OPENNES OF THE ECONOMY IN SLOVAK REPUBLIC AND IN THE COUNTRIES OF THE EUROZONE

Transcription

1 OTVORENOSŤ EKONOMIKY SR A KRAJÍN EUROZÓNY OPENNES OF THE ECONOMY IN SLOVAK REPUBLIC AND IN THE COUNTRIES OF THE EUROZONE Mariana Bujňáková ABSTRACT Slovak republic as a small open economy with relatively limited scope of the internal market is predetermined for deeper dvelopment of the international economic relations including international trade. The proponed paper deals with development of the opennes of the economy in Slovak republic and in the countries of the eurozone. KEY WORDS Open Economy. Import. Export. GDP Growth. ÚVOD Vývoj za posledných päťdesiat rokov naznačuje, že medzinárodný obchod bol hnacím motorom ekonomického rastu krajín a tempo rastu objemu obchodu predstihlo tempo rastu svetového HDP. Proexportne orientovaná rozvojová stratégia je kľúčovým faktorom pre dosiahnutie trvalého ekonomického rastu potrebného pre zvýšenie životného štandardu. V medzinárodných ekonomických vzťahoch sa koordinujú a harmonizujú postupy, ktoré prijímajú jednotlivé národné vlády s postupmi centrálnych bánk a mnohých ďalších inštitúcií, ktoré zabezpečujú vnútornú a vonkajšiu rovnováhu ekonomického systému. Problematikou otvorenosti ekonomiky sa zaoberajú Baláž /2002/, Burda /2006/, Táncošová /2004/ a iní autori. Niektoré z ich poznatkov boli použité pri vypracovaní predkladaného príspevku. MATERIÁL A METÓDA Cieľom príspevku je poukázať na vývoj otvorenosti slovenskej ekonomiky a ekonomík krajín eurozóny na základe analýzy a porovnania teoretických a praktických výsledkov, ktoré sa získali z dostupných zdrojov a výskumnej činnosti. 21

2 V príspevku sú použité vedecko-poznávacie metódy, t.j. analýza problematiky, syntéza získaných informácií a dedukcia. DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Slovenská republika ako malá otvorená ekonomika s pomerne obmedzeným rozsahom vnútorného trhu je predurčená na hlbšie rozvíjanie medzinárodných hospodárskych vzťahov vrátane medzinárodného obchodu. Otvorenosť slovenskej ekonomiky, vyjadrená ako pomer súčtu vývozu a dovozu výrobkov a služieb k HDP v bežných cenách v priebehu posledných desiatich rokov, postupne vzrástla [5, s. 572]. V slovenských podmienkach je konkurenčná schopnosť ekonomiky radikálne závislá na vonkajších väzbách, pretože je extrémne vysoko otvorená. Je tu preto permanentné riziko vonkajších vplyvov (negatívnych i pozitívnych) na úroveň ekonomického rastu, ktorý má priamu väzbu na jednotlivé segmenty vonkajšej hospodárskej politiky. Keď zadefinujeme otvorenosť ekonomiky ako vzťah vývozu (exportnej výkonnosti) a dovozu (dovoznej náročnosti) tovaru a služieb voči hrubému domácemu produktu (HDP), potom tento ukazovateľ dosiahol za rok 2005 takéto hodnoty: v nominálnom vyjadrení* otvorenosť ekonomiky 158,5 % HDP exportná výkonnosť 77,0 % HDP dovozná náročnosť 81,5 % HDP * prepočet na báze bežných cien roku 2005 z podkladov Štatistického úradu SR Predchádzajúci vývoj, ale aj súčasné tendencie naznačujú, že proces zvyšovania vonkajšej otvorenosti ekonomiky Slovenska nie je ešte ukončený: v roku 2000 mal tento ukazovateľ v nominálnom vyjadrení hodnotu 143,1 % HDP, v roku 2002 dosiahol 149,1 %, v roku 2005 uvedených 158,5 % HDP [2, s.5-6]. Ako je uvedené v tabuľke 1, podľa odhadov NBS podiel HDP na obyvateľa v SR a EÚ (v PKS) vzrastie do roku 2010 na 76 % a podiel cenových hladín v SR a EÚ sa zvýši na 70 %. V súvislosti so zvyšujúcim sa objemom zahraničného obchodu, stúpne aj otvorenosť ekonomiky SR [4, s.15]. 22

3 Tabuľka 1: Výhľad výkonnosti, cenovej hladiny a otvorenosti ekonomiky SR Podiel HDP na obyvateľa SR a EÚ (v PKS) 70,7 % 1 73,5 % 2 76,4 % 2 Pomer cenových hladín v SR a EÚ 65,2 % 2 67,7 % 2 70,0 % 2 Podiel vývozu a dovozu na HDP 176,8 % 177,4 % 177,2 % 1 Odhad Eurostatu 2 Odhad NBS Zdroj: NBS Slovensko je najotvorenejšou ekonomikou spomedzi krajín V 4. Česká republika a Maďarsko, ktoré sa tiež zaraďujú medzi malé ekonomiky, zaostávajú za Slovenskom len mierne. Otvorenosť Poľska však dosahuje v porovnaní so SR iba približne polovičnú úroveň (viď graf 1), čo vzhľadom na fakt, že je najväčšou ekonomikou spomedzi nových členských štátov, nie je vôbec prekvapujúce [5,s ] Graf 1: Otvorenosť slovenskej ekonomiky v porovnaní s ostatnými krajinami V 4 (%) Zdroj: ŠIKULOVÁ, I. Zhodnotenie vývoja vzťahov slovenskej ekonomiky so zahraničím v roku 2006 Vývoj za posledných päťdesiat rokov naznačuje, že medzinárodný obchod bol hnacím motorom ekonomického rastu krajín a tempo rastu objemu obchodu predstihlo tempo rastu svetového HDP [1, s. 41]. Tento vývoj zaznamenáva obr

4 Obr. 1: Vývoj HDP a svetového obchodu Zdroj: GRANČAY, M. Etapy vývoja svetového obchodu Predpoklady týkajúce sa medzinárodného prostredia V prostredí rastúcej intenzity nepriaznivej spätnej väzby medzi finančnou krízou a reálnou hospodárskou aktivitou v rozvinutých ekonomikách a nárastu nepriaznivých účinkov na rozvíjajúce sa ekonomiky, najmä v súvislosti s prepadom svetového obchodu, sa vyhliadky svetového hospodárstva v poslednom štvrťroku 2008 výrazne zhoršili. Svetové hospodárstvo by malo podľa projekcií utrpieť najvýraznejší synchronizovaný pokles za obdobie mnohých desaťročí. Priemerný ročný rast svetového reálneho HDP (bez eurozóny) by sa mal podľa projekcií spomaliť z 3,6 % v roku 2008 na 0,2 % v roku 2009, a v roku 2010 by sa mal v dôsledku účinkov expanzívnych politických opatrení vo svete mierne zrýchliť na 2,5 %. Očakáva sa, že spomalenie svetovej hospodárskej aktivity bude mať vplyv najmä na hlavných obchodných partnerov eurozóny. V dôsledku toho sa očakáva, že rast na vývozných trhoch eurozóny, ktorý bol v roku 2008 na úrovni 4,1 %, dosiahne v roku 2009 záporných -5,3 %, než sa v roku 2010 zrýchli na 1,9 %. Projekcie rastu reálneho HDP Rast reálneho HDP v eurozóne je od druhého štvrťroka 2008 negatívny. V poslednom štvrťroku 2008 HDP v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesol o 1,5 %. V súlade s najnovšími krátkodobými ekonomickými ukazovateľmi a výsledkami prieskumov sa očakáva, že HDP bude klesať aj v roku 2009, hoci pomalším tempom ako na konci roka Tento pokles je odrazom prepadu vývozu a zníženia domáceho dopytu. Slabá svetová hospodárska aktivita a vysoká úroveň neistoty ovplyvňuje najmä vyhliadky investícií. Podľa projekcií by mali klesať najmä investície do nehnuteľností, okrem iného aj v reakcii na pokračujúcu korekciu trhu s 24

5 nehnuteľnosťami na bývanie v niektorých krajinách eurozóny. Súkromnú spotrebu by mali tlmiť zhoršujúce sa podmienky na trhu práce a nízka úroveň dôvery. Očakáva sa, že súčasný nepriaznivý vývoj, ako napríklad slabnúci svetový obchod, pokles dôvery a zhoršovanie podmienok financovania, sa bude v priebehu sledovaného obdobia zlepšovať len postupne. Avšak v dôsledku rozsiahleho makroekonomického stimulu v eurozóne a vo zvyšku sveta, ako aj opatrení prijatých na zlepšenie fungovania finančného systému, by oživenie malo podľa projekcií nastať v roku K oživeniu by mal prispieť vývoz, predpokladaná postupná normalizácia na finančných trhoch a stabilizácia na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie. Ako vidieť na obr. 2, celkovo sa očakáva, že po raste o 0,8 % v roku 2008 by mal reálny HDP v roku 2009 klesnúť o 2,2 % až 3,2 %, a v roku 2010 by mal zaznamenať zmenu v rozpätí od -0,7 % do +0,7 % [7, s.2]. Obr. 2. Makroekonomické projekcie pre eurozónu Zdroj: ECB ZÁVER V slovenských podmienkach je konkurenčná schopnosť ekonomiky radikálne závislá na vonkajších väzbách, pretože je extrémne vysoko otvorená. Otvorenosť slovenskej ekonomiky, vyjadrená ako pomer súčtu vývozu a dovozu výrobkov a služieb k HDP v bežných cenách v priebehu posledných desiatich rokov, postupne vzrástla. Predchádzajúci vývoj, ale aj súčasné tendencie naznačujú, že proces zvyšovania vonkajšej otvorenosti ekonomiky Slovenska nie je ešte ukončený. Spomedzi krajín V4 je Slovensko najotvorenejšou ekonomikou. 25

6 SÚHRN Slovenská republika ako malá otvorená ekonomika s pomerne obmedzeným rozsahom vnútorného trhu je predurčená na hlbšie rozvíjanie medzinárodných hospodárskych vzťahov vrátane medzinárodného obchodu. Predkladaný príspevok sa zaoberá otvorenosťou ekonomiky Slovenskej republiky a krajín eurozóny. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Otvorená ekonomika. Dovoz. Vývoz. Rast HDP. LITERATÚRA [1] BALÁŽ, P., VERČEK, P. Globalizácia a nová ekonomika. Bratislava : SPRINT vfra, 2002, 175 s. ISBN [13] BURDA, Š. Úroveň a vývojové trendy v zahraničnom obchode Slovenska. Bratislava : Prognostický ústav SAV, 2006, 29 s. ISSN [14] GRANČAY, M. Etapy vývoja svetového obchodu. Dostupné na internete: < (cit ). [15] NBS. Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky, 2008, 27s., Dostupné na internete: < (cit ). [16] ŠIKULOVÁ, I. Zhodnotenie vývoja vzťahov slovenskej ekonomiky so zahraničím v roku In: Ekonomický časopis. 55, 2007, č.6, s Dostupné na internete: < > (cit ). [17] TÁNCOŠOVÁ, J. a kol. Medzinárodné ekonomické vzťahy. Bratislava : EKONÓM, 2004, 280 s. ISBN [18] (cit ). KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Mariana Bujňáková, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, Prešov, bujnakova@unipo.sk Recenzent: Ing. Jaroslava Hečková, PhD. Ing. Alexandra Chapčáková, PhD. 26