Úrokové sadzby švajčiarskeho peňažného trhu a ich vplyv na výnosnosť štátnych obligácií

Transcription

1 Úrokové sadzby švajčiarskeho peňažného trhu a ich vplyv na výnosnosť štátnych obligácií The Swiss Franc Money Market Interest Rates and their Impact on the Yield Government Bonds Viera MALACKÁ Abstrakt Cieľom článku je skúmanie vývoja úrokových sadzieb švajčiarskeho peňažného trhu a následné posúdenie vplyvu referenčných úrokových sadzieb švajčiarskej centrálnej banky na výnosnosť vybraných štátnych dlhopisov. Pre analýzu vývoja a súčasnej úrovne úrokových sadzieb a výnosnosti štátnych obligácií sme vybrali Švajčiarsko z dôvodu, že táto krajina nie je členom EÚ ani eurozóny a centrálna banka vykonáva samostatnú menovú politiku. Ďalším dôvodom voľby je výkonná a stabilná ekonomika a silný sektor služieb, najmä finančných. Pre objektívnejšie zhodnotenie vplyvu úrokových sadzieb centrálnej banky na výnosnosť dlhopisov sa zaoberáme aj vývojom vybraných makroekonomických veličín krajiny vývojom HDP a inflácie. Kľúčové slová úrokové sadzby, švajčiarsky peňažný trh, výnosnosť štátnych dlhopisov Abstract The aim of the article is examination of development in interest rates of the Swiss money market and the consequent impact assessment of reference interest rates of the Swiss central bank on yield of selected government bonds. For analysis of the development and the current level of interest rates and the return on government bonds, we chose Switzerland because that country is not a member of the EU or the euro zone and the central bank carries out independent monetary policy. Another reason the election is a powerful and stable economy and a strong service sector, particularly financial. For a more objective assessment of the impact of central bank interest rates on yield bonds also we deal with the development of selected macroeconomic indicators of the country the development of GDP and inflation. Key words Interest rates, Swiss money market, the yield of government bonds JEL Classification G10, E41, E42

2 Úvod Základom ekonomiky Švajčiarska je sektor služieb, najmä finančných. Krajina je významným centrom bankovníctva. Centrálna banka bola založená na základe Federálneho zákona o Švajčiarskej národnej banke (The Swiss National Bank, SNB) a pôsobí od roku SNB je nezávislou centrálnou bankou s vlastnou menovou politikou. Hlavným cieľom jej menovej politiky je zabezpečenie cenovej stability s nárastom spotrebiteľských cien o menej ako 2 % ročne v strednodobom až dlhodobom horizonte. Strednodobá prognóza inflácie slúži ako hlavný indikátor pre menové rozhodnutia Švajčiarskej národnej banky. Pri plnení tohto cieľa berie do úvahy ekonomický vývoj a vytváranie vhodného prostredia pre hospodársky rast. [1] Švajčiarska národná banka refinancuje na dennej báze bankový sektor a ovplyvňuje úrokové sadzby peňažného trhu. 1.Riadenie likvidity a nastavenie úrokových sadzieb na zabezpečenom medzibankovom trhu Najdôležitejšie nástroje menovej politiky Švajčiarskej národnej banky sú operácie na voľnom trhu a stále facility. Operácie na voľnom trhu predstavujú najmä repo transakcie ako hlavný nástroj menovej politiky SNB. Riadením likvidity a jednodňových vkladov realizuje centrálna banka stále facility. Repo obchod sa môže uskutočniť viacerými spôsobmi. Môže to byť aukčnou formou (ako objemové alebo úrokové aukcie), prostredníctvom medzibankového trhu alebo ako individuálny obchod s jednotlivými zmluvnými stranami. V operáciách na voľnom trhu kryje kolaterál pri repo transakciách v plnej výške objem získaných prostriedkov. Ak sú repo transakcie vykonávané prostredníctvom stálych facilít, hodnota kolaterálu musí byť vyššia, ako je objem získaných finančných prostriedkov (110 %). Splatnosť repo transakcií je stanovená tak, aby komerčné banky denne žiadali od SNB likviditu. Práve z dôvodu denného refinancovania komerčných bánk môže SNB ovplyvňovať úrokové sadzby na peňažnom trhu na dennej báze. SNB podobne ako iné centrálne banky dodáva likviditu bankovému sektoru len na základe kolaterálu, teda prostredníctvom zabezpečeného trhu. Cez úrokovú sadzbu zabezpečených repo transakcií sú impulzy prenášané na nezabezpečený peňažný trh. SNB využíva repo transakcie ako hlavný nástroj na riadenie 3M úrokovej sadzby LIBOR.

3 Švajčiarska národná banka vytvorila v spolupráci s SIX Swiss Exchange (SMX) 1 referenčné úrokové sadzby pre finančné trhy. Referenčné sadzby sú založené na údajoch o úrokových sadzbách zabezpečeného (repo) medzibankového trhu, ktoré poskytuje SIX Repo Ltd. Švajčiarske referenčné úrokové sadzby boli spočiatku vypočítavané pre splatnosť O/N až 6 mesiacov a odzrkadľovali rastúci medzinárodný význam repo obchodov. Referenčné úrokové sadzby pre švajčiarsky frank zahŕňajú švajčiarske priemerné úrokové sadzby SAR a švajčiarske aktuálne sadzby SCR. Jednodňové úrokové sadzby (O/N) majú hlavný význam pre stanovenie výnosových kriviek obligácií s pevným úrokom na medzinárodných trhoch. Výnosová krivka švajčiarskych vládnych obligácií je založená na švajčiarskej priemernej jednodňovej sadzbe SARON. Jednodňová úroková sadzba SARON (Swiss Average Rate Overnight) nahradila v auguste 2009 bývalý Repo Overnight Index (SNB) a má dôležitú úlohu na finančných trhoch. Okrem tejto sadzby existuje aj švajčiarska aktuálna úroková sadzba SCRON (Swiss Current Rate Overnight). Priemerná úroková sadzba SARON je objemovo vážená O/N priemerná úroková sadzba. Funguje na trvalej báze, objeme uzavretých zabezpečených transakcií a referenčných cenách, ktoré sú zverejňované v daný obchodný deň. Priemerná sadzba sa vypočítava v reálnom čase a publikuje každých desať minút. Kótuje sa trikrát denne - o 12. a 16. hod. a na konci obchodného dňa.[2] Výpočet úrokovej sadzby SARON je založený na údajoch zo zabezpečených obchodov (repo operácií) so švajčiarskym frankom na medzinárodnom trhu. Úroková sadzba SARON preto reaguje na vývoj na zabezpečenom trhu a slúži ako indikátor zmien krátkodobých úrokových sadzieb. SNB monitoruje vývoj na peňažnom trhu prostredníctvom tejto referenčnej sadzby a optimalizuje úrokové sadzby na peňažnom trhu [3] Základom pre špeciálnu sadzbu O/N repo transakcií je sadzba SARON z predchádzajúceho pracovného dňa zvýšená o príslušnú úrokovú prémiu, a to + 50 bázických bodov. Jednodňové repo transakcie nepredstavujú trvalý zdroj financovania, ide o výnimočný zdroj. Tento fakt sa premieta do výšky úrokovej prémie tohto nástroja. Z dôvodu zabezpečiť likvidný peňažný trh švajčiarskeho franku, repo operácií v tejto mene sa môžu zúčastniť domáce i zahraničné banky a tiež nebankové finančné subjekty. Švajčiarske referenčné sadzby sú benchmark sadzbami a v súčasnosti sú kótované pre splatnosti O/N, T/N (Tom/Next), S/N (Spot/Next), 1 3 týždne, 1 3 mesiace, 6, 9 a 12 mesiacov + dva odlišné indexy pre O/N splatnosť, t.j. priemerný a aktuálny index. Výpočty oboch indexov vychádzajú z repo operácií so švajčiarskym frankom uzavretých na 1 SIX Swiss Exchange je Švajčiarska burza so sídlom v Zurichu, ktorá obchoduje s cennými papiermi.

4 medzibankovom trhu a sú zverejňované na obchodnej platforme SIX Repo Ltd. Priemerné a aktuálne indexy sú vypočítavané denne na konci obchodného dňa a následne publikované. Pravidlá švajčiarskej referenčnej úrokovej sadzby boli vypracované Švajčiarskou národnou bankou. Švajčiarska burza SMX Ltd., ktorá referenčné sadzby vypočítava a zverejňuje, môže vykonať zmeny pravidiel iba so súhlasom SNB. [4] Aktuálna úroková sadzba SCRON je založená na cene zabezpečených transakcií. Nezohľadňuje objem transakcií, čím sa jej výpočet odlišuje od výpočtu priemernej úrokovej sadzby. Ide o úrokovú sadzbu z najnovších denných trhových cien. Rozdiel existuje aj v intenzite jej výpočtu, ktorý je v 3-minútových intervaloch a výsledok sa následne zverejňuje. Aktuálna úroková sadzba odráža najnovšiu cenotvorbu na peňažnom trhu a je indikátorom krátkodobých zmien. Švajčiarsky priemerný index pre O/N splatnosť (Swiss Average Index Overnight, SAION) je vypočítaný na základe sadzby SARON. Švajčiarsky aktuálny index pre O/N splatnosť (Swiss Current Index Overnight, SCION) vychádza z úrokovej sadzby SCRON, oba indexy berú do úvahy platby prijaté z jednotlivých transakcií. Indexy sa využívajú ako podkladové indexy pre štruktúrované produkty a ETF fondy. 2 Sú počítané a publikované denne na konci obchodného dňa. 2 Úrokové sadzby na nezabezpečenom peňažnom trhu Švajčiarska SNB realizuje menovú politiku riadením likvidity na peňažnom trhu a nastavením úrokových sadzieb, a tým ovplyvňovaním všeobecnej úrovne úrokovej sadzby. Švajčiarska národná banka považuje úrokovú sadzbu nezabezpečeného londýnskeho trhu LIBOR za referenčnú sadzbu. Sadzba LIBOR je kótovaná pre rôzne splatnosti a v rôznych menách. V transmisnom mechanizme menovej politiky SNB má významnú úlohu úroková sadzba LIBOR CHF, najdôležitejšia úroková sadzba je so splatnosťou 3 mesiace (3M LIBOR CHF). Centrálna banka preto pravidelne sleduje vývoj tejto sadzby. LIBOR CHF je úroková sadzba, ktorú ponúkajú popredné banky na úvery denominované vo švajčiarskych frankoch. Centrálna banka Švajčiarska stanovuje cieľové pásmo, tzv. fluktuačné pásmo v rozpätí 100 bázických bodov okolo sadzby LIBOR a jej vývoj ovplyvňuje prostredníctvom krátkodobých repo operácií. SNB pravidelne sleduje a vyhodnocuje túto sadzbu a upravuje ju na štvrťročnej báze 2 ETF Exchange Traded Funds. Ide o pasívne spravované fondy, ktoré svoje akcie ponúkajú investorom ku kúpe na akciových burzách.

5 v zmysle aktuálnej situácie a potrieb menovej politiky. SNB má právo zasiahnuť do vývoja cieľového pásma aj mimo štvrťročnej aktualizácie, ak je zmena potrebná z dôvodu udržania stability na peňažnom trhu. V prípade veľkého nárastu úrokovej sadzby 3M LIBOR CHF centrálna banka znižuje repo sadzby, alebo zvýši likviditu bankového sektora. Centrálna banka tak nemusí intervenovať kurz švajčiarskeho franku. Upravuje len repo sadzby, ktoré sú úrokovými sadzbami repo transakcií ako hlavného nástroja SNB pri riadení peňažného trhu. SNB pravidelne zverejňuje údaje o referenčných úrokových sadzbách cieľové pásmo pre 3M LIBOR CHF, úrokovú sadzbu 3M LIBOR CHF, špeciálnu sadzbu poskytovanú pri úveroch v prípade nedostatku likvidity. 3. Vývoj vybraných makroekonomických faktorov vo Švajčiarsku Švajčiarsko je stabilnou krajinou, ktorá dosahuje v súčasnosti ,98 USD/osobu. Vláda podporuje hospodársky a sociálny rozvoj podporou vzdelávania, výskumu, rozvoja inžinierskych zručností a inovácií. Ekonomika je výkonná, proexportne orientovaná. Hoci krajina nie je členom eurozóny ani EÚ, má uzatvorené bilaterálne dohody s EÚ a prístup na spoločný európsky trh. Rast HNP prináša vo všeobecnosti množstvo investičných príležitostí a vyššie zisky pre investorov. V roku 2007 dosahoval rast HDP krajiny vyše 4 %, ale už v nasledujúcom roku klesol takmer na polovicu a najhorší výkon mala ekonomika v roku 2009, kde bol záporný rast HDP (Tab. 1). Ekonomika sa zdvihla v ďalšom roku k takmer 3 % medziročnému rastu. Od 2011 vykazuje hospodárstvo mierny rast, ktorý sa predpokladá aj v ďalšom období (približne 1,6 %).[4] Tabuľka č. 1: Rast HDP Švajčiarska v rokoch (ročné %) ,14 2,277-2,13 2,954 1,805 1,125 1,769 1,889 0,91 Zdroj: Inflácia je jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú výnosnosť investícií, t. j. aj výnosnosť štátnych obligácií. Ak inflácia rastie, investori očakávajú vyššie výnosy. Aby investori dosiahli kladnú reálnu výnosnosť štátnych obligácií, jej úroveň by mala byť mierne nad očakávanou úrovňou inflácie. Národná banka Švajčiarska napriek opatreniam neplní cieľ svojej menovej politiky a zápasí s defláciou od roku Negatívny vývoj inflácie sa odzrkadľuje v nízkych úrokových sadzbách (Tab. 2).

6 Tabuľka 2: Vývoj inflácie vo Švajčiarsku od roku [5] ,733 2,427-0,481 0,699 0,231-0,693-0,217-0,013-1,144 Zdroj: 4. Vývoj úrokových sadzieb na švajčiarskom peňažnom trhu od roku 2008 [6] Hlavným cieľom Švajčiarskej národnej banky je udržať stabilitu na peňažnom trhu. Túto stabilitu sa snaží dosiahnuť sledovaním cenovej stability. Úrokové sadzby, ktoré určuje centrálna banka, nesmú byť príliš nízke ani príliš vysoké, aby ich úrovne nemali negatívne dopady na trh. Podobne ako väčšina centrálnych bánk aj SNB reagovala na vzniknutú krízu na Graf 1: Vývoj úrokovej sadzby SNB z hotovostných vkladov bánk od ,0% 2,5% 2,0% 1,5% 1,0% 0,5% 0,0% -0,5% -1,0% 2,50% 2,75% 2,50% 2,00% 1,00% 0,50% 0,375% 0,125% -0,50% -0,75% Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: GLOBAL-RATES.2016.SNB target rate: Swiss central bank interest rate. [online].[cit ]. Dostupné na internete: < finančných trhoch znižovaním referenčných úrokových sadzieb. Od septembra 2008 SNB niekoľkokrát znížila svoju sadzbu z hotovostných vkladov bánk 4, v uvedenom roku išlo o najväčšie zníženie tejto sadzby, a to o 200 percentuálnych bodov. Sadzba klesala aj v ďalších rokoch a v závere roka 2014 dosiahla sadzba prvýkrát zápornú hodnotu (- 0,50 %). Posledné zníženie úrokovej sadzby z hotovostných vkladov bánk bolo v januári 2015, kedy bola jej úroveň - 0,75 % (Graf 1). 3 Prices consumer 4 na vkladoch nad úroveň PMR

7 Tabuľka 3: Vývoj referenčnej sadzby SARON (SNB) od roku / /2008 1/2009 1/2010 1/2011 1/2012 1/2013 1/2014 1/2015 1/2016 1,727 0,015 0,057 0,031 0,126-0,009-0,015-0,014-0,692-0,725 Zdroj: V dôsledku podpory ekonomiky v čase globálnej krízy sa začala znižovať aj referenčná úroková sadzba SARON. Pred začiatkom globálnej krízy bola táto sadzba približne na hodnote 2,5 % (2007), od septembra 2008 jej úroveň prudko klesala a už v závere roka 2008 bola takmer na nulovej hodnote. Malá likvidita na medzibankovom trhu, problémy na finančných trhoch, rovnako aj slabý rast ekonomiky a v roku 2009 aj záporný rast cenovej hladiny sa prejavili aj na úrovni švajčiarskych referenčných sadzieb. Sadzba SARON zaznamenala v roku 2012 záporné hodnoty a tento klesajúci trend mala aj v ďalších rokoch (Tab. 3). V októbri 2016 je hodnota sadzby SARON na úrovni ( 0,728 %). [7] Tabuľka 4: Cieľové pásmo SNB pre 3M LIBOR CHF od roku M LIBOR Stanovený dňa (- 1,25) (- 0,25) (- 0,75) 0, , , , ,50 1, ,50 2, ,00 3, Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: SWISS NATIONAL BANK Monetary statistics: Target range of the Swiss National Bank. [online]. Switzerland: Nationalbank, [cit ]. Dostupné na: < 5 Cieľové pásmo v novembri 2016 zostáva nezmenené.

8 SNB vybrala úrokovú sadzbu 3M LIBOR ako referenčnú sadzbu nezabezpečeného medzibankového trhu, pretože ekonomicky ide o najdôležitejšiu sadzbu pre švajčiarsky frank. Úroková sadzba LIBOR CHF odráža podmienky na nezaistenom trhu a zahŕňa aj úverové riziko. Cieľové pásmo pre 3M LIBOR CHF stanovené centrálnou bankou od začiatku krízy zobrazuje tabuľka 4. Na začiatku roka 2008 bolo toto pásmo 2,00 3,00, ale ku koncu roka nastal pokles na úroveň 0 1,00, čo bolo spôsobené svetovou krízou na finančných trhoch. V roku 2009 sa kríza prehlbovala, niektoré štáty v Európe mali problémy s verejnými financiami. Aj vo Švajčiarsku došlo k poklesu ekonomiky a deflácii. Úroková sadzba LIBOR klesla pod hodnotu 0,50 %. V roku 2010 udržiavala SNB cieľové pásmo okolo sadzby LIBOR 0,2 %, čo predstavuje rozpätie 0,00 0,75. Ku koncu roka 2011 SNB ešte viac znížila cieľové pásmo pre 3M LIBOR CHF na úroveň 0 0,25. Cieľom centrálnej banky bolo zastaviť výrazný rast švajčiarskeho franku a zabrániť poklesu kurzu eura voči franku pod 1,20 EUR/CHF. V nasledujúcom roku SNB stále udržiavala referenčnú sadzbu 3M LIBOR CHF v nezmenenom pásme. Frank bol stále nadhodnotený a brzdil ekonomickú aktivitu v krajine. SNB nakupovala zahraničné meny v snahe udržať kurz voči euru na stabilnej úrovni. Švajčiarska národná banka so zámerom zmierniť dôsledky krízy na finančnom trhu dodávala dostatočné zdroje komerčným bankám, a to prostredníctvom repo transakcií a menovými swapmi. Na trhu boli takmer nulové úrokové sadzby, dopyt zahraničných subjektov po švajčiarskom franku sa zvýšil. Zahraničné banky mali lepší prístup k tejto mene, čo následne ovplyvnilo úroveň sadzby LIBOR CHF a tlačilo na rýchlejší pokles sadzby. So zámerom zamedziť ďalšiemu zníženiu sadzby LIBOR CHF prijala SNB opatrenia intervencie na devízovom trhu a tiež nákup dlhopisov od domácich emitentov. Opatrenia boli úspešné, sadzba 3M LIBOR CHF dosiahla úroveň 0,25 %. V decembri 2014 centrálna banka zaviedla negatívne úroky na hotovostné vklady komerčných bánk. Rozhodnutie sa týkalo účtov bez výpovednej lehoty v sume nad 10 mil. švajčiarskych frankov a bolo motivované snahou odradiť investorov od nákupu bezpečných aktív pre obavy z krízy v Rusku a zlacnenia ropy. Banka zároveň rozšírila pásmo pre úrokovú sadzbu 3M LIBOR CHF na (- 0,75 %) až 0,25 %. V januári 2015 centrálna banka nečakane ukončila svoju politiku, v rámci ktorej nedovoľovala franku posilniť na viac ako na úroveň 1,20 frankov za euro. Túto politiku uplatňovala viac ako tri roky. Okamžite po oznámení zmeny politiky hodnota franku voči

9 euru poskočila o takmer 30 %, kurz bol na úrovni 1 EUR = 1,028 CHF. 6 Išlo len o dočasný jav, následne sa kurz vrátil k parite. SNB zároveň znížila úrokovú sadzbu pre časť hotovostných vkladov na zápornú úroveň (- 0,75 %) a cieľové pásmo úrokovej sadzby 3M LIBOR CHF na rozpätie (- 1,25) (- 0,25). Aktuálna úroveň sadzby 3M LIBOR CHF je (- 0,73520 %). 7 [8] V súčasnosti centrálna banka v zhode s očakávaniami ponechala referenčné úrokové sadzby bez zmeny. Nezmenenú úroveň sadzieb zdôvodnila súčasnou politikou extrémne nízkych negatívnych sadzieb postačujúcich pre utlmenie dopytu po švajčiarskom franku, ktorý považuje za výrazne podhodnotený. Úroková sadzba pre časť hotovostných vkladov zostala na úrovni (- 0,75 %). SNB naďalej udržiava úrokovú sadzbu 3M LIBOR CHF v cieľovom Graf 2: Vývoj úrokových sadzieb LIBOR CHF 3M a LIBOR GBP od ,0% 5,520% CHF LIBOR 3M GBP LIBOR 3M 5,0% 4,0% 3,0% 2,884% 2,0% 1,0% 0,0% -1,0% -2,0% 1,196% 0,701% 0,875% 0,825% 0,374% 0,188% 0,118% 0,067% 0,020% 0,513% 0,543% 0,574% 0,590% 0,012% -0,755% -0,769% Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: GLOBAL RATES Interest rate: libor. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < pásme (- 1,25%) až (- 0,25 %). Keďže vyhliadky globálnej ekonomiky sa v poslednom období mierne zhoršili a situácia na finančných trhoch zostáva nestabilná, bude centrálna banka v prípade potreby intervenovať na devízových trhoch v záujme oslabenia domácej meny. 6 Kurz k je 1 EUR = 1,0736 CHF 7 Hodnota k

10 5.Vplyv referenčnej sadzby SARON na výnosnosť 10-ročných vládnych dlhopisov Ako sme uviedli, SNB nie je závislá na menovej politike ECB, realizuje vlastnú menovú politiku. Úrokové sadzby peňažného trhu ovplyvňujú výnosnosť štátnych obligácií. Na rast (pokles) úrokových sadzieb peňažného trhu s určitým časovým oneskorením reagujú úrokové sadzby kapitálového trhu rovnakým smerom. Úrokové sadzby peňažného trhu predstavujú dolný limit na určenie výnosnosti dlhodobých štátnych cenných papierov. Referenčná úroková sadzba Národnej banky Švajčiarska SARON predstavuje dolnú hranicu pre stanovenie výnosnosti švajčiarskych vládnych dlhopisov. V dlhodobom horizonte s rastom ekonomiky výnosnosť vládnych dlhopisov Švajčiarska postupne klesala. Výnosnosť bondov v súlade s rastom ekonomiky od roku 1999 vykazovala stabilný klesajúci trend. V súčasnosti je výnosnosť záporná (- 0,13 %) 8. Podobne ako v prípade nemeckých vládnych bondov, aj pri nákupe švajčiarskych vládnych bondov investori platia štátu viac, ako z investície získajú. Napriek zápornej výnosnosti investori oceňujú nízke riziko a likviditu, ktoré sú spojené s investovaním do švajčiarskych štátnych cenných papierov (Graf 3). [9] Graf 3: Výnosnosť švajčiarskych vládnych bondov a sadzba SARON ( ) Zdroj: Department of the Treasury.Switzerland 8 Výnosnosť 10R vládnych bondov k spotová sadzba.

11 Záver Na základe analýzy vývoja švajčiarskych referenčných úrokových sadzieb sme posúdili mieru vplyvu referenčnej sadzby Národnej banky Švajčiarska, sadzby SARON na výnosnosť vládnych dlhopisov. V štandardnom období výnosnosť vládnych bondov ovplyvňujú makroekonomické veličiny inflácia, výška HNP, zadlženosť krajiny, objem peňazí v ekonomike, zmena kurzu domácej meny. Možno konštatovať, že v období globálnej krízy výnosnosť štátnych obligácií ovplyvňujú okrem makroekonomických veličín významnou mierou referenčné úrokové sadzby centrálnej banky a zmeny v ich nastavení. Výška jednodňovej referenčnej sadzby SARON predstavovala dolný limit pre stanovenie výnosnosti švajčiarskych vládnych bondov. Na základe uskutočnenej analýzy konštatujeme vplyv referenčnej sadzby SNB na výnosnosť 10-ročných vládnych dlhopisov Švajčiarska v sledovanom období. Článok bol vypracovaný v rámci projektu VEGA (1/0124/14) Úloha finančných inštitúcií a kapitálového trhu v riešení problémov dlhovej krízy v Európe. Ing. Viera Malacká, PhD. Katedra bankovníctva a medzinárodných financií Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta Bratislava, SR Zdroje: [1] SWISS NATIONAL BANK The SNB: History. [online]. Switzerland: National bank.2016.[cit ]. Dostupné na: < [2] SIX SWISS EXCHANGE [cit ]. Dostupné na: [3] SWISS NATIONAL BANK Swiss Reference Rate. [online]. Switzerland: Nationalbank, [cit ]. Dostupné na:<

12 [4] SIX SWISS EXCHANGE Swiss Reference Rates. [online]. Switzerland: SIX Swiss Exchange, [cit ]. Dostupné na internete: < exchange.com/downloads/indexinfo/online/swiss_reference_rates/swiss_reference_rates_facts heet.pdf>. [5] [6] GLOBAL-RATES.2016.SNB target rate: Swiss central bank interest rate. [online].[cit ]. Dostupné na internete: < [7] SWISS NATIONALBANK Statistics: Interes rate and Exchange rate. [online]. Switzerland: Nationalbank,2016. [cit ]. Dostupné na internete:< [8] GLOBAL-RATES.2015.CHF LIBOR interest rate Swiss fance LIBOR. [online].[cit ]. Dostupné na internete:< [9] Department of the Treasury. Switzerland