Mendelova univerzita v Brně Provozně ekonomická fakulta BAKALÁRSKA PRÁCA. Vplyv eura na slovenskú ekonomiku v čase krízy

Transcription

1 Mendelova univerzita v Brně Provozně ekonomická fakulta BAKALÁRSKA PRÁCA Vplyv eura na slovenskú ekonomiku v čase krízy Vedúci práce: doc. Ing. Lubor Lacina, Ph.D. Autor: Maroš Zruban Brno 2011

2 Poďakovanie Touto cestou by som chcel veľmi poďakovať vedúcemu tejto práce, doc. Ing. Luborovi Lacinovi, Ph.D., za jeho ochotu vţdy poradiť a bez ktorého odborných pripomienok by táto práca nemohla vzniknúť. Moje poďakovanie patrí aj Mgr. Martinovi Šustrovi za jeho odborné rady pri výpočte Priamych zahraničných investícií a prof. Ing. Robertovi Holmanovi, CSc., za jeho objasnenie kvantifikácie nákladov fiškálnej politiky. Ďakujem aj mojim rodičom za ich pochopenie a zázemie, ktoré mi v čase písania tejto práce poskytli.

3 Prehlasujem, ţe som túto prácu vypracoval samostatne za pomoci pouţitých literárnych a internetových zdrojov, ktoré uvádzam v Zozname pouţitej literatúry. V Brne, dňa 23. mája 2011

4 Abstract Zruban, M. Influence of Euro on Slovak economy in the time of crisis. Bachelor thesis. Brno, 2011 The goal of this bachelor thesis is to determine the influence of euro on Slovak economy in the time of crisis. Like other developed countries, Slovakia was hit by the Global financial crisis at the end of It left its free floating currency and entered the Eurozone in That allows us to empirically assess the influence of common currency on economy influenced by crisis. From theoretical point of view, we find mostly arguments supporting the notion of free floating currency as the better option. Foremost of these is the Theory of optimum currency area. Loss of freedom in floating exchange rate policy is considered one of greatest disadvantages in time of crisis. On the other hand, some of the properties of euro can greatly mitigate the fallout of crisis on the small open economy. It is hard to determine which of these influences will prevail. So far, there was no opportunity to empirically test these theoretical notions. Keywords Euro, economic crisis, influence of euro on Slovakia, influence of euro on crisis. Abstrakt Zruban, M. Vplyv eura na slovenskú ekonomiku v čase krízy. Bakalárska práca. Brno, Cieľom tejto bakalárskej práce je určiť vplyv eura na slovenskú ekonomiku v čase krízy. Slovensko, tak ako ostatné vyspelé štáty, zasiahla koncom roku 2008 globálna hospodárska kríza. Krajina následne opustila voľne plávajúci kurz a vstúpila v roku 2009 do eurozóny. Tým sa naskytuje jedinečná moţnosť empiricky zhodnotiť vplyv spoločnej meny na krízou zasiahnutú ekonomiku. Z teoretického hľadiska nachádzame skôr argumenty, kedy je v čase krízy výhodnejšie mať voľne plávajúci kurz. Tie zastupuje hlavne Teória optimálnej menovej oblasti. Za najväčší náklad v čase hospodárskeho šoku sa povaţuje strata nezávislej menovej politiky. Na druhej strane má euro vlastnosti, ktoré pre malú otvorenú ekonomiku môţu výrazne zmierniť dopad krízy na jej hospodárstvo. Je ťaţké určiť, ktorý vplyv bude výraznejší. Zatiaľ sa totiţ nenaskytla moţnosť tieto teoretické predpoklady podrobiť empirickej analýze. Kľúčové slová Euro, hospodárska kríza, vplyv eura na Slovensko, vplyv eura na krízu.

5 Obsah 5 Obsah 1 ÚVOD 9 2 CIEĽ PRÁCE A METODIKA 11 3 LITERÁRNY REŠERŠ Malá otvorená ekonomika Teória optimálnej menovej oblasti Teória OCA a eurozóna Teória OCA a Slovensko Aplikovanie poznatkov Teórie OCA na krízové obdobie Maastrické kritéria Zhrnutie Identifikácia súčasnej hospodárskej krízy Finančná kríza Hospodárska kríza a jej vplyv Externý verzus interný šok Zhrnutie Prínosy a výhody menovej únie na príklade Slovenska Priame výhody zavedenia eura Nepriame prínosy zavedenia eura Zhrnutie Náklady a nevýhody menovej únie na príklade Slovenska Jednorazové náklady zavedenia eura Špecifické náklady bankového sektora Strata nezávislej menovej politiky Účinnosť a dopad menovej politiky na slovenskú ekonomiku (A)symetria šokov a ich dopad v čase krízy Štruktúra a otvorenosť ekonomiky Vplyv asymetrických šokov a strata menovej politiky na ekonomiku Slovenska... 32

6 6 Obsah Zmena predpokladov v čase krízy Zhrnutie IDENTIFIKÁCIA VHODNEJ METODIKY A DÁT Pozitívny vzťah eura a krízy Negatívny vzťah eura a krízy Neznámy dopad EMPIRICKÉ TESTOVANIE PREDPOKLADOV Strata nezávislej politiky Zhrnutie teoretických predpokladov Fiškálne obmedzenia Úrokové miery centrálnych bánk Inflácia Zhrnutie empirických poznatkov Euro ako bezpečný prístav Zhrnutie teoretických predpokladov Hodnotenie ratingových agentúr Úrokové miery vládnych dlhopisov Volatilita Kurzové riziko Špekulatívne útoky Náklady kapitálu Zhrnutie empirických poznatkov Konkurencieschopnosť Zhrnutie teoretických predpokladov Zahraničný obchod Priame zahraničné investície Priemyselná výroba Konkurencieschopnosť krajiny Zhrnutie empirickej časti Dopad na reálnu ekonomiku Zhrnutie teoretických predpokladov...58

7 Obsah Hrubý domáci produkt Nezamestnanosť Spotreba domácností Zhrnutie empirických poznatkov Zhrnutie DISKUSIA 63 7 ZÁVER 65 8 LITERATÚRA 66 Zoznam obrázkov 70 Zoznam tabuliek 71 A Teória hospodárskeho šoku Menová, banková a dlhová kríza Menová kríza Príčiny vzniku finančných kríz Neudrţateľné makroekonomické politiky Nepriaznivý vývoj externých podmienok Nadmerné riziko chovania firemného a bankového sektora Nestabilný finančný systém B Tabuľky niektorých ekonomických ukazovateľov Tabuľka porovnania zahraničného obchodu SR a ČR Tabuľka úrokových mier vládnych 10-ročných dlhopisov ČR a SR Priemyselná výroba Ratingy stredoeurópskeho regiónu... 78

8 8

9 ÚVOD 9 1 ÚVOD Rok 2008 bol pre všetky oblasti svetovej ekonomiky veľmi významný. Od začiatku roku bol sprevádzaný problémami v hypotečnom a finančnom sektore, neskôr však nasledovalo spomalenie rastu ekonomík a zvyšovanie neistoty nielen na medzibankovom trhu. Zviditeľnili sa nedostatky krajín s verejnými financiami. Problémy zasiahli aj do súkromného sektora, keďţe nedôvera a začínajúca opatrnosť bánk 1 znamenala zniţovanie počtu úverových obchodov pre súkromný sektor. Viaceré firmy začali krachovať 2, avšak aţ septembrový krach americkej investičnej banky Lehman Brothers definitívne zapísal rok 2008 do učebníc ako rok, kedy vypukla celosvetová globálna hospodárska kríza. Potvrdil sa tak predpoklad, ţe vďaka silnej globalizácií a prepojeniu jednotlivých sektorov sa, s miernym časovým posunom, kríza zo Spojených štátov amerických presunie aj na európsky kontinent. Rok 2008 sa stal významným aj pre slovenskú ekonomiku. V marci 2008 bolo oficiálne uznané splnenie maastrických kritérií. V máji 2008 bol podaný Návrh Európskej komisii na prijatie Slovenska do eurozóny, ktorý bol v júli Rozhodnutím Rady EÚ prijatý. Týmto krokom sa zavedenie spoločnej meny euro, plánované na dátum , stalo skutočnosťou. Prijatie eura bolo na Slovensku na najbliţšie desaťročie určite najväčším a posledným veľkým integračným krokom. O vhodnosti prijať euro sa diskutovalo v politických aj ekonomických kruhoch. Aj keď politické dôvody sú tieţ určite významné, v tejto bakalárskej práci sa na celkovú problematiku budem pozerať výhradne skrz ekonomický pohľad. Debaty o výhodách a nevýhodách zavedenia eura na Slovensku prebiehali v odborných diskusiách ešte v rokoch 2002 a 2003, s výsledkom a odporúčaním stať sa členom menovej únie v najbliţšom moţnom termíne. K rovnakému záveru dospel aj Medzinárodný menový fond 3. Následne pripravilo Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska 4 Stratégiu prijatia eura v SR. Aj keď rozhodnutie prijať euro bolo slovenskými orgánmi vykonané bez vedomia moţnej celosvetovej krízy, reálne zavedenie eura v januári 2009 nastalo uţ po prepuknutí hospodárskej krízy. Ţiadna z oficiálnych analýz však nestihla do svojich úvah vloţiť aj negatívny ekonomický šok, ktorý sa naplno prejavil aţ 1 Napríklad neposkytovanie penazí na rizikové hypotéky z dôvodu nízkej likvidity najväčšou francúzkou bankou BNP Paribas. 2 Napríklad sklárne Bohemia Crystalex Trading, Kavalier a iné: ČR zažíva najväčší krach firmy od konca 90. rokov. TA URL : < 3 Schadler a kol, 2005:, str. 123: Zavedenie eura s najväčšou pravdepodobnosťou poskytne stredoeurópskym krajinám v dlhodobom horizonte značné výhody... 4 Viď ďalej aj pod skratkou NBS.

10 10 ÚVOD po všetkých vstupných mechanizmoch prijatia eura. Sled udalostí bol natoľko rýchly a chaotický, ţe odborníci nestihli prepočítať svoje odhady či zmeniť pevne zafixovaný kurz slovenskej koruny voči euru 5. Oddialenie prijatia eura by však uţ nebolo technicky moţné. Navyše, na základe pôvodnej štúdie NBS (2006) by neprijatie eura v roku 2009 znamenalo stratu očakávaných čistých prínosov (s. x), stratu dôveryhodnosti Slovenskej hospodárskej politiky v očiach investorov (s. 101) a problémy s udrţaním vo fluktuačnom pásme ERM II. (s. 102). Nezmeneným faktom teda zostalo, ţe Slovensko postihla globálna kríza v zaujímavom čase tesne pred vstupom do eurozóny, čo poskytlo ornú pôdu na diskusiu o výhodnosti či nevýhodnosti prijatia spoločnej meny euro v čase krízy. 5 stanovený 8. júla 2008 na hranici 30,1260 SKK/EUR

11 CIEĽ PRÁCE A METODIKA 11 2 CIEĽ PRÁCE A METODIKA Hlavným cieľom práce bude zistiť, aký dopad malo prijatie eura v čase krízy na niektoré ukazovatele slovenskej ekonomiky. Bude tak zodpovedaná otázka, či spoločná mena euro má v neštandardnom období globálnej hospodárskej krízy na malú otvorenú ekonomiku skôr pozitívne, alebo negatívne účinky. Na túto tému uţ existujú obsahovo kratšie články, ktoré prezentujú postoje a názory niektorých ekonómov 6. Súhrnná štúdia v rozsahu, akou je bakalárska práca, však zatiaľ k termínu zadania tejto práce chýba. Naplnenie hlavného cieľa ďalej poslúţi k sledovaniu dvoch čiastkových cieľov. V prvom rade sa naskytne moţnosť ex post ohodnotiť hospodársko-politické rozhodnutie slovenskej vlády a inštitúcií 7, ktoré rozhodli prijať spoločnú menu v čase krízy aj napriek nedostatku nových analýz aktualizujúcich pôvodné odhady. V druhom rade bude obohatená široká diskusia o prínosoch a nákladoch spoločnej meny euro v krajinách, ktorých sa zavedenie spoločnej meny v budúcnosti perspektívne týka, keďţe v ich hodnotení budú môcť byť zohľadnené prínosy a výdaje spoločnej meny nielen v beţnom, ale aj v krízovom období hospodárskeho šoku. Zohľadnenie vplyvu eura v prípade externého či interného šoku v najdôleţitejších štúdiách, zaoberajúcich sa prínosmi a nákladmi spoločnej meny na Slovensku 8, chýbali. Práca je rozdelená tematicky do 8 kapitol a je doplnená Prílohami. Subkapitoly častí Úvod a Cieľ a metodika práce zoznamujú čitateľa s hlavnými rysmi bakalárskej práce. Načrtajú, ţe práca sa nebude venovať len získavaniu a preberaniu doteraz vyslovených názorov, ale pokúsi sa vytvoriť vlastné prvky. Najväčšia diskusia k problematike výhodnosti spoločnej meny v čase krízy prebehla ešte pred a tesne po zavedení eura na Slovensku. Prezentácia najzaujímavejších názorov na tému Kríza a euro, prostredníctvom analýzy vzťahu členstva v menovej únii a dopadu hospodárskej krízy, najčastejšie na príklade Slovenska, bude predstavená práve v úseku Literárny rešerš, a to ako v teoretickej, tak aj v empirickej rovine. Obsahovo tak pokryjeme teoretickú časť vzájomného pôsobenia spoločnej meny a ekonomickej krízy, s hojnejšou pomocou naštudovaných literárnych zdrojov. K tomu budeme potrebovať najskôr rozanalyzovanie samostatných teoretických prvkov spoločnej meny a hospodárskeho šoku, ako aj ich následné vzájomné pôsobenie. Dopomôţe nám k tomu nielen spomenutá jednotlivá analýza ekonomických teórii, ale aj samotná predvstupová analýza 6 V texte pracujeme hlavne s niektorými euroskeptickými názormi p. Macha (2010), p. Klausa (2010) či p. Singera (2009; 2010), kedy poukazujeme na neoprávnenosť či krátkozrakosť ich kritiky. 7 Najvplyvnejšie ekonomické inštitúcie na Slovensku sú nezávislá Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií SR a taktieţ Slovenská akadémia vied. Všetky tieto inštitćuie sa podieľali na tvorbe podkladov potrebných pre rozhodnutie o vstupe do menovej únie 8 Najznámejšia a najdôleţitejšia bola štúdia Národnej banky Slovenska Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo (2006), ktorú editoval M. Šuster

12 12 CIEĽ PRÁCE A METODIKA Vplyvu zavedenia eura na slovenské hospodárstvo publikovaná NBS (2006), či niektoré opozitné názory ďalších ekonomických odborníkov. Dá sa povedať, ţe tieto názory na výhodnosť pouţívania spoločnej meny v čase krízy sa rozdeľujú na dva protichodné tábory a väčšinou súvisia s celkovými názormi na projekt spoločnej meny či európskej integrácie ako takej. V tejto práci sa však pokúsim riešiť problematiku v čisto vedecko-empirickej rovine bez ovplyvnenia výsledkov osobným postojom k problematike. Pokiaľ to teda umoţní teória či historické podobnosti, určíme vplyv krízy a eura uţ počas tejto teoretickej časti. Súčasná kríza je však natoľko špecifická, ţe niektoré vplyvy a vzájomné pôsobenia nebolo moţné v doterajšej histórii pozorovať. Tieto sa potom pokúsime vlastnou empirickou analýzou určiť v nasledujúcej časti práce. Cieľom ďalšej časti práce s názvom Identifikácia vhodnej metodiky a dát bude na základe preštudovanej literatúry a odborných článkov, zaoberajúcich sa vzťahom menovej únií a schopnosti vysporiadať sa s ekonomickou krízou, identifikovať vhodnú metodiku a dáta pre overenie otázky naplnenia hlavného cieľa. Zo získaných teoretických poznatkov z predchádzajúcej kapitoly určíme vzťah medzi krízou a spoločnou menou na pozitívny, negatívny a neutrálny. Následne bude pre kaţdý vplyvný faktor určená vhodná metodika a dáta, ktorá nám poslúţi na rozlíšenie vplyvu eura od vplyvu iných okolností na krízu v prostredí slovenskej ekonomiky. Bude potrebné brať ohľad aj na relatívnu krátkosť časových radov. Preto je vhodné vyuţiť hlavne jednoduché štatistické nástroje aplikované na predĺţené časové rady ekonomických ukazovateľov, s cieľom eliminácie problému koncových dát. Jedným zo základných faktorov hodnotenia bude porovnanie predkrízových a pokrízových štatistických údajov slovenskej ekonomiky. Sledovaným cieľom nadchádzajúcej kapitoly je pouţiť vybrané dáta a vhodnou metodikou empiricky testovať dopad ekonomickej krízy na slovenskú ekonomiku. Táto časť pre svoj empiricko - výskumný charakter nesie názov Empirické testovanie predpokladov. Pomocou vybranej metodiky a dát tak zistíme vývoj hlavných ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú vzťah eura a hospodárskej krízy. Keďţe je práca rozsahovo obmedzená a chýbajú aj dlhšie časové rady, nebude moţné vypočítať konkrétne hodnoty nákladov a prínosov tohto vzťahu. Budeme tak porovnávať ukazovatele s Českou republikou. Tento zrovnávací proces nám môţe veľa napovedať, pretoţe česká ekonomika je zo štrukturálneho a historického hľadiska najviac podobná ekonomike slovenskej 9, pričom hlavný rozdiel spočíva práve v odlišnom charaktere pouţívanej meny. Z porovnania získaných výsledkov bude následne moţné vyvodiť závery o vplyvoch eura na krízou zasiahnutú ekonomiku. Predposledná kapitola práce bude venovaná Diskusii, v ktorej mám za cieľ kriticky konfrontovať výsledky vlastnej empirickej analýzy s očakávanými výsled- 9 Ako uvádza M. Singer (Hospodárske noviny, ):...v Evropě neexistuje nám podobnější ekonomika, neţ je ekonomika Slovenska

13 CIEĽ PRÁCE A METODIKA 13 kami z doterajších odborných prác, teda s teoretickými predpokladmi vyslovenými v časti Literárny rešerš. I keď teraz uţ môţeme podstatne lepšie kvantifikovať najdôleţitejšie vplyvy, treba si uvedomiť, ţe pre krátkosť časových radov a stále pretrvávajúcemu hospodárskemu šoku, nebude moţné s istotou vysloviť definitívne jasnú odpoveď, ktorá by zodpovedala otázku celkového prínosu menovej únie počas ekonomickej krízy. Toto bude moţné uskutočniť aţ s údajmi získanými po definitívnom skončení krízy a oţivení v domácej ekonomike. V časti diskusia bude na základe uskutočnenej empirickej analýzy vykonaná predikcia budúceho vývoja rozširovania eurozóny. Pre tvorcov hospodársko-politických rozhodnutí je vţdy relevantné aktuálne obdobie a optimalizované predikcie budúcich období. Cieľom Záveru teda bude zosumarizovanie získaných výsledkov a formulácia odporučenia pre tvorcov hospodárskej politiky. Bude tak vyslovený konkrétny a jednoznačný výsledok práce, ktorý bude vychádzať z jednotlivých výsledkov z predchádzajúcich kapitol a ktorý bude zodpovedať skúmanej problematike s dosiahnutím výskumnej otázky a naplnenia hlavného cieľa práce. Z neho vyplynie odporúčanie tvorcom hospodárskej politiky, najmä v štátoch, ktorých sa vstup do menovej únie v blízkej dobe týka 10. Získaným výsledkom sa ďalej vystaví spätný pohľad na rozhodnutie slovenskej vlády vstúpiť do menovej únie aj napriek zmeneným podmienkam v globálnej aj slovenskej ekonomike. 10 Medzi ktoré zatiaľ patria aj zbylé krajiny V4: Česká republika, Poľsko a Maďarsko.

14 14 LITERÁRNY REŠERŠ 3 LITERÁRNY REŠERŠ Súčasná finančná a hospodárska kríza zvýrazňuje argumenty pre a proti prijatiu eura. Táto kapitola sa zaoberá teoretickým prístupom, potrebným pre analyzovanie vzťahu eura a hospodárskej krízy. Myšlienkovo je rozdelená do dvoch častí teoretický pohľad na samostatnú problematiku krízového obdobia a menovej únie a následne ich vzájomné pôsobenie. Pre schopnosť určiť výhodnosť či nevýhodnosť vstupu Slovenska do menovej únie v období krízy bude potrebné najskôr predstaviť základné predpoklady malej otvorenej ekonomiky. Nevyhnutnosťou je zoznámiť čitateľa aj so základnými znakmi Teórie optimálnej menovej oblasti, ktorú prvotne rozpracoval Róbert Mundell v roku Následne si identifikujeme súčasnú krízu 12 a vypichneme faktory, ktoré pôsobia na oblasti, na ktoré by mala pôsobiť aj spoločná mena euro. V závere teoretickej časti si potom predstavíme analýzu prínosov a nákladov členstva Slovenska tak, ako ich odhadovala Národná banka Slovenska (2006, s ). Pokiaľ samotná teória určuje jednoznačný vplyv krízy na tieto faktory, ukáţeme efekt hospodárskeho šoku ihneď v danej časti analýzy. Faktorom, ktorých výsledok vplyvu v čase krízy je nejasný, sa budeme ďalej venovať v empirickom skúmaní, pričom aspoň naznačíme spôsob, ktorým by sa, na základe ekonomických teórií, problém mohol skúmať. 3.1 Malá otvorená ekonomika Slovenská republika je tradičným príkladom malej otvorenej ekonomiky s plnou integráciou do zahraničných, obchodných a finančných tokov. Zároveň sa jedná o tranzitívnu ekonomiku, na ktoré majú niektoré faktory spoločnej meny ešte silnejší efekt, ako na netranzitívne ekonomiky. Vo vzťahu k hospodárskej a menovej únii pre malú otvorenú ekonomiku platia niektoré špecifiká. V prvom rade všeobecne platí, ţe čím je ekonomika otvorenejšia, tým sú prínosy zo spoločnej meny väčšie 13. Slovenská republika, rovnako ako Česká republika, patria k najviac otvoreným štátom v Európe. Základný predpoklad efektívnejšieho naplnenia prínosov eura a zároveň zníţenia jeho nákladov, tak zostáva naplnený. Zároveň platí, ţe malá otvorená ekonomika je odkázaná na vysoký podiel zahraničného obchodu. Pre podporu tohto obchodu je významné šetrenie transakčných či zabezpečovacích nákladov, ktoré umoţňuje spoločná mena, o to významnejšie. 11 Ďalej viď aj pod skratkou OCA (optimum currency area). 12 K identifikácií si pomôţeme Teóriou hospodárskych cyklov, ktorá bola získaná z kniţných publikácií Medzinárodní ekonomie II (Cihelková, 2008) a Ekonómie (Nordhaus, Samuelson; 2007), ktorú však pre jej všeobecnú známosť zhrnieme len v Prílohe tejto bakalárskej práce. 13 Ako vyplýva zo štúdie Frankel a Rose (2002).

15 LITERÁRNY REŠERŠ 15 Kvôli vysokej odkázanosti na zahraničné trhy ďalej platí, ţe menová politika takejto krajiny je čiastočne či úplne neúčinná a takáto krajina má obmedzený priestor k jej vyuţívaniu. Strata nezávislej menovej politiky je preto pre malú otvorenú ekonomiku podstatne menším nákladom. V podmienkach tranzitívnej ekonomiky často badať nedostatok vlastného kapitálového vybavenia a preto je ekonomika odkázaná na dovoz kapitálu zo zahraničia. Dovoz kapitálu podporuje viac spoločná mena euro, neţ domáca mena. Na druhej strane, v prípadoch tranzitívnej ekonomiky môţeme sledovať rýchlejší rast HDP a dobiehanie vyspelejších veľkých krajín eurozóny. Z toho vyplýva nezladenosť ekonomických cyklov či vyššia miera inflácie, ktorá pre malú otvorenú dobiehajúcu ekonomiku nespôsobuje problémy. Rozdiel inflácie medzi členmi HMÚ 14 však uţ môţe znamenať komplikácie nielen pre samotného pre- inflačného člena. 3.2 Teória optimálnej menovej oblasti S jednou menou môţe existovať iba jedna menová politika. Kaţdá krajina sa svojím vstupom do menovej únie vzdáva svojich menových nástrojov v prospech celej únie. Nie je totiţ moţné svojvoľne meniť kurz domácej meny, keďţe domácu menu nahradila mena spoločná. Rovnako nie je moţné stanoviť odlišnú úrokovú sadzbu. Krajina tak stráca svoju vlastnú monetárnu zvrchovanosť a nástroje menovej politiky, ktoré doteraz mohli centrálne banky jednotlivých štátov vyuţívať v prípade asymetrického šoku 15, či v prípade symetrického šoku s asymetrickými dopadmi 16. A práve riziko vzniku týchto šokov je najväčším nákladom vstupu do menovej únie. Všeobecne platí, ţe nie je výhodné vstúpiť do menovej únie pre krajinu, ktorej hrozí vznik takéhoto šoku, či uţ má svoj pôvod na strane ponuky alebo dopytu. Odstránenie asymetrického šoku je v prípade spoločnej menovej politiky veľmi nákladné, keďţe národná banka nemá moţnosť reagovať zmenou kurzu ani zmenou úrokovej sadzby 17 a musí sa podriadiť spoločným záujmom, ktoré zastrešuje jednotná centrálna banka. Na odstránenie takéhoto šoku sa teda pouţívajú uţ len fiškálne nástroje, ktoré sú veľmi nákladné. Toto platí aj pri symetrickom šoku s asymetrickými dopadmi, aj keď z pravidla sa jedná o niţší náklad, ako v prípade asymetrického šoku. 14 V ďalšom texte je takto oynačovaná Hospodárska a menová únia (skrátený tvar). 15 ASYMETRICKÝ ŠOK je neočakávaný a odlišný vývoj ekonomiky členskej krajiny, teda šok, ktorý postihuje členské krajiny opačne. Napríklad rast HDP v jednej krajine je doprevádzaný poklesom v inej krajine (Lacina, 2007). 16 SYMETRICKÝ ŠOK S ASYMETRICKÝM DOPADOM je taký šok, kedy sú krajiny postihnuté rovnakým smerom poklesu či rastu, ale sila a velkosť prepadu nie je u krajín rovnaká (Lacina, 2007). 17 teda nástrojmi menovej politiky, ktorých sa krajina svojím vstupom do menovej únii vzdala.

16 16 LITERÁRNY REŠERŠ Návod na riešenie takejto situácie ponúka Teória optimálnej menovej oblasti 18. Hlavným zmyslom Teórie OCA je hľadanie odpovede na otázku, či eliminácia národných mien a menových nástrojov, pouţívaných jednotlivými krajinami k ovplyvňovaniu ekonomiky pred ich vstupom do menovej únie, môţe byť v danej krajine nahradená dostatočne účinným ekonomickým mechanizmom s jednou spoločnou menou. Dochádza k záveru, ţe optimálna menová oblasť je zóna s vysokou mobilitou pracovných síl a spoločnými, synchronizovanými šokmi. Určuje predpoklady, pri ktorých nemusí byť pre ekonomiku strata menovej politiky príliš veľkým nákladom. Jedná sa o: flexibilita výrobných faktorov: flexibilita miezd a cien, mobilita pracovnej sily a kapitálu, flexibilita trhu tovarov a sluţieb, integrácia kapitálových trhov, spoločný rozpočet (spoločná fiškálna politika), podobnosť inflačných mier, štrukturálna podobnosť a zladenosť krajín v menovej únii. Pri splnení týchto podmienok podľa teórie OCA platí, ţe pre rýchli makroekonomický zásah nie je nutná zmena kurzu a nástroje 19 pracujú automaticky, prípadne sú doplnené fiškálnymi zásahmi v podobe fiškálnych transferov medzi členmi HMÚ. Tieto mechanizmy sú schopné absorbovať asymetrické šoky a ich dopad buď úplne odbúrať, alebo aspoň zníţiť. Zo záverov teórie OCA teda môţeme ľahko určiť, či európska menová únia vytvára optimálnu menovú oblasť Teória OCA a eurozóna Členské krajiny HMÚ nevytvárajú optimálnu menovú oblasť, respektíve ju vytvárajú len čiastočne. V oblasti mobility kapitálu, flexibility trhu a podobnosti inflačných mier je súčasná európska menová únia v pokročilom štádiu naplnenia teórie OCA, k naplneniu predpokladu optimálnej menovej oblasti však eurozóne chýbajú predovšetkým dostatočná flexibilita miezd a cien, mobilitu pracovnej sily a výraznejší spoločný rozpočet. K najvýznamnejším kritériám patrí podobnosť ekonomík či zladenosť hospodárskych cyklov členských krajín. Aj v tomto ohľade nie je eurozóna jednotná a členské krajiny sa podľa tohto kritéria ďalej delia na jadro 20 a perifériu v ďalšej časti práce sa môţeme stretnúť aj so skratkou OCA. Túto teóriu ako prvý rozpracoval v roku 1961 americký profesor Robert A. Mundell a v roku 1999 sa za tento prínos stal nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu. 19 mobilita pracovnej sily a kapitálu, flexibilita miezd a cien. 20 Jadro tvoria napríklad Nemecko, Francúzko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko, Slovinsko; Dánsko, Česká republika. (Rozmahel a Najman, 2010)

17 LITERÁRNY REŠERŠ Teória OCA a Slovensko Slovensko sa charakterom svojej ekonomiky, nedostatočnou flexibilitou a mobilitou na trhu práce a hlavne spomínanou nezladenosťou cyklov zaraďuje k perifériám. Proti tomuto faktu veľmi logicky argumentujú členovia výskumného tímu NBS vo svojej analýze Vplyvu zavedenia eura na slovenské hospodárstvo (2006, s 41.), kde na príklade Španielska poukazujú na skutočnosť, ţe k vyššej zladenosti krajiny často dochádza aţ po vstupe do menovej únie, teda ex post. Toto tvrdenie potvrdzujú aj niektoré ekonomické hypotézy Aplikovanie poznatkov Teórie OCA na krízové obdobie Ekonomická kríza a vznik hospodárskeho šoku vznikli ešte pred samotným vstupom Slovenska do HMÚ. Zladenosť slovenského hospodárstva s ostatnými krajinami ešte nemohlo v dostatočnej miere prebehnúť ani ex post. Z pohľadu našej práce bude zaujímavé pozorovať, či nenaplnenie predpokladu optimálnej menovej oblasti formou kritéria zladenosti slovenského hospodárstva bude mať konkrétny negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku tak, ako ich popisuje teória OCA. Z poznatkov o teórii OCA, ktoré sme vypichli vyššie, totiţ vyplýva, ţe v prípade vzniku šoku je nezladená ekonomika vystavená obrovským problémom a riešenie takéhoto šoku sa stáva veľmi nákladné. O tieto poznatky sa opierajú aj mnohí odporcovia eura a nedostatočnú zladenosť nových členských krajín EÚ vyuţívajú ako argument oddialenia vstupu do menovej únie 23. Keďţe súčasná situácia nemá v histórii HMÚ obdobu, vyskytuje sa jedinečná moţnosť na príklade Slovenska podrobiť teóriu OCA kritike, prípadne poukázať na oprávnenosť jej argumentácie a potreby zladenosti ekonomík v prípade vzniku asymetrického šoku 24. Empirickou analýzou zaloţenou na porovnávaní 21 Perifériu tvoria napríklad Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko, Slovensko; Veľká Británia. (Rozmahel a Najman, 2010). Viac k špecifikácii a dôvodom takéhoto rozdelenia krajín v publikácii Lacina a kol. (2007). 22 napríklad HYPOTÉZA ENDOGENITY INTEGRAČNÉHO PROCESU, ktorá vyplýva z endogénneho charakteru peňazí: samotné prijatie spoločnej meny eliminuje významné bariéry v intenzite vzájomného obchodu, čím dochádza k prehĺbeniu ekonomických väzieb a následne väčšej zladenosti hospodárskeho cyklu a tým pádom k čiastočnej eliminácií rizika asymetrického šoku a potreby vyuţívať samostatnú menovú politiku. Vstupom do menovej únie sa teda aj podľa tejto hypotézy naplní predpoklad zladenosti ekonomiky ex post (Lacina, 2007). 23 Napríklad V. Klaus (2010) Euro a jeho budoucnost: pohled z budoucí členské země. 24 rovnako aj v prípade symetrického šoku s asymetrickým dopadom.

18 18 LITERÁRNY REŠERŠ vyuţívania nástrojov menovej politiky 25 Českej národnej banky 26 a Európskej centrálnej banky, tak získame praktickú odpoveď, či vyuţívanie doteraz v praxi neodskúšanej teórie ako argument proti prijatiu spoločnej meny je správny a podloţený nielen teoretickými poznatkami, ale aj samotnou empíriou v čase, ktorý sama teória popisuje Maastrické kritéria Maastrické kritéria sú povinné kritéria, ktoré je potrebné splniť, aby krajina mohla do eurozóny vstúpiť. Slovensko posledné z nich splnilo v roku Podstatný pre našu prácu ostáva len fakt, ţe kritérium udrţateľnosti rozpočtového deficitu zabraňuje prílišnému zadlţovaniu štátu a tým obmedzuje pôsobenie fiškálnej politiky krajiny so spoločnou menou euro. V čase hospodárskeho šoku a prepadu HDP teda krajina stráca podstatnú časť príjmov a má obmedzené makroekonomické reakcie, nielen stratenou menovou politikou, ale aj dodrţovaním Maastrického kritéria rozpočtového deficitu pod 3% HDP, či Paktu stability a rastu. Nachádzame tak ďalší teoretický argument, ktorý poukazuje na nevýhodnosť spoločnej meny v čase hospodárskej krízy a často nie je uvádzaný ako negatívum vstupu krajiny do HMÚ. Preto bude potrebné porovnať fiškálne opatrenia a rast zadlţenosti na príklade Českej a Slovenskej republiky. Pre hlbšie naštudovanie problematiky Maastrických kritérií odkazujem čitateľa na jednu z mnoţstva kníh zaoberajúcich sa Európskou úniou 28. Z nášho pohľadu nie sú teoretické poznatky ostatných Maastrických kritérií vyuţiteľné a nebudeme ich ďalej opisovať Zhrnutie Teória OCA určuje základné predpoklady menovej oblasti, kedy členstvo v menovej únii nepredstavuje výrazný náklad ani ak hospodárske cykly nie sú dostatočne zladené a nastane situácia ekonomického šoku s prvkami asymetrie. Tieto predpoklady nespĺňa eurozóna ako celok a nespĺňa ich ani Slovensko. V hospodárskom šoku tak podľa teórie OCA vzniknú členom eurozóny vysoké náklady, pretoţe krajina nemôţe vyuţívať vlastnú menovú politiku a musí ekonomický šok vyhladzovať inak. Tieto náklady označujeme ako strata nezávislej menovej politiky. Ďalší náklad predstavuje fiškálne obmedzenie členov HMÚ. Kapitola 3.5. tak prináša teoretické nevýhody členstva v menovej únie, ktoré sú tým väčšie, čím je ekonomický šok výraznejší. 25 výkyvy kurzov, stanovenie úrokových sadzieb. 26 ako ekonomika veľmi podobná tej slovenskej. Dá sa na základe historických udalostí a historickej podobnosti vyuţívania menových politík NBS a ČNB predpokladať, ţe Národná banka Slovenska by s veľkou pravdepodobnosťou vyuţívala práve takú menovú politiku, akú v čase krízy pouţíva Česká národná banka. 27 teda v čase súčasného hospodárskeho šoku. 28 Napríklad Lacina a kol. (2007).

19 LITERÁRNY REŠERŠ Identifikácia súčasnej hospodárskej krízy Cieľom tejto podkapitoly bude na základe Teórie hospodárskych šokov identifikovať súčasnú krízu, ktorá vypukla v roku Kvôli rozsahovému obmedzeniu uvádzame podstatné prvky Teórie hospodárskych šokov aţ v Prílohe práce, kde čitateľ môţe nájsť vysvetlenie jednotlivých pojmov a pochopiť bliţšie súvislosti súčasnej hospodárskej krízy, s ktorými sa v samotnej Identifikácii následne pracuje. V súčasnosti sa Európa nachádza v hospodárskej kríze, ktorej počiatok datujeme k prelomovému dátumu 15. September 2008, kedy krach vyhlásila najväčšia americká investičná banka Lehman Brothers. Táto hospodárska kríza má prvky symetrického šoku s asymetrickým dopadom na jednotlivých členov eurozóny. Ďalej sa prvotne jednalo o interný šok a prvotný dôvod vzniku hospodárskej krízy v Európe prikladáme finančnej a hypotekárnej kríze, ktorá vznikla v Severnej Amerike, no vďaka špecifikám globálneho prepojenia finančných trhov sa preniesla ďalej do sveta Finančná kríza Udalosti, ktoré predchádzali vypuknutiu globálnej hospodárskej krízy v septembri 2008, nachádzajú odôvodnenie vo všetkých štyroch predpokladoch a príčinách finančných kríz 29. Môţeme tak potvrdiť záver, ţe prvotná príčina vzniku súčasnej hospodárskej krízy v Európe vznikla vo finančnej kríze, čo potvrdzujú aj mnohí odborníci. Samotný fakt existencie eura teda hospodársku krízu v eurozóne nespôsobil, ako sa domnievajú niektorí euroskeptici 30. Finančné krízy nie sú ţiadnym fenoménom a objavujú sa v novodobej ľudskej histórii pomerne často. Väčšina z nich má podobné príčiny, v detailoch sa však odlišujú. Samotný vznik finančnej krízy by tak sám o sebe ešte neznamenal aţ také problémy, aké po jej vypuknutí nasledovali. Nebezpečenstvu špekulatívnych útokov je najviac vystavená krajina s reálne nadhodnotenou menou, krehkým finančným systémom v dôsledku nadmernej úverovej expanzii, dlhodobo deficitnými verejnými financiami, externým zadlţením, vysokým podielom krátkodobých záväzkov a nízkymi devízovými rezervami. V eurozóne pozorujeme v niektorých krajinách čiastočne kaţdý z týchto prvkov, aj keď sa nie vţdy jednalo o špekulatívne útoky. Krajinám patriacim do HMÚ totiţ špekulatívne útoky na menu nehrozili. Nachádzame tak teoretický pozitívny vplyv eura v krízovom období, vďaka ktorému sa euro označuje za bezpečný prístav Ako uvádzame v Prílohe v časti A, jedná sa o neudrţateľné makroekonomické politiky, nepriaznivý vývoj externých podmienok, nadmerné riziko chovania firemného či bankového sektora, nestabilný finančný systém 30 Janáčková (2010, s. 80). 31 Toto označenie sa od vzniku eura udomácnilo medzi mnohími ekonómami a prebrala ho aj publicistická verejnosť, takţe je vo vzťahu k euru uţ všeobecne pouţívaným pojmom.

20 20 LITERÁRNY REŠERŠ Aj v eurozóne sa však našli krajiny s nadmernou úverovou expanziou, dlhodobo deficitnými verejnými financiami či externým zadlţením. Takéto krajiny majú významne vyšší prepad HDP či zamestnanosti, ako krajiny, ktorým sa tieto problémy vyhli, bez ohľadu nato, či sa nachádzajú v eurozóne, alebo nie. Na tieto krajiny teda euro nemalo pozitívny dopad a euro pre nich v takomto prípade znamená skôr bremeno, ktoré ich situáciu ešte viac zhoršuje. Z tohto pohľadu vyplýva, ţe samotné euro môţe byť bezpečným prístavom len pre krajiny, ktoré sa vyhnú problémom s verejnými financiami či nadmernou úverovou expanziou. V opačnom prípade je euro v čase krízy skôr negatívnym faktorom a krajina nie je chránená ani silnejšou menovou úniou. V prípade Slovenskej či Českej republiky problémy s dlhodobým deficitom zatiaľ nebadať, rovnako sa nedá hovoriť o prílišnej úverovej expanzii, aj keď určitému stavebnému boomu boli vystavené aj niektoré, hlavne vyspelé, oblasti ČR 32 a SR 33. Na tieto negatívne ukazovatele vplyvu krízy a eura sa teda v empirickom skúmaní nemoţno oprieť a preto budú v skúmaní vynechané. Je však potrebné na tento negatívny jav vplyvu eura čitateľa upozorniť. Súčasná recesia teda potvrdzuje oprávnenosť Maastrického kritéria udrţateľnosti verejných financií a potrebu prísnejšieho a automatického postihu pre porušiteľov tohto kritéria. Ako sme spomenuli v úvode podkapitoly, finančná kríza sa postupne pretavila do hospodárskej krízy. Ako prelomový sa pritom určuje deň krachu americkej investičnej banky Lehman Brothers, po ktorom sa väčšina vyspelého hospodárskeho sveta postupne dostala do spomalenia či zastavenia rastu HDP Hospodárska kríza a jej vplyv Prakticky všetky ekonomiky EÚ 27 sa následne dostali do recesie spôsobenej výrazným prepadom, či aspoň zastavením rastu HDP, doprevádzanej zvýšením nezamestnanosti. V niektorých článkoch je súčasná kríza prirovnávaná ku Veľkej hospodárskej kríze z tridsiatich rokov dvadsiateho storočia, pretoţe vo viacerých krajinách boli rozsah a dĺţka trvania recesie natoľko veľké, ţe sa začalo postupne hovoriť o depresii. V súčasnosti 34 sa však situácia zlepšuje a väčšina ekonomík hlási prebúdzanie a postupné obnovovanie hlavných ukazovateľov ekonomiky. Slovenská ekonomika, podobne ako česká, neboli voči globálnej hospodárskej kríze imúnne tak, ako voči finančnej kríze. A to hlavne kvôli ich otvorenosti, kedy zareagovali na pokles exportu a dopytu z partnerských krajín 35. Rovnaký účinok však zatiaľ, našťastie, má aj oţivovanie partnerských ekonomík. Načo teda vplýva hospodárska kríza? Podľa P.A. Samuelsona a W.D. Nordhausa (2007, s. 471.) je hospodárska kríza doprevádzaná týmito javmi: 32 V ďalšom texte je takto označovaná Česká republika (skrátený tvar). 33 V ďalšom texte je takto označovaná Slovenská republika (skrátený tvar). 34 V čase písania tejto časti, teda k Hlavne z Nemecka.

21 LITERÁRNY REŠERŠ 21 Pokles spotrebiteľských nákupov. Pokles priemyselnej výroby. Pokles HDP. Pokles dopytu po práci či zvyšovanie miery nezamestnanosti. Spomalenie inflácie. Pokles ziskovosti firemného sektora a pokles cien akcií. Pokles úrokových mier. Vlastnosti jednotlivých ukazateľov ekonomiky si nebudeme bliţšie rozoberať, čitateľ má moţnosť si ich vysvetlenie dohľadať v spomínanej literatúre. V empirickej časti však vyuţijeme porovnanie týchto ukazateľov, čím získame výsledky dopadu krízy na Slovenskú republiku Externý verzus interný šok Za vznikom kaţdej hospodárskej krízy stojí určitý zdroj, ktorý sa z vecného hľadiska delí do dvoch kategórií vnútorný a vonkajší zdroj hospodárskeho šoku 36. Vonkajší zdroj šoku nachádza príčiny vo výkyvoch niektorých faktorov, ktoré sa nachádzajú mimo ekonomického systému vývoj ceny ropy, migrácia, vedecké objavy, technologické inovácie, nové náleziská zlata, voľby, revolúcie či vojny. Vnútorný zdroj šoku vyplýva zo samotného ekonomického systému. Hlavný zdrojom recesie je expanzia, ktorá raz musí zákonite naraziť na vrchol a v tom momente začne kyvadlovo padať aţ na dno. Z identifikácie šoku teda vyplýva, ţe súčasná recesia má vnútorný zdroj, teda prvotne pochádza z ekonomického systému a k jej odstráneniu musí zákonite, podľa Teórie hospodárskeho cyklu, skôr či neskôr prísť Zhrnutie Prvotná príčina problémov ekonomík, ktoré pozorujeme od tretieho kvartálu 2008 po celom svete, pochádza z hypotekárnej a finančnej krízy z USA. Tie sa Slovenskej republike vďaka vlastnostiam jej finančného sektora vyhli. Následné prepuknutie hospodárskej krízy však uţ doľahlo aj na Slovensko. Z Teórie hospodárskych šokov vyplýva pokles základných ekonomických ukazovateľov ako nevyhnutný jav kaţdej hospodárskej krízy. Ako sme si ukázali v tejto kapitole, existujú faktory a vlastnosti ekonómie, kvôli ktorým silná spoločná menová únia v riešení hospodárskeho cyklu nepomôţe. Naopak, situáciu ešte zhorší. To však nie je prípad Slovenskej či Českej republiky. Počas krízy sa medzi ekonomické subjekty prenáša neistota a riziko, ktoré sa ľahšie prekonávajú, ak má krajina stabilnejšiu menu. Hospodárska kríza nemala vonkajší zdroj vzniku. Z teórie cyklov tak vyplýva, ţe tak, ako recesia raz zákonite musela prísť, tak aj kríza narazí na svoje dno a bude nasledovať expanzia. 36 V ďalšej časti môţeme vidieť názov vnútorného zdroja šoku pod názvom interný šok, vonkajší zdroj šoku zas pod názvom externý šok.

22 22 LITERÁRNY REŠERŠ 3.4 Prínosy a výhody menovej únie na príklade Slovenska Na Slovensku sa pred vstupom krajiny do eurozóny viedla široká diskusia o vhodnosti a výhodnosti tohto vstupu. Vrcholovou a hlavnou prácou hodnotenia sa stala analýza Oboru výskumu Národnej banky Slovenska s názvom Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo (2006). V tejto analýze autori zoskupení pod editorom Mgr. Martinom Šustrom konkrétne vyčíslili odhady dopadu eura na slovenské hospodárstvo formou Prínosov/Výhod a Nákladov/Nevýhod spoločnej meny. V tejto podkapitole si teda zhrnieme konkrétne odhadované hodnoty prínosov a výhod tak, ako ich vyčíslila Národná banka Slovenska v roku 2006, teda v čase, keď bola hospodárska kríza v nedohľadne a neočakávaná. Vypichneme si prínosy, na ktoré má na základe ekonomických teórií kríza vplyv. Tie následne v empirickej časti porovnáme s vlastnými výpočtami, teda s údajmi doplnenými o obdobie ďalších šesť rokov, z nich pribliţne tri roky sú krízovým obdobím. Pokúsime sa na základe porovnania odhadovaných údajov a skutočných údajov slovenskej ekonomiky, porovnania tendencie rovnakých údajov českej ekonomiky s tendenciou slovenskej ekonomiky, a na základe Teórie cyklických období, odhadnúť a vyfiltrovať vplyv eura a vplyv krízy na tieto hodnoty. Získame tak ďalší faktor, ktorý pomôţe priniesť odpoveď na otázku vplyvu eura na ekonomiku v čase krízy. Pre uskutočnenie tejto empirickej analýzy je teda potrebné si v tejto teoretickej časti zhrnúť Prínosy a výhody odhadované pre slovenské hospodárstvo a metódy ich výpočtov. V spomínanej analýzy NBS (2006) sú prínosy zo zavedenia spoločnej meny rozdelené na Priame a Nepriame, podľa toho, či sa tieto prínosy prejavia skoro okamţite po prechode hospodárstva na spoločnú menu, alebo budú rozpoznateľné aţ s určitým časovým odstupom Priame výhody zavedenia eura Medzi priame výhody zavedenia eura na Slovensku, ktoré sa začnú prejavovať okamţite, patria: Odstránenie transakčných nákladov obyvateľstva a podnikov, odstránenie transakčných nákladov v administratíve, odstránenie kurzového rizika voči euru, zníţenie kurzovej volatility voči menám obchodných partnerov, vyššia transparentnosť cien a zníţenie nákladov kapitálu. Odstránenie transakčných nákladov Transakčné náklady pre naše potreby rozdeľujeme na transakčné náklady v administratíve a účtovníctve a transakčné náklady pri eurových transakciách. Výpočet vplyvu teda tieţ rozdelíme na dve časti, ktoré sa potom v závere sčítajú.

23 LITERÁRNY REŠERŠ 23 Výpočet transakčných nákladov pri eurových transakciách počítame ako súčin polovice spreadu a relevantného objemu transakcií, teda: Kde je objem devízových obchodov, teda relevantný objem transakcií. je spread, teda rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou devíz. Výpočet transakčných nákladov v administratíve a účtovníctve počítame ako súčin in- house nákladov 37 a vývozu do krajín EÚ, teda: Kde je koeficient in- house nákladov, teda administratívnych nákladov, ktoré boli odhadnuté koeficientom 0,1% 38. je vývoz (export) do krajín EÚ. Tento druh prínosu bol v konečnom súčte a po odpočítaní vplyvu devízových a valutových operácií medzi bankami a nefinančnými subjektmi 39 spočítaný Národnou bankou Slovenska (2006, s. 7) na 0,21 % HDP, pre čísla z roku Zároveň sa môţeme domnievať, ţe počas krízy sa tieto predpokladané úspory menili s ohľadom na zníţenie počtu obchodných transferov. Predpokladáme tak, ţe očakávaný čistý prínos bol preto v skutočnosti menší. Výraznú výhodu v čase krízy, vyplývajúcu zo spoločnej meny, však nepredpokladáme, preto tento vplyv uţ nebudeme ďalej skúmať. Odstránenie kurzového rizika voči euru Kurzovému riziku sa v analýze NBS (2007, s. 8) priraďuje cena pomocou modelu ocenenia opcií na devízy, ktorý navrhol Garman a Kohlhagen. Pre výpočet sú potrebné súčasný spotový kurz, dĺţka opcie 180 dní a volatilita kurzu. Následne sa získaná cena opcií prepočítava na objem transakcií, ktoré sú vystavené riziku. Tento prínos bol ohodnotený v pôvodnom dokumente NBS (2006, s 9.) na 0,02% HDP. Je vysoko pravdepodobné, ţe tento prínos bude v čase krízy ešte výraznejší. Domnievam sa tak na základe toho, ţe v čase finančnej či hospodárskej krízy je zabezpečenie podnikov voči kurzovému riziku drahšie. Taktieţ volatilita kurzu vykazuje hlavne na počiatku hospodárskeho šoku väčšie hodnoty. Je síce prav- 37 Preklad: administratívne náklady. 38 Jedná sa o odhad Ernst and Young z roku 1990, ktorý vo svojej štúdií(2006) pouţíva aj NBS. 39 Tento údaj nebudeme brať do úvahy, pretoţe nie je moţné získať jeho presné vyčíslenie, iba odhad. V spomínanej štúdií predstavoval pribliţne rovnakú úsporu, ako medzibankové a forwardové transakcie, teda pre rok 2005 to bolo 0,15% HDP.

24 24 LITERÁRNY REŠERŠ dou, ţe s prehlbujúcou krízou klesali aj objemy transakcií so zahraničím, to sa však adekvátne prejavilo aj na niţšom HDP krajiny. Zníţenie kurzovej volatility voči menám obchodných partnerov Volatilitu môţeme jednoducho chápať ako kolísavosť či nestálosť. V tomto prípade sa jedná o kolísavosť kurzov voči dvom najvýznamnejším svetovým menám, amerického doláru a eura. Kolísavosť kurzu meny malej otvorenej ekonomiky je v čase krízy určite výraznejšia, neţ v nekrízovom období. Diskutabilný zostáva fakt, či je počas krízy zvýšená volatilita skôr prínosom, alebo nákladom. Voľný kurz na jednej strane umoţňuje lepšie prispôsobenie krajiny s krízovou situáciu v podobe devalvácie vlastnej meny, čo umoţňuje lepšiu konkurencieschopnosť domácich podnikov. Nie je však tajomstvom, ţe nestály kurz, ktorý počas krízy môţe fluktuovať v rozmedzí desiatkách percent, predstavuje pre domácich exportérov výrazný náklad 40. Rozhodnutie, či samotná zvýšená volatilita kurzu v čase krízy je prínosom alebo nákladom, záleţí tak na individuálnom pohľade. Tab. 1 Priemerná volatilita kurzu SKK voči vybraným menám. Rok EUR/SKK USD/SKK CZK/SKK USD/EUR CZK/EUR ,54 1,10 0,74 1,09 0, ,48 1,20 0,62 1,12 0,60 Zdroj: NBS - Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo (2006, s 10.). Hodnoty uvedené v %. Celková efektívna volatilita bola v dokumente vypočítaná pre roky v priemere 0,63%. Po vstupe Slovenska do HMÚ by mala celková efektívna volatilita klesnúť na 0,35%. Vyššia transparentnosť cien Táto výhoda je spomenutá ako priama výhoda, jej prínos však spočíva v dlhodobom uľahčení orientácie občanov v cenových reláciách doma respektíve v zahraničí. Prínos v podnikateľskom sektore spočíva v zvýšení konkurencie. V prípade Slovenskej republiky však moţno badať úzku podobnosť cien s krajinami v eurozóne. V čase krízy je tento prínos prakticky nemenný a nebudeme ho v našej práci brať do úvahy, i keď určitú úlohu môţe zohrať vyššia citlivosť zákazníkov na cenu, ktorú sme od roku 2009 mohli pozorovať. Zníţenie nákladov kapitálu 40 V predkrízovom období to pre české podniky predstavovalo náklad v podobe aţ 80 miliárd českých korún, ako uvidedol predseda Asociácie českých exportérov J. Grund (2008).

25 LITERÁRNY REŠERŠ 25 Zavedenie eura prinesie kaţdej krajine pokles reálnych úrokových sadzieb a poťaţmo aj zníţenie marţí domácich bánk, ktoré v súčte umoţnia zníţenie nákladov kapitálu pre súkromný a verejný sektor. Pokles nákladu kapitálu je v analýze NBS (2006, s. 14) odhadovaný na 0,5 1 p. b. Vychádzalo sa z hodnôt v roku 2005, kedy sadzby z podnikových úverov boli v okolí 2%. Očakávalo sa, ţe po prijatí eura sa sadzba priblíţi priemeru eurozóny, a teda klesne na hranicu 1,5% - 1%. Ako je podotknuté v analýze, takéto zníţenie nákladov kapitálu ešte neznamená rovnaké zvýšenie ziskov podnikov, pretoţe klesnú aj úrokové miery z vkladov podnikov. Z tohto vplyvu bude dôleţité sledovať hlavne aký dopad malo na očakávané zníţenie prebiehajúca kríza, keďţe z jej teórie 41 poznáme dôsledky zvyšovania úrokových sadzieb pre podniky, kvôli zvýšeniu podnikateľského rizika v období krízy, väčšej potreby bánk drţať hotovosť, či zvýšenej opatrnosti bankových manaţérov. Zároveň moţno očakávať zvyšovanie nákladov spojených so správou bankových účtov a transakcií. To všetko by teoreticky malo viesť k niţším úsporám, neţ počítala NBS. Moţno zároveň predpokladať pozitívny alebo neutrálny efekt eura, takţe náklady kapitálu by tak mali byť stále na niţšej úrovni, neţ v okolitých krajinách. Túto hypotézu si potvrdíme v empirickej časti práce Nepriame prínosy zavedenia eura Ako sme spomenuli v úvode kapitoly 3.4, nepriame prínosy sú také, ktorých naplnenie a prínos sa očakáva aţ v dlhodobom horizonte. Zároveň moţno povedať, ţe priame výhody, ako vyššia kvalita podnikateľského prostredia, niţšie transakčné náklady, cenová konkurencia a väčší konkurenčný tlak, vytvárajú impulz na tvorbu nepriamych prínosov. Výsledkami priamych výhod budú nové priame zahraničné investície 42 či zvýšenie zahraničného obchodu, čo sa následne premietne do silnejšieho ekonomického rastu a celkovej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Medzi nepriame prínosy patrí: rast zahraničného obchodu, prílev priamych zahraničných investícií, zrýchlenie ekonomického rastu a zvýšenie ţivotnej úrovne, teda pokrok v reálnej konvergencii a rýchlejší rast HDP. Rast zahraničného obchodu Pokles transakčných nákladov a stabilizácia výmenného kurzu znamenajú celkové zníţenie nákladov na obchod medzi dvoma krajinami, ktoré pouţívajú spoločnú menu. Toto zníţenie nákladov môţe byť hlavný faktor na rast zahraničného obchodu. Najväčší priekopník medzi početnými štúdiami bol A. Rose, ktorý v roku 2000 pouţil gravitačný model bilaterálneho obchodu a dospel k záveru, ţe jednotná mena môţe viesť aţ k trojnásobnému zvýšeniu zahraničného obchodu v menovej únii. Keďţe tento efekt bol veľmi vysoký, vzbudil záujem a rozprúdil 41 Ktorú úvadzame aj v Prílohe. 42 Niekedy označované aj skratkou PZI.

26 26 LITERÁRNY REŠERŠ diskusiu v tejto oblasti. Vyčíslenie veľkosti efektu je veľmi problematické, ţiadna zo štúdií však nespochybňovala pozitívny efekt menovej únie na zahraničný obchod. Podľa Baldwin a Taglioni (2004) je nárast bilaterálneho obchodu medzi novým členom a menovou úniou o to výraznejší, čím ţivšie boli obchodné vzťahy medzi nimi uţ pred samotným vstupom do menovej únie. Tento faktor je teda potrebný brať do úvahy a očistiť ho pri empirickom skúmaní a porovnávaní rastu obchodu na príkladoch Slovenskej republiky a Českej republiky. V čase krízy môţe byť nevýhodou, ak krajina nemôţe devalvovať svoju menu. Môţe sa tak dostať do problémov s konkurencie schopnosťou voči krajinám, ktoré ponúkajú rovnaké či podobné tovary a ich mena môţe fluktuovať. To je aj prípad Slovenska, keďţe štrukturálna podobnosť exportu okolitých krajín je veľmi podobná a tieto krajiny zároveň v počiatkoch krízy vyuţívali moţnosť devalvácie meny, čím zvyšovali svoju konkurencie schopnosť voči Slovensku. Na tento fakt najčastejšie poukazujú aj mnohí euroskeptici. Napríklad, Petr Mach v článku s názvom Euro přidusilo slovenskou ekonomiku uvádza euro v čase krízy ako kazajku, ktorá dusí nielen slovenský export. K podobnému záveru dochádza aj guvernér ČNB Miroslav Singer v článku Slovenský export klesá víc než český. Z teoretického hľadiska tak zastupujú názor, ţe počas krízy euro nepôsobí pozitívne na rast zahraničného obchodu, ale má presne opačný účinok. V analýze NBS (2006, s 17.) sa očakával nárast zahraničného obchodu o 50%, bez konkrétneho časového naplnenia takéhoto zvýšenia. V celej práci sa však pracuje s pribliţne exponenciálnym pôsobením nepriamych prínosov aţ do roku 2020, kedy by sa uţ mali naplno prejaviť všetky nepriame výhody v plnej výške. Počas vyše dvojročného pôsobenia eura na slovenskú ekonomiku by tak bol očakávaný nárast zahraničného obchodu pribliţne 9% 43. Prílev priamych zahraničných investícií PZI sú v malých tranzitívnych ekonomikách veľmi významné, pretoţe urýchľujú proces reálnej konvergencie. Priaznivo ho ovplyvňujú faktory ako odstránenie transakčných nákladov, redukcia volatility výmenných kurzov, či zníţenie nákladov kapitálu. Určitú úlohu môţe hrať aj lukratívnejšia značka, ktorú Slovensko dostalo skrz zvýšené ratingové hodnotenie krajiny, ktoré vďaka euru dnes patrí k najvyšším z okolitých krajín. Naplnenie tohto nepriameho prínosu aj počas krízy teda bude závisieť od spomenutých priamych výhod. Ako sme si opísali vyššie, euro má na základe ekonomických teórií na odstránenie transakčných nákladov a volatilitu výmenných kurzov počas krízy pozitívny efekt. Z Teórie ekonomických šokov je známe, ţe počas krízy upadajú hlavne strategické investície podnikateľských subjektov, a to hlavne z dôvodu zhoršenej úverovej aktivity bánk. Túto zníţenú úverovú aktivitu sme mohli pozorovať vo 43 Teda pribliţne 4,5% zmeny ročne.