zohľadnili. Za súčasnej makroekonomickej situácie je potrebný opatrný a selektívny prístup k štrukturálnym opatreniam. V dôsledku spomaľujúcemu sa rastu a napätiu vo finančnom sektore treba uprednostniť reformy, ktoré môžu mať priaznivý vplyv na rast už v krátkodobom horizonte a ktoré si vyžadujú najnižšie rozpočtové náklady. Reformy regulačného rámca a otvorenie chránených odvetví do značnej miery spĺňajú tieto podmienky. Do reformných plánov by sa mal začleniť aspekt vyváženosti. Po rokoch utlmeného rastu a náročných úprav, ktoré boli pre niektoré krajiny príznačné, vytvára slabnúce oživenie nevyhnutne tlak na pracovné miesta a na sociálnu skladbu Európy. Určité skupiny obyvateľstva medzi ktoré patria aj mladí a nízko kvalifikovaní ľudia to zasiahlo mimoriadne ťažko. Preto sa musí pri reformách prihliadať aj na aspekt vyváženosti. Vzhľadom na to je potrebné zabezpečiť primerané financovanie a účinnú štruktúru systému SK 20 SK