SEKUNDÁRNA ANALÝZA VYBRANÝCH TYPOV RIZÍK A ICH VPLYV NA CESTOVNÝ RUCH V OBLASTI UBYTOVACÍCH KAPACÍT V MEDZINÁRODNOM MERADLE

Transcription

1 SEKUNDÁRNA ANALÝZA VYBRANÝCH TYPOV RIZÍK A ICH VPLYV NA CESTOVNÝ RUCH V OBLASTI UBYTOVACÍCH KAPACÍT V MEDZINÁRODNOM MERADLE SECONDARY ANALYZES OF SELECTED TYPES OF RISKS AND THEIR IMPACT ON TOURISM IN THE AREA OF ACCOMMODATION CAPACITIES IN THE INTERNATIONAL CONTEXT Kristína Šambronská ABSTRACT Tourism is an independent sector that develops depending on the state of society. Its offer is currently very diverse. It is a sector that has more or less strong bonds to other sectors in the economy of the country, and even can be said of world development. Currently what is happening in the world, the European Union included, in recent years has intervene tourism. Problems associated with the crisis, terrorism, refugees and diseases and other factors are referred in professional literature as external shocks or risks. The article is aimed for closer characterization of selected risks and their impact on the tourism sector, in particular their impact on the area of occupancy in the framework of accommodation. KEY WORDS Tourism. Risk. Accommodation Capacity. Occupancy. Destination. JEL classification: Z32, Z39. ABSTRAKT Cestovný ruch predstavuje samostatné odvetvie, ktoré sa vyvíja v závislosti od stavu spoločnosti. Jeho ponuka je v súčasnosti veľmi rozmanitá. Zároveň je to odvetvie, ktoré má viac alebo menej pevné väzby na iné odvetvia v rámci hospodárstva krajiny, ba možno povedať svetového vývoja. Práve dianie vo svete, Európsku úniu nevynímajúc, v posledných rokoch výrazne zasiahli problémy spojené s krízou, terorizmom, utečencami, či chorobami a inými faktormi, ktoré sú označované v zahraničnej odbornej literatúre ako šoky, otrasy, riziká. Príspevok je zameraný na bližšiu charakteristiku vybraných rizík a ich vplyv na oblasť cestovného ruchu, konkrétne ich dopad na oblasť obsadenosti v rámci ubytovacích zariadení. 88

2 KĽÚČOVÉ SLOVÁ Cestovný ruch. Riziko. Ubytovacia kapacita. Obsadenosť. Destinácia. ÚVOD Cestovný ruch je charakterizovaný ako prierezové odvetvie so silnou ingerenciou na takmer všetky oblasti života krajiny, čiže má úzke väzby na infraštruktúru, dopravu, stavebníctvo, služby, kultúru, vzdelávanie, priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo a iné, ktoré sa podieľajú na jeho realizácii. Podľa prognóz UNWTO bude cestovný ruch do roku 2020 najrýchlejšie rásť práve v regiónoch stredovýchodnej a južnej Európy (World Tourism Barometer 2015). Ako tvrdí Gúčik (2000), cestovný ruch plní významné hospodárske funkcie: príjmovú, zdroja tvorby hodnoty s vplyvom na HDP, zamestnanosti a regionálneho rozvoja a ďalšie. Európska komisia (2010) vo svojich dokumentoch poukazuje na Európu ako na poprednú svetovú destináciu cestovného ruchu. Vyzdvihuje cestovný ruch ako významnú ekonomickú aktivitu s veľmi priaznivým vplyvom na hospodársky rast a zamestnanosť v Európe. Podniky cestovného ruchu sú vnímané ako podniky služieb zamerané na uspokojovanie potrieb účastníkov CR. Ubytovacie zariadenia, v rámci delenia podnikov v cestovnom ruchu označované aj ako vlastné podniky (spolu s cestovnými kanceláriami a agentúrami, turistickými informačnými kanceláriami ale aj miestnymi a regionálnymi združeniami CR a iné), predstavujú jeden z predpokladov rozvoja pobytového cestovného ruchu v danej krajine. Dôležitá je kapacita ubytovacích zariadení, jej veľkosť, priestorové umiestnenie, ako i celková úroveň kvality služieb (Gučík 2000). Neistota a z nej vyplývajúce riziko sa stávajú v trhovej konkurencii významným aspektom zložitých rozhodovacích procesov v podnikoch cestovného ruchu (a teda aj v ubytovacích zariadeniach). Chápanie rizika nie je jednotné, v odbornej literatúre sa stretávame s veľkým počtom pojmov (Szabo a kol. 2004). Podľa Čunderlíka (1998, s. 36) riziko vzniká v situácii, keď výsledok je neistý, ale pravdepodobnosť rozličných výsledkov je známa, alebo ju v krajnom prípade možno odhadnúť. Riziko podľa Daniláka (2011) je miera toho, že daná hrozba s istou pravdepodobnosťou môže spôsobiť istú škodu. Miera rizika je preto vždy daná pravdepodobnosťou výskytu príslušnej hrozby a rozsahom jej dopadu. Významu vnímaného rizika sa venujú aj zahraničný autori. Roehl a Fesenmaier (1992) hovoria o troch rozmeroch vnímaného riziká: riziko fyzického vybavenia (zdatnosti), prázdninové riziko a o konkrétnych destináciách, ktoré sú označené ako rizikové. Novšie práce autorov Pennington Gray a Schroeder (2013 In McA Backes 2015a) o bezpečnosti a zabezpečení vnímania zahraničných 89

3 turistov naznačujú, sedem druhov vnímaného rizika spojeného s turistami: trestná činnosť, choroba, fyzické zlyhanie, zariadenia, počasie, kultúrne bariéry a politické krízy. Reisinger a Mavondo (2005) definujú vnímané riziko kognitívnu pravdepodobnosť, ktorou by mohli byť turisti vystavení hrozbám a nebezpečenstvám (McA Backes 2015a). SEKUNDÁRNA ANALÝZA RIZÍK POLITICKÝCH, TERORISTICKÝCH A ZDRAVOTNÝCH S PRÍKLADMI VPLYVU NA OBSADENOSŤ UBYTOVACÍCH ZARIADENÍ Politické a ekonomické riziká Vplyv politických otrasov na výkon ubytovacích zariadení je obvykle menej rozšírený, ako vplyv otrasov z ekonomického poklesu. Avšak sprievodné javy politických otrasov sú vysoko závislé od vplyvu diplomatických vyjadrení týkajúcich sa cestovania, tlačových prenosov a v neposlednom rade od vnímania politických otrasov samotnými spotrebiteľmi (Oaten et al 2015). Ekonomické riziká majú negatívny vplyv na cestovný ruch. Jedným z takých rizík je hospodárska kríza, ďalej rastúca nezamestnanosť, ktorá výrazne ovplyvňuje celkový dopyt po produktoch cestovného ruchu. Medzi ostatné ekonomické riziká patria inflácia, úrokové sadzby, stagnácia personálneho a mzdového vývoja, skracovanie práce, zastavenie práce, nadčas a nestabilita meny (Novacká a Kulčáková 1996). Ekonomické riziká zahŕňajú širokú škálu nákladových rizík vyvolávaných zmenami jednotlivých nákladových položiek, ktoré sú spojené s rastom nákupných cien surovín a energie. Ďalej zahŕňajú infláciu, riziká spojené s peňažnou a rozpočtovou politikou a iné. Inflačné riziko predstavuje možnosť utrpieť stratu alebo dosiahnuť zisk v dôsledku inflačného vývoja v jednotlivých krajinách. Ekonomické riziko je vo všeobecnosti súhrnné pôsobenie všetkých čiastkových rizík vyjadrených v peňažných jednotkách. Stanoviť ho je základnou úlohou podnikateľského zámeru (Szabo a kol. 2004). Ekonomické riziká zahŕňajú aj finančné riziká (Smejkal a Reis 2003). K rizikám politického charakteru je možné zaradiť nízke finančné zabezpečenie zo strany štátu pre cestovný ruch, vysokú kriminalitu, nízku bezpečnosť turistov počas cestovania, ako aj v cieľovom mieste, nízky rozvoj domáceho cestovného ruchu a pod. (Novacká a Kulčáková 1996). Narušenie výkonnosti ubytovacieho zariadenia je obvykle sústredené v miestach, v ktorých priamo pretrvávajú politické nepokoje a demonštrácie. Vplyv politických otrasov je relatívne stlmený na inom mieste, a to najmä v izolovaných rekreačných destináciách s priamym medzinárodným dopravným spojením. Priame dopravné spojenie dáva návštevníkom možnosť vyhnúť sa nepokojom. 90

4 Napríklad Thajsko utrpelo v posedom desaťročí niekoľko politických otrasov vrátane vojenských zásahov alebo dočasnom uzavretí medzinárodného letiska Suvarnabhumi v Bangkoku. V tomto období klesla návštevnosť v ubytovacích zariadeniach (hoteloch) v Bangkoku strmším tempom ako v širšom thajskom trhu (ako sú strediská Phuket a Koh Samui, ktoré zaznamenali iba drobné poklesy v obsadení). Vplyv politických otrasov na gréckom trhu ubytovacích zariadení, vykazuje podobný trend. Atény boli strediskom nepokojov v roku 2008 a centrom anti-hnutia úsporných opatrení, čo vyvolalo pokles v obsadenosti v rámci ubytovacích zariadení (hlavne hotelov), ktorý bol podstatne výraznejšie v hlavnom meste Grécka, než v rámci širšieho gréckeho hotelového trhu. Pretrvávajúce sociálne nepokoje spojené s prebiehajúcou ekonomickou neistotou spôsobili, že v Aténach nedochádzalo k oživeniu hotelového trhu a nárastu v rámci obsadenosti ubytovacích zariadení až do roku 2013 (Oaten et al 2015). Odvetvie cestovného ruchu je citlivé na účinky rušivých momentov a kríz, na správanie sa dopytu a správanie sa pri cestovaní. Ako hovorí prof. Breidenbach, tu sa ukazujú rozdiely v ponímaní a oceňovaní rizika zo strany zákazníkov, ktoré sa odvodzuje zo subjektívne ponímaného potenciálu ohrozenia. Práve tu zohrávajú významnú úlohu média, ktoré vysokou rýchlosťou šíria prvotné informácie, čím ovplyvňujú kvalitu uvedomenia si rizika. Počas arabskej jari v Egypte v roku 2011, miera využitia ubytovacích zariadení klesla v Káhire takmer o 30%. Letoviská ako Sharm El Sheikh a Hurghada rovnako utrpeli prudkým pokles v rámci obsadenosti o 39%. Kým diplomatické vyjadrenia kategorizovali obe destinácie ako relatívne bezpečné, medzinárodné tlačové prenosy upozorňovali na vysoký stupeň regionálnej nestability (vrátane občianskej vojny v susednej Líbyi a protesty po celom území severnej Afriky). V závere je možné dodať, že vplyv politickej nestability (politických otrasov) sa výrazne líši v závislosti od toho, ako sú dané udalosti vnímané a skutočne prezentované (eventuálne ako sú reálne). Dlhodobé analýzy spoločnosti Deloitte v rámci trendov na medzinárodnom hotelovom trhu poukazujú na fakt, že dopyt po hotelových službách sa zotaví pomerne rýchlo z politických otrasov a to za predpokladu, že dopyt neoslabuje faktory, ktoré ho ovplyvňujú (ako je ekonomika, spotrebiteľské výdavky, negatívne vnímanie destinácie, zhoršenie ponúkaných služieb alebo prístup) (Oaten et al 2015). Teroristické riziká Momentálne možno konštatovať, že hotelový priemysel sa stáva odolnejšie voči otrasom z terorizmu. Opätovne je možné sa odvolať na analýzy spoločností s Deloitte a STR Global, ktoré uvádzajúce, že domáci a regionálni cestujúci sú menej citliví (odrádzaní) izolovanými incidentmi. Naopak, medzinárodní cestujúci sú citliví na úroveň ohrozenia (Oaten et al 2015). 91

5 Terorizmus nie je záležitosťou posledných rokov. V svojej podstate, v rôznych podobách je tu už tisícročia. Terorizmus ničí pocit bezpečia a v tomto zmysle ničí či ohrozuje aj cestovný ruch. Človek na ulici (či už doma alebo v dovolenkovej destinácii) "cíti" vplyv vojny a terorizmu v oblasti cestovného ruchu. U akademikov nastáva tendencia zamyslenia sa nad viacerými otázkami. Jedna z otázok v zahraničnej literatúre sa týka existencie rozdielu medzi aktom vojny a teroristickým činom. Pre mnohé krajiny/destinácie sú turisti neodmysliteľnou súčasťou, s pozitívnym vplyvom na národné hospodárstvo. V posledných desaťročiach však terorizmus zasiahol všetky aspekty cestovného ruchu - útoky na hotely, letiská, na miesta zhromažďovania sa (OH Mníchov 1972) a pod.. Teroristi sa neobmedzujú na útoky v jednej časti sveta (Tarlow 2015). Ako príklad je možné uviesť nasledovné teroristické ataky v známych destináciách a ich vplyv na obsadenosť ubytovacích zariadení. Hotelom v New Yorku trvalo 34 mesiacov, kým sa spamätali z teroristického útoku zo dňa 9. septembra Širší americký trh potreboval podľa štatistík celkom 45 mesiacov. Trh hotelového priemyslu v Madride sa vrátil do pôvodného stavu po 12 mesiacoch po vlakových bombových útokoch v roku 2004 a ubytovacím zariadeniam v Londýne trvalo 9 mesiacov od útoku v júli 2005 dostať sa na pôvodnú obsadenosť (Oaten et al 2015). Čo spôsobuje, že cestovný ruch je magnetom pre terorizmus nie je jednoduchá otázka. Cestovný ruch predstavuje významnú úlohu v ekonomikách mnohých krajín a ako taký útok proti destinácii cestovného ruchu je tiež útok proti národnej ekonomike daného štátu. Terorizmus môže zamiešať v poradí obľúbených krajín ako destinácií cestovného hruchu. Terorizmus má priamy vplyv na rozhodovanie turistu. Turisti môžu nahradiť letoviská (v prípade pocitu ohrozenia v danej krajine). Menšie počty turistov v dôsledku terorizmu budú mať za následok straty príjmu v oblasti cestovného ruchu, čo môže mať negatívny vplyv v krajinách, v ktorých cestovný ruch predstavuje významný podiel na HDP. Terorizmus môže tiež ovplyvniť množstvo zahraničných investícií, ktoré prúdia do krajiny, najmä investície do cestovného ruchu (Tarlow 2015). Kým vplyv streľby v spoločnosti Charlie Hebdo nie je zjavný v štatistických údajoch, neoficiálne dôkazy naznačujú, že hotely zamerané na voľný trh utrpeli bezprostredne krátkodobý dopad v negatívnom slova zmysle. Tento trend možno pripísať na vrub poľahčujúcim okolnostiam, vrátane zvýšeným firemným požiadavkám na masívne plánovanie zamerané na nepredvídané udalosti, programy obnovy po haváriách a smernice pre riadenie rizík, ďalej požiadavkám na sofistikované príjmy, ktoré zahŕňajú dynamickú tvorbu cien, on-line komunikačné kanály na vzdelávanie spotrebiteľov, riadenie ich vnímania a iné. Pozorovatelia tiež poukazujú na posun v myslení medzi spotrebiteľmi a firmami v poslednom desaťročí. Jedným z ukazovateľov je aj vznik kultúry "pokračujte v normálnom" v reakcii na terorizmus (Oaten et al 2015). 92

6 Zdravotné riziká Vplyvu pandémií (SARS, prasacia chrípka alebo Ebola), v rámci trhu ubytovacích zariadení a teda aj v rámci hotelového priemyslu, je všeobecne mierený do postihnutých regiónov. Pravdou je, choroby môžu vyvolať hlbší pokles obsadenosti ubytovacích zariadení ako v prípade iných otrasov. Ako príklad je možné uviesť severovýchodnú Áziu v rámci pandémie SARS v rokoch Zasiahnuté boli primárne oblasti, odkiaľ pandémia pochádzala. Úroveň obsadenosti ubytovacích zariadení klesla približne o 10 percentuálnych bodov. Kým sa vrátila na predkrízovú úroveň prešiel jeden rok. To kontrastuje s trvalým poklesom a zdĺhavým oživením typickým pre ekonomické otrasy. Iný príklad, ktorý je možný uviesť je prasacia chrípka v roku Mexico City zaznamenalo pokles v obsadenosti o 50% od konca apríla a začiatkom mája 2009, kedy bolo ohnisko pochádzajúce z Mexika potvrdené. Došlo k mohutnému rušeniu rezervácií. K zotaveniu trhu ubytovacích zariadení došlo začiatkom roka 2010 (Oaten et al 2015). Expanzia na celkovom svetovom trhu cestovného ruchu významne prispela k šíreniu infekčných chorôb. Cesty do zahraničia predstavujú v istom meradle významné riziko pre prenášanie infekčných ochorení. Okrem spomínaného príkladu vírusu Ebola, sa v súčasnosti spomína v krajinách Latinskej Ameriky vírus Zika. S výhľadom do budúcnosti nie je jasné, do akej miery bude mať toto riziko vplyv na počty cestujúcich. Choroby sú zvyčajne krátkodobé a lokalizované. Pohotovostné plánovanie a dobré riadenie by malo pomôcť postihnutým trhom ubytovacích zariadení prežiť krátkodobý pokles dopytu (McA Baker 2015b). ZÁVER Príspevok poukazuje na momentálne významné rizika, otrasy, ktoré vplývajú na využitie ubytovacej kapacity ubytovacích zariadení. Konkrétne príklady, spracované Svetovým ekonomickým fórom a spoločnosťou Deloitte LLP, uvedené v príspevku majú za úlohu dotvárať súhrnnú predstavu o vplyve určitej udalosti, ktorá sa z potenciálneho rizika stáva reálnym rizikom, hrozbou, nežiaducim stavom. Časové obdobie návratnosti obsadenosti ubytovacieho zariadenia k pôvodnému stavu, obnovenia pôvodnej kapacity, vykresľujú citlivosť dopytu ako reakciu na zmenu pôvodného stavu vybraným otrasom / rizikom. Momentálne je situácia taká, že odvetvie ubytovacích služieb (ako aj celkové odvetvie cestovného ruchu) uvedené riziká / šoky absorbuje a zvláda. Otázka nastáva, ako sa bude vyvíjať celková situácia vo svete. Vývoj v akejkoľvek oblasti priamo ovplyvňuje vývoj cestovného ruchu. 93

7 LITERATÚRA McA Backer, D., 2015a. Tourism and Terrorism: Terrorists Threats to Commercial Aviation Safety & Security. In International Journal of Safety and Security in Tourism/Hospitality. [online]. [cit. 4. Mája 2016]. Vol. 4. no. 12. ISSN Dostupné na: tourism/edicion12/02_terrorism_ Commercial_Aviation.pdf McA Backer, D., 2015b. Tourism and the Health Effects of Infectious Diseases: Are There Potential Risks for Tourists? In International Journal of Safety and Security in Tourism/Hospitality. [online]. [cit. 4. Mája 2016]. Vol. 4. no. 12. ISSN Dostupné na: Infectous_Disease.pdf. Breidenbach, R. Ako zaobchádzať s rizikami a krízami v cestovnom ruchu: Krízový a rizikový manažment. [online]. [cit. 4. Mája 2016]. Dostupné na: Čunderlík, D., Manažment rizika podnikania. Bratislava: Epos. ISBN Danilák, M., Globálne riziká a ich dopady. [online]. [cit. 25. Apríla 2016]. Dostupné na: ich_dopady.pdf. Európska komisia [online]. [cit. 24. Apríla 2016]. Dostupné na internete: Európska komisia, Referenčný dokument Európskej komisie: Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu Nový politický rámec pre európsky cestovný ruch. [online]. [cit. 24. Aplríla 2016]. Dostupné na internete: sectors/tourism/files/communications/communicatio n2010_sk.pdf. Gúčik, M., Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica: EF UMB.ISBN Novacká, Ľ. a M. Kulčáková, Klient v cestovnom ruchu. Bratislava: Eurounion, spol s r. o. ISBN

8 Oaten, S., K. Le Quesne, H. Segal and Deloitte LLP, Adapting to Uncertainty 47 The Global Hotel Industry. In The Travel & Tourism Competitiveness Report Growth throught Socs. Geneva: World Economic Forum. ISBN Reisinger a Mavondo, Travel Anxiety and Intentions to Travel Internationally: Implications of Travel Risk Perception. In Journal of Travel research. [online]. [cit. 4. Mája 2016]. Vol. 43. no. 3. pp ISSN Dostupné na: Rohel, W.s. a D. R. Fesenmaier, Risk Perceptions and Pleasure Travel: An Exploratory Analysis. In Journal of Travel research. [online]. [cit. 4. Mája 2016]. Vol. 30. no. 4. pp ISSN Dostupné na: Smejkal, V. a K. Reis, Řízení rizik. Praha: Grada Publishing. ISBN Szabo, Ľ., T. Varchová a L. Dubovická, Manažment rizika. Bratislava: Ekonomická univerzita edičný program. ISBN Tarlow, E. P., War, Terrorism, Tourism, and Morality. In In International Journal of Safety and Security in Tourism/Hospitality. [online]. [cit. 4. Mája 2016]. Vol. 4. no. 12. ISSN Dostupné na: World Tourism Barometer, [online]. [cit. 4. Mája 2016]. Vol. 13. Issue 6. ISSN: Dostupné na: * Príspevok bol vypracovaný ako jeden z výstupov v rámci riešenia projektu KEGA 035PU-4/2016. KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Kristína Šambronská, PhD., Fakulta Manažmentu PU, Katedra turizmu a hotelového manažmentu ul. Konštantínova 16, Prešov kristina.sambronska@unipo.sk 95