Financovanie súkromných neziskových organizácií z verejných a iných zdrojov

Transcription

1 Financovanie súkromných neziskových organizácií z verejných a iných zdrojov Ing. Mária Svidroňová Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta maria.svidronova@umb.sk Abstrakt Verejné služby nie sú poskytované len verejnými/ štátnymi organizáciami. Verejné rozpočty nedisponujú dostatkom finančných prostriedkov na zabezpečenie požadovaného rozsahu verejných služieb. Jedným z riešení je využívať možnosti súkromného neziskového sektora. Príspevok sa zameriava na súkromné neziskové organizácie ako alternatívu k zabezpečovaniu verejných služieb. Súkromný neziskový sektor zasahuje prostredníctvom uskutočňovania verejno-prospešných a dobrovoľníckych aktivít tam, kde možnosti verejného sektora zlyhávajú. Súkromné neziskové organizácie pritom nie sú odkázané len na verejné zdroje, ale diverzifikujú svoje príjmy a finančné prostriedky čerpajú aj zo súkromných a zahraničných zdrojov, resp. vlastnou podnikateľskou činnosťou (samofinancovaním). Príspevok prezentuje priebežné výsledky výskumu samofinancovania a diverzifikácie zdrojov slovenských súkromných neziskových organizácií. Klíčová slova Verejné služby. Súkromný neziskový sektor. Mimovládne organizácie. Financovanie súkromných neziskových organizácií. Diverzifikácia zdrojov. Samofinancovanie. Abstract Public services are not provided only by public / government organizations. Public budgets do not have sufficient funds to provide the entire range of public services. One of possible solutions is to use capabilities of private non-profit sector. Presented paper focuses on private non-profit organizations as an alternative of providing public services. Private non-profit sector intervenes through the public-beneficial and voluntary activities in such areas, where public sector fails. Private non-profit organizations do not have to rely only on public resources but they diversify their income and draw funds from the private and foreign sources also, or they can raise sources with their own entrepreneurial activity (self-financing). The paper presents preliminary results of research of financing and diversification of Slovak private non-profit organizations. Key words Public services. The private non-profit sector. NGOs. Financing of private non-profit organizations. Diversification of sources. Self-financing.

2 Úvod Verejné služby nie sú poskytované len verejnými/štátnymi organizáciami. Alternatívu zabezpečovania verejných statkov/služieb predstavujú súkromné neziskové organizácie (ďalej SNO). Verejné prostriedky financovania neziskových organizácií však nie sú postačujúce a je nevyhnutné, aby sa tieto organizácie nespoliehali len na dotačnú pomoc štátu, ale hľadali alternatívne spôsoby financovania svojich aktivít a snažili sa diverzifikovať štruktúru svojich finančných zdrojov. Cieľom príspevku je poskytnúť prehľad o súčasnom stave financovania SNO na Slovensku. Pokúsime sa zodpovedať otázky typu: nakoľko sú SNO financované z verejných zdrojov? Ako diverzifikujú svoje zdroje? Ako je využívanie samofinancovania ovplyvnené dĺžkou existencie organizácie či predmetom jej činnosti? V príspevku nadviažeme na minulé výskumy realizované na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a skonfrontujeme ich výstupy s nami zistenými výsledkami. Príspevok prezentuje čiastočné výsledky výskumu samofinancovania a ďalších zdrojov financovania súkromných neziskových organizácií, ktoré spracovávame v dizertačnej práci Samofinancovanie a stratégia udržateľnosti neziskovej organizácie. 1. Metodika skúmania Predmetom výskumu sú zdroje financovania súkromných neziskových organizácií. Na základe teoretických poznatkov (Belejová, 2000, s. 9; Kuvíková, 2004, s. 35; Majdúchová, 2004, s. 131; Marček, 2004, s. 5; Neubauerová, 2000, s. 195), ako zdroje financovania SNO chápeme: - verejné zdroje, - súkromné a individuálne zdroje, - samofinancovanie (podnikateľské aktivity), - zahraničné zdroje. Formy financovania z jednotlivých zdrojov popisuje nasledujúca tabuľka: Zdroje financovania financovanie zo verejných zdrojov financovanie zo súkromných a individuálnych zdrojov samofinancovanie financovanie zo zahraničných zdrojov Formy financovania - formou štátnych a/alebo obecných dotácií - uzatváraním kontraktov a zmlúv - formou nadačných zdrojov - prijatím 2% zaplatenej dane z príjmu - formou darov z podnikateľského sektora - formou darov od individuálnych darcov - formou členských poplatkov - predajom služieb - predajom výrobkov - využitím nehmotného majetku - využitím hmotného majetku - zhodnocovaním investícií - prostredníctvom fondov Európskej únie - formou priamych dotácií Tab. 1.1: Prehľad foriem financovania súkromných neziskových organizácií z jednotlivých zdrojov Prameň: Vaceková, G. Diverzifikácia finančných zdrojov v neziskových organizáciách. In: E+M, roč. 12, č Objektom výskumu sú súkromné neziskové organizácie (označované aj ako mimovládne organizácie). Pojem súkromné neziskové organizácie sa nám zdá terminologický najčistejší, vyplýva z trojsektorového členenia ekonomiky, ktoré znázorňuje obrázok:

3 Organizácie štátne súkromné (vládne) neziskové organizácie ziskové (mimovládne) neziskové organizácie Prvý sektor Druhý sektor Tretí sektor Obr. 1.1: Členenie organizácií Prameň: Vlastné spracovanie. Ako súkromné neziskové organizácie na Slovensku rozumieme nasledovné právne formy: - občianske združenia, - nadácie, - neinvestičné fondy, - neziskové organizácie poskytujúce všeobecne-prospešné služby. K týmto sa niekedy radia aj iné organizácie, ktoré majú osobité postavenie, napr. Slovenský červený kríž, subjekty výskumu a vývoja, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti. Ako metódu primárneho výskumu sme vybrali štruktúrovaný dotazník kvôli nízkym nákladom, anonymite respondenta a najmenej vynútenej forme zberu dát. Dotazníkom sme oslovili 500 súkromných neziskových organizácií zo základného súboru. Nakoľko súkromných neziskových organizácií je veľký počet, ako kritérium pre základný súbor sme zvolili aktívnosť neziskovej organizácie. Aktívnosť neziskových organizácií býva posudzovaná podľa toho, či organizácie žiadajú o 2% z dane (predpokladá sa, že keď organizácia vyvinie námahu na registráciu u notára a propagovanie svojich činností, aby 2 % z dane získala, je aktívna). Z 500 oslovených SNO dotazník vyplnilo 136 organizácií, čím sme získali výberový súbor v nasledovnej štruktúre: Právna forma Absolútny Relatívny počet počet Občianske združenia % Nadácie 4 3% Neinvestičný fond 2 1% Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby 9 7% Iné 4 3% Celkom % Tab. 2.2: Výberový súbor

4 2. Zdroje financovania súkromných neziskových organizácií V úvode výskumu sme zisťovali, ktoré zdroje a formy financovania SNO využívajú. Viac ako 85% organizácií využíva viacero zdrojov, 14,69% organizácii sa spolieha na jeden zdroj a nediverzifikuje svoj príjem. Je logické, že najviac zastúpenú formu predstavujú 2% z dane z príjmov, nakoľko registrácia na príjem 2 % z dane bola podmienkou pre výber základného súboru. Z výsledkov výskumu vyplýva, že 91,61% využíva 2% z dane ako formu financovania. To, že táto forma nemá 100 percentné zastúpenie môže byť spôsobené časovým nesúladom databáza registrovaných organizácií na 2 % z dane je za rok 2010, výskum bol realizovaný v roku 2011, teda organizácie, ktoré sa registrovali na 2% z dane za rok 2010, už nemusia túto možnosť využiť v roku Nesúlad nie je možné odstrániť, databáza je k dispozícii vždy za uplynulý kalendárny rok. Druhým najčastejšie zastúpeným zdrojom sú súkromné zdroje, či už od jednotlivcov alebo od podnikov (60,14%), takmer vyrovnané zastúpenie majú granty (45,45%) a verejné zdroje vo forme dotácií od štátu či obce (41,96%). Zahraničné zdroje sú zastúpené len v miere 12,59%, čo potvrdzuje fakt, že zahraniční donori presúvajú svoje financie do menej rozvinutých krajín východnej Európy a SNO sa nespoliehajú na zahraničné nadácie ako hlavný zdroj finančných prostriedkov. Najmenej využívané sú štátne zdroje vo forme štátnych/verejných zakázok (4,2%), čo môže nasvedčovať, že na Slovensku ešte neboli vytvorené vhodné podmienky k tomu, aby verejné statky boli vo väčšej miere poskytované SNO. 25,17% organizácií uviedlo možnosť iné, ktoré buď bližšie nešpecifikovali alebo uviedli konkrétny spôsob financovania ako napr. poplatky za sprostredkovanie služieb či darčekové predmety, čo vlastne predstavuje druh samofinancovania. Samofinancovanie bližšie skúmame v ďalších častiach dotazníka. 0% 20% 40% 60% 80% 100% individuálni darcovia/podniky granty štát, štátne dotácie, obecné rozpočty štátne/verejné zakázky 2% z dane z príjmov zahraničné zdroje iné Obr. 2.1: Formy financovania súkromných neziskových organizácií Z uvedených foriem financovania vidíme, že sú zastúpené všetky zdroje financovania SNO naznačené v úvode. V štruktúre zdrojov dominujú súkromné a individuálne zdroje, výrazne zastúpené je aj samofinancovanie a verejné zdroje. V ďalšej časti príspevku sa budeme bližšie venovať práve samofinancujúcim aktivitám, faktorom, ktoré ovplyvňujú využívanie tohto zdroja, ako aj možným problémom a rizikám spojených so samofinancovaním. Skladbu štruktúry zdrojov možno znázorniť nasledovne:

5 štát, štátne dotácie, obecné rozpočty štátne/verejné zakázky individuálni darcovia/podniky granty 2% z dane z príjmov členské poplatky predaj vlastných výrobkov predaj vlastných služieb prenájom hmotného majetku prenájom nehmotného majetku zhodnocovanie investícií zahraničné zdroje 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% Štátne/verejné zdroje Súkromné /individuálne zdroje Obr. 2.2: Zdroje financovania súkromných neziskových organizácií Samofinancovanie Zahraničné zdroje 2.1 Samofinancovanie ako zdroj financovania súkromných neziskových organizácií Samofinancovanie neziskových organizácií nie je ešte ani v súčasnosti jasne definovaný pojem. Z užšieho hľadiska môžeme samofinancovanie chápať ako podnikateľskú či inú hospodársku činnosť organizácie, zo širšieho hľadiska samofinancovanie definujeme ako akúkoľvek diverzifikáciu zdrojov organizácie. S prihliadnutím na vyššie uvedené môžeme samofinancovanie neziskových organizácií označiť ako činnosti, ktoré vytvárajú rôzne príjmy organizácií, okrem grantových príjmov (Šebo, 2002). Samofinancovanie alebo podnikanie neziskových organizácií znamená vstup na podnikateľský trh s ponukou služieb, resp. produktov (Kuvíková, 2004). Jednotlivé formy samofinancovania boli medzi respondentmi zastúpené nasledovne: 0% 10%20%30%40%50%60%70% členské poplatky 61,54% predaj vlastných výrobkov 16,78% predaj vlastných služieb 41,26% prenájom hmotného majetku prenájom nehmotného majetku zhodnocovanie investícií žiadne z uvedených 11,19% 4,20% 7,69% 13,99% Obr : Formy samofinancovania súkromných neziskových organizácií

6 Graf ukazuje, že najviac zastúpené sú formy členských poplatkov (61,54%) a poplatky za predaj vlastných služieb (41,26%) Takmer 14% oslovených organizácií nevyužíva samofinancovanie vôbec. Skúmali sme, či využívanie samofinancovania je ovplyvnené faktormi ako právna forma organizácie, predmet činnosti a dĺžka existencie. Chí-kvadrát test (tab ) preukázal, že neexistuje závislosť medzi právnou formou súkromnej neziskovej organizácie a využívaním samofinancovania. Znamená to, že uvedené výsledky týkajúce sa uplatňovania samofinancovania platia pre každú z existujúcich právnych foriem, nie je nutné skúmať ich osobitne. Výsledok nepriamo nadväzuje na výskum Vacekovej (2009), ktorá na vzorke 62 respondentov preukázala, že neexistuje závislosť medzi právnou formou mimovládnej organizácie a zdrojmi jej financovania. Chi-Square Tests Value df Asymp. Sig. (2-sided) Pearson Chi-Square 10,859 a 12,541 Likelihood Ratio 13,430 12,339 Linear-by-Linear,113 1,737 Association N of Valid Cases 136 Tabuľka 2.1.1: Test závislosti uplatňovania samofinancujúcich aktivít od právnej formy. Podľa predmetu činnosti boli súkromné neziskové organizácie, ktoré vyplnili dotazníky, zastúpené v pomere: 3% 15% 18% školstvo, vzdelávanie 24% 20% 13% 7% sociálne služby zdravotníctvo kultúra šport životné prostredie iné Obr : Hlavný predmet činnosti súkromných neziskových organizácií Najviac zapojených organizácií pôsobí v oblasti športu (23,78%), kultúry (19,58%) a vzdelávania (18,18%). Vyše 15% organizácií (15,38%) uviedlo ako predmet činností iné, kde vypísali možnosti ako rozvoj a humanitárna pomoc, sociálnoprávna ochrana, obhajoba práv občanov a záujmovej činnosti, duchovný rozvoj, práca s mládežou či organizácia kultúrno-spoločenských podujatí a využívanie voľného času.

7 Závislosť medzi predmetom činnosti a uplatňovaním samofinancovania sme overili exaktným Monte-Carlo testom, kde hodnota Cramerovho V-koeficientu dokázala stredne silnú závislosť (tab ). Znamená to, že existujú rozdiely pri uplatňovaní samofinancovania v závislosti na predmete činnosti, teda záleží, v akej oblasti SNO pôsobí, ak chce využívať samofinancovanie ako zdroj príjmov. Nominal by Nominal Monte Carlo Sig. Approx. 99% Confidence Interval Value Sig. Sig. Lower Bound Upper Bound Phi,469,038,036 a,032,041 Cramer's V,271,038,036 a,032,041 N of Valid Cases 136 Tabuľka 2.1.2: Test závislosti uplatňovania samofinancujúcich aktivít od predmetu činnosti Posledným testovacím kritériom bola dĺžka existencie SNO (vek organizácie). Medzi vekom organizácie a dĺžkou využívania samofinancovania existuje stredne silná priama závislosť, ako to potvrdil Spearmanov korelačný koeficient (tab ). Potvrdzuje to teda logický predpoklad, že čím je organizácia staršia, tým dlhšie uplatňuje samofinancujúce aktivity. Výsledok opäť nepriamo nadväzuje na výskum Vacekovej (2009), ktorá uvádza, že dĺžka existencie mimovládnych organizácií a ich skúsenosti s pôsobením na trhu majú vplyv na získavanie finančných prostriedkov z jednotlivých zdrojov. OT9 OT5 Spearman's rho OT9 Correlation Coefficient 1,000,418 Sig. (2-tailed).,000 N OT5 Correlation Coefficient,418 1,000 Sig. (2-tailed),000. N Tabuľka 2.1.3: Test závislosti dĺžky uplatňovania samofinancujúcich aktivít od dĺžky existencie Dĺžku využívania samofinancovania v jednotlivých organizáciách podľa dĺžky ich existencie zhŕňame v tabuľke 2.1.4, nakoľko sa nám ako zaujímavý zdá fakt, že aj organizácie, ktoré sú mladšie ako 5 rokov, využívajú samofinancovanie, čo by mohlo svedčiť o tom, že aj mladé organizácie si uvedomujú potrebu diverzifikácie zdrojov a skúšajú formy samofinancovania. Dĺžka existencie Dĺžka využívania samofinancovania nevyužívam do 5 rokov rokov rokov 10 viac ako 20 rokov 2 1 rok rokov viac ako 5 rokov Tabuľka 2.1.4: Počet organizácií podľa dĺžky využívania samofinancovania a podľa dĺžky existencie organizácie

8 Vstup súkromných neziskových organizácií na podnikateľský trh so sebou prináša problémy, ktoré súkromné neziskové organizácie definujú nasledovne (škálové hodnotenie: 1 = veľmi závažný problém; 2 = závažný problém; 3 = menej závažný problém; 4 = nezávažný problém; 5 = neviem posúdiť): Ukazovateľ / Problémy a) b) c) d) e) Priemer 1,81 2,11 2,34 2,44 0,21 Medián 2,00 2,00 2,00 2,00 0,00 Štandardná odchýlka 1,143 1,229 1,187 1,168 0,577 Minimum Maximum Tabuľka 2.1.5: Problémy financovania SNO podnikateľskými aktivitami Prameň: Vaceková, G. Problémy viaczdrojového financovania mimovládnych organizácií. In: Ekonomika a spoločnosť, roč. 10, č. 1, a) zraniteľnosť organizácie pri prílišnej a jednostrannej závislosti financovania od úspešnosti pôsobenia na trhu či iných foriem samofinancovania (priemerná dôležitosť 1,81 ± 1,143), b) potenciálne riziko, že organizácia zabudne na svoje poslanie a tvorba zisku sa dostane na popredné miesto (priemerná dôležitosť 2,11 ± 1,229), c) silná konkurencia súkromného sektora (priemerná dôležitosť 2,34 ± 1,187), d) organizácia môže preceniť svoje schopnosti a kapacity rozvíjať samofinancujúce aktivity (priemerná dôležitosť 2,44 ± 1,168), e) ako iné problémy uviedli respondenti napr. obmedzené zákonné možnosti samofinancovania, vysoké riziko možnosti zneužívania samofinancovania, legislatívnu bariéru neumožňujúcu alebo veľmi okliešťujúcu podnikanie niektorých typov neziskových organizácií (napríklad nadácií), nejasné vysvetľovanie predpisov o financovaní mimovládnych organizácií, chýbajúci kapitál a znalosti,, neexistencia "kultúry podpory tretieho sektora" formou kúpy výrobkov či služieb. (Vaceková, 2009). V našom výskume sme sa pýtali, či SNO považujú samofinancujúce aktivity za komerčné, ktoré odvádzajú pozornosť od predmetu činnosti organizácie. Viac ako 86% organizácií uviedlo odpoveď nie, 11% organizácií si myslí, že samofinancovanie je komerčná aktivita, ktorá odpútava od poslania a predmetu činnosti. Štyri organizácie (2,94%) uviedli, že nevedia posúdiť, pretože to závisí od ďalších faktorov ako napr. od právnej formy organizácie. Môžeme povedať, že problém potenciálneho rizika, že organizácia zabudne na svoje poslanie a tvorba zisku sa dostane na popredné miesto, ktorý bol považovaný za závažný (dôležitosť 2,11) vo výskume z roku 2009 už stráca na dôležitosti Prevažná väčšina oslovených si v súčasnosti myslí, že samofinancovanie neodvádza pozornosť od predmetu činnosti a napĺňania poslania. Záver V súčasnosti súkromné neziskové organizácie predstavujú partnera verejnému sektoru a súkromnému ziskovému sektoru. Ponúkajú množstvo statkov či služieb, o ktoré nemá záujem ani jeden z dvoch sektorov, pretože ide o služby neprinášajúce zisk. Odoberajú povinnosti vlády, ktorá by inak musela tieto služby zabezpečiť. To, že tieto organizácie netvoria zisk, neznamená, že nepotrebujú finančné a materiálne zabezpečenie pre svoju existenciu.

9 Súkromné neziskové organizácie sa už nespoliehajú iba na dotačnú pomoc štátu, ako to robili za čias bývalého režimu, ale intenzívne hľadajú alternatívne spôsoby financovania a diverzifikujú štruktúru svojich príjmov. Získajú tak nezávislosť od jedného zdroja, čím sa posilní finančná stabilita a v konečnom dôsledku aj ich trvalá udržateľnosť. Prezentované výsledky sú súčasťou primárneho výskumu samofinancovania súkromných neziskových organizácií. Obsahovo je výskum zameraný na identifikáciu rôznych zdrojov a foriem financovania súkromných SNO, s dôrazom na samofinancovanie, ktorá na rozdiel od klasických zdrojov financovania prináša najvyššiu mieru nezávislosti pri samofinancovaní nevzniká požiadavka na prezentovanie výstupov donorom. Taktiež, donori nie sú ochotní hradiť 100 % nákladov konkrétneho projektu, a vždy je potrebné hľadať doplnkové zdroje na vykrývanie finančných potrieb, čo pri samofinancovaní odpadá. Konštatujeme teda, že čím je vyššia miera samofinancovania, tým vyššia je miera nezávislosti organizácie. Príspevok poukazuje na to, že slovenské súkromné neziskové organizácie diverzifikujú svoje zdroje a kladne sa stavajú k možnosti využívať samofinancujúce aktivity. Samofinancovanie sa chápe ako jedna z možných ciest k finančnej stabilite neziskových organizácií a tým aj trvalej udržateľnosti neziskových organizácií. Literatúra BELEJOVÁ, M Súčasný stav financovania MVO zo štátnych zdrojov na Slovensku. Bratislava: SAIA SCTS, ISBN KUVÍKOVÁ, H Neziskové organizácie v Európskej únii. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, ISBN MAJDÚCHOVA, H. A KOL Neziskové organizácie. BRATISLAVA : SPRINT, ISBN MARČEK, E Financovanie neziskového sektora po roku Dostupné na internete: MARČEK, E Financovanie mimovládnych neziskových organizácií z verejných zdrojov. Dostupné na internete: NEUBAUEROVÁ, E Alternatívne spôsoby financovania aktivít neziskových organizácií v Slovenskej republike. In: Účtovníctvo, audítorstvo, daňovníctvo, 2000, s ŠEBO, J Teoretické aspekty financovania neziskových organizácií. In: Národohospodářský obzor. Brno: ESF MU Brno, OPF SU Karviná. 2002, s ISSN VACEKOVÁ, G. Financovanie mimovládnych neziskových organizácií na Slovensku. In Scientia Iuventa: Zborník abstraktov z medzinárodnej vedeckej konferencie Banská Bystrica: EF UMB, ISSN S VACEKOVÁ, G. Diverzifikácia finančných zdrojov v neziskových organizáciách. In: E+M Ekonomie a manažment, roč. 12, č. 4. Liberec: Technická univerzita v Liberci, S ISSN VACEKOVÁ, G. Problémy viaczdrojového financovania mimovládnych organizácií. In: Ekonomika a spoločnosť, roč. 10, č. 1. Banská Bystrica: EF UMB, S ISSN