UNICORN COLLEGE BAKALÁRSKA PRÁCA

Transcription

1 UNICORN COLLEGE Katedra ekonomiky a managementu BAKALÁRSKA PRÁCA Aktivity zamestnancov smerujúce proti hospodárskym záujmom zamestnávateľa, možnosti obrany a prevencie proti takémuto jednaniu Autor BP: Katarína Mižáková Vedúci BP: Jindřich Nový, Ph.D 2017 Praha

2

3

4 Čestné prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému: Aktivity zamestnancov smerujúce proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa, možnosti obrany a prevencie proti takémuto jednaniu vypracovala samostatne pod vedením vedúceho bakalárskej práce a s použitím výhradne odbornej literatúry a ďalších informačných zdrojov, ktoré sú v práci citované a sú taktiež uvedené v zozname literatúry a použitých zdrojov. Ako autorka bakalárskej práce ďalej prehlasujem, že v súvislosti s jej vytvorením som neporušila autorské práva tretích osôb a som si plne vedomá následkov porušenia ustanovenia 11 a nasledujúcich autorkého zákona č. 121/2000 Sb. V... dňa Katarína Mižáková

5 Poďakovanie Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce pánu Jindřichovi Novému, Ph.D., za účinnú metodickú, pedagogickú a odbornú pomoc a ďalšie cenné rady pri spracovaní tejto bakalárskej práce.

6 Aktivity zamestnancov smerujúce proti hospodárskym záujmom zamestnávateľa, možnosti obrany a prevencie proti takémuto jednaniu Activities of employees aiming against the economic interests of the employer, the possibilities for defense and prevention against such acts 6.

7 Abstrakt Táto bakalárska práca pojednáva o hospodárskom záujme z pohľadu zamestnávateľa a aktivitách zamestnancov, ktoré proti tomuto záujmu smerujú. Je nastienená dôležitosť etického chovania v podnikaní. Popísané sú jednotlivé druhy a príklady nežiadúcich aktivít z radov zamestnancov, ako aj ich typický aktér a sprievodné znaky, ktoré môžu byť nápomocné pri ich detekcii. Cieľom bolo navrhnúť možnosti, ako sa zamestnávateľ môže voči týmto aktivitám brániť. Naviac práca rozoberá problematiku hospodárskej kriminality z hľadiska zamestnávateľa. V závere práce je porovnaný vývoj hospodárskej kriminality na Slovensku a v Česku v priebehu posledného desaťročia. Kľúčové slová: hospodárska kriminalita, podvodné jednanie, sprenevera, etika v podnikaní, ekonomické záujmy, zamestnávateľ Abstract This bachelor's thesis deals with the economic interest from the employer's point of view and about the activities of employees who act against this interest. It examines the importance of ethical behavior in business. Described are the individual types and examples of unwanted and non-compliant activities of employees, as well as their typical perpetrator and accompanying signs that may be helpful in detecting them. The aim was to propose ways in which the employer can defend against these activities. Moreover, the thesis deals with the issue of economic crime from the employer's perspective. At the end of the thesis the development of economic criminality in Slovakia and the Czech Republic are compared in the period of last decade. Keywords: economic crime, fraud, misappropriation, business ethics, economic interest, employer 7.

8 Obsah Úvod Analýza hospodárskeho záujmu zamestnávateľa Vzťah zamestnávateľa a zamestnanca Podstata podniku a podnikania Hodnota spoločnosti obchodovanej na kapitálovom trhu Ukazovatele EVA a EMA Neziskové organizácie Spoločenská zodpovednosť a etika v podnikaní Riziko, že zamestnanci budú konať proti záujmu zamestnávateľa Analýza aktivít zamestnancov smerujúcich proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa Príčiny konania zamestnancov proti záujmom zamestnávateľa Predstavenie organizácie ACFE Occupational fraud and abuse - členenie podľa ACFE Sprenevera majetku Manipulácia s finančnými výkazmi a inými dokumentami Korupcia a úplatkárstvo Výška škody spôsobená zamestnávateľovi Profil typického páchateľa Problém sa netýka len veľkých spoločností Varovné signály a spôsob odhalenia Na kom je zodpovednosť Možnosti obrany zo strany zamestnávateľa Prevencia a obrana pred nežiadúcimi aktivitami Detekcia nežiadúcich aktivít Reakcia na zistený problém Hospodárska kriminalita Definícia hospodárskej kriminality Skúmanie hospodárskej kriminality Vývoj hospodárskej kriminality v Českej a Slovenskej republike Cieľ a metodika práce Počet hospodárskych trestných činov v ČR a SR v rokoch 2005 až Podiel hospodárskej trestnej činnosti na celkovej trestnej činnosti v ČR a SR v rokoch 2005 až Hospodárske trestné činy ČR a SR v rokoch 2005 až 2015 podľa počtu obyvateľov Vyhodnotenie hypotézy...47 Záver...48 Conclusion...50 Zoznam literatúry...52 Zoznam internetových zdrojov...52 Zoznam tabuliek...54 Zoznam gragov...55 Zoznam príloh...56 Príloha 1: Prípady podľa varovných signálov, v závislosti na type zneužitia...57 Príloha 2: Prípady podľa spôsobu odhalenia, v závislosti na veľkosti spoločnosti

9 Úvod Ľudská práca je neodmysliteľným a jedinečným výrobným faktorom. Ľudia sú nositeľmi všetkej aktivity, produktivity aj prosperity podniku. Zamestnanec vymieňa svoj osobný čas strávený prácou, svoje znalosti a skúsenosti za odmenu v podobe peňazí, pocitu sebarealizácie, prípadne úspechu. Nie vždy však uprednostní záujem zamestnávateľa pred vlastným. Tento fakt by si mali majitelia a manažéri podnikov stále uvedomovať. Človek je totižto bytosťou racionálnou, ale často aj emocionálnou a pudovou, a preto je jeho riadenie mnohokrát náročnejšie, než riadenie iných zdrojov. Podľa medzinárodných prieskumov audítorských a konzultačných spoločností, je dokonca väčšina podvodov voči nejakej organizácii či podniku spáchaná vlastnými zamestnancami. Spoločnosť KPMG uvádza tento podiel na 65 percent, 1 prieskum spoločnosti PWC na 56 percent v roku 2014 a na 46 percent v roku Aj keď dané čísla nemusia byť presné, je zjavné, že riziko podvodu pre firmu nie len z vonkajšieho okolia, ale aj z radu vlasných zamestnancov. Úlohou vedenia firmy je, tak ako všetky ostatné, aj toto riziko analyzovať a minimalizovať. Predkladaná bakalárska práca sa zaoberá základnými aspektami týkajúcimi sa nežiadúceho konania zamestnancov zo zámerom získať finančné obohatenie alebo iné vlastné výhody s vedomím, že úplne vyčerpať takúto obsiahlu tému nie je možné. Práca si kladie za cieľ preskúmať problematiku aktivít zamestnancov, ktoré smerujú proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa a predstaviť metódy, akými sa zamestnávateľ môže týmto aktivitám brániť. V prvej časti práce bude objasnený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa a analýza primárnych podnikových cieľov, ako predpoklad objasnenia hospodárskeho záujmu zamestnávateľa. Zdôraznená bude úloha etiky v podnikaní a sociálna zodpovednosť firmy. V druhej časti bude vysvetlené, akými aktivitami zamestnanci môžu konať voči tomuto záujmu. Budú predostrené výsledky celosvetových štatistík skúmajúcich túto oblasť a taktiež objasnenie príčin, ktoré k tomúto nežiadúcemu konaniu vedú. 1 KPMG. Global profiles of the fraudster [online]. Switzerland: KPMG International, 2016, s. 8. [cit ]. Dostupné z: 2 PWC. Global Economic Crime Survey 2016 [online]. [cit ]. 2016, s. 18. Dostupné z: 9.

10 V druhej časti predkladanej práce budú popísané možnosti zamestnávateľa v obrane pred aktivitami, ktoré smerujú proti jeho hospodárskemu záujmu. Pretože jediné akceptovateľné nežiadúce konanie je také, ku ktorému nedochádza, ako primárnu zásadu bude práca predstavovať prevenciu. Predostrie možnosti zamestnávateľa, akými môže výrazne znížiť, alebo úplne zamedziť tomuto nežiadúcemu konaniu z radov svojich zamestnancov. Ak preventívne opatrenia neboli dostatočné a zamestnanci objavia príležitosť, ako sa na úkor spoločnosti obohatiť, je nutné vedieť toto nežiadúce konanie rozpoznať a včas konať. V práci budú objasnené možné detekčné metódy a možnosti riešenia, ak k tomuto konaniu dôjde. Spoločnosti sa často stretávajú s hospodárskou kriminalitou. V približne štyridsiatich percentách prípadov je páchateľom niekto z radov vlastných zamestnancov. 3 Preto budú skúmané štatistické údaje pre Českú a Slovenskú republiku s cieľom overiť alebo vyvrátiť tvrdenie, že hospodárska kriminalita je za posledné desaťročie na vzostupe. V závere práce bude tento výskum zhodnotený. 3PWC. Global Economic Crime Survey 2016 [online]. [cit ]. 2016, s. 18. Dostupné z: 10.

11 1. Analýza hospodárskeho záujmu zamestnávateľa 1.1. Vzťah zamestnávateľa a zamestnanca Aby bolo možné skúmať aktivity zamestnancov, ktoré smerujú proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa, je nutné najprv vysvetliť podstatu vzťahu medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami. Po uzatvorení pracovnej zmluvy začína dňom, ktorý je v nej určený ako deň nástupu do práce, plynúť pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Nazýva sa pracovným pomerom. Tento vzťah na Slovensku upravuje zákon č. 311/200 Zb. - Zákonník práce. Vymedzuje, kto môže byť zamestnávateľom a kto zamestnancom, určuje ich vzájomné právne postavenie, práva a povinnosti zúčastnených strán. Zamestnávateľ je podľa zákona právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch 4. Má právo na slobodný výber zamestnancov. Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu 5. Za závislú prácu sa považuje taká, kde je vzťah nadriadenosti zamestnávateľa voči zamestnancovi, zamestnanec vykonáva prácu osobne pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v ňom určenom čase. 6 Dôležitý je hneď druhý článok v Zákonníku práce: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. 7 Medzi základné povinnosti zamestnanca patrí okrem iných aj pracovať zodpovedne a riadne, dodržiavať právne predpisy, využívať pracovný čas na prácu, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa pri vykonávaní práce dozvedel a ich vyzradenie iným osobám je proti záujmu zamestnávateľa, riadne hospodáriť Zákonníka práce 11 Zákonníka práce 1 Zákonníka práce ČL. 2 Zákonníka práce 11.

12 so zverenými prostriedkami a majetkom a v neposlednom rade nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.8 V prípade, keď je fyzická osoba podnikateľom, tak túto podnikateľskú činnosť vykonáva sústavne, samostatne, vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku9. Je preto samozrejmé, že koná vždy vo vlastnom záujme. Riziko plynúce z podnikania znáša sám. Fyzická osoba, ktorá je zamestnancom, však už vykonáva činnosti plynúce z pracovnej zmluvy na náklady a zodpovednosť zamestnávateľa a riziko, ako aj prípadný zisk prislúchajú zamestnávateľovi. Za vykonanú prácu dostáva zamestnanec mzdu a iné odmeny finančného aj nefinančného charakteru. V tomto prípade môže dochádzať k situáciám, že sa záujem zamestnanca rozchádza so záujmom jeho zamestnávateľa. Podľa údajov zverejnených tlačovou agentúrou SITA je prevažujúci prípad, keď je zamestnávateľom právnická osoba10. Právnické osoby sú podľa zákona č. 40/1964 Zb. združenia fyzických, alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a všetky iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon 11. Právnickými osobami, a teda aj možnými zamestnávateľmi je preto taktiež cirkev, štátne organizácie a neziskové organizácie. Nasledujúci text sa preto zaoberá zamestnávateľmi, ktorí sú právnickými osobami, aj napriek tomu, že mnohé princípy sú rovnaké v prípade zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Za právnickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnancom jedná jej štatutárny orgán, alebo osoby, ktoré majú k tomuto jednaniu na základe písomného poverenia oprávnenie. Tým sa rozumie napríklad riaditeľ, vedúci personálneho oddelenia, alebo iné poverené osoby Zákonníka práce 9 2 Zákona o živnostenskom podnikaní 10 Zamestnanosť na Slovensku sa vlani takmer nezmenila online. Zoznam.sk cit Dostupný z URL: < Občianskeho zákonníka 12.

13 1.2. Podstata podniku a podnikania Hlavným poslaním podniku je slúžiť všetkým, ktorí sú s jeho vývojom spätí, a to tým, že vyrába a distribuuje výrobky, alebo poskytuje služby zákazníkom. 12 Má svoje ciele, ktoré sú zvyčajne odvodené od účelu, pre ktorý bol založený. Za všeobecný cieľ podnikania sa považuje zvyšovanie hodnoty podniku. Súčasnou hodnotou podniku pritom v tomto prípade rozumieme súčasnú hodnotu očakávaných budúcich ziskov. To znamená, že podnik má hodnotu závislú od toho, aké zisky bude schopný v budúcnosti prinášať. V prípade malých firiem, kde je spojené vlastníctvo a riadenie firmy, je jej vlastník plne zainteresovaný na raste jej hodnoty tak, ako aj na maximalizácii zisku. Okrem tohto často prevládajú aj iné ciele, ako je napríklad udržanie rodinnej tradície, alebo zabezpečenie trvalej práce pre seba a členov svojej rodiny 13. Vo veľkých spoločnostiach spravidla dochádza k oddeleniu vlastníctva a riadenia. Spoločnosť riadia platení manažéri, ktorí sú menovaní predstavenstvom firmy (volené na valnej hromade teda vlastníkmi). Vlastnícke právo tak vykonávajú manažéri, pretože dostávajú takmer všetky právomoci pre rozhodovanie v spoločnosti. 14 Otázne je, koho ciele budú manažéri sledovať primárne vlastníkove? Alebo svoje vlastné? Zamestnancov podniku, či iných záujmových skupín? Týmito a ďalšími otázkami sa zaoberá problematika označovaná ako corporate governance. Hovorí sa o štruktúre moci v podniku, respektíve o probléme riadení a správe podniku. Všetci zástupcovia záujmových skupín však popri sledovaní vlastných cieľov majú záujem na dlhodobej existencii spoločnosti, aby prostredníctvom nej mohli napĺňať svoje ciele Hodnota spoločnosti obchodovanej na kapitálovom trhu Z pohľadu investora ako vlastníka spoločnosti nie je jediné kritérium hodnoty iba schopnosť spoločnosti prinášať budúce zisky, a ich časový priebeh. Investor musí taktiež prihliadať na riziko, ktoré je s podnikaním spojené. Tieto kritériá sa prejavujú na cene akcií, a preto u spoločností, ktoré sú obchodované na burze, je vhodné cieľové kritérium 12SYNEK, Miloslav a kol. Podniková ekonomika. 6., přeprac. a dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2015, s SYNEK, Miloslav a kol. Podniková ekonomika. 6., přeprac. a dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2015, s SYNEK, Miloslav a kol. Podniková ekonomika. 6., přeprac. a dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2015, s

14 maximalizácia tržnej hodnoty akcií.15 Hodnotu akcií ovplyvňuje výkon spoločnosti a to, či je schopná pravidelne vykazovať ziskovosť. Ďalšími významnými faktormi sú aj dividendová politika spoločnosti, miera zadĺženosti a už spomínaná rizikovosť 16. Na tomto mieste je potrebné upozorniť na fakt, že na cenu akcií má významný vplyv aj vnímanie spoločnosti širokou verejnosťou. Dlhé roky je známy prípad auditorskej spoločnosti Enron, keď po prepuknutí informácií o manipulácii účtového výkazníctva a používaní špeciálne zriadených subjektov za účelom krytia miliardových dlhov, nakoniec spadli hodnoty jej akcií, čo neskôr viedlo k úplnému zrúteniu. 17 Nedávnym prípadom, ktorý mal veľký dopad na ceny akcií, bol škandál spoločnosti Volkswagen. Po zverejnení správy, že došlo k manipulácii emisných kontrolných testov, klesla hodnota akcií až o štvrtinu svojej ceny Ukazovatele EVA a EMA Pre priblíženie správneho vyjadrenia podnikateľského cieľa - zvyšovania hodnoty spoločnosti pre jej vlastníkov, boli vytvorené ukazovatele MVA a EVA. Ukazovateľ MVA (z anglic-kého market value added) je cieľové kritérium vhodné pre spoločnosti, ktoré majú svoje akcie obchodované na kapitálovom trhu. Vyjadruje tržnú pridanú hodnotu, teda zmenu hodnoty akcií. MVA sa zvyšuje v prípade, keď sa hodnota firmy zvýši viac, než sa do nej investovalo. Vypočíta sa ako rozdiel medzi tržnou a nominálnou cenou všetkých akcií.19 Ekonomická pridaná hodnota EVA (economic value added) sa používa ako takzvaná ekonomická škála výkonnosti. Spočíta sa ako rozdiel prevádzkového hospodárskeho výsledku po zdanení a nákladmi na podnikový kapitál. 20 Základnou myšlienkou je, že investícia musí vlastníkom prinášať vyššiu hodnotu, než tvorili ich náklady na kapitál. Do tohoto modelu vstupuju okrem účtovných nákladov taktiež 15KISLINGEROVÁ, Eva a kol. Manažerské finance. 3. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2010, s SYNEK, Miloslav a kol. Podniková ekonomika. 6., přeprac. a dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2015, s Enron The real Scandal [online]. The Economist. cit Dostupný z URL: < 18 Wolkswagen AG shares plummet after admitting it cheated on emission tests [online]. Financial Post. cit Dostupný z URL: < 19SYNEK, Miloslav a kol. Podniková ekonomika. 6., přeprac. a dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2015, s SYNEK, Miloslav a kol. Podniková ekonomika. 6., přeprac. a dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2015, s

15 náklady ekonomické, teda náklady na ušlú príležitosť. Tým, že sa inej príležitosti vzdávajú, budú požadovať aspoň rovnakú výnosnosť v danej spoločnosti. Ak by bola ekonomická pridaná hodnota záporná, dochádza k ničeniu ekonomického kapitálu a znamená to, že investori mohli svoje finančné zdroje vložiť inde a dosiahli by vyššieho zisku Princíp efektivity podniku Každý podnik má k dispozícii obmedzené zdroje, preto je nutné, aby ich vedel efektívne využívať. V trhovej ekonomike sa za základné princípy efektivity chovania podniku považujú princípy hospodárnosti a rentability. Za ostatné princípy podniku sa priraďujú princíp autonómie, princíp finančnej rovnováhy, princíp zárobkový a princíp súkromného vlastníctva.22 Čo môžu zamestnanci svojím konaním do vysokej miery ovplyvňovať, je práve hospodárnosť a rentabilita. Hospodárnosť sa všeobecne meria podielom hodnoty výstupu k hodnote vstupu. V podniku produkujúcom výrobky, alebo poskytujúcom služby, sa pre jej meranie často používa v prevrátenom pomere, ako ukazovateľ halierovej nákladovosti (koeficient nákladovosti). Spočíta sa podielom nákladov k výnosom. Už z tohto vzťahu je zrejmé, že pre zvyšovanie hospodárnosti je prospešné znižovanie nákladov, a naopak, zvýšené náklady hospodárnosť znižujú. Netreba ale zabúdať na druhý člen podielu výnosy. Ich zvyšovanie pri rovnakej hodnote nákladov vedie k zvýšeniu efektivity, a naopak, zníženie výnosov pri zachovaní rovnakej hodnoty nákladov, vedie k zníženiu efektivity. Hospodárnosť môžeme teda charakterizovať ako snahu o minimalizáciu nákladov potrebných na dosiahnutie maxima úžitku. Rentabilita vyjadruje, ako sa kapitál vložený do podnikania zúročil. Pre výpočet jednotlivých ukazovateľov rentability sa do pomeru dáva zisk ku kapitálu. Pre túto prácu nie je podstatné uvádzať všetky variácie, pretože ich spoločným rysom je, že vyšší zisk smeruje k vyššej rentabilite. Na tomto mieste je potrebné dodať, že vyššia hospodárnosť podporuje vyššiu rentabilitu, nejedná sa však o jediný faktor. Rentabilita je silne ovplyvnená trhovými podmienkami, ako napríklad cenami vyrobených statkov 21KISLINGEROVÁ, Eva a kol. Manažerské finance. 3. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2010, s SYNEK, Miloslav a kol. Podniková ekonomika. 6., přeprac. a dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2015, s

16 a poskytnutých služieb.23 Za efektívne hospodáriace podniky sa považujú tie, ktoré zväčšujú bohatstvo svojich vlastníkov. To sa v dnešnej hospodárskej praxi najčastejšie vyjadruje ukazovateľmi EMA a EVA, ktoré boli spomínané v predchádzajúcom texte Neziskové organizácie Je potrebné neopomenúť, že okrem právnických osôb, ktoré sú založené za účelom podnikať a vytvárať zisk, môže byť zamestnávateľom aj iná právnická osoba. Zákon č. 213/1997 Zb. definuje neziskovú organizáciu nasledovne: Nezisková organizácia je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. 24 Nezisková organizácia môže byť založená okrem fyzickej a právnickej osoby taktiež štátom. Radia sa medzi ne hlavne rozpočtové organizácie, ktoré sú financované výhradne zo štátneho alebo obecného rozpočtu, príspevkové organizácie, kde nedostačujúce vlastné finančné zdroje kompenzuje štát alebo obec, a taktiež občianske združenia a nadácie. Tieto organizácie nemajú charakter podniku v trhovom hospodárstve, pretože ich cieľom nie je maximalizácia ich hodnoty, ani zisku. Nemá preto zmysel sledovať ich rentabilitu. To ale nevylučuje fakt, že je v ich záujme dodržiavať princíp hodpodárnosti. Nehospodárnosť môže v konečnom dôsledku narušiť ich finančnú stabilitu v prípade organizácií, ktoré nie sú rozpočtové, ani príspevkové. Preto je pre zaručenie schopnosti dlhodobej existencie v hospodárskom záujme danej organizácie, aby bola hospodárna. Pre organizácie, ktoré sú vysokým podielom závislé na financovaní sponzorskými darmi, alebo členskými príspevkami, hrá významnú (dokonca až existenčne) úlohu to, ako sú vnímané okolím. Ak na svoje okolie organizácia nepôsobí dostatočne dôveryhodne, alebo eticky, môže o tieto zdroje prísť a dostať sa do problémov. Dôraz na spoločenskú zodpovednosť, morálne zásady a etiku zamestnancov je preto v týchto 23SYNEK, Miloslav a kol. Podniková ekonomika. 6., přeprac. a dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2015, s Zákona o neziskových organizáciách 16.

17 organizáciách neopomenuteľný Spoločenská zodpovednosť a etika v podnikaní Žiaden podnik alebo organizácia neexistuje izolovane, je vždy obklopený vonkajším svetom, teda svojím okolím. Vplyv okolia na podnik je veľmi silný, najviac je výrazný vplyv sociálneho okolia. Spoločenská zodpovednosť firiem obnáša dobrovoľné zahrnutie sociálnych a ekologických aspektov do každodenných operácií podniku. Nejedná sa o žiaden predpis, ale o zodpovedný a etický prístup k okoliu. 25V ideálnom prípade by každá činnosť podniku mala byť prospešná ako pre neho, tak aj pre spoločnosť, ale v realite je potrebné prevažne nachádzať kompromisy medzi ekonomickou racionalitou a sociálnou zodpovednosťou.26 Spoločenská zodpovednosť znamená aj rešpektovanie hodnôt a očakávní celej spoločnosti. Či už sa jedná o zákazníkov, ktorí požadujú kvalitu nakupovaných výrobkov a služieb, alebo ľudí žijúcich v blízkosti, ktorí chcú vedieť, že sa podnik chová ekologicky, alebo zamestnanci, ktorí chcú pracovať pre spoľahlivého zamestnávateľa. 27 Reputácia firmy je celkový úsudok o organizácii, ktorý majú jej interné a externé zainteresované strany. Odvíja sa od všetkých aktivít a ich dôsledkov z minulosti a taktiež od očakávaného budúceho chovania.28 Ak je reputácia poškodená, môže to mať na firmu negatívny účinok. Stratégia spoločenskej zodpovednosti ako získanie konkurenčnej výhody by preto mala napomáhať k vytváraniu hodnôt a princípov celého podniku. Etika podnikania, inštitualizovaná do v formy mnohých etického podnikoch kódexu, má a spoločnostiach taktiež svoje formálne odpostatnené a nezastupiteľné miesto. Všeobecne etika súvisí s morálnymi úsudkami, posudzovaním postojov a správania a často navrhuje riešenia morálnych konfliktov. 29 Za etiku 25 PRSKAVCOVÁ, Martina a kol.: Společenská odpovědnost firem, lidský kapitál, rovné příležitosti a environmentální management s využitím zahraničních zkušeností. 1. vyd. Liberec: Technická univerzita v Liberci, 2008, s SYNEK, Miloslav a kol. Podniková ekonomika. 6., přeprac. a dopl. vyd. V Praze: C.H. Beck, 2015, s DVOŘÁKOVÁ, Zuzana a kol.: Řízení lidských zdrojů. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2012, s GOTTSCHALK, Petter. Corporate social responsibility, governance and corporate reputation [online]. Hackensack, N.J.: World Scientific, 2011 [cit ]. s. 28. Dostupné z: 29 PUTNOVÁ, Anna, SEKNIČKA, Pavel: Etické řízení ve firmě. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2007, str

18 v podnikaní, respektíve podnikateľskú etiku potom považujeme primerané chovanie subjektu v oblastiach, na ktoré má pri svojom fungovaní dosah. Ide o snahu nájsť odpovede na otázky, či sú konkrétne podnikateľské aktivity a praktiky morálne prijateľné.30 Posiľňovanie etických princípov v podniku je taktiež vnímané ako vhodná prevencia pred nežiadúcim chovaním a zamestnancov.31 Fakt, že stále mnoho manažérov je presvedčených, že neetické chovanie je v poriadku, pokiaľ z toho podnik profituje, je vysoko znepokojujúci Riziko, že zamestnanci budú konať proti záujmu zamestnávateľa V predchádzajúcich častiach tejto kapitoly boli popísané základné aspekty, ktoré ovplyvňujú hospodársky záujem zamestnávateľa s prihliadnutím na jeho primárny cieľ, ktorým je buď zvyšovanie hodnoty podniku, alebo stabilita a funkčnosť neziskovej organizácie. V zhrnutí sa hlavné hospodárske záujmy dajú popísať ako efektívne využívanie vlastných zdrojov. Tým sú myslené ako všetky náklady k dosiahnutiu zisku, zaisteniu podnikových funkcií a v neposlednom rade náklady ľudskej práce. V hospodárskom záujme zamestnávateľa je taktiež zvyšovanie reputácie podnikov a organizácií, teda ako sú vnímané širokou verejnosťou. To z dôvodu, že aj reputácia podniku ovplyňuje jednak priamo jeho hodnotu (v prípade, že je obchodovaný na kapitálových trhoch), tak aj jeho konkurenčnú výhodu či nevýhodu, a teda jeho hodnotu v podobe budúcich ziskov. Podnik, alebo organizácia očakáva od svojich zamestnancov také chovanie, ktoré bude všetky tieto jeho záujmy podporovať. Zamenstnávateľ má po prijatí zamestnanca tendenciu ho automaticky považovať za dôveryhodného a svedomitého. 33Netreba však zabúdať na to, že ľudia sú komplexné bytosti a preto ich riadeniu je potrebné prikladať patričný význam. V riadení ľudských zdrojov neexistujú žiadne vzorce ani poučky. Jediným zdrojom sú súbory zásad, postupov a politík, ktoré sú v personálnej praxi 30 PUTNOVÁ, Anna, SEKNIČKA, Pavel: Etické řízení ve firmě. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2007, str KOLETAR, Joseph W. Rethinking risk: how companies sabotage themselves and what they must do differently. New York: American Management Association, 2010, s SLÁMEČKA, Vladimír: Manažerská etika. 1. vyd. Praha: Česká technika - nakladatelství ČVUT, 2012, s KOLETAR, Joseph W. Rethinking risk: how companies sabotage themselves and what they must do differently. New York: American Management Association, 2010, s

19 uplatňované tými najúspešnejšími podnikmi.34 Je dôležité vnímať všetky podnikové aktivity a funkcie aj z pohľadu manažmentu rizík rovnako. To platí aj pri vedení zamestnancov. To, že sa zamestnanci nebudú chovať v súlade s hospodárskym záujmom zamestnávateľa, je jedno z výrazných rizík podnikania. Je potrebné si ho uvedomovať a pracovať s ním ako so všetkými ostatnými rizikami. Nastaviť preventívne a kontrolné mechanizmy a stále ich vyhodnocovať a prispôsobovať zmeneným podmienkam.35 Najdôležitejšie otázky pri skúmaní týchto rizík z pohľadu zamestnávateľa by mali znieť nasledovne: Mám hodnotný majetok, ktorý by lákal ku krádeži? Sú niektorí zamestnanci zodpovední za peniaze, alebo majetok úplne bez dozoru? Majú zamestnanci príliš blízke vzťahy s dodávateľmi? Mám obchodné tajomstvo, za ktoré by konkurencia bola ochotná zaplatiť? 36 Po zodpovedaní týchto a ďalších podobných otázok je už jednoduchšie vyčísliť, aké veľké škody zamestnávateľovi hrozia, ak by sa niektorí zo zamestnancov rozhodli obohatiť na jeho úkor. 34 DVOŘÁKOVÁ, Zuzana a kol.: Řízení lidských zdrojů. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2012, s KOLETAR, Joseph W. Rethinking risk: how companies sabotage themselves and what they must do differently. New York: American Management Association, 2010, s GOTTSCHALK, Petter. White-collar criminals: theoretical and managerial perspectives of financial crime [online]. Hauppauge, N.Y.: Nova Science, s. 26. Criminal justice, law enforcement and corrections [cit ]. Dostupné z: 19.

20 2. Analýza aktivít zamestnancov smerujúcich proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa V predchádzajúcej kapitole bola rozobraná podstata hospodárskeho záujmu podnikov a iných organizácií, teda väčšiny zamestnávateľov. Konanie zamestnancov, ktoré smeruje proti zamestnávateľovým záujmom, môže nadobúdať nasledujúce podoby: trestné činy v zmysle trestného zákona, priestupky v zmysle zákona a iné správne delikty, občiansko-právne a obchodno-právne delikty, porušenie pracovnej kázne podľa zákonníka práce, ostatné spoločensky nežiadúce javy so škodlivými dôsledkami, ktoré sa nedajú kvalifikovať ako protiprávne. Ako je vidieť, aktivity zamestnancov smerujúce proti hospodárskemu záujmu spadajú podľa zákonných vymedzení do rôznych skupín a venujú sa im rozdielne oblasti práva. Taktiež majú iné výšky dopadov na zamestnávateľa. Rozdiel je viditeľný už len v porovnaní aktivít ako sledovanie zábavných internetových stránok počas pracovnej doby a preposlaním všetkých finančných prostriedkov z účtu zamestnávateľa na vlastný. Oba príklady sú v rozpore so záujmom podniku, vo svojej podstate sú však úplne odlišné Príčiny konania zamestnancov proti záujmom zamestnávateľa Záleží na osobnostných predpokladoch každého človeka, či sa dopustí podvodu, krádeže, či iných aktivít v rozpore so záujmom svojho zamestnávateľa, alebo nie, respektíve za akých podmienok sa takéhoto konania dopustí. Medzi pohnútkami v prípadoch, keď zamestnanec jedná pre vlastné obohatenie sa, nie je nikdy jedna samostatná príčina, ale súznenie viacerých faktorov.37 37Padgett, S. (2014) Profiling the Fraudster: Removing the Mask to Prevent and Detect Fraud, John Wiley & Sons, Inc, Hoboken, NJ, USA. SBN: s

21 Motív Je ťažko predstaviteľné, aby niekto vedome a úmyselne páchal trestný čin, či inú škodlivú aktivitu bez motívu. Motiváciou k takémuto konaniu je buď tlak na zamestnanca, alebo jeho lakomosť. Motivácia sa v čase mení a človek, ktorý by za normálnych okolností ničoho protiprávneho nedopustil, napríklad kvôli strachu z odhalenia, môže svoj úsudok pod nátlakom rýchlo zmeniť. Tlak je vyvolaný buď finančnou tiesňou zamestnanca, alebo očakávaniami, aby splnil stanovené ciele (výsledkom je napríklad falšovanie výkazov spoločnosti). Príležitosť Je jednoduché konať proti záujmu v spoločnosti, kde sú kontrolné mechanizmy nastavené slabo, alebo nefungujú takmer vôbec. Zamestnanec je buď čestný, alebo nečestný, alebo (ako väčšina populácie) niekde v šedej zóne medzi tým. Nie náhodou existuje známe heslo príležitosť robí zlodeja. Racionalizácia Dôležité je, do akej miery si zamestnanec dokáže svoje chovanie odôvodniť. Ak nadobudne pocit, že dané konanie je vlastne bežné a neškodné, môže svoj postoj k nemu prehodnotiť. Napomáha tomu, ak sa v jeho okolí žartuje s používaním eufemizmov, napríklad ako kreatívne účtovníctvo, či finančné inžinierstvo v prípade manipulácie s účtovnými výkazmi alebo pôžička na dobu neurčitú v prípade krádeže finančných prostriedkov. Zamestnanec môže mať takisto pocit nedocenenia alebo vykorisťovania zamestnávateľom, a konanie s výsledkom vlastného finančného ohodnotenia si zdôvodní tým, že si jeho odvetu zamestnávateľ zaslúži. Motív a racionalizácia sú vnútornými faktormi ovplyvňujúcimi rozhodovanie zamestnanca. Je možné na nich iba čiastočne vplývať vonkajšími stimulmi, ako. Preto sa zamestnávateľ musí snažiť poskytovať v čo najmenšej miere vhodné príležitosti pre nežiadúce konanie. To znamená navrhnúť systém kontrôl, ktoré budú mať za cieľ chrániť zamestnávateľov záujem. 21.

22 2.2. Predstavenie organizácie ACFE ACFE (Association of Certified Fraud Examiners) je nezisková organizácia združujúca certifikovaných vyšetrovateľov podvodov. Jej jediným cieľom je boj proti hospodárskej kriminalite, zneužívaniu majetku a podvodom. Ponúka vzdelávacie aktivity pre auditorov a možnosť certifikácie. Každoročne vydáva podrobnú správu o prípadoch, kde páchateľ zneužitil svojho zamestnania pre vlastné obohatenie sa (The Report to the Nation on Occupational Fraud and Abuse)38. Podklady pre správu za rok 2016 boli zozbierané z uzavretých prípadov z celého sveta, ktoré členovia ACFE vyšetrovali. Vo všetkých prípadoch bol páchateľ identifikovaný a bol zamestnancom alebo členom vedenia danej spoločnosti. Vďaka zozbieraniu týchto informácií je možné podrobnejšie sledovať, kto prevažne tieto aktivity pácha, ako dlho aktivita trvá, akým spôsobom je odhalený a ostatné aspekty. O výsledky tohto výskumu sa opierajú štatistické údaje spomínané v tejto kapitole Occupational fraud and abuse - členenie podľa ACFE Anglický termín pre podvod - fraud väčšinou zahŕňa aktivity ako krádež, korupcia, spiknutie, spreneveru, pranie peňazí, úplatkárstvo alebo vydieranie. Termín occupational fraud and abuse podľa definície medzinárodnej Asociácie certifikovaných vyšetrovateľov podvodov (ACFE) súhrnne nazýva využitie vlastného zamestnania pre osobné obohatenie prostredníctvom zámerného nesprávneho využitia alebo zneužitia prostriedkov alebo majetku organizácie 39. V širšom slova zmysle sú, prevažne v cudzojazyčnej, literatúre brané ako zamestnanecký podvod aktivity ako zneužitie majetku spoločnosti, všetky formy korupcie, manipulácie s údajmi v účtovných výkazoch spoločnosti. Dopúšťať sa ho môžu ako radoví zamestnanci, tak vedenie a členovia orgánov spoločnosti. Aktivity, ktorých sa zamestnanci dopúšťajú, a ktoré smerujú proti hospodárskemu záujmu ich zamestnávateľa, sú rozdeľované do troch kategórií. Tieto kategórie sa líšia častosťou výskytu, veľkosťou škody a pohnútkami páchateľa. Vždy závisí na podmienkach Association of Certified Fraud Examiners Fraud 101. Association of Certified Fraud Examiners. [online] [cit ]. Dostupné z: 22.

23 v konkrétnej spoločnosti, k akým konkrétnym aktivitám v nej môže dochádzať. Medzi aktivitami zamestnancov proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa v najväčšej miere, až v 85 percentách prípadov, sa jedná o spreneveru majetku 40. V nasledujúcom texte bude podaný stručný prehľad o troch základých typoch týchto nežiadúcich aktivít, ich zoskupenie do kategórií a typický spôsob ich prevedenia Sprenevera majetku Podvody s fakturáciou Zamestnanec účelovo vytvorí spoločnosť, ktorá existuje iba formálne, s cieľom podviesť svojho zamestnávateľa. Táto novovzniknutá spoločnosť (nemusí byť priamo vedená na zamestnanca, ale napríklad na jeho komplica) navonok pôsobí ako každá iná je zapísaná v registroch spoločností, má bankový účet a adresu. Zamestnanec sa postará o to, aby bola táto spoločnosť pridaná do zoznamu schválených dodávateľov spoločnosti. Potom zariadi, aby faktúra za fiktívne služby (pri fiktívnych produktoch by bolo riziko odhalenia vyššie) bola schválená a vyplatená na účet účelovo zriadenej spoločnosti. Na tejto schéme podvodu sa môže podieľať viacero zamestnancov, ktorí sa vopred dohodli, ale v prípade, že v spoločnosti za príjem aj úhradu faktúr zodpovedá len jeden zamestnanec, dokáže celú akciu vykonať sám. Krádež majetku Ako už bolo spomenuté, je to jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich aktivít zamestnancov, ktoré zamestnávateľa poškodzujú. Spadá sem priama krádež peňazí z pokladne alebo trezoru, a taktiež krádež hmotného majetku a zásob. Najjednoduchší prípad je, že zamestnanec ukradne určitý predmet pre vlastnú potrebu, alebo na následné speňaženie predajom. Preplácanie výdajov Zamestnanec si okrem reálnych výdajov, spojených napríklad so služobnou cestou, necháva preplatiť výdaje, ktoré s cestou nesúviseli, alebo k nim vôbec nedošlo. Okrem 40ACFE. Report to the nations on occupational fraud and abuse: 2016 Global fraud study [online]. Austin: Association of Certified Fraud Examiners, 2014, strana 12.[cit ]. Dostupné z: 23.

24 nárokovania na preplatenie výdajov, na ktoré zamestnanec nemá nárok, dochádza takisto k predkladaniu falošných faktúr zamestnancom, alebo upravovaniu čiastky uvedenej na predkladanej faktúre, teda falšovaniu dokumentov. Krátenie pri predaji Zamestnanec na pozícii predavača pri priamom hotovostnom predaji predá službu alebo tovar a túto transakciu nezaznamená do účtovníctva. Peniaze si ponechá. Náročnejšie na odhalenie je zatajenie predaja služby, keďže pravidelné inventúry tovaru môžu odhaliť nárast chýbajúcich položiek. Prepis bankových účtov Zamestnanec s prístupom k zmene databázových údajov prepíše údaje dodávateľa spoločnosti, a tým sa vyplatením faktúr dodávateľa pošlú peniaze na ním zadaný účet. V systéme môže následne údaj zmeniť na pôvodný, takže nasledujúca platba už smeruje znova dodávateľovi. Pri častých menších platbách dodávateľom sa tým oddiaľuje odhalenie podvodu. Takzvané mŕtve duše Zamestnanec, ktorý má na starosti mzdovú agendu, vytvorí fiktívneho zamestnanca, za ktorého si nechá posielať výplatu. Do tohto druhu podvodu môže byť zapojených viac zamestnancov z oddelenia ľudských zdrojov a mzdovej účtarne. Navyšovanie odpracovaných hodín Zamestnanec si vykáže viac odpracovaných hodín, než je skutočnosť. V prípade, že sa v práci používajú čipové karty, za zamestnanca odpípne kartu iný zamestnanec, ktorý sa v daný deň zdržal v práci dlhšie. Ak sa tento postup aplikuje pravidelne v malých dávkach, na prvý pohľad sa dáta o dochádzke zamestnancov nemusia zdať podozrivé a zamestnanec je schopný si po malých čiastkach navýšiť príjem o čiastky, ktoré mu za jeho odpracovanný čas neprislúchajú. 24.

25 Manipulácia s finančnými výkazmi a inými dokumentami Druhá kategória zahŕňa manipuláciu s finančnými výkazmi. Patrí sem hlavne nesprávne vykazovanie príjmov a výdajov, uvádzanie nesprávnej hodnoty majetku a maskovanie neautorizovaných transakcií. Častým dôvodom upravovania finančných výkazov býva motivácia manažérov vyššími odmenami za dosiahnutie priaznivých výsledkov hospodárenia. Manipulácia s časovou príslušnosťou nákladov a výnosov So zámerom umelo navýšiť hodnotu zisku v danom účtovom období sa pozdrží evidovanie nákladov, alebo urýchli evidovanie výnosov. To sa docieli tak, že faktúry, ktoré spoločnosť obdrží, účtovná jednotka neeviduje v systéme hneď keď prídu, ale až v nasledujúcom účtovacom období. To môže byť za normálnych okolností spôsobené neskorším doručním poštou, preto sa tento prípad nedá vždy určiť jednoznačne. Pre skoršie evidovanie výnosov sa používa zaslanie tovaru spolu s faktúrou ešte než si ho zákazník vyžiadal. V iných prípadoch sa vystaví iba faktúra (a zavedie do účtovníctva). Pre potrebu zatajenia takéhoto postupu sa pošle na nesprávnu adresu, odkiaľ sa následne vráti, avšak už v inom účtovnom období. Nepravdivý životopis a referencie Uchádzač o zamestnanie uvedie vo svojom profesnom životopise nepravdivé údaje, alebo klamlivo nadsadí úroveň svojich znalostí, s cieľom dostať sa na ponúkanú pozíciu. Na prvý pohľad to mnohým môže pripadať ako málo závažný problém, no ak sa takýto človek dostane na pozíciu, kde sú požadované znalosti a skúsenosti nutné pre odvedenie dobrej práce, na spoločnosť to môže mať zdrvujúci dopad Korupcia a úplatkárstvo Slovo korupcia je často spájané s úpatkami pre verejných činiteľov a štátnych zamestnancov. Transparency International korupciu definuje ako zneužitie zverenej moci pre vlastné obohatenie.41 Úplatkárstvo je na druhú stranu častejšie spájané so

26 súkromným sektorom. Úplatkom je pritom myslené niečo hodnotné, nemusí byť len v peňažnej forme, teda aj drahé dary, alebo zorganizovanie zábavných večierkov môžu predstavovať úplatky, keď sú poskytnuté za účelom ovplyvnenia transakcie. Úplatkárstvo Zamestnanec príjme alebo poskytne úplatok výmenou za porušenie pracovnej povinnosti vyplývajúcej zo zamestnania výmenou za výhodu, na ktorú by inak uplácajúca osoba nemala nárok. Zaujímavý výsledok predkladá prieskum spoločnosti Ernst & Young z roku 2012, kde bola výrazná medzera vo vnímaní úplatkárstva vo vlastnom sektore. Z 3459 respondentov z radov zamestnancov veľkých spoločností 57 percent sa domnieva, že úpatkárstvo je v ich krajine bežné, ale iba 26 percent má pocit, že je bežné v sektore, v ktorom pracujú42. Nepriama korupcia Zamestnanec príjme, poskytne alebo prisľúbi úplatok za ovplyvnenie výkonu inej osoby. Môže ísť napríklad o prípad, keď osoba ponúka úplatok výmenou za ovplyvnenie pracovníka úradu, aby bolo prednostne vybavené náležité povolenie. Manipulácia výberových konaní Existuje viacero spôsobov, ako je možné zmanipulovať výberové konanie. Typickým je napríklad dohoda s konkrétnym preferovaným dodávateľom, že víťazom výberového konania bude práve on (typicky za finančnú odmenu, alebo inú výhodu). Pred jeho zahájením sa do zadania zanesú konkrétne špecifikácie a požiadavky tak, aby ich mohol spĺňať iba tento vybraný dodávateľ. Zneužívanie tajných informácií Zamestnanec vynesie mimo spoločnosť kritickú informáciu a tým jej spôsobí škodu. Príkladom je, keď oznámi zámer spoločnosti strategickému subjektu a ten má 42EYGM Limited. Navigating today s complex business risks: Europe, Middle East, India and Africa Fraud Survey 2013 [online]. [cit ]. 2013, strana 16. Dostupné z: $FILE/Navigating_todays_complex_business_risks.pdf 26.

27 následne voči spoločnosti výhodnú vyjednávaciu pozíciu Výška škody spôsobená zamestnávateľovi Je veľmi obtiažne zmerať dopad a vyčísliť škody popísaných zamestnaneckých aktivít pre podniky a organizácie všeobecne. Hlavnou podstatou týchto aktivít je, že zamestnanci, ktorí sa ich dopúšťajú, jednajú úmyselne a snažia sa svoje konanie zároveň zamaskovať, aby nebolo odhalené, alebo z neho mohli profitovať čo najdlhšie. Výskumy a štatistiky sa zaoberajú predovšetkým informáciami z prípadov, ktoré boli odhalené. Predpokladá sa, že väčšina prípadov ostane nepovšimnutá a aj keď sa nežiadúce, alebo podvodné jednanie odhalí, nemusí byť ohlásené polícii a úradom. Uvádza sa, že neohlásených je až štyridsať percent všetkýh odhalených prípadov zamestnaneckých aktivít, ktoré poškodzujú zamestnávateľa.43 Dôvodom je ako náročnosť dokazovania, tak aj napríklad to, že spoločnosť, ktorá sa stane obeťou podvodu z radu svojích zamestnancov, nechce riskovať stratu hodnovernosti. Taktiež nie je možné vo všetkých prípadoch podozrenia s určitosťou určiť, či išlo o úmysel, alebo nedbalosť. Aj napriek tomu, že štatistiky nemusia dávať presný obraz, nie je pochýb, že problém zamestnancov konajúcich proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa je v organizáciách bežný a môže spôsobovovať vysoké škody. Odhaduje sa, že priemerná strata, ktorú spoločnosť krádežami, podvodmi a inými nežiadúcimi zamestnaneckými aktivitami utrpí, sa pohybuje medzi dvoma až piatimi percentami z ročného obratu 44. Podľa výsledkov celosvetovej štúdie ACFE45, v ktorej bolo analyzovaných odhalených a uzavretých prípadov podvodov a zneužití z radov zamestnancov, bola priemerná strata spoločnosti vo výške 3,8 milióna Kč. 43GILES, Steve. Managing fraud risk: a practical guide for directors and managers. 1. vydanie Chichester, West Sussex: Wiley, 2013, s. 52. ISBN GILES, Steve. Managing fraud risk: a practical guide for directors and managers. 1.vydanie Chichester, West Sussex: Wiley, 2013, s. 52. ISBN ACFE. Report to the nations on occupational fraud and abuse: 2016 Global fraud study [online]. Austin: Association of Certified Fraud Examiners, 2016, strana 9.[cit ]. Dostupné z: 27.

28 2.5. Profil typického páchateľa Z prieskumov spoločností KPMG46 a PWC47 sa dajú zhrnúť nasledovné poznatky: Páchateľ je typicky vysokoškolsky vzdelaný muž. Väčšina páchateľov je vo veku medzi 35 a 55 rokov. Muži páchajú podvody a zneužitia s priemerne dvojnásobnou hodnotou straty pre spoločnosti, než keď páchajú podvody ženy. Straty z podvodov spáchaných pracovníkom na manažérskej pozícii sú v priemere dvakrát väčšie než straty spôsobené podvodom radových zamestnancov. Radoví zamestnanci častejšie páchajú spreneveru majetku a zamestnanci na manažérskych pozíciách a vo výkonných funkciách sú zodpovední za väčšinu podvodov vo finančných výkazoch. V polovici prípadov jedná zamestnanec sám, v 20 % prípadov spolupracuje skupina zamestnancov a v 30 % prípadov spolupracuje zamestnanec, alebo viacerí zamestnanci s osobou mimo spoločnosť. V troch štvrtinách prípadov spáchal podvod zamestnanec jedného z týchto oddelení: účtáreň, operačné oddelenie, predaj, vedenie a vyšší manažment, zákaznícky servis, nákup, finančné oddelenie. Iba v 20 % prípadov bol napokon páchateľ prepustený zo zamestnania alebo trestne stíhaný za svoje konanie proti zamestnávateľovým záujmom Problém sa netýka len veľkých spoločností Podvod spáchaný zamestnancom, či iný druh aktivity smerujúcej proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa, je hrozba, ktorá sa týka všetkých spoločností bez ohľadu na počet zamestnancov, krajinu, alebo sektor. Do médií sa často dostávajú správy o vysoko sofistikovaných podvodoch, zväčša v medzinárodných korporáciách. Podvody spôsobujúce obrovské škandály, o ktorých sa píše ešte v nasledujúcich rokoch. Môže to následne vo verejnosti zbudzovať dojem, že sa tento problém malých podnikov a organizácií netýka. 46KPMG. Global profiles of the fraudster [online]. Switzerland: KPMG International, [cit ]. Dostupné z: 47PWC. Global Economic Crime Survey 2016 [online]. [cit ] Dostupné z: 28.

29 Podľa štatistík ACFE však malé podniky s veľkosťou do 100 zamestnancov čelia zneužitiam a podvodom z radov svojich zamestnancov častejšie, než väčšie48. Priemerné straty v závislosti na veľkosti organizácie pritom nie sú výrazne diferencované (viď Graf 1). V prípade, že malý podnik bude zasiahnutý podvodom, pri ktorom mu bude spôsobená vysoká finančná strata, je veľké riziko, že túto stratu nebude schopný pokryť a výsledkom môže byť až zánik podniku. Graf 1: Priemerná stata spoločnosti podľa počtu zamestnancov (Zdroj: ACFE Report) V Grafe 2 je znázornené percentuálne zastúpenie vyriešených prípadov aktivít, ktorými zamestnanci poškodili svojho zamestnávateľa, podľa ich typu a ich výskytu, v závislosti na veľkosti organizácie. Je na prvý pohľad viditeľné, že vo väčších podnikoch a organizáciách sa podľa štatistiky ACFE podstatne častejšie vyskytujú prípady korupcie, než v malých. Na druhej strane, v malých podnikoch sa vo vyššej miere vyskytuje finančná sprenevera. Graf 2: Výskyt nežiadúcich aktivít podľa veľkosti spoločnosti (Zdroj: ACFE Report) 48ACFE. Report to the nations on occupational fraud and abuse: 2016 Global fraud study [online]. Austin: Association of Certified Fraud Examiners, 2016, s. 32.[cit ]. Dostupné z: 29.

30 2.7. Varovné signály a spôsob odhalenia Ako jedným z hlavných varovných signálov finančného profitu zamestnanca na spoločnosti je, že náhle začne žiť výrazne nad pomery, ktoré by si mohol zo svojho zamestnaneckého platu dovoliť. V takmer polovici (48 % - viď Príloha 1) všetkých skúmaných prípadov sa tento signál vyskytol. Opakom predchádzajúceho, ale rovnako silným varovným signálom je zlá finančná situácia zamestnanca. Je pozorovaná v približne tretine prípadov (viď Príloha 1). Často je kombinovaná problémom s drogami, gamblingom, alebo rozvodom. Ako bolo už v podkapitole 2.1. objasnené, tlak na zamestnanca môže zmeniť jeho rozhodovanie, a aj z inak bezproblémového a čestného človeka sa môže stať prospechár alebo podvodník. Častejšie sa finančný tlak vyskytuje pri sprenevere majetku. Podozrivé výkyvy oproti bežnej prevádzke v ktoromkoľvek oddelení môžu signalizovať problém. Napríklad nárast počtu transakcií na hodnoty tesne pod limit potrebného schválenia môže byť spôsobený tým, že zamestnanec zámerne rozdeľuje platby, pretože by pre ich schválenie musel podať patričné odôvodnenie. Taktiež vývin nátlaku, aby boli schvaľovacie procesy urýchlené, alebo aby boli vynechané kroky, ktoré sú súčasťou štandardných postupov podniku. Ďalšími varovnými signálmi sú neochota spolupracovať s ostatnými zamestnancami, neochota striedať pracovné oddelenia alebo pozície. To je spôsobené najmä tým, že človek, ktorý koná proti záujmom spoločnosti, sa nechce vzdať pozície, z ktorej mu je toto konanie za chýbajúcich kontrolných mechanizmov umožnené. Takisto k sebe nechce pripustiť spolupracovníka, pred ktorým by musel svoje konanie maskovať, alebo by s ním musel úplne skončiť. Na pozornosti treba mať aj prípady, keď sa má zamestnanec az príliš vrelé vzťahy s niektorým z dodávateľov alebo odberateľov. Tento signál bol pozorovaný v 37 % prípadov korupcie. Opakované narážanie na nastavené kontrolné mechanizmy z radov zamestnancov, s odôvodňovaním, že niektoré tieto procedúry zbytočne zdržujú firemné procesy, majú za úlohu vytvárať nátlak a presvedčenie, že sa ich treba pre dobro spoločnosti zbaviť. Zamestnanci nimi chcú docieliť ich odstránenie, aby si zjednodušili alebo úplne otvorili 30.

31 cestu k vlastnému obohateniu. Pre potreby správneho nastavenia kontrolných mechanizmov je dôležité poznať, aké metódy sú pre odhaľovanie zamestnaneckých podvodov najúčinnejšie. Najčastejšou metódou odhalenia je jeho ohlásenie. Častejšie vo veľkých spoločnostiach než v malých (43 % a 29 % - viď Príloha 2). Často je ohlásenie anonymné, na špeciálne pre tento účel zriadenú linku, alebo . Vo veľkom množstve prípadov ale zamestnanci na všetkých druhoch pozícií ignorujú očividné znaky a spoločnosť tým nechajú utpieť nemalé straty. Zneužívanie, podvody a ostatné prípady aktivít proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa môžu byť odhalené aj ako výsledok manažérskych kontrôl a interných auditov. Problematické ale je, ak informácie auditorom poskytuje tá istá osoba, ktorá sa podvodu dopustila (obvykle z oddelenia financií alebo učtárne). Má najlepšiu pozíciu pre zakrytie tohto podvodu. Potom už ostáva hlavne na náhode, či sa daný podvod odhalí, alebo nie Na kom je zodpovednosť Nikdy nebude možné zbaviť sa rizika nežiadúcich aktivít páchaných zamestnancami, pretože ani ten najlepší systém nie je bez chýb a nedostatkov. Zodpovednosť však nesie vedenie spoločnosti. Podľa nových zákonov už môže aj právnická osoba niesť trestnú zodpovednosť.49 Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb vymedzuje okruh trestných činov a druhy trestov ukladaných právnickým osobám (napríklad trest zrušenia právnickej osoby, trest prepadnutia majetku a podobne). Taktiež upravuje priebeh trestného konania. Zamestnanci na výkonných a manažérskych funkciách musia venovať svoju pozornosť všetkým javom naznačujúcim, že v spoločnosti nie sú kontrolné mechanizmy nastavené dostatočne a následne prijať náležité nápravné opatrenia. Taktiež majú za úlohu vyžadovať dodržiavanie všetkých nariadení a postupov od zamestnancov firmy, zabezpečiť školenia, a tým vytvoriť prostredie, v ktorom je každému zrejmé, že škodenie záujmom firmy nie je tolerované. Externí audítori sú zodpovední len za posúdenie rizika spáchania podvodu 49 Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb 31.

32 v spoločnosti len v rámci audítorských štandardov. Pre dosiahnutie primeranej istoty, že účtovná závierka neobsahuje významné nezrovnalosti alebo chyby používajú konkrétne testy a z ich analýzy vyvodzujú závery. Neskúmajú a neoverujú každú transakciu v účtovníctve. Vzhľadom na zložitosť mnohých podvodov, je pre externých auditorov náročnejšie posúdiť, či je nejaká nezrovnalosť spôsobená chybou, alebo úmyslom. Ako je možné z grafu v Prílohe 2 vypozorovať, menej ako 10 % aktivít smerujúcich proti záujmom zamestnávateľa je odhalených externým auditom. Ak je spoločnosť schopná vyčleniť dostatočné zdroje, doporučuje sa zriadenie a udržanie funkcie interného auditu. Jeho zavedenie sa spoločnostiam odporúča ako súčasť efektívneho spravovania (corporate governance) napríklad v kódexe OECD. 50 Interní audítori sa všeobecne dobre vyznajú vo vyhodnotení rizika a pravdepodobnosti podvodného konania alebo iného možného zneužitia, a zároveň majú oproti externým audítorom výhodu neustáleho kontaktu s ostatnými zamestnancami a dobré znalosti podmienok v spoločnosti. Riadeniu rizika podvodu by mala byť venovaná vedúcimi orgánmi patričná pozornosť. Je prospešné, keď interní audítori predkladajú svoje závery a správy predstavenstvu a dozornej rade spoločnosti. 50G20/OECD. Principles of Corporate Governance. Turkey: OECD, [cit ]. Dostupné z: 32.

33 3. Možnosti obrany zo strany zamestnávateľa 3.1. Prevencia a obrana pred nežiadúcimi aktivitami Výber zamestnancov Ešte pred tým, ako bude uchádzač o zamestnanie prijatý, je dôležité overiť, či o sebe a úrovni svojich schopností uviedol v životopise pravdivé informácie. Vhodnou možnosťou overenia je praktický alebo znalostný test. Taktiež sa ponúka overiť pravosť dokumentov, ktoré predkladá. Bežnou praktikou je vyžiadať si od uchádzača výpis z registra trestov, pre preskúmanie prípadného právoplatného odsúdenia. Čo však nie je časté, je vyžiadanie výpisu bodového hodnotenia šoféra. Pritom väčšina uchádzačov, ktorí majú vodičský preukaz, túto informáciu uvádza v životopise. Prípadné záznamy v registri šoférov môžu napovedať, v akej miere daný uchádzač je ochotný rešpektovať pravidlá. Na pozície, kde je od zamestnanca požiadavka striktného dodžovania predpisov a štandardov, je to vhodná metóda preverenia jeho chovania. Zabezpečenie majetku Svoj majetok si musí podnik chrániť pred ukradnutím. Peniaze a cenné papiere musia byť za každých okolností zamknuté v trezore a manipulovať s nimi môžu len oprávnené osoby. Taktiež fyzický majetok vyšších hodnôt na sklade musí byť vhodne zabezpečený. U zamestnancov starších ako 18 rokov (podmienka v Zákonníku práce je minimálny vek) sa doporučuje nechať podpísať hmotnú zodpovednosť. Všetko, čo prevezmú, je potrebné zaznamenávať do protokolov, a pravidelne inventarizovať. Tam, kde je to možné, by mali byť umiestnené videokamery so záznamom. Kamery pôsobia preventívne, ale aj ako dôkazový materiál v prípade krádeže. Rotácia zamestnancov Zamestnanci by sa mali pravidelne navzájom striedať v plnení jednotlivých úloh. Bude tak zaručené, že žiaden zamestnanec nebude mať ako jediný pod kontrolou jednu 33.

34 celú oblasť na dlhšie obdobie. Toto opatrenie je preventívne z toho dôvodu, že prípadný páchateľ by čelil vyššiemu riziku odhalenia jeho činností. Výhodou je, že zamestnanci budú vzájomne zastupiteľní v čase nečakanej pracovnej neschopnosti. Metóda štyroch očí Pre všetky kritické procesy, kde je potrebné schválenie alebo výber z viacerých variant, je potrebné zabezpečiť, aby boli potvrdené dvoma osobami. Týka sa to najmä vytváraní objednávok a schvaľovania faktúr s plnením nad určenú čiastku, výber dodávateľov pre jednotlivé veľké zakázky. Vhodné je použiť túto metódu aj pre výber nových zamestnancov. Pri výbere dodávateľov pre dlhodobú spoluprácu je táto metóda nutnosťou, ale nie dostačujúcou. Nesmierne dôležité je schválenie inou osobou pri údajoch v systéme, ako sú bankové účty, či zmene údajov v personálnom systéme. Táto metóda je ešte účinnejšia, keď sa kombinuje s predchádzajúcou, a teda, že pre jednotlivé fázy potvrdenia alebo výberu z viacerých variánt sa budú zamestnanci, ktorí rozhodujú o výsledku vo svojich povinnostiach, striedať. Nie je neobvyklým prípadom, keď sa na príprave aktivity, ktorej má byť cieľom finančne sa obohatiť na úkor organizácie, podieľajú viacerí zamestnanci spolu. Rotáciou ľudí zodpovedných za schvaľovanie ale bude o to komplikovanejšie zorganizovať aj takúto variantu. Cenové ponuky Ďalšou účinnou metódou je pravidlo, že na všetky dlhodobé kontrakty, ale aj jednotlivé objednávky presahujúcu sumu určenú vedením, je nutné získať aspoň dve (alebo viac) cenové ponuky od rôznych subjektov. Efektívne sa tým napomáha znižovať prípady korupcie. Zamestnanci, ktorí si s dlhodobým dodávateľom vytvorili bližší vzťah, môžu byť v pokušení iniciovať rôzne formy dohôd. Napríklad v umelom navýšení ceny zo strany dodávateľa a úplatkom pre zamestnanca. Obe strany by potom profitovali na úkor zamestnávateľa. Ak sú požiadavky na dodaný tovar alebo služby príliš špecifické a nie je možné získať viac cenových ponúk od rôznych subjektov, je potrebné, aby boli tieto požiadavky a ich opodstatnenosť znova preskúmané. Tento postup je ideálne kombinovať s metódou štyroch očí, a taktiež rotáciou zamestnancov. 34.

35 Evidencia a archivácia Všetky transakcie musia byť evidované a dohľadateľné v počítačovom systéme. Objednávky, faktúry, ich potvrdenia s výpisom osôb v schvaľovacom procese a podobne. Ak niektorý zo zavedených procesov nie podporovaný informačným systémom, je nutné ho evidovať v papierovej forme. Všetky takto archivované stopy musia byť bez nutnosti vyžiadania prístupné osobám, ktoré sú poverené interným auditom, alebo osobám, ktoré majú oprávnenie do týchto dokumentov nahliadať. Nastavenie práv pre prácu s počítačom Každé užívateľské konto na počítači, alebo v systémoch, ktoré sú používané, musí mať presne obmedzené práva. Týka sa to prístupových práv do jednotlivých adresárov, prístup k údajom držaným v rôznych informačných systémoch, a taktiež prístup k jednotlivým funkčnostiam systému. Zamestnanec by v žiadnom prípade nemal byť schopný si do počítača nainštalovať vlastné programy. Taktiež je vhodné blokovať nežiadúce internetové spojenia a nevhodné internetové stránky. Ako z dôvodu možnosti škodlivého obsahu pre počítač, ale najmä aby zamestnanci neboli pokúšaní tráviť viac času prehliadaním internetových stránok, než svojou prácou. Kontrola dochádzky Metódou, ktorá zamedzuje zamestnancom vykazovať si viac odpracovaného času, je pravidelná kontrola dochádzky a odpracovaných hodín v personálnom systéme zo strany priameho nadriadeného. Interval závisí od počtu podriadených, ktorí na jedného vedúceho zamestnanca pripadajú. Priamy nadriadený má vo väčšine prípadov najlepší prehľad o dochádzke svojich podriadených. Nezrovnalosti sú tak ľahko objaviteľné. Dôraz na etické hodnoty Samozrejmosťou by už v dnešnej dobe mal byť etický kódex a v ňom formulované všetko, čo zamestnávateľ od svojích zamestnancov očakáva v súlade s etikou, keď sa dostanú do zložitej alebo neistej situácie. Popisuje hodnotový systém, etické princípy, 35.

36 špecifické zásady a pravidlá v chovaní. 51 Mal by obsahovať pravidlá chovania medzi zamestnancami, manažérmi a vlastníkmi firmy, ale i pravidlá vo vzťahoch k zákazníkom, dodávateľom a konkurentom firmy. 52 Spísaním etického kódexu to ale nekončí. Je nutná komunikácia týchto pravidiel naprieč celou firmou a zaistenie, že sú všetkým zrozumiteľné. Túto úlohu zaistia pravidelné školenia k jeho obsahu. Je taktiež nesmierne dôležité, aby zamestnanci na vedúcich pozíciách rešpektovali všetky pravidlá kódexu a všeobecne išli príkladom svojou vysokou úrovňou morálneho a etického chovania Detekcia nežiadúcich aktivít Whistleblowing Tip na existenciu nežiadúceho konania zamestnancov je najčastejší spôsob, akým dochádza k odhaleniu jednotlivých prípadov (viď Príloha 2). Zriadenie anonymných komunikačných kanálov je spôsob, ako výjsť v ústrety ľuďom, ktorí majú tieto pre zamestnávateľa cenné informácie. Podstatná je anonymita a dôvera. Telefónna linka, alebo webová adresa či , môžu byť poskytované aj externým dodávateľom. Každému prijatému oznámeniu je potrebné pripisovať rovnakú dôležitosť. Aby zamestnanci videli zmysel v oznamovaní, je vhodné im na zhromaždení verejne oznámiť napríklad percento prípadov, ktoré sa vo firme na základe oznámenia vyriešili. Sledovanie varovných signálov Niektoré varovné signály boli okolím sledované vo viac ako v tretine prípadov, keď sa zamestnanec obohacoval na úkor zamestnanca (viď Príloha 1). Je preto nesmierne dôležité si tieto signály všímať a pri ich výskyte preveriť, či sa jedná len o náhodu, alebo sa naozaj zamestnanec dopúšťa niektorého z nechceného scenára. Kontrola výšky nákladov 51HANULÁKOVÁ, Eva.: Etika v marketingu. Bratislava Eurounion, s MAZÁK, Eduard: Firemní kultura a etické kodexy. 1. vyd. Praha: Bankovní institut, 2010, str

37 Ďalšou vhodnou praktikou je pravidelne overovať výšku plánovaných nákladov v jednotlivých oblastiach a odchýlku od skutočnej výšky. Takisto je potrebné prirovnávať náklady v jednotlivých obdobiach medzi sebou a ich súvislosť s výkonom. Všetky nezrovnalosti musia byť overené. Otázky na pravidelných poradách Okrem rozdeľovania úloh zamestnancom a zdeľovania organizačných záležitostí je nutné pýtať sa na aktuálne problémy. Ak si zamestnanec nie je nejakým postupom istý, alebo je niektorá z jeho pravidelných činností výnimočne v konkrétnom prípade neobvyklá a problematická, môže to byť spôsobené tým, že dochádza k nežiadúcej aktivite. O to viac je treba spozornieť, ak je na zamestnanca v schvaľovacom procese vyvíjaný nátlak o čo najrýchlejšie ukončenie jeho práce na istom prípade, alebo až úplné obídenie pravidiel. Pravidelné audity Aj keď nie každá spoločnosť má zo zákona dané, že musí mať účtovnú uzávierku overenú externým auditom, je vhodné ho nechať pravidelne urobiť. Objavené nezrovnalosti v účtovníctve musia byť preskúmané a vysvetlené a napravené. Dátová analýza Najpokročilejšou metódou detekcie podvodov a neefektívneho vynakladania nákladov je dátová analýza. Je vhodná pre spoločnosti s obrovským počtom dodávateľov a obchodných transakcií. Detekčný systém pomocou definovaných pravidiel identifikuje podozrivé operácie. Môžu nimi byť oneskorené účtovanie, vynechané identifikačné čísla dokladov, faktúry na okrúhle sumy. Metódy data miningu a pokročilé štatistické metódy umožnia v dátach identifikovať skryté súvislosti. Každý dodávateľ, zákazník alebo zamestnanec má určité vzorce svojho štandardného chovania. S nimi sa porovnávajú vzorce chovania, aké 37.

38 vykazujú v dobe analýzy. Všetky nezvyčajné vzorce môžu byť prejavom nežiadúcich aktivít a je potrebné ich prešetriť. Metóda datovej analýzy je aplikovateľná na široké spektrum údajov. Ako zdroje môžu slúžiť záznamy z informačných systémov, transakcie z účtovných systémov, sumy z bankových výpisov alebo záznamy o vstupoch do budov. Ak je analýza plne automatizovaná, môže bežať v reálnom čase a tým je problém možné detekovať okamžite Reakcia na zistený problém Pri dôvodnom podozrení, že sa zamestnanec sa choval proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa je ako prvé potrebné zaistiť čo najviac dôkazov, ktoré sa počas prešetrovania naskytnú. Všetky dostupné záznamy v dokumentoch, logy zo systému, záznamy z kamier, ale aj písomne výpovede svedkov z radov zamestnancov, či dodávateľov alebo zákazníkov. Taktiež je potrebné konfrontovať podozrivého zamestnanca, nech ku všetkým zisteným skutočnostiam podá vysvetlenie. Ak sa podozrenie potvrdí a zamestnanec sa dopustil aktivity, ktorá smerovala proti hospodárskemu záujmu zamestnávateľa, je potrenmé potrestať ho. Náhradou škody si spoločnosť aspoň čiastočne kompenzuje svoju stratu, a efekt z vyvodenia následkov pôsobí odstrašujúco na ďalších prípadných páchateľov.53 V prípade, že so zamestnancom už jeho zamestnávateľ po odhalení nežiadúcich aktivít nechce spolupracovať, môže sa s ním dohodnúť o ukončení pracovného pomeru. V prípadoch zvlášť hrubého porušenia pracovných povinností, alebo ak budú vyvodené trestnoprávne následky, dáva zákonník práce zamestnávateľovi možnosť udeliť výpoveď, alebo okamžite rozviazať pracovný pomer (bez výpovednej lehoty). Nie vždy je jednoduché určiť, či takéto riešenie bude nenapadnuteľné, preto je ideálne v závažných prípadoch poradiť sa s právnikom. 53 CASCARINO, Richard. Corporate fraud and internal control workbook: a framework for prevention [online]. Hoboken, N.J.: John Wiley & Sons, Inc., The Wiley corporate F&A series [cit ]. Dostupné z: s

39 4. Hospodárska kriminalita Podľa pravidelných prieskumov spoločnosti PWC (PricewaterhouseCoopers) je tretina až polovica útokov na podniky a organizácie, ktoré spadajú pod hospodársku kriminalitu, spáchaná zamestnancami daného subjektu. Je to spôsobené tým, že zamestnanci majú prístup ku kľúčovým informáciám, do firemných informačných systémov, prichádzajú do pravidelného kontaktu s dodávateľmi a zákazníkmi. Pretože dôverne poznajú podmienky vo firme, vedia pomerne ľahko objaviť príležitosť a sú schopní objaviť spôsob, akým môžu svoje postavenie vo firme zneužiť Definícia hospodárskej kriminality Veľa ľudí má približnú predstavu, čo všetko pod pojem hospodárska kriminalita spadá, ale je to pojem používaný tak všeobecne, že je vhodné ho najprv vysvetliť. Mnohí ľudia ju nazývajú kriminalitou bielych golierov. Tento pojem zahŕňa majetkové zločiny páchané s úmyslom obohatiť sa, bez použitia fyzického násilia, za použitia podvádzania a zatajovania. Konanie je zámerné, nečestné, využíva dôveru a spôsobuje obrovské straty.54dopúšťajú sa jej predovšetkým podnikatelia, účtovníci, osoby s vysokým sociálnym statusom a prestížou. Vystupujú ako sporiadaní občania, majú plnú dôveru okolia a v mnohých prípadoch aj politicko-ekonomický vplyv. Kriminalogické výskumy potvrdzujú osobitný sociálny profil týchto páchateľov.55 Orgány pôsobiace na úseku odhaľovania a vyšetrovania trestných činov však používajú pri rozlišovaní medzi hospodárskou a inou kriminalitou trestnoprávne termíny vychádzajúce z trestného zákona. Trestný zákonník na Slovensku aj v Česku obsahuje samostatnú hlavu, kde sú vymenované trestné činy hospodárske. 56 Rozdelené sú do štyroch dielov: trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku, trestné činy proti hospodárskej disciplíne, trestné činy proti mene a tretné činy daňové, a napokon trestné činy proti priemyselným právam a proti autorskému právu (delenie v trestnom 54 GOTTSCHALK, Petter. White-collar criminals: theoretical and managerial perspectives of financial crime [online]. Hauppauge, N.Y.: Nova Science, Criminal justice, law enforcement and corrections [cit ]. Dostupné z: s MUSIL, J.; KONRÁD, Z.; SUCHÁNEK, J.: Kriminalistika. Praha: C.H. Beck, s. 442 ISBN 56 V ČR hlava VI druhej časti trestného zákonníka, v SR hlava V druhej časti trestného zákonníka 39.

40 zákonníku SR). Trestné činy ako sprenevera, zneužitie majetku, podvod, alebo napríklad legalizácia výnosov z trestnej činnosti a podobne, sú ale v zákonoch oboch štátov zaradené pod trestné činy voči majetku57. Primárne teda nespadajú do hospodárskej kriminality. Do hospodárskej kriminality spadajú až keď splnia ďalšie podmienky. Do hospodárskej kriminality okrem tých, ktoré sú v príslušnej hlave trestného zákona spadajú aj činy, ktoré majú skutkovú podstatu iného trestného činu a zároveň: páchateľ a poškodený subjektami vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť a táto trestná činnosť súvisí s ich podnikaním, alebo došlo k nemu vo vzťahoch založených obchodným či pracovným právom a poškodili zamestnávateľa, alebo na základe iného právneho vzťahu súvisiaceho s hospodárstvom, ekonomikou či financiami, alebo58 majú skutkovú podstatu trestného činu verejného činiteľa alebo trestného činou súvisiaceho s úplatkárstvom, alebo ich radia k hospodárskej kriminalite medzinárodné dokumenty. 59 Je teda zrejmé, že všetky aktivity zo strany zamestnanca, ktoré poškodia zamestnávateľa a zároveň splnia skutkovú podstatu nejakého trestného činu, spadajú do oblasti hospodárskej kriminality Skúmanie hospodárskej kriminality Pri skúmaní hospodárskej kriminality je možné používať ako zdroje štatistické prehľady, ročenky a iné dokumenty vydávané štatistickými úradmi a ministerstvami. Údaje v nich sa objavujú len ako celkové počty všetkých prípadov hospodárskej kriminality 57 V ČR hlava V druhej časti trestného zákona, v SR hlava IV druhej časti trestného zákona 58 KUCHTA, J.; VÁLKOVÁ, H., a kol.: Základy kriminologie a trestní politiky. Praha: C.H.Beck, s CHMELÍK, J.; HÁJEK, P.; NEČAS, S.: Úvod do hospodářské kriminality. Plzeň: Aleš Čeněk, s

41 z celkového počtu trestných činov, prípadne rozdelené do jednotlivých kategórií. Pre bližšiu špecifikáciu je nutné skúmanie jednotlivých súdnych spisov. Druhou metódou je prieskum medzi obeťami hospodárskych trestných činov. Väčšinou prebieha pomocou on-line dotazníka, ktorý je zasielaný konkrétnym firmám alebo osobám. Dáta zozbierané organizáciou ACFE sú zasielané osobám, ktoré sa na vyšetrovaní jednotlivých prípadov podieľali. Predstavujú detaily z prípadov, kde páchateľ podvodu, alebo iného trestného činu, priestupku a ostatných nežiadúcich aktivít, bol zamestnancom, vlastníkom, alebo manažérom v poškodenej firme. Údaje sú zozbierané z celého sveta a výlučne z vyriešených a uzavretých prípadov. Skúmajú okrem regionálnych rozdielov hlavne príčiny, motívy, postavenie páchateľa vo firme a ostatné súvislosti. Tieto štatistiky pomáhajú pochopiť nežiadúce konanie zamestnancov a zlepšujú pripravenosť firiem na útoky zvnútra. Celosvetový prieskum o výskyte hospodárskej kriminalite voči firmám pravidelne pripravuje aj spoločnosť PWC (PricewaterhouseCoopers). Nezameriava sa síce výhradne na kriminalitu páchanú na spoločnostiach z radov zamestnancov, ale je prínosná z iného hľadiska. Snaží sa odhaliť, aké percento firiem už hospodárskemu útoku čelilo, aký bol pomer útočníkov z radov zamestnancov, radov dodávateľov alebo zákazníkov, alebo úplných neznámych osôb a subjektov. Vydáva správy pre jednotlivé krajiny zvlášť a je teda možné porovnávať jednotlivé výsledky medzi nimi. 41.

42 5. Vývoj hospodárskej kriminality v Českej a Slovenskej republike 5.1. Cieľ a metodika práce Praktická časť práce je zameraná na porovnanie vývoja hospodárskej kriminality posledných rokov v Českej a Slovenskej republilke. Cieľom je potvrdiť, alebo vyvrátiť hypotézu, že sa medziročne zvyšuje podiel hospodárskych trestných činov na celkovej kriminalite. Údaje pre skúmanie miery hospodárskej kriminality sú preberané z oficiálnych dostupných štatistík. Pre Českú republiku je to verejná databáza Českého štatistického úradu60. Pre Slovenskú republiku databáza Štatistického úradu SR 61. Získané dáta sú spracovávané v tabuľkovom editore a údaje prezentované vo forme grafov Počet hospodárskych trestných činov v ČR a SR v rokoch 2005 až 2015 V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené získané údaje. Tabuľka 1 ukazuje počty trestných činov spáchaných v jednotlivých rokoch v Českej republike a v druhom stĺpci z toho počty hospodárskych trestných činov. Tabuľka 2 obsahuje údaje pre Slovenskú republiku. Hneď na prvý pohľad je viditeľné, že počty všetkých spáchaných trestných činov sa v oboch krajinách s občasnými výkyvmi znižujú. V Česker republike bolo v roku 2005 dohromady spáchaných trestných činov, v roku 2015 bol ich počet o sto tisíc menší, teda prípadov. V Slovenskej republike sa znížil celkový počet trestných činov z počtu v roku 2005 na v roku Dá sa povedať, že je to pozitívne zistenie. 60https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/cs/index.jsf?page=home

43 Tabuľka 1: Trestné činy spáchané v ČR Rok Trestné činy ČR Tabuľka 2: Trestné činy spáchané v SR Z toho hospodárske Rok Zdroj: vlastné spracovanie Trestné činy Z toho SR hospodárske Zdroj: vlastné spracovanie Počty hospodárskych trestných činov sa v oboch krajinách taktiež v sledovanom období znížili. Z prípadov spadajúcich do hospodárskej kriminality v ČR v roku 2005, na v roku Obdobne tak bolo na Slovensku. Z prípadov hospodárskej kriminality v roku 2005 sa ich počet znížil na v roku Graf 3 znázorňuje počtové vyjadrenie trestných činov v oboch krajinách. Počet prípadov hospodárskej trestnej činnosti sa teda v oboch krajinách za sledované obdobie znížil. Graf 3: Počty trestných činov v ČR a SR v rokoch 2005 až 2015 Zdroj: vlastné spracovanie 43.

44 5.3. Podiel hospodárskej trestnej činnosti na celkovej trestnej činnosti v ČR a SR v rokoch 2005 až 2015 Tabuľka 3 obsahhuje percentuálne vyjadrenie hospodárskych trestných činov na celkovej trestnej činnosti v Českej a Slovenskej republike v rokoch 2005 až Tabuľka 3: Podiel hospodárskych trestných činov na celkovej kriminalite Rok Podiel hosp. Podiel hosp. Trestných činov Trestných v ČR činov v SR 12.75% 15.58% 11.73% 16.65% 10.63% 16.15% 9.45% 16.20% 8.95% 18.61% 9.05% 17.62% 8.90% 19.54% 9.07% 18.46% 9.34% 21.43% 10.65% 21.48% 12.36% 21.41% Zdroj: vlastné spracovanie Ako je vidieť, tak v percentuálnom vyjadrení pomeru hospodárskej kriminality na celkovej už klesajúci trend nie je. V roku 2005 bol podiel hospodárskych trestných činov na celkovej kriminalite v Českej republike 12,75 %. Až do roku 2009 tento pomer klesal, na 8,95 %. V roku 2011 da tento pomer dostal ešte nižšie, na 8,90 %, ale odvtedy už stúpa. Neprekročil však ani v roku 2015 mieru z roku Na druhú stranu, pomer hospodárskej kriminality na všetkých trestných činoch už od roku 2005, kedy bol na úrovni 15,58 %, rastie. V priemere pol percentného bodu za rok. V roku 2013 už dosiahla miera hospodárskej kriminality na Slovensku viac než 20 % a odvtedy sa nad touto hladinou drží. Taktiež je zrejmé, že podiel hospodárskych trestných činov na všetkých trestných činov je každý rok vyšší na Slovensku než v Česku. A každým rokom sa rozdiel zvyšuje. Názorne je to viditeľné v Grafe

45 Graf 4: Vývoj pomeru hospodárskej kriminality na celkovej kriminalite v ČR a SR Zdroj: vlastné spracovanie Graf 4 znázorňuje vývoj percentuálneho pomeru hospodárskej kriminality na celkovej kriminalite v ČR a SR v rokoch 2005 až Je vidieť stúpajúcu tendenciu na Slovensku a klesanie a následný návrat na pôvodnú hladinu v Česku Hospodárske trestné činy ČR a SR v rokoch 2005 až 2015 podľa počtu obyvateľov V tabuľke 4 sú vypočítané koeficienty pre počet hospodárskych trestných činov v Česku a na Slovensku v rokoch 2005 až 2015 pripadajúcich na tisíc obyvateľov. V každom sledovanom roku bol počítaný podľa reálneho počtu obyvateľov danej krajiny. V Českej republike pripadalo na obyvateľov 4,28 z trestných činov v roku V priebehu celého skúmaného obdobia sa tento koeficient zvyšuje aj znižuje. V roku 2015 pripadá 2,90 zo všetkých hospodárskych trestných činov na obyvateľov Českej republiky. Na obyvateľov Slovenskej republiky pripadalo v roku ,57 zo všetkých hospodárskych trestných činov. NA konci sledovaného obdobia, v roku 2015 už na obyvateľov Slovenska pripadalo len 2,98 zo všetkých hospodárskych trestných činov. 45.

46 Tabuľka 4: Počet hospodárskych trestných činov na obyvateľov Rok Hospodárske trestné Hospodárske trestné činy na činy na obyvateľov obyvateľov v ČR v SR Zdroj: vlastné spracovanie V Grafe 5 je možné pozorovať celkový klesajúci trend vo vývoji počtu hospodárskych trestných činov pripadajúcich na obyvateľov v Českej republike. Pre vývoj na Slovensku nie je možné určiť trend, slednované hodnoty príliš kolíšu. Graf 5: Počet hospodárskych trestných činov pripadajúcich na obyvateľov Zdroj: vlastné spracovanie 46.