Národné účtovníctvo. 3. časť

Transcription

1 Ing. Mgr. Peter Baláži, PhD., Ing. Zuzana Staríčková, PhD. Katedra financií Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Národné účtovníctvo 3. časť Úvod Rýchlym rozvojom priemyslu v 20. storočí vznikla potreba jeho štatistického sledovania. V tom čase sa postupne začali vytvárať podklady pre budúcu priemyselnú štatistiku a tým tiež pre systematické sledovanie národného hospodárstva ako celku. Dejiny národohospodárskych sústav ukazovateľov sú zároveň dejinami vedecky podloženej štatistiky. V tejto časti príspevkov rozoberieme historický vývoj národných účtov, Nadnárodné systémy štandardy národných účtov OSN (SNA) a ES EÚ a uvedieme vývoj informačnej sústavy v Československu. História, vývoj a súčasnosť národných účtov 1. 1 Historický vývoj národných účtov Súčasné národohospodárske sústavy ukazovateľov sú metodickým výsledkom viac ako tristoročného vývoja poznávania a merania spoločensko-ekonomických javov. Predstavujú komplex súhrnných ukazovateľov, účtov a tabuliek, v ktorom sú usporiadané a vzájomne prepojené štatistické informácie o celospoločenskom hospodárskom procese. Dejiny národohospodárskych sústav ukazovateľov sú zároveň dejinami vedecky podloženej štatistiky. V prehľadnej tabuľke sa pokúšame uviesť periodizáciu dejín a vývoja národného účtovníctva. Tabuľku sme rozdelili do troch stĺpcov, kde v prvom stĺpci uvádzame meno autora, v druhom stĺpci obdobie jeho produktívneho pôsobenia a v treťom stĺpci prínos k tvorbe a formovaniu systému národného účtovníctva.

2 Meno autora William Petty - nazývaný aj politický aritmetik (Angličan) Gregory King - podobne ako Petty nazývaný ako politický aritmetik (Angličan) Francois Quesnay nazývaný aj ako teoretik obehu, profesiou lekár na dvore kráľa Ľudovíta XIV. (Francúz) Obdobie jeho pôsobenia 17. storočie (1660) 17. storočie (1669) Prelom 17. a 18. storočia ( ) P. Boisguillebert (Francúz) Prelom 17. a 18. storočia ( ) S. de Vauban Francúzsky maršál A.L. de Lavoisier / Francúz / - predstaviteľ tzv. Francúzskej štatistickej školy Adam Smith (Škótsko) Karl Heinrich Marx (Nemecko) Prelom 17. a 18. storočia ( ) 18. storočie ( ) 18.storočie ( ) 19. storočie ( ) Dielo a prínos k tvorbe Systému národného účtovníctva pokúsil sa definovať a odhadnúť národný dôchodok, a to všetkými tromi možnými výpočtovými metódami (výrobnou dôchodkovou, spotrebnou) impulzom pre tieto práce bola potreba daňovej reformy obohatil poznatky zaznamenané u Pettyho o ďalšie poznanie vypracoval odhady veľkosti národného majetku (národného bohatstva) a jeho prognózu ani Petty ani King sa však nepokúšali o popis štruktúry národného hospodárstva bol autorom Ekonomickej tabuľky (1758), kde znázorňuje hospodársky kolobeh statkov od výroby k spotrebiteľovi, podobne ako sa realizuje v ľudskom tele krvný kolobeh pokúsil sa nielen o odhad celkového bohatstva spoločnosti, ale hľadal aj vzájomné väzby a vzťahy medzi subjektmi ekonomickej činnosti. vytvoril prvý model NH, ale nezaoberal sa odhadmi národohospodárskych ukazovateľov poznáva úpadok roľníctva a žiada povoliť vývoz obilia z Francúzska, ktorý zakázali merkantilisti, čím ceny obilia klesli a vyvolali biedu roľníkov postavil sa proti preceňovaniu kovových peňazí a hovoril, že doma môžu obiehať aj papierové peniaze. vo Francúzsku považovaný za prvého predstaviteľa národného účtovníctva dielo O územnom bohatstve francúzskeho kráľovstva toto dielo je považované za prvý účet poľnohospodárstva dielo Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov, v ktorom vysvetlil princípy fungovania trhového hospodárstva, hlavne podstatu hospodárskeho liberalizmu. podľa neho veľkosť spoločenského bohatstva závisí od množstva vynaloženej práce a od jej produktivity, za najdôležitejší faktor rastu produktivity práce považoval rozvoj deľby práce bol stúpencom teórie pracovnej hodnoty vysvetlil však aj tzv. dôchodkovú teóriu hodnoty, podľa ktorej hodnotu určujú tri základné dôchodky: mzda, zisk a renta. pojem materiálnej produkcie prebral od A. Smitha za produkciu sa považovali len výrobky a z ostatných hospodárskych činností len tie výkony, ktoré boli stelesnené vo výrobkoch nemateriálne výkony (služby) sa nepovažovali za produkciu, toto chápanie produktívnych činností sa stalo základom konštrukcií bilancií národného hospodárstva v krajinách bývalého socialistického

3 John Maynard Keynes (Veľká Británia) Wassily Leontief (americký profesor ruského pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu v r. 1973) Prelom 19. a 20. storočia ( ) 20. storočie ( ) bloku (RVHP) dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ňom predstavil nový pohľad na ekonomický proces v podstate rozlíšil sektory : podniky, domácnosti a štátna správa, s ich ekonomickými aktivitami výroby, spotreby, investovania a úspor prihliada už aj na monetárne transakcie, napr. predaj cenných papierov rozvoj input output analýzy článok Faktory proporcií a štruktúry amerického obchodu Štruktúra amerického hospodárstva v týchto dielach sú vysvetlené základy metódy input output analýzy Začiatok 20. storočia bol charakteristický vo viacerých krajinách : snahou získavať pravidelné číselné informácie o vývoji NH a to aspoň v najdynamickejšie rozvíjajúcom sa odvetví, ktorým bol priemysel; tieto tendencie viedli k vytváraniu prvých štatistických orgánov, ktorých cieľom nebolo iba kvantifikovať stav NH, resp. priemyslu, ale ich cieľom bolo skôr poskytovať podklady pre daňové účely. Rýchlym rozvojom priemyslu preto vznikla potreba jeho štatistického sledovania. Začínajú sa postupne vytvárať podklady pre budúcu priemyselnú štatistiku a tým tiež pre systematické sledovanie národného hospodárstva ako celku. Svetová hospodárska kríza ( ) a začiatok 2. svetovej vojny: hĺbka ekonomickej krízy a náročnosť jej riešenia spôsobila nutnosť konštrukcie modelu NH, ktorý by bol schopný zachytiť výsledky hospodárskej činnosti a poukázať na existujúce problémy, napríklad na : o problémy ekonomickej rovnováhy; o stability. Prvé práce na moderných národných účtoch sa uskutočnili vo Veľkej Británii na začiatku 40. rokov 20. storočia a ich cieľom bolo odhadnúť mobilizovateľné zdroje pre vojnové hospodárstvo. Pôvodný teoretický impulz, pochádzajúci už od Keynesa, viedol až k odhadu britského národného dôchodku. Ten uskutočnili J. E. Meade a R. Stone. Vo Francúzsku boli prvé účty národného hospodárstva zostavené v r O pravidelnom zostavovaní a publikovaní výsledkov národného hospodárstva vo forme

4 národných účtov možno hovoriť vo vyspelých krajinách až od konca štyridsiatich rokov 20. storočia, resp. začiatku 50. rokov. Obdobie po konci druhej svetovej vojny je v jednotlivých krajinách poznačené potrebou vytvorenia vlastnej koncepcie národných účtov. Tak postupne vznikali národné varianty systému národných účtov, ktorých teoretickým spoločným menovateľom bola Keynesova ekonomická teória. Pre potreby vzájomného porovnávania ekonomických veličín a v snahe pomôcť krajinám s menej vyspelou štátnou štatistikou pri zavádzaní systému národného účtovníctva viedli k snahe vytvoriť nadnárodné systémy štandardy národných účtov. V nasledujúcom texte stručne charakterizujeme 2 základné štandardy a to štandard OSN a štandard EÚ Nadnárodné systémy štandardy národných účtov I. systém Štandard OSN SNA (ang.skratka), SCN (franc. skratka): bol vytvorený skupinou expertov, ktorú viedol STONE v r. 1952/1953; tento štandard mal charakter odporúčaní (nebol záväzný); obsahoval 6 národných účtov a 12 doplnkových tabuliek; ocenenie bolo iba v bežných cenách; tento systém bol revidovaný v r a schválená revízia bola v roku 1968; táto revízia bola bohatšia: a) o zachytávanie finančných tokov; b) o bilanciu medziodvetvových vzťahov; c) o vyjadrenia v porovnateľných cenách. Začiatok 80. rokov 20. storočia : o ukázalo sa, že tento systém prestáva vyhovovať potrebám ekonomicky vyspelých krajín; o boli diskusie, či systém zrevidovať alebo vytvoriť úplne nový a kto bude tieto práce financovať; o dohodli sa, že bude nový štandard a jeho platnosť sa datuje k Nový štandard priniesol viacero nových prvkov:

5 1. bola zdokonalená celá koncepcia štandardu v zmysle väčšej voľnosti pri tvorbe jeho štruktúry (bol definovaný tzv. základný rámec ako aj viacero nadväzujúcich a doplňujúcich subsystémov); 2. zavedenie súhrnnej ekonomickej tabuľky, ktorá je jedným zo záverečných dokumentov národných účtov; 3. rozšírenie problematiky rozdeľovania a prerozdeľovania dôchodkov; 4. zavedenie tzv. majetkových účtov. II. systém Štandard ES EÚ: bol spracovávaný v r ; r bol schválený Európsky systém integrovaných účtov (dodnes používaná skratka z angličtiny ESA, z francúzštiny SEC); bol revidovaný v r a platil pomerne dlho z dôvodu jednotného a bezproblémového vykazovania ukazovateľov a kritérií pre vstup do EMÚ; 1995 nová revízia ESA 95; touto revíziou boli zavedené nové a moderné prvky rozvoja národných účtov; u nás bol základ štandard Európskej únie z roku 1979 po zmene ekonomického systému v roku 1989; po vstupe SR do Európskej únie sa stal záväzným štandard ESA 95 Štandardy OSN a EÚ majú slúžiť na tri ciele alebo potreby: 1. ako základ jednotnej /harmonizovanej/ metodiky. 2. ako základ novo budovaných národných systémov makroekonomických informácií v krajinách, kde taký systém neexistoval, alebo kde sa predtým existujúci systém nahrádzal novým (rozvojové krajiny, krajiny východného bloku). 3. štandardy slúžia ako základ spoločného jazyka ide o uľahčenie vzájomnej komunikácie pre odborníkov z oblasti národného účtovníctva Vývoj informačnej sústavy v Československu Úroveň štátnej štatistiky v predvojnovom Československu bola v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami pomerne vysoká. V tomto období ešte neexitovala informačná sústava,

6 ale iba jednotlivé zložky hospodárskej evidencie, ktoré vystupovali v relatívne izolovanom prostredí. Prvou informačnou sústavou v Československu v povojnovom období bolo Podnikové počtovníctvo, ktoré malo štyri odbory: účtovníctvo; rozpočtovníctvo; kalkulácia; podniková štatistika. Jednotlivé informačné odbory boli v tejto sústave horizontálne prepojené iba na podnikovej úrovni. Do národohospodárskej oblasti táto sústava napojená nebola. V období rokov sa vytvárala predstava, že je účelné pripojiť štátnu štatistiku do komplexu podnikovej informačnej sústavy. V roku 1954 boli vydané nové právne predpisy o organizácii štatistiky v rámci právnej úpravy národohospodárskej evidencie, pretože doterajšia informačná sústava nezodpovedala požiadavkám socialistického vývoja. Tento nový informačný systém v porovnaní s podnikovým počtovníctvom znamenal krok dopredu. Národohospodárskou evidenciou sa rozumela vedecky a plánovite organizovaná sústava zisťovaní, zaznamenávaní a rozborov údajov o sociálno-ekonomických javoch a procesoch, a to vo všetkých odvetviach národného hospodárstva. Sústavu národohospodárskej evidencie tvorili tri odbory: operatívno-technická evidencia; účtovná evidencia; štatistika; V tejto etape dochádza k integrácii evidencie a štatistiky, a to takým spôsobom, že sa podnikové informácie vertikálne prepojili s informáciami štátnej štatistiky. Systém národohospodárskej evidencie trval do roku Jej nedostatkom patrí napríklad fakt, že sa orientovala výhradne na javy minulé. Ekonomický a sociálny rozvoj ČSSR, ako aj rozvíjanie metód plánovitého riadenia národného hospodárstva pôsobili v ostatných desaťročiach smerom k postupnej integrácii všetkých okruhov informácií o ekonomických a sociálnych javoch do jednotného systému. Dôležitým medzníkom v tejto súvislosti bolo prijatie zákona č. 21/1971 Zb. z. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií. Tento zákon definoval obsahovú stránku

7 a povinnosti vyplývajúce z funkcie štátnej štatistiky, bez ohľadu na inštitucionálne usporiadanie. Jednotnú sústavu sociálno-ekonomických informácií tvoril jednak súhrn sociálno-ekonomických informácií o všetkých odvetviach národného hospodárstva a o všetkých úsekoch spoločenského života, ako aj zdroje týchto informácií. Zdrojmi informácií sa myslia informácie, ktoré vznikajú v jednotlivých organizáciách, ako aj informácie získavané metódami štatistického zisťovania a skúmania. Tento informačný systém rozlišoval informácie poznávacie a prikazujúce, pričom sa orientoval na tie poznávacie. Ide o také informácie, ktoré slúžia na poznávanie stavu a rozvoja ekonomiky a spoločnosti, na rozhodovanie a riadenie na všetkých stupňoch, na riešenie vedeckovýskumných problémov, na informovanie verejnosti, prípadne na iné spoločenské účely. Prikazujúcimi informáciami sa zabezpečovali úlohy rozvoja ekonomiky a spoločnosti. Platili pre nich zvláštne právne predpisy o plánovaní, financovaní, štátnom rozpočte atď. Jednotná sústava sociálno-ekonomických informácií mala jednotnú metodiku. Zasahovala do všetkých oblastí ekonomického a spoločenského života. Riadili ju dva druhy odborných orgánov štátnej správy : Federálny štatistický úrad spoločne so štatistickými orgánmi republík a Federálne ministerstvo financií a finančné orgány republík (Ministerstvo financií ČSR, SSR, krajské a okresné finančné správy a finančné odbory národných výborov). Podľa zákona o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií sú všetky organizácie povinné vytvárať vlastnú informačnú sústavu, ktorá sleduje a hodnotí ich činnosti. K informačnej sústave patria informácie z účtovníctva, rozpočtovníctva, kalkulácií, štatistiky, operatívnej evidencie, zvlášť organizovanej evidencie, príp. iné informácie sociálno-ekonomického charakteru. Pomocou informačnej sústavy si organizácie zabezpečujú informácie jednak pre vlastnú potrebu a tiež pre potrebu nadriadených orgánov. Zoznam použitej literatúry: Knižná literatúra 1. BELIČKOVÁ, K Verejné rozpočty. Bratislava: Ekonóm, s. ISBN DVOŘAK, P. Veřejné finance, fiskální nerovnováha a finanční krize Praha: C. H. Beck, s. ISBN: FÜLÖP, P. - KARABÍNOŠ, S. - LÁBAJ M Národné účty. Bratislava: Ekonóm, s. ISBN HRONOVÁ, S. HINDLS, R Národní účetnictví: koncept a analýzy. Praha: C.H. Beck, ISBN

8 5. HUSÁR, J. MOKRÁŠOVÁ, V. GOGA, M Input output analýza a systém národných účtov. Bratislava: Ekonóm, s. ISBN LEQUILLER, F. BLADES, D Understanding National Accounts. France: Economica, s. ISBN MUSGRAVE, R.A. MUSGRAVEOVÁ Veřejné finance v teorii a praxi. Praha: Management Press, s. ISBN NEUBAUEROVÁ, E. BELIČKOVÁ, K Nástroje ekonomiky verejného sektora. Bratislava: Merkury, s. ISBN TROJÁK, J Rozpočtové hospodárenie verejnej správy: Vybrané problémy. Bratislava: Ekonóm, s. ISBN Zborníky, odborné práce a časopisy 10. EUROSTAT ESA 95 Príručka vládnemu deficitu a dlhu. 11. HURBÁNKOVÁ, Ľ Podstata a fungovanie systému národných účtov. In Makroekonómia a proces poznávania. Bratislava: Ekonóm, ISBN , s MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND Government finance statistics (Príručka k štatistike vládnych financií) s. 13. SOKIRA, J. BALÁŽI, P K vymedzeniu pojmu verejné financie. In Ekonomický časopis. ISSN , 2006, roč. 54, č.9, s ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR Európsky systém účtov ESA 95. Bratislava: ŠÚ SR, ŠULAJOVÁ, I Metodika Medzinárodného menového fondu a Eurostatu vo verejných financiách a jej Zákony aktualizácia v SR. In Ekonomika a spoločnosť. ISSN , 2003, roč. 4, č.1, s Zákonom č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z.z. 17. Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy Internetové zdroje 18. Arvajovičová, K. Stav verejných financií SR a hodnotiace správy EÚ. [online]. [citované ]. Dostupné na: < > 19. Aktuálny ročný komponent za rok skutočné plnenie rozpočtu kapitoly MO SR. [online]. [citované ]. Dostupné na: < > 20. Fiskálni výhled České republiky. [online]. [citované ]. Dostupné na: < 21. Projekt INESS. [online]. [citované ]. Dostupné na: < 22. Programové vyhlásenie vlády. [online]. [citované ]. Dostupné na: <

9 23. Rozpočet Ministerstva obrany na rok [online]. [citované ]. Dostupné na: < > 24. Rozpočet Ministerstva vnútra na rok [online]. [citované ]. Dostupné na: < > 25. Rozpočet VS na roky [online]. [citované ]. Dostupné na: < _VS_%20na_%20roky_%202011%20az%202013%20-%20schvaleny_NR%20SR.pdf> 26. Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho rozpočtu na rok [online]. [citované ]. Dostupné na: < 011.pdf> 27. Štatistika štvrťročných finančných účtov - Metodika. [online]. [citované ]. Dostupné na: < 28. Štvrťročné finančné účty v Slovenskej republike. [online]. [citované ]. Dostupné na: <