Vstup do EÚ výhody a rizika, jejich zhodnocení

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha Vstup do EÚ výhody a rizika, jejich zhodnocení Diplomová práce Radovan Kolibáš Duben, 2012

2 Bankovní institut vysoká škola Praha Katedra Bankovnictví a pojištovnictví Vstup do EÚ výhody a rizika, jejich zhodnocení Diplomová práce Autor: Radovan Kolibáš Finance Vedoucí práce: Ing. Jan Krajíček Praha Duben, 2012

3 Bankovní institut vysoká škola Praha Katedra Bankovníctva a poisťovníctva Vstup do EÚ výhody a rizika, ich zhodnotenie Diplomová práca Autor: Radovan Kolibáš Financie Vedúci práce: Ing. Jan Krajíček Praha Apríl, 2012

4 Prehlásenie Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu spracoval samostatne a v zozname som uviedol všetku pouţitú literatúru. Svojim podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická podoba práce je identická s jej tlačenou verziou, som oboznámený so skutočnosťou, ţe práca sa bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.... V Bratislave, dňa Radovan Kolibáš

5 Poďakovanie: Chcel by som týmto spôsobom poďakovať pánovi Ing. Janu Krajíčkovi za konzultácie, odborné rady a pomoc pri vypracovávaní tejto diplomovej práce.

6 Anotácia: Diplomová práca má za cieľ popísať a zhodnotiť výhody a riziká vstupu a členstva štátov do Európskej únie. V tejto práci som zosumarizoval Európsku integráciu, dôvody pre jej vznik a pozíciu jednotlivých zakladajúcich členských štátov. Popísal som prístupový proces, jednotlivé prístupové kolá a časti hospodárskej politiky Európskej únie. Zameral som sa na zhodnotenie výhod a rizík vstupu pre Slovenskú republiku a ich porovnanie s Českou republikou. Kľúčové slová: Vstup do Európskej únie, výhody, rizika, Slovenská republika, Česká republika Annotation: This thesis aims to describe and evaluate benefits and risks of entry and membership of the countries to the European Union. In this paper I summarized European integration, the reasons for its formation and position of the founding Member States. I have described accesion process, individual access rounds and parts of economic policy of the European Union. I focus on the evaluation of benefits and risks of entry for the Slovak Republic and its comparison with Czech republic. Keywords: Joining the European Union, benefits, risks, Slovak Republic, Czech Republic

7 Obsah Úvod Vznik EÚ a zakladajúce členské štáty European Recovery Program (Európsky program obnovy) Európska integrácia Schumanov plán Single European Act (Jednotný európsky akt) Maastrichtská zmluva Amsterdamská zmluva Zmluva o ústave pre Európu Proces rozširovania Proces rozširovania Prvé rozšírenie Veľká Británia, Dánsko a Írsko Druhé rozšírenie Grécko, Španielsko a Portugalsko Tretie rozšírenie Fínsko, Švédsko a Rakúsko Štvrté rozšírenie Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko Rozšírenie o Bulharsko, Rumunsko a ďalšie kandidátske krajiny Hospodárska politika Európskej Únie Ochrana hospodárskej súťaţe Pravidlá pre podnikateľské subjekty Pravidlá pre pomoc poskytovanú štátom Politika poľnohospodárstva a rybného hospodárstva Dopravná politika

8 3.4 Zahraničná a bezpečnostná politika Jednotná menová politika Štrukturálna politika Sociálna politika Rozpočtová politika Priemyselná politika Podpora výskumu a technologického rozvoja Vstup Slovenskej Republiky do EÚ Makroekonomická pozícia SR pri vstupe do EÚ Stav nezamestnanosti Menové prostredie a finančné trhy Vstup Českej Republiky do EÚ Makroekonomická pozícia ČR pri vstupe do EÚ Stav nezamestnanosti Porovnanie SR a ČR Výhody zavedenia eura Nevýhody zavedenia eura Výhody a rizika vstupu do EÚ Výhody vstupu do EÚ Riziká a nevýhody vstupu do EÚ Záver Bibliografia Zoznam tabuliek Zoznam grafov Zoznam skratiek

9 Úvod Európska únia sa začala formovať s cieľom zabezpečiť mier, hospodársku spoluprácu, dôstojnú ţivotnú úroveň a ľudské práva pre obyvateľov Európy. Integrácia jednotlivých členských štátov je proces, pomocou ktorého sa tieto ciele napĺňajú. Zakladajúce štáty Európskeho hospodárskeho spoločenstva tento proces odštartovali a dnešná podoba Európskej únie je jeho výsledkom. Proces rozširovania Európskej únie je prítomný od jej vzniku rovnako ako rozširovanie jej kompetencií. Členské krajiny spoločne vytvárajú pravidlá Únie a podmienky vstupu pre kandidátske krajiny. Slovenská a Česká republika sa v predvstupovom procese riadili kodanskými kritériami. Po stabilizácii politického prostredia, zvládnutí prechodu na trhovú ekonomiku a vytvorení podmienok pre uplatňovanie európskej legislatívy sa v roku 2004 stali členmi únie. V tomto období uţ Európska únia v záujme napĺňania svojich cieľov výrazne ovplyvňuje hospodársku politiku členských štátov. Cieľom mojej práce je popísať a zhodnotiť vplyv vstupu a členstva v únii na Slovenskú republiku a zároveň porovnať s Českou republikou. Európska únia riadi svoju hospodársku politiku nástrojmi čiastkových politík, ktorými ovplyvňuje národné hospodárstva členských krajín. Vydávaním, smerníc, noriem, odporúčaní a zmlúv sa zameriava a mení správanie domácností, firiem a vládnych inštitúcií v ekonomike. Preto som sa rozhodol tieto čiastkové politiky rozdeliť a popísať. Ich kompetencie, nástroje a ciele sa líšia, ale synergicky pôsobia na celú hospodársku politiku. Porovnal som Slovenskú a Českú republiku a ich predvstupovú situáciu. Pokúsil som sa identifikovať rozdiely v ich ekonomikách pomocou makroekonomických ukazovateľov. Následne som hodnotil aký vplyv má vstup do Európskej únie na hrubý domáci produkt, nezamestnanosť, infláciu, zahraničný obchod či prílev priamych zahraničných investícií. 7

10 Podstatná odlišnosť v stupni integrácie Slovenska a Českej republiky je prijatie eura. Slovenská republika pouţíva euro ako svoju národnú menu a preto som popísal výhody a riziká spojené s jeho prijatím. V ďalšej kapitole som zhodnotil výhody spojené so vstupom do Európskej únie. Posledná kapitola je o rizikách, ktoré prináša členstvo v únii. Popísanie, porovnanie a zhodnotenie výhod a rizík vstupu do Európskej únie je problematika, ktorá si vyţaduje viacero uhlov pohľadu. Nariadenia a rozhodnutia, ktoré sú prezentované ako všeobecne prospešné môţu zhoršiť podmienky pre existenciu mnohých subjektov v rámci únie. Opatrenia, ktoré z krátkodobého hľadiska pôsobia negatívne, môţu mať pre budúci rozvoj spoločenstva kľúčový význam. Preto nie je mojim cieľom dospieť k záveru, či je vstup do Európskej únie pozitívom alebo negatívom. V mojej práci sa snaţím objektívne zhodnotiť dopady vstupu a členstva. 8

11 1 Vznik EÚ a zakladajúce členské štáty Po druhej svetovej vojne boli európske štáty oslabené a ich vlády si uvedomovali potrebu spolupráce pre zabezpečenie mieru, hospodárskeho rastu a vplyvu v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Na starom kontinente začal prevládať názor, ţe štáty preferujúce protekcionizmus a klasické národné hodnoty sú pre prosperitu Európy brzdou a potenciálne aj hrozbou. Rastúci vplyv Sovietskeho zväzu a jeho vojenský potenciál tieţ predstavoval hrozbu pre rozdrobenú Európu. Vysoké clá a hospodárske obmedzenia medzi samotnými štátmi brzdili hospodársky rast celej Európy, ktorá potrebovala zabezpečiť základné ţivotné potreby pre svoje obyvateľstvo. Hlavnými dôvodmi pre európsku integráciu bolo teda zabezpečenie mieru, hospodárskeho rastu a potrieb obyvateľov Európy. V Európe nebude mier, ak sa štáty obnovia na základe národnej suverenity so všetkým, čo táto suverenita zahrnuje, pokiaľ ide o prestíţnych politikov a ekonomický protekcionizmus. Ak európske národy opäť zaujmú defenzívne postavenie, opäť budú potrebné obrovské armády. Jean Monnet septembra 1946 Winston Churchill vyzval v prejave v Zurichu na vytvorenie určitého druhu Spojených štátov európskych. Jeho predstava bola únia pod spoločným vedením Nemecka a Francúzska, do ktorej by sa mohli dobrovoľne zapojiť ostatné európske štáty. Ďalším impulzom bolo zaloţenie Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu OEEC, ktorá vznikla na základe Marshallovho plánu. Z OEEC sa stala organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD. Prvým krokom pri znovuzrodení európskej rodiny musí byť partnerstvo medzi Francúzskom a Nemeckom. Jedine tak bude Francúzsko schopné obnoviť svoje morálne vedenie Európy. Winston Churchill BRACJUN, A.; Hospodárska politika Európskej Únie. Bratislava : Sprint, 2008 : Prvé vydanie. ISBN s.5 2 BRACJUN, A.; Hospodárska politika Európskej Únie. Bratislava : Sprint, 2008 : Prvé vydanie. ISBN s.5 9

12 História ukázala, ţe Európu nemoţno zjednotiť násilím a po strate vedúceho postavenia Európy vo svete bol jej vývoj úzko spätý so záujmami Spojených štátov amerických. Európsky integračný proces vznikol počas studenej vojny a bol reakciou na vojenskú a politickú hrozbu Sovietskeho zväzu. 1.1 European Recovery Program (Európsky program obnovy) Program známy aj ako Marshallov plán bol program vtedajšieho ministra zahraničných vecí USA a bývalého generála Georga Marshalla pre obnovu vojnou zničenej Európy, ktorý predstavil na Harvardskej Univerzite v roku Mal dva hlavné dôvody, pričom jeden bol humanitárny a druhý strategický. Spočíval v poskytnutí humanitárnej a ekonomickej pomoci západnej Európe. Američania potrebovali udrţať a posilniť svoju pozíciu voči Sovietskemu zväzu a zjednotená Európa ako ich partner mala v tomto smere veľký význam. Pre ekonomiku USA to taktieţ znamenalo potenciál otvorenia nového veľkého trhu. V čase kreovania Marshallovho plánu sa západoeurópske krajiny snaţili spolupracovať, aby vylúčili potenciálne riziká vyplývajúce zo snáh niektorých národných štátov postupovať samostatne. Základy spolupráce boli poloţené na ľudských právach, slobode a demokracii, ktoré sa vyvinuli z kultúrneho, náboţenského a humanistického dedičstva Európy. Ich napĺňanie spočívalo v: Oddelení svetskej a duchovnej moci. Právnom štáte a vlastníckych právach. Odmietaní diskriminácie. Princípe reprezentatívnej vlády. Osobných právach a ich vymoţiteľnosti. 1.2 Európska integrácia Integrácia je proces postupného vzájomného prepájania jednotlivých štátov a prehlbovania závislosti medzi nimi. Postupnou transformáciou pôvodných štruktúr na lepšiu úroveň je moţné dosiahnuť lepšiu ţivotnú úroveň, vyšší hospodársky rast a celkové sociálne a ekonomické blaho spoločnosti. 10

13 Integráciu môţeme rozdeliť na : Negatívnu integráciu odstraňovanie pôvodných bariér (clá, kvóty a pod.). Pozitívnu integráciu vytváranie nástrojov a inštitúcií pre prehlbovanie integrácie. Vertikálnu integráciu v smere technologického reťazca. Horizontálnu integráciu v rovnakom alebo substitučnom odbore. Hospodársku integráciu odstraňovanie bariér, ktoré sťaţujú obchodné styky. Mikroekonomická integrácia prepojenie aktivít hospodárskych subjektov. Makroekonomická integrácia dohody jednotlivých štátov. 3 Európska integrácia je hospodársko politická, ktorej podstatou je prenos časti štátnej suverenity z členských štátov na spoločne vytvorené nadnárodné inštitúcie. Na Haagskom kongrese v roku 1948 vznikla Únia európskych federalistov. Toto hnutie nebolo jednotné, pretoţe unionisti a federalisti mali rozdielne názory na spôsob zjednocovania Európy. Federalisti zastúpení Nemeckom a štátmi kontinentálnej Európy sa usilovali o integráciu smerujúcu k jednotnej Európe a vytvorenie hospodárskej a menovej únie, čo malo byť cestou k vytvoreniu politickej únie v oblasti zahraničnej politiky a obrany. Unionisti zastúpení Veľkou Britániou s podporou škandinávskych krajín sa zameriavali na vytvorenie zóny voľného obchodu a medzivládnu spoluprácu pri zachovaní suverenity členských štátov. Politická deklarácia, na ktorej sa dohodli, poţadovala politickú a hospodársku úniu s presunom obmedzenej časti suverenity. Rada Európy vznikla keď vstúpila do platnosti zmluva podpísaná v Londýne. Zakladajúcimi štátmi boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nórsko, Veľká Británia, Švédsko a Taliansko. Tieto štáty sa zaviazali chrániť ľudské práva a základné slobody. 3 BRACJUN, A.; Hospodárska politika Európskej Únie. Bratislava : Sprint, 2008 : Prvé vydanie. ISBN s.21 11

14 1.2.1 Schumanov plán Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman prečítal memorandum vypracované vtedajším komisárom francúzskej vlády pre plánovanie Jeanom Monnetom. Tento dokument dostal názov Schumanov plán a 9. máj 1950 je vnímaný ako Deň Európy. Európska únia sa de facto zrodila na základe francúzskych politických záujmov. Na základe Schumanovho plánu podpísali Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko zmluvu o Európskom spoločenstve uhlia a ocele, tzv. ESUO známeho tieţ ako montánna únia. Memorandum bol dokument vyzývajúci na uzmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom. ESUO so sídlom v Luxemburgu od 23. júla 1952 kontrolovalo a plánovalo vyuţitie priemyselného odvetvia, ktorého súčasťou bol aj zbrojný priemysel. Ani jedna zmluvná strana od podpisu zmluvy nemohla tajne vyrábať zbrane a ohroziť tak ostatných signatárov, čo malo byť základom pre mier v Európe. Jednalo sa o prvú supranacionálnu inštitúciu, ktorej predsedom sa stal Jean Monnet. Vznikom ESUO prvýkrát prešla jedna z oblastí politiky národných štátov do kompetencie medzinárodnej organizácie. Pôvodne Jean Monnet plánoval spoluprácu Francúzska a Veľkej Británie, ktorá by bola základom integrácie Európy. Winston Churchill a Britská vláda však dali prednosť politickým vzťahom s USA a nemali záujem o presun kompetencií obsiahnutých v zmluve o ESUO na medzinárodnú inštitúciu. Západné Nemecko bolo toho času novovzniknutým štátom. Kvôli okupácii víťaznými mocnosťami nebolo ešte suverénnym štátom, malo však veľký záujem zapojiť sa do integračného procesu. Vojnou zničená a okupovaná krajina v integrácii videla cestu ako si zabezpečiť medzinárodnú dôveryhodnosť a šancu pre zrýchlenú hospodársku obnovu. Metalurgia bola v krajinách Beneluxu hlavným priemyselným odvetvím, čiţe ich záujem o takúto dohodu je pochopiteľný. Taliansko síce nebolo významným producentom ocele, ale dovozcom áno, čo bolo dôvodom pre ich záujem sa plánu zúčastniť. V Paríţi bola podpísaná zmluva medzi Belgickom, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Luxemburskom a Holandskom o Európskom obrannom spoločenstva a na prvom zasadnutí ESUO sa šesť ministrov rozhodlo vypracovať ústavu Európskeho politického spoločenstva, alebo tzv. EPS. Cieľmi EPS mal byť rozvoj 12

15 spoločného trhu, zvyšovanie ţivotnej úrovne a rast zamestnanosti. Na ďalších rokovaniach ohľadne EPS však nedošlo k zhode a v auguste 1954 bol projekt EPS vo francúzskom národnom zhromaţdení zamietnutý. Pokles významu výroby ocele a rast významu atómovej energie naštartovali úvahy o rozšírení integračného procesu.25. marca 1957 boli podpísané Rímske zmluvy, ktorými bolo zaloţené Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Rímske zmluvy vstúpili do platnosti EHS vytvorilo úniu, ktorej cieľom v prechodnom období od 1. januára 1958 do 1. januára 1970 bolo 4 : Odstránenie ciel a kvantitatívnych obmedzení. Zavedenie spoločnej colnej tarify a spoločnej obchodnej politiky. Zrušenie prekáţok voľného pohybu osôb, sluţieb a kapitálu. Zavedenie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zavedenie spoločnej dopravnej politiky. Zaloţenie Európskeho sociálneho fondu. Zaloţenie Európskej investičnej banky. EURATOM bol zaloţený pre podporu a rozvoj jadrového priemyslu a dohľad nad jeho vyuţívaním len na mierové účely. Parlamentné zhromaţdenie ESUO a súdny dvor boli inštitúcie určené pre správu spoločenstiev, ktoré boli v roku 1958 nahradené parlamentným zhromaţdením a Európskym súdnym dvorom. Za predsedu Európskeho parlamentného zhromaţdenia bol zvolený Robert Schuman. 8. apríla 1965 boli komisie a rady ministrov troch spoločenstiev (ESUO, EHS, EURATOM) zmluvou o fúziách spojené do jednej komisie a rady ministrov s platnosťou od 1. júla Organizačne ESUO, EHS a EURATOM fungovali od roku 1967 ako jediná organizácia, avšak kaţdá z nich si ponechala svoju právnu subjektivitu. 4 Římske smlouvy. Praha : Ústav mezinárodníchvztahú 1993, s

16 1.2.2 Single European Act (Jednotný európsky akt) Novelizácia Rímskej zmluvy o EHS vo februári 1986 spojená s vybudovaním spoločného trhu. Jednotný európsky akt bol súbor opatrení zameraný na odstránenie prekáţok: Fyzických hraničné kontroly. Technických legislatívny protekcionizmus. Fiškálne rozdiely v nepriamom zdaňovaní. Ďalej sa zvýšili právomoci parlamentu, bola formálne uznaná Európska rada a do zmluvy o EHS sa vloţili nové kapitoly o spolupráci v hospodárskej a menovej politike, hospodárskej a sociálnej spolupráci, spolupráci vo výskume, vývoji technológii a ţivotnom prostredí. Snahy o vyššiu formu politickej, ekonomickej a menovej integrácie viedli k prijatiu Maastrichtskej zmluvy Maastrichtská zmluva Maastrichtská zmluva, alebo Zmluva o Európskej únii vstúpila do platnosti 1. novembra Zmluva obsahuje dve časti, Zmluvu o hospodárskej a menovej únii a Zmluvu o politickej únii. Touto zmluvou sa zaviedlo trojpilierové členenie spločenstva: 1. pilier Európske Spoločenstvá ( ES, EURATOM ) Colná únia a vnútorný trh. Poľnohospodárska politika. Štrukturálna politika. Obchodná politika. Nové a zmenené úpravy pre oblasti: Hospodárska a menová únia. Občianstvo únie. Vzdelanie a kultúra. Európska ochranná známka. Ochrana spotrebiteľa. 14

17 Zdravotníctvo. Výskum a ţivotné prostredie. Sociálna politika. Rozhodovací proces : Zmluva o ES 2. pilier Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Zahraničná politika Spolupráca, spoločné stanoviská a činnosti. Udrţanie mieru. Ľudské práva. Demokracia. Pomoc tretím krajinám. Bezpečnostná politika Bezpečnosť EÚ. Odzbrojenie. Ekonomické stránky zbrojenia. Európsky bezpečnostný poriadok. Rozhodovací proces: Spolupráca na vládnej úrovni 15

18 3. pilier Spolupráca v oblasti justície a vnútra Azylová politika. Vonkajšie hranice. Boj s obchodom a s drogami. Boj proti organizovanému zločinu. Justičná spolupráca v občianskych a trestných záleţitostiach. Policajná spolupráca. Rozhodovací proces: Spolupráca na vládnej úrovni 5 Maastrichtskou zmluvou sa členské štáty dohodli presadzovať európsku identitu tým, ţe budú voči krajinám mimo európskeho priestoru vystupovať spoločne v oblastiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zavedením občianstva únie. Občianstvo únie má byť doplnkovým k občianstvu jednotlivých členských štátov. Rozhodli sa zriadiť Európsku centrálnu banku a do zaviesť spoločnú európsku menu. V oblasti sociálnej politiky sa ES rozhodlo spoločne napĺňať Sociálnu chartu z roku Pre oblasť ţivotného prostredia a rozvoj infraštruktúry sa má vytvoriť Kohézny fond a v oblasti regionálnej politiky sa rozhodlo o zriadení výboru pre regióny a taktieţ bolo naplánované vytvoriť inštitúciu ombudsmana Amsterdamská zmluva Od 1. mája 1999 vstúpila do platnosti Amsterdamská zmluva, ktorá legislatívne upravovala proces európskeho zjednocovania. Amsterdamská zmluva je revíziou Maastrichtskej zmluvy, ktorá upravuje kaţdý z jej troch pilierov. Členské štáty si v tejto zmluve dali štyri hlavné ciele. 5 SCHROTTER, H.; Aktuální slovník Evropskéunie : politika, hospodářství, dejiny a kultura. Prekl. Řeţábek. Praha: Brána Kniţní klub, ISBN s

19 Prvým cieľom je zvyšovanie zamestnanosti a dodrţiavanie a ochrana práv občanov. Bol vytvorený Výbor pre zamestnanosť, ktorý sa zameriaval na koordináciu národných politík zamestnanosti s európskou stratégiou. V sociálnej oblasti legislatíva uţ umoţňovala a zabezpečovala voľný pohyb pracovných síl, ochranu zdravia, bezpečnosť na pracovisku a rovnosť medzi pohlaviami, bola zdôraznené princípy rešpektovania ľudských práv, základných slobôd a nezákonnosti diskriminácie kvôli pohlaviu, rase, etnickému pôvodu, náboţenstvu, veku alebo sexuálnej orientácii. Boli posilnené tieţ práva spotrebiteľa, práva na ochranu zdravia a práva o prístupu k informáciám. Druhým cieľom je odstránenie prekáţok brániacim voľnému pohybu a posilnenie bezpečnosti. Amsterdamská zmluva upravuje pravidlá a podmienky: Vízovej politiky. Vydávanie povolení k pobytu imigrantom. Azylovej politiky. Vzájomnej právnej pomoci v kriminálnych prípadoch. Spolupráce v boji proti terorizmu. Spolupráce v boji proti organizovanému zločinu, drogovej trestnej činnosti, obchodu so zbraňami, medzinárodných podvodov a korupcie. Tretím cieľom bolo posilnenie jednotného vystupovania EÚ v oblastiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zrušením podmienky jednomyseľného rozhodnutia Rady ministrov, čím bola posilnená pruţnosť a rozhodovacia schopnosť Rady. Rozhodnutia môţu byť prijaté väčšinou a štát, ktorý s rozhodnutím nesúhlasí môţe na realizácii absentovať. Štvrtým cieľom bolo zefektívniť inštitucionálnu štruktúru EÚ: Zosilnením postavenia prezidenta Európskej komisie. Vyuţívaním kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní v Rade ministrov. Koncepciou viacrýchlostnej integrácie. Zmluva z Nice priniesla nové rozdelenie hlasov v Rade Európy, v Komisii a prerozdelenie hlasov v Parlamente. Bola to nevyhnutnosť v súvislosti Helsinským summitom Európskej rady z roku 1999, na ktorom sa rozhodlo o rýchlom rozširovaní EÚ. 17

20 1.2.5 Zmluva o ústave pre Európu Treaty establishing the Constitution for Europe je zmluva, ktorou sa zakladá Ústava pre Európu. Tento dokument bol schválený Európskou radou Cieľom bolo vytýčiť dlhodobú stratégiu vývoja Únie a vytvoriť právny základ pre jej naplnenie. Bola kompromisom medzi poţiadavkami federalistov a unionistov, čím sa stala pre obidve vetvy nedostatočnou. Príprava zmluvy trvala niekoľko rokov. V januári 2005 bola schválená Európskym parlamentom a v máji ju v referende odmietli Francúzi a následne aj Holandsko. Lisabonská zmluva doplňuje a pozmeňuje Maasttrichtskú zmluvu a Zmluvu o zaloţení ES. Zmluva o zaloţení ES bola Lisabonskou zmluvou premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, teda Európske spoločenstvo touto zmluvou zaniká a vzniká Európska Únia. Zjednotilo sa trojpilierové členenie obsiahnuté v Maastrichtskej zmluve a Európskej Únii vzniká právna subjektivita. Lisabonská zmluva obsahuje dodatok o symboloch spoločnej príslušnosti občanov k Európskej únii a ich spojenia s ňou. Symbolmi Európskej integrácie sú, hymna Óda na radosť od Ludwiga van Beethovena, motto Zjednotení v rozmanitosti, pamätný deň 9. máj 1950 a vlajka 12 zlatých hviezd zoradených v kruhu na modrom pozadí. 18

21 2 Proces rozširovania Pre vývoj Európskej Únie je charakteristické prehlbovanie integrácie so súbeţným procesom rozširovania. Proces rozširovania sťaţuje integráciu, býva však aj argumentom pre jej ďalšie prehlbovanie. 2.1 Proces rozširovania Pri procese rozširovania musia kandidátske krajiny preukázať schopnosť plniť úlohy vyplývajúce z členstva. Pre plnenie úloh je potrebný politický, právny a technický súlad so štandardami a normami Európskej Únie. Komplexné schvaľovacie procesy zabezpečujú prijímanie nových členov so súhlasom inštitúcií EÚ, vlád členských štátov a vlád kandidátskej krajiny. Pre členstvo v Európskych spoločenstvách od ich vzniku aţ po súčasnosť existujú formálne kritériá členstva. Kritériá zaručujú dodrţiavanie štandardov a majú za úlohu odradiť tie štáty, ktoré nie sú vítané. Pre členstvo v Európskej Únii sú síce stanovené ekonomické a legislatívne podmienky, ale prijatie nových členov je politickým rozhodnutím. Aktuálne kritéria členstva v EÚ sú kodanské kritériá, ktoré boli prijaté v roku Kritériá sú nasledovné: 1. Stabilita inštitúcií zabezpečujúcich demokraciu, právny štát, dodrţiavanie ľudských práv a ochranu menšín. 2. Existencia fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám, ktoré pôsobia v rámci Únie. 3. Schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, vrátane cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. 19

22 4. Vytvorenie podmienok pre vznik administratívnych a právnych štruktúr nutných pre efektívne uplatňovanie európskej legislatívy (doplnené v roku 1995)" 6. Rokovania o pristúpení kandidátskej krajiny sa začínajú po rozhodnutí Rady EÚ, ktoré je vyjadrené jednomyseľne po porade s Komisiou a súhlasnom vyjadrení Európskeho parlamentu. Rada rozhodne o rokovacom mandáte na úrovni ministrov a veľvyslancov o podmienkach, časovom harmonograme a implementácii platných pravidiel EÚ. Právnym základom prístupového procesu je Asociačná dohoda, ktorej cieľom je upevniť a rozšíriť ekonomické a zmluvné vzťahy medzi kandidátskou krajinou a EÚ. Nástroje procesu rozšírenia : Asociačná dohoda. Štruktúrovaný dialóg. Príprava na začlenenie do vnútorného trhu Únie. Finančná pomoc EÚ. Komisia pred začatím rokovaní s členským štátom skúma pripravenosť krajiny na vstup v jednotlivých kapitolách, tzv. screening. Ide o identifikáciu tých prístupových kapitol, tzv. acquis communauitaire, ktoré kandidátska krajina musí zosúladiť s EÚ. Komisia následne podá správu o screeningu Rade EÚ, v ktorej sú obsiahnuté počiatočné hodnotiace kritériá. V prípade ak kandidátska krajina dosahuje pokročilú pripravenosť, Komisia môţe odporučiť otvorenie rokovaní a stanoviť konečné hodnotiace kritériá. Kandidátska krajina následne predloţí svoju rokovaciu pozíciu, Rada príjme spoločnú pozíciu a následne sa začínajú rokovania. Rokovania prebiehajú s kaţdou krajinou osobitne v závislosti na rýchlosti implementácie jednotlivých reforiem a zosúladenia zákonov so zákonmi EÚ. Kandidátska krajina vypracováva akčný plán, ktorý je harmonogramom pre plnenie vymedzených oblastí zo strany EÚ. Dohody o negociačných kapitolách medzi EÚ a kandidátskou krajinou sú základom zmluvy o pristúpení. Po podpise zmluvy o pristúpení nasleduje ratifikačný proces, čiţe schválenie v parlamentoch všetkých členských krajín, v Európskom parlamente a parlamente pristupujúcej krajiny. 6 BRACJUN, A.; Hospodárska politika Európskej Únie. Bratislava: Sprint, 2008 : Prvé vydanie. ISBN s

23 Tabuľka č. 1 Trvanie prístupového procesu ţiadateľov o členstvo v ES/EÚ Ţiadateľ o členstvo v ES/EÚ Termín podania ţiadosti o členstvo Termín pripojenia do ES/EÚ Írsko júl 1961 január 1973 Dánsko august 1961 január 1973 Veľká Británia august 1961 január 1973 Grécko jún 1975 január 1981 Portugalsko marec 1977 január 1986 Španielsko júl 1977 január 1986 NDR zjednotením Nemecka október 1990 Rakúsko júl 1989 január 1995 Cyprus júl 1990 máj 2004 Malta júl 1990 máj 2004 Švédsko júl 1991 január 1995 Fínsko marec 1992 január 1995 Maďarsko marec 1994 máj 2004 Poľsko apríl 1994 máj 2004 Slovensko jún 1995 máj 2004 Lotyšsko október 1995 máj 2004 Estónsko december 1995 máj 2004 Litva december 1995 máj 2004 Česká Republika január 1996 máj 2004 Slovinsko jún 1996 máj 2004 Rumunsko jún 1995 január 2007 Bulharsko december 1995 január 2007 Zdroj: vlastné spracovanie na základe < EU 2_.pdf>[dostupné dňa ] 21

24 2.2 Prvé rozšírenie Veľká Británia, Dánsko a Írsko Veľká Británia bola vodcom medzi krajinami pri prvom rozšírení únie. Briti videli ako krajiny začlenené do Európskeho spoločenstva profitujú vďaka vzájomnej kooperácii a chceli byť toho súčasťou. Spoločná poľnohospodárska politika síce vyvolávala u Britov obavy, pretoţe boli importérom potravín, ale vstup do ES v roku 1972 schválili. Ekonomicky sa Británia trápila a vstup do Európskeho spoločenstva mal byť pre ich ekonomiku katalyzátorom. Ropné šoky však spôsobili ešte výraznejší pokles Britského hospodárstva, nárast inflácie a mieru nezamestnanosti. Naopak zahraničný obchod zaznamenal progres vďaka posilneniu obchodnej výmeny s krajinami Európskeho spoločenstva. Uţ na jar 1974 sa Briti snaţili o prerokovanie podmienok ich členstva v Európskom Spoločenstve. Dôvodom boli ich príspevky do rozpočtu spoločenstva, ktoré sa mali po piatich rokoch zdvojnásobiť. Británia sa mala zaradiť medzi najväčších platcov do rozpočtu, pričom ich ekonomické postavenie bolo tretie najhoršie spomedzi členov spoločenstva. Európske Spoločenstvo schválilo opravný mechanizmus, ktorý zníţil výšku britských príspevkov do rozpočtu a zaviedol systém spätného vyplácania pre štáty, ktoré sa ocitnú v neprijateľnej situácii. Pre Írsko, Dánsko a Nórsko bola Veľká Británia najväčším obchodným partnerom a preto sa snaţili o spoločný vstup do ES. Nóri však v referende odmietli vstup do Európskeho spoločenstva a preto sa novými členskými štátmi v roku 1973 stali Veľká Británia, Dánsko a Írsko. 2.3 Druhé rozšírenie Grécko, Španielsko a Portugalsko Po páde autoritatívnych reţimov v Grécku, Španielsku a Portugalsku, ktoré do polovice 70-tych rokov znemoţňovali prístupové rokovania, tieto štáty prejavili záujem o členstvo v spoločenstve. Európske Spoločenstvo uţ malo na stole ţiadosti aj od Turecka, Malty a Cypru. Ţiadosť Turecka bola odloţená z dôvodu úrovne jeho rozvoja a okupácie severnej časti Cypru. Ako prvým spomedzi týchto krajín sa Európske Spoločenstvo zaoberalo kandidatúrou Grécka. Vstup Grécka uţ bol pripravený zmluvou o pridruţení. Komisia mala námietky ohľadne niektorých ekonomických kapitol a navrhla 5 ročné prechodné obdobie. V roku 1981 sa Grécko pripojilo k Spoločenstvu. Pre Portugalsko Komisia navrhla prechodné obdobie 5 aţ 10 rokov a pre Španielsko 10 rokov. Pristúpenie 22

25 Španielska znamenalo zväčšenie rozlohy Európskeho Hospodárskeho Spoločenstva o tretinu a zároveň Španielsko bolo veľkou konkurenciou pre Francúzsko, Taliansko a Grécko na komoditnom trhu s ovocím, zeleninou a vínom. Prekáţky boli odstránené organizáciou trhu s ovocím, olivovým olejom a vína. Španielsko a Portugalsko sa tak od januára 1986 stali členmi Spoločenstva. 2.4 Tretie rozšírenie Fínsko, Švédsko a Rakúsko Vznikom Európskej Únie sa naskytla príleţitosť o jej rozšírenie o štáty strednej a severnej Európy. Schválením Maastrichtskej zmluvy a vďaka rozpadu východného bloku, odpadlo mnoho prekáţok pre vstup viacerých štátov. Ako prvé podalo prihlášku Rakúsko nasledované Švédskom, Fínskom, Švajčiarskom a Nórskom. Švajčiarsko následne prihlášku stiahlo a Island kandidatúru odmietol. Rokovania s kandidátskymi krajinami prebiehali v krátkom čase, ich výsledkom bol kompromis o blokujúcej menšine v Rade ministrov. Rakúsko v rokovaniach dosiahlo obmedzenie kamiónovej dopravy na jeho území, Švédsko zvýšenie dávok pre svoje poľnohospodárstvo, Fínsko komunitárnu pomoc a predĺţenie dotácií pre svoje poľnohospodárstvo. V roku 1995 sa Európska Únia rozšírila o Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Fínsko a Rakúsko sa stali aj členmi eurozóny, Švédsko ostalo pri svojej korune. Nórsko bolo tieţ pripravené na vstup, avšak jeho občania odmietli vstup v referende. Týmto rozšírením sa počet členov Európskej Únie zvýšil na Štvrté rozšírenie Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko Členské štáty Európskej únie sa pod vedením Nemecka rozhodli rokovať s východoeurópskymi krajinami o Európskych dohodách o pridruţení k EÚ. Euro dohoda bola podpísaná s Maďarskom, Poľskom, Bulharskom, Českou republikou, Rumunskom, Slovenskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom a Slovinskom. Ekonomiky a politické inštitúcie týchto štátov vychádzali z centrálneho spôsobu ich riadenia za ţeleznou oponou, čo nekorešpondovalo s krajinami Európskej únie. Únia si uvedomovala nákladovosť a náročnosť tohto rozšírenia, preto formulovala podmienky pre vstup kandidátskym krajinám veľmi opatrne. Najsilnejším motívom tohto rozšírenia bola stabilita, bezpečnosť a sociálny pokoj v Európe ako celku aj s bývalým východným blokom. Rozhovory 23

26 o vstupe boli najprv zahájené s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Následne začala Únia rokovať s Bulharskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Rumunskom a Slovenskom. Od mája 2004 sa vstupom Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovenska a Slovinska zvýšil počet členských štátov únie na 25 a počet obyvateľov únie dosiahol pribliţne miliónov. 2.6 Rozšírenie o Bulharsko, Rumunsko a ďalšie kandidátske krajiny Bulharsko a Rumunsko nedokázali úspešne splniť Kodanské kritériá spolu s krajinami pristupujúcimi v roku Po splnení kritérií sa stali členmi únie od roku Chorvátsko poţiadalo o členstvo v roku 2003 a jej cieľom je splniť všetky kritéria a byť pripravené do na vstup v roku Chorvátsko sa tak má stať druhým štátom bývalej Juhoslávie po Slovinsku, ktoré vstúpi do Európskej Únie. Turecko poţiadalo o členstvo uţ v roku 1987, negociačné rokovania však začali aţ v roku Napriek tomu Turecko doteraz splnilo iba 13 z 33 kapitol, preto dátum jeho pričlenenia do Európskej Únie nebol doposiaľ stanovený. Ďalšími kandidátmi na pristúpenie sú Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Srbsko, Macedónsko a Island. 24

27 3 Hospodárska politika Európskej Únie V práve Európskej únie nie je povolené vykonávať spoločnú hospodársku politiku. V záujme napĺňania cieľov vytýčených v zmluvách o Európskej únii je hospodárska politika Európskej únie vykonávaná pomocou čiastkových politík. Nástrojmi týchto čiastkových politík sú ovplyvňované národné hospodárske politiky v jednotlivých štátoch. Európska únia teda riadi svoju hospodársku politiku stanovením pravidiel pre hospodárske politiky členských štátov. 3.1 Ochrana hospodárskej súťaţe Politika ochrany hospodárskej súťaţe je jednou z oblastí, kde členské štáty presunuli veľkú časť svojej suverenity na orgány Európskej únie. Únia prostredníctvom tejto politiky stanovuje pravidlá a kontroluje ich dodrţiavanie v priestore jej vnútorného trhu. Pravidlá slúţia pre ochranu zdravého konkurenčného prostredia a proti deformácii hospodárskej súťaţe na vnútornom trhu EÚ. Výkon politiky ochrany hospodárskej súťaţe spadá do kompetencií Komisie. Komisia pripravuje legislatívne návrhy, vykonáva dohľad nad hospodárskou súťaţou a prešetruje prípady porušovania pravidiel. Komisia má právo sankcionovať jednotlivcov aj firmy. Komisia nemá právo pokuty vymáhať. Sankcionovaný subjekt má právo sa odvolať. Odvolanie prešetruje Súd prvého stupňa a jeho rozhodnutie je konečné. Nosným princípom politiky ochrany hospodárskej súťaţe je zásada regulovanej slobody pohybu ekonomických faktorov umoţňujúca optimalizovať v čase a v priestore alokáciu zdrojov, nevyhnutnú podporu výskumu, technologického rozvoja a kozmického priestoru, podporu adaptácie európskeho priemyslu na globalizačné zmeny a pod. 7 7 BRACJUN, A.; Hospodárska politika Európskej Únie. Bratislava : Sprint, 2008 : Prvé vydanie. ISBN s

28 Súťaţnú politiku determinujú určité zásady formálneho a neformálneho charakteru. Tieto rozdeľujeme na: Formálne pravidlá: legislatíva ( monitoring- ex post kontrola, prevencia- ex ante kontrola, riešenie absencie pravidiel, harmonizácia pravidiel), celkové prostredie (zákony ovplyvňujúce rovnosť šancí, vymoţiteľnosť práva). Neformálne pravidlá: informovanosť verejnosti, ovplyvňovanie verejnej mienky, pestovanie súťaţnej kultúry, aktivity protimonopolnej inštitúcie, aktivity mimovládnych organizácii, aktivity asociácií spotrebiteľov a vplyv médií 8. Cieľom politiky ochrany hospodárskej súťaţe je homogenizácia podmienok voľného pohybu tovarov, sluţieb, kapitálu a osôb v rámci Únie a podpora trhových princípov. Pravidlá ochrany hospodárskej súťaţe v EÚ môţeme rozdeliť do dvoch hlavných bodov: Pravidlá pre podnikateľské subjekty 1) So spoločným trhom sú nezlučiteľné a zakazujú sa všetky dohody medzi podnikateľskými subjektmi, rozhodnutia zdruţení podnikateľských subjektov a zosúladené postupy, ktoré môţu nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo za následok vylúčenie, obmedzovanie alebo narušenie hospodárskej súťaţe na spoločnom trhu, najmä tie, ktoré: a) Priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny, alebo iné obchodné podmienky. b) Obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, trhy, technický rozvoj alebo investície. c) Rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania. d) Uplatňujú voči obchodným partnerom nerovné podmienky pri zhodných plneniach, čím ich v hospodárskej súťaţi znevýhodňujú. e) Viaţu súhlas s uzavretím zmluvy na podmienku, ţe druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí s predmetom takejto zmluvy nesúvisia. 2) Dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto článku sú neplatné. 8 VINCÚR, P.; Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava : Sprint, ISBN s

29 3) Ustanovenia odseku 1 však moţno vyhlásiť za nevzťahujúce sa na: a) Dohody alebo skupiny dohôd medzi podnikateľskými subjektmi. b) Rozhodnutia alebo skupiny zosúladených postupov, ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru, alebo k podporovaniu technického alebo hospodárskeho rozvoja, pričom poskytujú spotrebiteľom primeraný podiel na prospechu z toho vyplývajúceho a ktoré: Neukladajú dotknutým podnikateľským subjektom obmedzenia, ktoré nie sú na dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné. Neumoţňujú týmto podnikateľským subjektom vylúčiť hospodársku súťaţ vo vzťahu k podstatnej časti príslušných výrobkov Pravidlá pre pomoc poskytovanú štátom Európska Komisia stanovuje pravidlá pre pomoc poskytovanú štátom, aby prechádzala situáciám keď táto pomoc narúša hospodársku súťaţ. Vlády jednotlivých členských štátov majú tendencie poskytovať štátne podpory v prípadoch, keď sa podniky národného významu dostávajú do problémov. Zmluva z Nice definuje prípustné a neprípustné formy podpory poskytovanej štátom. 1) Ak táto zmluva neustanovuje inak, pomoci poskytované v akejkoľvek forme štátmi alebo zo štátnych prostriedkov, ktoré narúšajú alebo ohrozujú hospodársku súťaţ tým, ţe znevýhodňujú určité podnikateľské subjekty alebo výrobu určitých tovarov, sú nezlučiteľné so spoločným trhom v rozsahu, v ktorom nepriaznivo ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi. 2) So spoločným trhom sú zlučiteľné: a) Pomoci sociálnej povahy poskytované individuálnym spotrebiteľom za podmienky, ţe sa poskytujú bez diskriminácie súvisiacej s pôvodom výrobkov. b) Pomoci určené na náhrady škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami. 9 SIMAN, M.; SLAŠŤAN, M.; Zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení Zmluvy z Nice. Banská Bystrica: UMB, s

30 c) Podpory poskytované hospodárstvu určitých oblastí Nemeckej spolkovej republiky postihnutých rozdelením Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. 3) So spoločným trhom moţno povaţovať za zlučiteľné: a) Pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblasti s mimoriadne nízkou ţivotnou úrovňou alebo s vysokou nezamestnanosťou. b) Pomoci na podporu uskutočňovania významného projektu spoločného európskeho záujmu alebo na odstraňovanie váţnej poruchy v hospodárstve členského štátu. c) Pomoci na podporu rozvoja určitých činností alebo hospodárskych oblastí, pokiaľ nezhoršujú podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. d) Pomoci na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, pokiaľ nezhoršujú podmienky obchodu a hospodárskej súťaţe vo vnútri Spoločenstva v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. e) Iné druhy pomoci určené rozhodnutím Rady prijatým kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie Politika poľnohospodárstva a rybného hospodárstva Predmetom politiky poľnohospodárstva a rybného hospodárstva je aj rozvoj vidieka a lesníctvo. Agrárny trh EÚ je značne segmentovaný a diferencovaný a preto je predmetom spoločnej politiky poľnohospodárstva a rybného hospodárstva viacero izolovaných trhov s odlišnou reguláciou. Je to jediná politika EÚ, ktorá je plne integrovaná. Spoločná poľnohospodárska politika má za cieľ: Zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby, ako aj optimálneho vyuţívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily. Zabezpečovať tak primeranú ţivotnú úroveň poľnohospodárskej populácie, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve. 10 SIMAN, M.; SLAŠŤAN, M.; Zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení Zmluvy z Nice. Banská Bystrica : UMB, s

31 Stabilizovať trhy. Zaisťovať riadne zásobovanie. Zabezpečovať dodávky spotrebiteľom za primerané ceny. 11 K najdôleţitejším nástrojom trhovej regulácie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ patrí: Systém regulácie cien poľnohospodárskych produktov. Subvencie agrárneho sektora. Subvencovanie odbytu agroproduktov. Organizácia distribúcie a skladovania na úrovni členského štátu. Vytvorenie spoločných mechanizmov na stabilizáciu dovozu (cenové reštrikcie) a vývozu (cenové reštitúcie). Kofinancovanie programov rozvoja vidieka. Spoločné financovanie programov podporujúcich spotrebu niektorých produktov. Podpora poľnohospodárskeho výskumu a odborného vzdelávania 12. Spoločná politika rybolovu sa zaoberá udrţiavaním rovnováhy medzi biologickými morskými zdrojmi a mnoţstvom výlovov, ochranou morského územia Európskej Únie, ţivotnou úrovňou rybárov a ich konkurencieschopnosťou. 3.3 Dopravná politika Spoločná dopravná politika Európskej Únie harmonizuje legislatívy a plány rozvoja cestnej, ţelezničnej, leteckej, námornej a riečnej dopravy jednotlivých členských štátov. Má za úlohu zabezpečovať udrţateľnú mobilitu tovarov a osôb na území EÚ, čo je podmienkou pre hospodársky rozvoj. Legislatívne upravuje a dohliada na proces optimalizácie jednotlivých druhov dopravy a ich kombinovaného vyuţitia. 11 SIMAN, M.; SLAŠŤAN, M.; Zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení Zmluvy z Nice. Banská Bystrica : UMB, s BRACJUN,A.; Hospodárska politika Európskej Únie. Bratislava : Sprint, ISBN s.91 29

32 Dopravná politika bola obsiahnutá v Rímskych zmluvách pri zakladaní Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Dôvodom bola nevyváţenosť na trhu dopravy. Štátna ţelezničná doprava, ktorá bola monopolom mohla určovať ceny a na druhej strane cestná doprava s vysoko konkurenčným prostredím. Koncepcia dopravnej politiky spočívala v kontrole monopolov, v sledovaní bezpečnosti a vplyvu na ţivotné prostredie, rozvoji dopravnej infraštruktúry a regulovaní cien. Dopravná politika spadá pod Európsku komisiu, ktorá ma pre ňu vytvorenú osobitnú dopravnú sekciu v rámci Hospodárskeho a sociálneho výboru. Súčasťou komisie je tieţ Generálne riaditeľstvo Doprava, ktoré riadi rezort dopravy. Inštitúcie zriadené pre dopravnú politiku sú: Európska agentúra pre ţeleznice. Európska agentúra pre námornú dopravu. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva. Európske fórum pre energetiku a dopravu. 3.4 Zahraničná a bezpečnostná politika Európska Únia pre potreby posilnenia politickej a bezpečnostnej spolupráce vytvorila spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Členské štáty pri ekonomickej integrácii začali pociťovať nutnosť obhajovať si svoje ekonomické a politické záujmy v oblasti medzinárodných vzťahov spoločne. Súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej Únie sú európske ozbrojené sily, ktoré tvoria vlastné vojenské a civilné kapacity. Armády schopné moderných vojenských operácií majú v rámci EÚ iba Veľká Británia, Francúzsko a z časti Nemecko. Ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je ochrana nezávislosti, celistvosti a bezpečnosti Únie, zachovávanie mieru a podpora medzinárodnej spolupráce. Pre Európsku Úniu ako celok je veľmi dôleţitá zhoda jednotlivých členských štátov v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, pretoţe okrem iného aj ekonomická bezpečnosť EÚ je závislá na procesoch prebiehajúcich napríklad v Ázii, Rusku, či 30

33 Spojených štátoch. Ak by kaţdý členský štát hájil svoje záujmy voči svetovým trhom samostatne, šanca ţe by ich dokázali presadiť by bola o mnoho menšia ako pri spoločnom postupe. Problémom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je diskontinuita spôsobená modelom rotujúceho predsedníctva v EÚ a inštitucionálna roztrieštenosť, ktoré sťaţujú hľadanie konsenzov v strednodobých a dlhodobých otázkach. EÚ je zástancom tzv. mäkkej bezpečnosti, čo znamená vyuţívanie prostriedkov na šírenie vplyvu bez zasahovania do vnútropolitického usporiadania štátov mimo Únie. Rizikovými faktormi, ktoré rieši spoločná zahraničná a bezpečnostná politika je bezpečnostná závislosť od Spojených štátov a energetická závislosť od Ruska. 3.5 Jednotná menová politika Celková opodstatnenosť jednotnej menovej politiky je daná tým, ţe v podmienkach jednotného vnútorného trhu a jednotnej meny môţe existovať len jednotná úroková miera a jednotný menový kurz, ktoré sú hlavnými atribútmi kaţdej menovej politiky 13. Menová integrácia má dve zloţky: Menovú úniu. Kapitálovú úniu. Úplná menová únia znamená zrušenie národnej meny a jej nahradenie spoločnou menou. Príkladom členského štátu ktorý sa začlenil do úplnej menovej únie je Slovenská Republika. Neúplná menová únia znamená fixáciu kurzu národnej meny na spoločnú menu. Kapitálová únia je priestor, v ktorom sa voľne bez obmedzenia pohybuje kapitál 14. Česká Republika je zatiaľ členom kapitálovej únie a jej ďalšia integrácia je doposiaľ nevyriešenou otázkou. Európsky menový systém vznikol v roku 1979 a zároveň s ním aj ECU (European currency unit). Prechod k menovej únii je projekt, ktorého realizácia bola rozdelená do troch etáp 13 BRACJUN, A.; Hospodárska politika Európskej Únie. Bratislava: Sprint, ISBN s NOVÁČKOVÁ, D.; FUTEJ, D.; GEISTLINGER, M.; KUNOVÁ, V.; CRESSATI, C. ; ZÁHORÁKOVÁ, R.; KOMORNÍK, P.; Európska integrácia. Bratislava : Eurounion, ISBN s

34 a na dlhšie časové obdobie. V prvej etape bol dokončený proces vytvárania jednotného trhu EÚ a tým zanikli prekáţky voľného pohybu tovarov, sluţieb, kapitálu a pracovných síl. V druhej etape bol vytvorený Európsky menový inštitút, ktorého členmi sa stali národné centrálne banky. Po vyhodnotení plnenia konvergenčných kritérií a rozhodnutí Rady EÚ, EMI zanikol a bola zaloţená Európska centrálna banka. V tretej etape boli zafixované kurzy mien členských štátov Európskej menovej únie a zavedené euro na bezhotovostné platby. Celý proces vyvrcholil 1. januára 2002 zavedením nových eurobankoviek a euromincí a euro sa stalo jediným zákonným platidlom krajín Eurosystému. Pakt stability a rastu Ak má štát vlastnú menu a hospodári s deficitom štátneho rozpočtu, stúpajú mu úrokové miery čo ho automaticky núti ozdravovať verejné financie. V Európskej menovej únii toto pravidlo nemusí platiť. V prípade malých štátov schodok ich deficitu nemusí mať ekvivalentný dopad na rast ich úrokových sadzieb. Pri deficitnej politike veľkých štátov by dopad v podobe rastu úrokových sadzieb postihol všetky štáty Európskej menovej únie. Pakt stability a rastu zaväzuje členov Hospodárskej menovej únie aby sa usilovali o vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Má zabrániť tvorbe nadmerných schodkov rozpočtov ich sankcionovaním. Nezodpovedným hospodárením a deficitnou rozpočtovou politikou môţu členské krajiny poškodiť dôveru v euro. Realizácia Paktu stability a rastu je rozdelená do dvoch častí: Preventívna časť: Komisia hodnotí a kontroluje stav verejných financií v členských krajinách. Nápravná časť: V prípade ak deficit štátneho rozpočtu prekročí 3% hrubého domáceho produktu. Komisia má v prípade porušenia Paktu stability a rastu moţnosť ţiadať nápravu. V prípade opakovaného porušovania pravidiel môţe Komisia odporučiť uvaliť na krajinu sankcie. O sankciách hlasuje Rada ministrov a sankcie schvaľuje dvojtretinovou väčšinou. Krajina o ktorej sa hlasuje sa hlasovania nemôţe zúčastniť. 32

35 Sankcie pre krajinu ktorá porušuje Pakt stability a rastu: Pokuta vo výške 0,3 aţ 0,5 z HDP krajiny. Uloţenie neúročiteľného vkladu pokiaľ nie je deficit vyrovnaný. Povinnosť zverejňovať výdavky a údaje o zadlţení. Prehodnotenie Európskej investičnej banky pôţičiek voči krajine. Postih v podobe vystúpenia, resp. vylúčenia z Európskej menovej únie za nedodrţanie podmienok pakt stability ani zakladajúce zmluvy nepoznajú. 3.6 Štrukturálna politika Štrukturálna politika Európskej Únie zasahuje do fungovania vnútorného trhu únie, pomocou rôznych nástrojov, programov a opatrení s cieľom zníţiť heterogenitu členských štátov a ich regiónov. Cieľ tejto politiky je dosiahnuť sociálno-ekonomické zmeny, ktoré by samotný trh vytvoril príliš neskoro, alebo by nevytvoril vôbec. Jednotlivé časti programu štrukturálnej politiky sú: Regionálna. Sociálno-ekonomická. Odvetvová. Ciele štrukturálnej politiky sa menia v závislosti na vývoji európskej integrácie a trhových podmienok. Konvergencia je cieľ zameraný na rozvoj regiónov, ktorých HDP na obyvateľa je menej ako 75% priemerného HDP za rovnaké obdobie. Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť je reakciou na problémy spojené s globalizáciou, starnutím populácie, migráciou, ekológiou, energetikou a je zameraný na podporu konkurencieschopnosti regiónov, zamestnanosti, inovácií, znalostnej ekonomiky, ochranu ţivotného prostredia. Podstatou Európskej územnej spolupráce je odstraňovanie vplyvov bývalých hraníc dnes uţ integrovaných území Európskej Únie, podporou projektov spoločného záujmu na cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej úrovni. 33

36 Nástrojmi na plnenie týchto cieľov sú okrem nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov aj zvýhodnené úvery od Európskej investičnej banky, daňové úľavy či podporné programy, pri ktorých vyuţívaní však musia byť rešpektované princípy štrukturálnej politiky: Princíp kohézie je záväzok ekonomicky vyspelejších krajín Únie prispievať do rozpočtu únie viac, čím sa z nich stávajú čistí platcovia. Princíp doplnkovosti znamená, ţe prostriedky zo štrukturálnych fondov sú doplnok k prostriedkom z verejných rozpočtov jednotlivých štátov. Princíp koncentrácie znamená, ţe štrukturálne fondy sú pouţívane v oblastiach s najväčším očakávaným zhodnotením z pohľadu európskych záujmov. Princíp programovania znamená, ţe realizácia konkrétnych projektov vzniká na základe predloţenia programov jednotlivých členských štátov. Princíp partnerstva spočíva v spolupráci pre zabezpečenie koordinácie, kontroly a vyhodnocovania plnenia programov. 3.7 Sociálna politika Spoločná sociálna politika je zaloţená na princípe sociálneho zabezpečenia pre všetkých a na solidarite. Sociálna politika EÚ zastrešuje slobodný pohyb pracovných síl a ich sociálne zabezpečenie, rovnaké postavenie muţov a ţien, pracovné právo, programy ochrany verejného zdravia, chudobu a pod. V Európskej únii existujú štyri sociálne modely: Škandinávsky - vyznačuje sa vysokou mierou sociálnej ochrany a solidarity pri vysokej miere zdaňovania. Anglosaský - charakteristický nízkou mierou sociálnej ochrany. Kontinentálny - model zaloţený na poistnom princípe. Stredomorský - model s vysokou právnou ochranou zamestnania. 34

37 Spoločná sociálna politika má za úlohu zabezpečiť prenosnosť nárokov medzi týmito systémami, t.j. snaţí sa o ich vzájomnú kompatibilitu a nie o ich unifikáciu. Konvergencia týchto modelov je postavená iba na presadzovaní minimálnych sociálnych štandardov. Minimálne sociálne štandardy sú: Garantovaný minimálny príjem. Zdravotná starostlivosť. Sociálne sluţby. 3.8 Rozpočtová politika Rozpočtová politika Európskej Únie sa zaoberá otázkou príjmov a výdavkov. Hľadanie kompromisov a kontrola záujmov medzi Radou, Parlamentom a Komisiou prebieha podľa pravidiel, ktoré rozpočtová politika stanovuje. Vyjadrenie tohto kompromisu je na sedem rokov orientačný rozpočtový rámec, na ktorého základe sa schvaľuje kaţdý rok rozpočet Európskej únie. Príjmami rozpočtu Európskej únie sú: Colné výnosy. Odvody z DPH členských štátov. Odvody z HNP členských štátov (uplatňuje sa v prípade, ţe prvé dva zdroje príjmov nepostačujú). Výdavky rozpočtu Európskej únie môţeme rozdeliť na: Záväzky. Platby. Diferencované finančné prostriedky. Nediferencované finančné prostriedky. Mandatorné výdavky. Nepovinne výdavky. 35

38 alebo do kapitol: Trvalo udrţateľný rast. Ochrana a riadenie prírodných zdrojov. Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť. Predvstupová pomoc, rozvojová spolupráca, stabilita. Administratíva. 3.9 Priemyselná politika Priemyselná politika EÚ podporuje potreby priemyslu v oblastiach hospodárskej súťaţe, spoločného trhu, výskumu, technologického rozvoja a vzdelávania. Prostredníctvom priemyselnej politiky sa Európska únia snaţí vytvárať vhodné prostredie pre konkurencieschopnosť jej podnikov. Súvisí tieţ s inovačnou politikou, štrukturálnou politikou a rieši vzťahy medzi vládou a priemyslom. Dôvodom pre zahrnutie priemyselnej politiky medzi kompetencie EÚ boli obavy zo zaostávania európskeho priemyslu voči Japonsku a USA. Nástroje, ktoré sa vyuţívajú v rámci priemyselnej politiky sú: Všeobecné (horizontálne) - majú medziodvetvové zameranie. Odvetvové (vertikálne) - zamerané na jednotlivé odvetvia. Nepriame (pasívne) - opatrenia stimulujúce rast efektívnosti a výkonnosti ekonomiky či odvetví. Priame (aktívne) - bezprostredne ovplyvňujúce štruktúru priemyslu podľa prijatej koncepcie a vytýčeného cieľa. 15 Priemyselná politika Únie pouţíva expanzívne a reštriktívne opatrenia vo vzťahu k priemyslu a je systémovou súčasťou politiky hospodárskej súťaţe, úzko prepojenou s politikou podpory výskumu a technologického rozvoja. 15 BRACJUN, A.; Hospodárska politika Európskej Únie. Bratislava: Sprint, ISBN s

39 3.10 Podpora výskumu a technologického rozvoja Spoločná politika výskumu a technologického rozvoja má za ciel racionálne a efektívne vyuţívanie vedecko-technického potenciálu v rámci Európskej únie. Paralelný a nekoordinovaný výskum v členských štátoch spomaľuje a v niektorých prípadoch aj znemoţňuje realizáciu projektov. Samostatný postup členských štátov v oblasti výskumu a rozvoja je predraţený a často neefektívny. Európska spolupráca v oblasti výskumu a technologického rozvoja začala uţ podpísaním zmluvy o Európskom spoločenstve pre uhlie a oceľ. Veľkým posunom vpred bolo vytvorenie Európskeho výskumného priestoru ERA (European Research Area). ERA má za cieľ koordináciu národných výskumných aktivít a politík, pomocou špecializovaných inštitúcií. Inštitúcie, ktoré spadajú pod ERA sú: EUREKA- Európska výskumná a koordinačná agentúra. ESA- Európska agentúra pre výskum vesmíru. ESF- Európska vedecká nadácia. EMBL- Európske laboratórium molekulárnej biológie. CERN- Európska organizácia pre jadrový výskum. ESO- Európske juţné observatórium. JRC- Jednotné výskumné centrum. Rámcové programy sú súhrnom akcií na európskej úrovni v oblasti výskumu a rozvoja a v horizonte viacerých rokov. Predmetom rámcových programov bolo zniţovanie energetickej náročnosti, informačná a telekomunikačná technológia, špičkové technológie v priemysle, aplikovaný priemyselný výskum a vývoj, zlepšovanie kvality ţivota, informačná spoločnosť, ochrana ekosystému, biotechnológie, nanotechnológie, letectvo a vesmír. Aktuálny rámcový program je kooperácia, myšlienky, ľudia a kapacity. 37

40 4 Vstup Slovenskej Republiky do EÚ Slovenská republika predloţila prvú oficiálnu ţiadosť o členstvo v Európskej Únii v roku Európska komisia vo svojom posudku z dôvodu nenaplnenia politických kritérií a nestability ústavných inštitúcií ako aj nedostatkov vo fungovaní demokracie konštatovala, ţe Slovenská republika nespĺňa politické kritéria vstupu. Európska rada na základe tohto posudku neodporučila otvorenie prístupových rokovaní. Po parlamentných voľbách v roku 1998 Európska komisia v hodnotiacej správe konštatovala, ţe Slovenská republika plní kodanské kritériá a SR bola prizvaná k rokovaniam. Prístupový proces trval 3 roky a vyvrcholil podpísaním Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky v decembri Slovensko sa nadobudnutím účinnosti tejto zmluvy stalo členským štátom Európskej únie. Vstup do Európskej únie znamenal aj zmenu inštitucionálneho rámca fungovania Slovenskej republiky. Inštitucionálne prostredie prispievalo k atraktívnosti krajiny pre potenciálnych investorov a v dlhodobom horizonte ovplyvňovalo aj jej ekonomickú výkonnosť. Zámerom inštitucionálnych reforiem bolo ich priblíţenie a vzájomná kompatibilita s inštitúciami v ostatných členských krajinách. Prijatie viac ako päť tisíc nových smerníc a regulácií Únie, ktoré sú kaţdý rok dopĺňané novými je zloţitý proces. Peter Šikula charakterizoval vstup do Európskej únie ako prijatie zákonov a noriem, ktoré zmenia maticu inštitúcií ovplyvňujúcu našich občanov a podniky. Aj keď súčasná podoba EÚ je výsledkom politických kompromisov, jej legislatíva a ciele sú výrazne ovplyvnené ekonomickými záujmami jednotlivých aktérov. Sila a schopnosti presadiť si vlastné záujmy sú rôzne, a preto sa líšia aj výsledky snáh o zmeny či udrţanie pravidiel 16. Slovensko vstupom do Európskej únie akceptovalo jej zásahy do národnej hospodárskej politiky. Prijímaním európskej legislatívy nastal proces prerozdeľovania zdrojov a moci, avšak tieto zmeny súvisia okrem adaptácie na podmienky v EÚ aj s potrebou nahradenia starých právnych noriem. 16 ŠIKULA, P.; Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie Slovenska do Európskej únie. Bratislava : ISBN s.14 38

41 4.1.1 Makroekonomická pozícia SR pri vstupe do EÚ Zraniteľnosť pre slovenskú ekonomiku predstavovala vysoká náročnosť na medzispotrebu, náročnosť na dovoz a tým náchylnosť produkovať dlhy. Komparatívnou výhodou bolo udrţiavanie vysokej miery investícií v slovenskom hospodárstve, čo prispieva k vysokému rastu hrubého domáceho produktu. Od rozdelenia Československa sa vlastné akumulačné zdroje Slovenskej republiky zväčšovali výraznejšie o cudzie zdroje ako v ostatných tranzitívnych ekonomikách. Táto prevaha úverov nad priamymi zahraničnými investíciami na jednej strane ohrozovala makroekonomickú stabilitu, ale posilňovala investičný potenciál. Prehnané úsilie o priamu podporu hospodárskeho rastu a reštrukturalizácia bankového sektora spôsobovali nerovnováhu vo verejných financiách a nedostatočnú mieru transformácie v zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia a školstva. Odsúvanie inštitucionálnych reforiem spôsobilo síce krátkodobé pozitívne menové výsledky, ale malo za následok problémy v dlhodobom horizonte a pokles kurzu slovenskej koruny. Peter Gonda označil Ekonomický priestor Slovenska je svojou veľkosťou a kapacitnými moţnosťami značne obmedzený. Dôvodom sú nielen kvantitatívne limity (malý počet spotrebiteľov a výrobcov), ale tieţ kvalitatívne bariéry (nedostatočná kúpyschopnosť obyvateľov a nízka inovačná a podnikateľská aktivita jednotlivcov 17. Vytvorenie funkčnej trhovej ekonomiky je jedným zo základných kodanských kritérií. Znakom takejto ekonomiky je okrem iného dosahovanie trvalého a udrţateľného hospodárskeho rastu. Slovensko ako aj ostatné nové členské krajiny sa snaţilo o taký hospodársky rast, ktorý zvyšuje jeho konkurencieschopnosť a zároveň odstraňuje zaostávanie za starými členskými štátmi Európskej únie, čím rieši aj ekonomickú konvergenciu. Ekonomickú konvergenciu si nie je moţné predstavovať iba ako rýchle rozširovanie ekonomických aktivít a produkcie bez ohľadu na ich formu. Súčasťou konvergencie musia byť aj zvyšovanie kvality výroby a zmena v štruktúre produkcie výrobkov a sluţieb. Slovensko bolo kúpyschopnosťou a úrovňou deficitu obchodnej bilancie spomedzi krajín V4 najhoršie, resp. tieto výsledky sú porovnateľne s Poľskom. 17 GONDA, P.; Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie. Bratislava : Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, ISBN s.6 39

42 Nízky podiel domácej výroby na domácom dopyte a polovičná produktivita práce v porovnaní s priemerom EÚ boli hlavnými problémami konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Hlavné riziká konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky na prahu jej vstupu do EÚ sú vyvolané predovšetkým hlbokým zaostávaním produktivity. Tá dosahuje zhruba len polovičnú úroveň priemeru EÚ, resp. len pribliţne 20% v prepočte beţným výmenným kurzom 18. Dôsledkom nízkej produktivity práce a konkurencieschopnosti bola nízka porovnateľná cenová hladina Slovenskej republiky. Keďţe slovenská ekonomika je veľmi otvorená, podiel na cenovej hladine majú vo veľkej miere aj podmienky predaja na svetových trhoch. Nedôvera odberateľov vo výrobky spôsobená povesťou krajiny bývalého východného bloku je kompenzovaná cenovou zráţkou. Medzinárodná konkurencieschopnosť ekonomiky na agregačnej úrovni sa poklesom skupiny surovinovo, energeticky a kapitálovo náročných komodít zlepšila. Podiel komodít náročných na vedu a výskum sa priblíţil k hospodársky vyspelým krajinám EÚ. Následkom nízkej produktivity práce a nízkej miery pridanej hodnoty v priemysle Slovenskej republiky je nízka úroveň miezd na pracovníka. Produktivita práce bola rozhodujúcim a zvyšovanie miery pridanej hodnoty v hrubej produkcii hlavným problémom zaostávania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Nízka úroveň miezd na pracovníka v priemysle sa premieta do jednotkových nákladov práce, ktoré sú oproti ostatným kandidátskym krajinám nízke, čo potvrdzuje ţe Slovensko sa presadzuje vďaka cenovej konkurencieschopnosti, kde hlavnú úlohu zohrávajú nízke mzdy. Najvyššiu produktivitu práce na Slovensku malo pôdohospodárstvo, čo bolo ovplyvnené najmä veľkosťou a štruktúrou poľnohospodárskych podnikov a poklesom zamestnanosti v tomto odvetví. Podiel pôdohospodárstva v ekonomike klesá. Najniţšia produktivita práce bola naopak v stavebníctve, čo je spôsobené nedostatočnou schopnosťou stavebných firiem reagovať na dopyt po stavebných prácach. V sektore sluţieb slovenská ekonomika 18 OUTRATA, R.; Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu SR do Európskej únie. Bratislava : Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, ISBN s.7 40

43 zaznamenáva relatívne vysokú produktivitu aj v porovnaní s ostatnými krajinami a aj v porovnaní s ostatnými odvetviami v rámci Slovenska. Produktivita práce v sektore sluţieb zvyšuje zároveň s rastom zamestnanosti. Príčinou rastu produktivity práce a zamestnanosti v tomto sektore bol fakt, ţe finančné sluţby, sluţby spojené s výskumom a sluţby pre podniky, sú na Slovensku menej rozvinuté. Rast v tomto sektore bol teda spôsobený výraznou potrebou jeho rozvoja. Produktivita práce v priemysle a v spracovateľskom priemysle a jej zvyšovanie je do veľkej závislé na podmienkach na zahraničných trhoch. Nízka úroveň miezd a jednotkových nákladov a prevaha ponuky nad dopytom na trhu práce nemotivovala výrobcov k technologickým inováciám. Domáci výrobcovia boli zároveň obmedzovaní objemom vlastných zdrojov z dôvodu limitovaného prístupu k úverom. Slovenská republika svojim vstupom do EÚ akceptovala zásahy do národnej hospodárskej politiky zo strany Európskej únie, ale zároveň sa podieľala na jej formovaní. V roku 2000 Národná banka Slovenska začala prechádzať na kvalitatívne riadenie. Pri kvalitatívnom riadení sa namiesto menových agregátov stávajú základným nástrojom úrokové sadzby, REPO sadzba a úrokové sadzby na jednodňové sterilizačné a refinančné operácie. Prílev zahraničného kapitálu, citlivosť domácej meny na zahraničné ceny komplikovali menovú politiku Národnej banky. Národná banka sa pripravovala na určenie centrálnej parity výmenného kurzu slovenskej koruny a uskutočňovala zmeny vo svojej menovej politike s cieľom byť kompatibilná s menovou politikou Európskej centrálnej banky. Európska únia pomocou spoločných rozvojových cieľov, konvergentných a ekonomických programov koordinovala spôsob vykonávania fiškálnej politiky Stav nezamestnanosti Jedným z hlavných ekonomických problémov Slovenskej republiky je nezamestnanosť. Vysoká miera nezamestnanosti je zároveň aj veľkým sociálnym problémom. Pokles nezamestnanosti nezodpovedá iným ekonomickým ukazovateľom. Vysoká nezamestnanosť je na Slovensku prítomná od rozdelenia Československa. V procese transformácie ekonomiky od roku 1989, kedy bola na Slovensku umelá plná zamestnanosť, jej miera v roku 2002 dostala na úroveň 17,5%. Slovenská republika ako krajina patriaca medzi európske krajiny s jednou s najvyšších mier nezamestnanosti, posilňuje politiky zamerané na tvorbu nových pracovných miest. 41

44 Štrukturálne fondy, domáce zdroje súkromného sektora, verejné prostriedky a priame zahraničné investície slúţia na podporu tvorby pracovných miest. Medzi faktory, ktoré súvisia s vývojom nezamestnanosti patrí fungovanie právneho systému, bankového sektora, podnikateľské prostredie a prílev zahraničných investícií. Nezamestnanosť je nerovnomerne rozloţená a výrazne diferencovaná medzi regiónmi, vekovými skupinami a ľuďmi s rôznou výškou dosiahnutého vzdelania. Na Slovensku je podobne ako v takmer celej Európskej únii vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí a absolventov. Počet mladých nezamestnaných v pomere voči počtu nezamestnaným absolventom klesá, čo je spôsobené zvýšením počtu mladistvých, ktorí pokračujú v štúdiu na vysokých školách. To sa následne prejavuje v stúpajúcom počte nezamestnaných absolventov. Vzdelávací proces nie je previazaný s potrebami trhu práce, čo má za následok nielen veľký počet mladých nezamestnaných, ale zároveň sa zvyšuje počet absolventov vysokých škôl, ktorí nepracujú v odboroch, ktoré vyštudovali. Zároveň je však pozitívne, ţe počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí sa na Slovensku zvyšuje. V Slovenskej republike má výrazný vplyv na nezamestnanosť rómske etnikum. Miera nezamestnanosti Rómov osciluje okolo 70%, čo výrazne ovplyvňuje štatistiky nezamestnaných v kategórii zo základným vzdelaním a v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Váţnym problémom je aj fakt, ţe dlhodobo nezamestnaní, t.j. nezamestnaní viac ako jeden rok, tvoria necelú polovicu zo všetkých nezamestnaných. V krajinách Európskej únie je pomer dlhodobo nezamestnaných voči všetkým nezamestnaným obdobný, avšak na Slovensku je celková miera nezamestnanosti výrazne vyššia, čím sa tento problém v Slovenskej ekonomike stáva váţnejším. Výraznú časť dlhodobo nezamestnaných tvoria občania, ktorí nie sú schopní alebo ochotní sa zamestnať. 42

45 Podľa P. Gondu sú príčiny dlhodobo pretrvávajúcich problémov na trhu práce Slovensko predovšetkým: Nízka schopnosť subjektov vytvárať produktívne pracovné miesta. Obmedzená motivácia legálne sa zamestnať. Deformácie a nepruţnosti na trhu práce, vrátane nedostatočnej pruţnosti a mobility pracovnej sily (riziko pre konkurencieschopnosť pracovnej sily SR aj vo vnútornom trhu EÚ) 19. Najväčší podiel poberateľov sociálnych dávok predstavujú nezamestnaní. Obyvatelia poberajúci sociálne dávky sú ohrození chudobou, pretoţe ich príjmy sú na hranici ţivotného minima. Časť poberateľov pracuje v tieňovej ekonomike, to však nezniţuje rastúci objem vyplácaných sociálnych dávok Menové prostredie a finančné trhy Pre slovenskú ekonomiku bolo charakteristické výrazné zaostávanie cenovej hladiny oproti priemeru EÚ. Je to dôsledok rozdielov v produktivite práce, ktoré boli spôsobené rozdielmi v cenách obchodovateľných tovarov. Špecifické druhy tovarov zodpovedajú svojou cenou úrovni v EÚ, ide však o importované druhy tovarov, prípadne tovary určené na export za svetové ceny. Verejné sluţby ako školstvo a zdravotníctvo vôbec sú výrazne niţšie ako ceny v Európskej únii. Ceny energií, verejnej dopravy a nájomného sú regulované a nezodpovedajú ani nákladom, čím vôbec nekorešpondujú s trhovými cenami. Ceny potravín v predvstupovom období dosahujú pribliţne polovicu cenovej hladiny v EÚ. 19 GONDA, P.; Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie. Bratislava: Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, ISBN s.15 43

46 Vývoj menového prostredia ovplyvňuje Národná banka Slovenska vyuţívaním úrokových sadzieb, čo zodpovedá politike Európskej centrálnej banky. Národná banka Slovenska postupným zniţovaním sadzieb povinných minimálnych rezerv ovplyvňuje menové prostredie, čo má za následok nasledovné tendencie: Priaznivý vývoj inflácie. Zhodnocovanie reálneho kurzu koruny voči euru. Postupný pokles úrokových sadzieb. Dostatočné devízové rezervy. Zvýšený prílev priamych zahraničných investícií. Niektoré tendencie, respektíve ich kombinácie však môţu vyvolávať tlaky na zhoršenie vnútornej a vonkajšej nerovnováhy, čo transmisným mechanizmom môţe negatívne ovplyvniť vývoj reálnej ekonomiky. Ide predovšetkým o nasledovné nepriaznivé faktory, ktoré môţu byť rizikami pre menové prostredie. Zaostávanie úspor za investíciami (následný tlak na vonkajšiu nerovnováhu deficit beţného účtu platobnej bilancie). Tendenciu k prílišnému zhodnocovaniu SKK voči EUR a USD v kombinácii s nízkou mierou inflácie. Zvyšujúce sa tlaky na rast peňaţnej zásoby (t.j. peňazí v obehu) oproti rastu nominálneho HDP, najmä spotrebným pouţitím časti príjmov z privatizácie, nákladov sterilizácie, vyplácaním dlhopisov FNM obyvateľstvu. Nárast verejného dlhu, spôsobený aj reštrukturalizáciou bánk. Stále nízky podiel investícií na zelenej lúke na celkových priamych zahraničných investíciách. Dlhodobo pretrvávajúci schodok rozpočtového hospodárenia verejných financií. Nepriaznivý vývoj zahraničného obchodu a beţného účtu platobnej bilancie, ktorý sa uţ niekoľko rokov udrţuje nad 5% HDP. Prebytok likvidity v bankách BARTO, M.; ORNÁ, E.; Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie. Bratislava : Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, ISBN s.21 44

47 5 Vstup Českej Republiky do EÚ Česká republika predloţila prvú oficiálnu ţiadosť o členstvo v Európskej únii v roku Európska komisia vo svojom posudku zhodnotila pripravenosť Českej republiky pozitívne, poukázala však na niektoré nedostatky. Hodnotiaca správa bola kritická v oblasti štátnej správy a súdnictva. Česká republika bola povaţovaná za fungujúcu trhovú ekonomiku, ktorá je schopná prispôsobiť sa v strednodobom horizonte konkurenčnému prostrediu a trhu Európskej únie. Komisia predloţila návrh prístupového partnerstva, v ktorom upozorňovala na reformy, ktoré je nutné v prípade Českej republiky aplikovať. Česká vláda musela reformovať legislatívu v záujme konvergencie s legislatívou Európskej únie a jej ostatných členských štátov. Vstup Českej republiky bol podmienený implementáciou pravidiel komunitárneho práva Európskej únie. Tieto pravidlá majú slúţiť na ochranu hospodárskej súťaţe, proti zneuţívaniu dominantného postavenia na trhu, ochrane vlastníckych práv a podporu konkurencieschopnosti. Predpoklad, ţe platnosť komunitárneho práva zníţi transakčné náklady zahraničných investorov má byť motívom pre prílev priamych zahraničných investícií. Cieľom týchto opatrení je rýchlejšia reštrukturalizácia a modernizácia ekonomiky, čo má umoţniť ekonomický rast, rast ţivotnej úrovne a konvergenciu s ekonomickou úrovňou Európskej únie. Správa Európskej komisie z roku 2001 skonštatovala výrazné pokroky v oblasti funkčnosti ekonomiky, no pretrvávajúcim problémom bola reforma štátnej správy a problematika rómskeho etnika. V roku 2002 bola v správe obsiahnutá aj problematika Benešových dekrétov, ale na základe analýzy Komisia rozhodla, ţe dekréty nepredstavujú prekáţku v pristúpení Českej republiky do Európskej únie. Rada Európy rozhodla v súlade so stanoviskom Komisie o vstupe Českej republiky do EÚ kladne. Po referende, v ktorom občania vyjadrili súhlas so vstupom, sa Česká republika stala členom Európskej únie

48 5.1 Makroekonomická pozícia ČR pri vstupe do EÚ Česká republika je napriek zaznamenanej strate v napredovaní ekonomiky spôsobenej transformačným obdobím ekonomicky na špičke medzi tranzitívnymi krajinami. Hrubý domáci produkt sa pri vstupe pohyboval v parite kúpnej sily na obyvateľa na úrovni 60% krajín Európskej únie. Vyššia produktivita práce bola však dosahovaná na úkor vyššej miery nezamestnanosti. Hlavnou komparatívnou výhodou Českej republiky je úroveň vzdelanosti práceschopného obyvateľstva. Objem investícií bol najväčší spomedzi ostatných pristupujúcich krajín a vo veľkej miere financovaný z domácich úspor. V rokoch 1997 aţ 1999 bol hospodársky vývoj Českej republiky poznačený hospodárskou recesiou, ktorá bola spôsobená depresiou domáceho dopytu. Pozitívny bol rast exportu tovarov a sluţieb. Základným problémom konkurencieschopnosti českej ekonomiky bola nízka úroveň produktivity a jej diferenciácia. Dôvodom je zaostávanie technických parametrov, kvalita produkovaných produktov a niţšia cena produktov a sluţieb českých firiem na svetových trhoch v porovnaní s vyspelejšími firmami. Transformačná stratégia udrţovala konkurencieschopnosť českej ekonomiky pomocou udrţovania niţších cien, tzv. nákladová konkurencia. Nákladová konkurencia vyuţíva nízky kurz koruny spolu s niţšou úrovňou miezd. Pri zväčšujúcom sa podiele sofistikovaných odvetví v ekonomike však spôsobuje z dlhodobého hľadiska zaostávanie v technologických postupoch výroby. Dôvodom bola snaha o čo najniţšie náklady, čiţe malé investície do inovácií. Táto stratégia je pri nedostatočnom zvládnutí inštitucionálnych reforiem veľmi nákladná a vedie k destabilizácii ekonomiky. Reštrukturalizácia výroby je dlhodobý proces, ktorý sa v podmienkach českej ekonomiky podporuje pomocou inštitucionálnych reforiem, ekonomickým rastom, prílivom zahraničných investícií a revitalizáciou ţivotaschopných podnikov. 46

49 5.2 Stav nezamestnanosti Trh práce Českej republiky bol po rozdelení Československa stabilný a aţ do roku 1996 vykazoval mieru dlhodobej nezamestnanosti v rozmedzí 3 aţ 4 %. V súvislosti s ekonomickým a demografickým vývojom, poklesom celkovej produkcie a zmenách v odvetvovej štruktúre sa v roku 1999 sa nezamestnanosť vyšplhala na 9%. Hrubý domáci produkt od roku 1999 začal stúpať no nezamestnanosť sa nezniţovala. Spôsobené to bolo nástupom silných ročníkov narodených v 70-tych rokoch do produktívneho veku a zároveň rast produktivity práce. Rast produktivity práce umoţňoval väčšie výstupy pri rovnakom objeme pracovných síl. Miera nezamestnanosti v Českej republike bola niţšia a vykazovala pomalší nárast ako na Slovensku. Dôvodom bol rýchlejší nárast malého a stredného podnikania, kde našlo prácu mnoho nezamestnaných ľudí. V Českej republike priemysel nebol ani zďaleka tak veľmi koncentrovaný ako na Slovensku, kde väčšinu tvoril zbrojný priemysel. Väčšia diverzifikácia priemyslu pomohla zmierniť dopady na zamestnanosť prechodu z centrálne plánovanej ekonomiky na trţnú ekonomiku. Vďaka hraniciam s Nemeckom a Rakúskom má Česká republika lepšie podmienky pre obchodovanie s týmito krajinami, čo má tieţ priaznivý vplyv na zamestnanosť. Rozvinutý cestovný ruch poskytuje podmienky pre tvorbu pracovných miest v oblasti sluţieb. 47

50 6 Porovnanie SR a ČR Rozdelenie Československa bolo spojené s transformáciou od centrálne riadenej ekonomiky na trţnú ekonomiku. Ekonomický vývoj oboch krajín má podobný priebeh, môţeme však pozorovať odlišnosti. Rozdielna pozícia Čiech a Slovenska vyplýva z historického vývoja, geografickej polohy, rozlohy či počtu obyvateľov. Podobnosti a rozdiely sledujem na základe vybraných makroekonomických ukazovateľov. Na meranie výkonnosti ekonomiky oboch krajín som zvolil makroekonomický ukazovateľ hrubý domáci produkt vyjadrený výrobnou metódou. Pre lepšie porovnanie som sa rozhodol zobraziť tieto údaje v USD. Dôvodom sú rozdielne prepočty HDP Slovenskej republiky a Českej republiky v poslednom desaťročí (SKK, CZK, EUR). Česká koruna počas celého sledovaného obdobia v Českej republike a Slovenská koruna do roku 2009, ktorú následne vystriedalo euro. Hrubý domáci produkt českej ekonomiky sa pohybuje na úrovni vyššej ako je dvojnásobok slovenského hrubého domáceho produktu. Od vstupu do Európskej únie aj Slovenská republika aj Česká republika mali záväzok plniť Maastrichtské kritériá. Česká republika má dlhodobo problém udrţovať schodok verejných financií pod úrovňou 3% z HDP, čo jedným z dôvodov prečo nevstúpili do eurozóny. Slovenská republika naopak Maastrichtské kritériá splnila a v januári 2009 prijala euro. Zavedením eura sa Slovensko však vzdalo samostatnosti v oblasti menovej politiky. Rast HDP obidvoch ekonomík je však ovplyvnený hlavne vývojom na európskych a svetových trhoch. Plnenie Maastrichtských kritérií sa odzrkadlilo aj na raste HDP. Plnenie týchto kritérií je tieţ pozitívnym signálom pre zahraničných investorov. Keďţe rast HDP je do veľkej miery hnaný zahraničnými investíciami, zásluhu na vyššom percentuálnom raste objemu HDP Slovenska voči Českej republike má aj plnenie týchto kritérií. 48

51 Graf 1 HDP Českej republiky v rokoch Zdroj : vlastné spracovanie; stats.oecd.org Graf 2 HDP Slovenskej republiky v rokoch Zdroj : vlastné spracovanie; stats.oecd.org 49

52 Hrubý domáci produkt Českej republiky v rokoch 1999 a 2000 rástol. Nasledoval mierny prepad v rokoch 2001 a Od roku 2003, teda rok pred vstupom do Európskej únie začal opäť rásť, aţ kým nenastala kríza, ktorá spôsobila výrazný pokles dopytu. Toho následkom bolo zníţenie produkcie, čo sa premietlo do rastu HDP uţ v roku V roku 2009 sa kríza prejavila naplno a hrubý domáci produkt Českej republiky sa ocitol v záporných číslach a od roku 2010 je opäť viditeľný mierny nárast. Dopad hospodárskej krízy je viditeľný aj pre Eurozónu a Slovenskú republiku. Hrubý domáci produkt Slovenska zaznamenal od roku 2003 výrazný nárast. V roku 2007 dokonca dosiahol rekordné číslo 10,5 %. Následne však nasledoval strmý prepad. Od roku 2010 však hrubý domáci produkt Slovenskej republiky opäť zaznamenáva rast. Inflácia Českej republiky v roku 1998 bola na úrovni 9,7%. V roku 1999 klesla na 1,8% a v roku 2001 na 4,5%. V roku 2003 bola jej hodnota -0,1%. Od roku 2004 je viditeľná snaha o plnenie Maastrichtských kritérií a HICP Českej republiky sa pribliţuje k HICP eurozóny. O inflácii Slovenskej republiky môţeme povedať, ţe do roku 2004 kopírovala vývoj inflačnej krivky Českej republiky s časovým odstupom a vyššími hodnotami. Od roku 2005 je na grafe viditeľný vstup Slovenska do stabilizačného pásma menových kurzov ERM 2. Fixáciou centrálnej parity kurzu koruny voči euru a politikou Národnej banky Slovenska sa Slovenská koruna vymaňuje z regionálnych vplyvov a začína kopírovať vývoj v eurozóne. V roku 2008 dochádza k poklesu inflácie, čo je dôsledkom vývoja HDP v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou. Graf 3 Medziročná zmena objemu reálneho HDP v rokoch 1997 aţ 2011 Zdroj: vlastné spracovanie; Eurostat 50

53 Graf 4 Vývoj inflácie SR, ČR a eurozóny v rokoch 1997 aţ 2011 Zdroj: vlastné spracovanie; Eurostat Na grafe indexu spotrebiteľských cien môţeme vidieť, ţe cenová hladina na Slovensku bola v roku 1998 výrazne niţšia v porovnaní s cenovou hladinou Českej republiky, ktorá bola nad úrovňou priemeru európskej 25. Z blíţiacim sa vstupom Slovenska a Českej republiky do Európskej únie sa cenové hladiny začali pribliţovať. Od roku 2005 vývoj v oboch krajinách v podstate kopíruje priemer spotrebiteľských cien v Európskej únii. Prijatie eura je pre investorov pozitívom z dôvodu: Zníţenia transakčných nákladov. Zníţenia kurzového rizika. Zníţenia nákladov kapitálu. Vyššej cenovej transparentnosti. 51

54 Graf 5 Index spotrebiteľských cien v rokoch 1998 aţ 2011 Zdroj : vlastné spracovanie; stats.oecd.org Spoločnou komparatívnou výhodou Českej republiky a Slovenskej republiky pre prílev priamych zahraničných investícií je nízka úroveň miezd spoločne s nízkymi pracovnými nákladmi. Investori prihliadajú pri voľbe krajiny pre umiestnenie svojich pobočiek, výrobných liniek či montáţnych závodov hlavne na úroveň nákladov, ktoré musia vynaloţiť. Majú moţnosť voľby investovať aj do členských krajín s ešte niţšími investičnými nákladmi, ktorými sú napríklad Rumunsko či Bulharsko alebo do krajín mimo Európskej únie, akými sú napríklad Ukrajina a Bielorusko. Pri výbere krajiny je síce dôleţitý typ investície, investori však väčšinou uprednostňujú krajiny so stabilným ekonomicko-politickým prostredím. Slovenská aj Česká republika sú ekonomiky, ktorých ekonomicko-politické prostredie vstupom do Európskej únie posilnilo svoju stabilitu. Obe krajiny majú pracovnú silu, ktorej vzdelanostná úroveň je veľmi vysoká. 52

55 Slovensko je pre zahraničných investorov atraktívne nízkymi pracovnými nákladmi, rovnou sadzbou dane na úrovni 19% ( v súčasnosti však uţ 20% ). Výhodu oproti Českej republike získalo prijatím eura. Najväčšími investormi na Slovensku sú automobilky. Hodnota investície od spoločnosti KIA v roku 2005 je 700 miliónov eur a priniesla 2400 nových pracovných miest. Ďalšou veľkou investíciou na Slovensku je PSA Peugeot Citroen, ktorá v roku 2006 investovala 700 miliónov eur. Spoločnosť Samsung v roku 2008 investovala na Slovensku 400 miliónov eur a vytvorila 1500 nových pracovných miest a logistické centrum postavené pre tento závod ponúklo ďalších 300 pracovných miest. Štátna podpora pre spoločnosť Samsung tvorila 21,5% z celkovej hodnoty investície. Štátne podpory spolu s daňovými úľavami sú jedným z prostriedkov ako prilákať zahraničných investorov, uplatňujú sa však väčšinou pre investície, ktoré sú svojim objemom významné a zároveň vytvárajú väčšie mnoţstvo pracovných miest. Okrem výrobných závodov investovali na Slovensku aj spoločnosti vytvárajúce si administratívne kancelárie, či outsourcingové strediská pre vybrané činnosti. Príkladom sú investície firiem IBM, Hewlett Packard, KPMG, Henkel, Dell, Accenture, Johnsons Control alebo Deloitte. Nezamestnanosť mladých vysokoškolsky vzdelaných ľudí sa dlhodobo pohybuje na vysokej úrovni, čo je pre tieto firmy výhodou. Graf č. 1 Priemerná ročná mzda ČR v rokoch 1998 aţ 2011 Zdroj : vlastné spracovanie; stats.oecd.org 53

56 Graf č. 2 Priemerná ročná mzda SR v rokoch 1998 aţ 2010 Zdroj : vlastné spracovanie; stats.oecd.org Náklady na pracovnú silu v Českej republike boli v roku 1998 na takmer rovnakej úrovni ako na Slovensku. Od roku 1999 priemerná ročná mzda v Českej republike začala rásť rýchlejším tempom ako na Slovensku a v roku 2008 bol tento rozdiel najväčší. Od roku 2009 priemerná mzda na Slovensku sa opäť začína pribliţovať k Českej republike. Vzdelanostná úroveň pracovnej sily v Českej republike je tieţ na veľmi vysokej úrovni. Výhodou pre investorov, ktorý si volia Českú republiku je blízkosť k trhom s Nemeckom, školená pracovná sila, priemyselná tradícia či väčšia kúpyschopnosť v porovnaní so Slovenskom. Prílevom zahraničných investícií sa zvyšuje produktivita práce. Produktivita práce tieţ závisí od: Dosiahnutého stupňa technologického rozvoja a technológií pouţívaných vo výrobných procesoch. Úrovne organizácie práce a vyuţívania pracovného času. Od kvalifikácie a výšky hodnoty osobnosti pracovníkov. Vnútorných a vonkajších podmienok pracoviska. Pôsobenia prírodných a ekonomických výrobných podmienok. 54

57 Produktivita práce sa zvyšuje vyššou pracovnou zručnosťou a prehlbovaním kapitálu, čiţe rastom vybavenosti práce kapitálom. Zahraničné investície prinášajú do ekonomiky oboch krajín nové výrobné postupy, nové technológie a nové spôsoby organizácie práce. Preto môţeme povedať, ţe produktivita práce je kritériom pre prílev zahraničných investícií, zároveň však investície samotnú produktivitu zvyšujú. Čím je vyššia úroveň produktivity, tým lepšie sú aj výsledky ekonomiky tieţ výsledky určitých ekonomických subjektov. Od roku 1998 mala produktivita práce Slovenskej republiky rastúcu tendenciu v rozmedzí troch aţ šiestich percent. V roku 2007 sa rast produktivity práce vyšplhal dokonca na 8%, následne však nasledoval strmý prepad spôsobený finančnou a hospodárskou krízou. Medziročný rast produktivity práce Českej republiky sa v roku 1999 vyšplhal na 5% a následne klesol v roku 2002 na úroveň 2%. V porovnaní so Slovenskou republikou bol rast produktivity od roku 2005 niţší, pretoţe na Slovensku v dôsledku vyššieho prílevu zahraničných investícií a pri niţšej miere priemernej mzdy rástol hrubý domáci produkt rýchlejšie ako v Českej republike. Graf 6 medziročná zmena produktivity práce v rokoch 1997 aţ 2011 Zdroj : vlastné spracovanie na základe OECD 55

58 Hrubý domáci produkt na obyvateľa na Slovensku a ani v Českej republike nedosahuje úroveň krajín eurozóny a Európskej únie. Úroveň HDP na obyvateľa Českej republiky sa do roku 2002 pohybuje okolo 75% úrovne krajín Európskej únie. V nasledujúcich rokoch sa táto úroveň pribliţuje k hranici 80% a v roku 2007 je nad hranicou 80%. Slovenská republika dosahovala pribliţne 50% úrovne krajín Európskej únie aţ do roku Od roku 2001 sa hrubý domáci produkt na obyvateľa Slovenska začína pribliţovať k Českej republike. V roku 2008 uţ je rozdiel medzi HDP na obyvateľa medzi Slovenskej republiky a Českej republiky menej ako 5%. Graf 7 HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily v rokoch 1997 aţ 2010 Zdroj: vlastné spracovanie; Eurostat Import a export Českej republiky podobne ako hrubý domáci produkt dosahuje pribliţne dvojnásobné hodnoty Slovenskej republiky, čo je spôsobené uţ spomínanými faktormi. Rastúca tendencia oboch veličín je zjavná od roku 2002 aţ do roku 2008 čo svedčí o rastúcom objeme zahraničného obchodu. V roku 2009 sa objem importu aj exportu zníţil, čo je tieţ následkom zníţeného dopytu po tovaroch a sluţbách, čoho príčinou je finančná a hospodárska kríza. 56

59 Graf 8 Dovoz a vývoz tovarov a sluţieb ČR v rokoch 2002 aţ 2011 Zdroj: vlastné spracovanie; Eurostat Graf 9 Dovoz a vývoz tovarov a sluţieb v SR v rokoch 2002 aţ 2011 Zdroj: vlastné spracovanie; Eurostat 57

60 Vyrovnanosť beţného účtu platobnej bilancie vo vzťahu k HDP je ukazovateľom stupňa otvorenosti ekonomiky, konkurencieschopnosti domácej produkcie v súvislosti s exportom a importom. Česká aj slovenská ekonomika sú veľmi otvorené ekonomiky. Vyrovnanosť beţného účtu Českej republiky má od roku 1998 do roku 2010 s výnimkou v roku 2000 lepšie hodnoty ako Slovensko. Od roku 2008 sa však vyrovnanosť beţného účtu platobnej bilancie Slovenska pribliţuje k hodnotám eurozóny rýchlejšie v porovnaní s Českou republikou. Graf 10 Vyrovnanosť beţného účtu platobnej bilancie v rokoch 1998 aţ 2011 Zdroj: vlastné spracovanie na základe stats.oecd.org Nezamestnanosť Slovenskej republiky bola v roku 1998 na úrovni 12,6 %. V roku 1999 dosiahla 16,3% a maximálnu hodnotu v roku 2001 na úrovni 19,3%. Miera nezamestnanosti na Slovensku je veľmi vysoká. Dôvodom sú štrukturálne zmeny v ekonomike počas transformácie z centrálne plánovanej ekonomiky na trţnú ekonomiku. Prudký nárast nezamestnanosti na Slovensku bol zaznamenaný ešte na začiatku 90-tych rokov, ktorého dôvodom bol najmä rozpad ťaţkého priemyslu. Výrazne narástol objem voľných pracovných síl spôsobený v dôsledku demografického vývoja a tieţ poklesom zamestnanosti vo verejnom sektore. 58

61 Od roku 1998 mala miera nezamestnanosti stále stúpajúcu tendenciu a v roku 2001 sa dostala na úroveň tesne pod hranicu 20%. Po vstupe do Európskej únie bol v roku 2005 výraznejší pokles miery nezamestnanosti. V roku 2008 sa nezamestnanosť na Slovensku dostala pod úroveň 10-tich percent. Vplyvom krízy v roku však začala opäť stúpať a v roku 2010 sa dostala na úroveň 14,4% a v roku 2011 následne klesla na 13,5%. Zmenou ekonomicko-politických pomerov bol poznačený aj vývoj nezamestnanosti v Českej republike. Pokles celkovej produkcie, zmeny v odvetvovej štruktúre zamestnanosti, či zníţenie stavov armády však nemalo na zamestnanosť v Českej republike tak výrazný dopad ako na Slovensku. V roku 1998 sa bola miera nezamestnanosti na úrovni 6,5%. V rokoch 1999 a 2000 sa pohybovala tesne pod úrovňou 9tich percent. Od roku 2001 začala klesať a do roku 2008 sa dostala na úroveň 4,4%. V roku 2009 opäť stúpla na 6,7% a v roku 2001 to uţ bolo 8,6%. Na začiatku sledovaného obdobia bola teda nezamestnanosť Slovenskej republiky vyššia o 6% v porovnaní s Českou republikou a v roku 2011 bol tento rozdiel 4,9%. Graf 11 Nezamestnanosť SR a ČR v rokoch 1998 aţ 2010 Zdroj : vlastné spracovanie; stats.oecd.org 59