FUNKČNE INTEGROVANÉ LESNÉ HOSPODÁRSTVO VÝCHODISKÁ PRE JEHO UPLATNENIE V ROZVOJI REGIÓNOV

Transcription

1 FUNKČNE INTEGROVANÉ LESNÉ HOSPODÁRSTVO VÝCHODISKÁ PRE JEHO UPLATNENIE V ROZVOJI REGIÓNOV JOZEF KONÔPKA, BOHDAN KONÔPKA Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK Zvolen <bkonopka@fris.sk> KONÔPKA, J., KONÔPKA, B.: Functionally integrated forestry starting points for its implementation in regions development. Lesn. Čas. Forestry Journal, 49(1): 17 37, 2003, 2 fig., ref. 13. Original paper. ISSN The work characterizes functionally integrated forestry in accordance with authors PAPÁNEK (1971, 1978), KREČMER (1993, 1994) and VYSKOT (1999, 2000). As starting points for optimisation of functional utilization of forests and extension/extending interrelations of forestry activities with the landscape and economic and social aspects there are given natural and stand conditions (soil, management sets of forest types, management sets of stand types), forest categories and functional types of forests. The issue was worked out for three model cadastral territories of Štiavnicke vrchy (Banská Štiavnica, Banky and Štiavnicke Bane). Material is to be used as a background for elaboration of territorial plans of respective municipalities. Principles of the management of forests according to categories or functional types of forests are given at the end of work. Key words: functionally integrated forestry, functional types of forest, implementation of forest functions, territorial plans of municipalities Práca charakterizuje pojem funkčne integrované lesné hospodárstvo v zmysle autorov PAPÁNEK (1971, 1978), KREČMER (1993, 1994) a VYSKOT (1999, 2000). Ako východiská na optimalizáciu funkčného využívania lesov a rozšírenie väzieb lesníckych aktivít s krajinou a s aspektami hospodárskymi a sociálnymi sa uvádzajú prírodné a porastové pomery (pôda, hospodárske súbory lesných typov, hospodárske súbory porastových typov), kategórie lesov a funkčné typy lesov. Problematika sa spracovala pre tri modelové katastrálne územia Štiavnických vrchov (Banská Štiavnica, Banky a Štiavnické Bane). Materiály sa majú použiť ako podklad na zostavenie územných plánov príslušných obcí. Záverečnou časťou sú zásady obhospodarovania lesov podľa kategórií, resp. funkčných typov lesov. 1. Úvod a problematika Ako prvý autor v bývalom Československu termín funkčne integrované lesné hospodárstvo (FILH) použil PAPÁNEK v roku 1971 v referáte Nový prístup k hospodárskemu určeniu lesov FILH prednesenom na konferencii Výskumného ústavu lesného hospodárstva a poľovníctva Zbraslav-Strnady v Prahe. V ďalších rokoch tento autor spracoval doposiaľ najucelenejšiu koncepciu FILH (PAPÁNEK, 1978). Podľa neho FILH je také LH, ktoré vyplynulo ako optimálne riešenie z porovnania a zváženia rozličných možných spôsobov skĺbenia rozmanitých funkcií lesa do harmonického systému hospodárenia v lese. FILH má podľa neho tieto znaky: 1. Pri stanovovaní cieľov hospodárenia v lese sa uvažuje so všetkými funkciami lesa, ktoré v daných miestnych podmienkach vyplývajú z prírodných pomerov a zo záujmu spoločnosti (zásada univerzality funkcií lesa).

2 2. Všetky funkcie lesa sa vyjadrujú a merajú v technických jednotkách i v peňažných ukazovateľoch a takto sa navzájom zvažujú, a to bez zreteľa na to, či plnením týchto funkcií lesné hospodárstvo získava príjmy, alebo len zásluhy (zásada ekvivalencie funkcií lesa). 3. Hľadajú a skúmajú sa rozličné cesty pre uplatnenie funkcií lesa a zisťuje sa ich ekonomický vplyv na poskytovanie úžitkov, vznik nákladov, potrebu pracovných síl, mechanizmov, investícií a pod. (zásada analýzy funkcií lesa). 4. Z preskúmaných možností uplatnenia funkcií lesa sa vyberie ten variant, ktorý dáva najlepšie výsledky pri najmenších obetiach a tak vyžaduje a navzájom zlaďuje rôzne funkcie lesa v optimálnych proporciách (zásada optimalizácie funkcií lesa). 5. Integrovanie funkcií sa premieta do lesného hospodárskeho plánu a cez neho do lesnej prevádzky, takže FILH je praktickým naplnením teoretickej koncepcie hospodárenia v lese (zásada realizácie funkcií lesa). Treba uviesť, že existujú aj iné definície či chápania FILH. Tak napr. KREČMER (1993, 1994) pod týmto termínom rozumie včlenenie (internalizáciu) cielenej starostlivosti o mimoprodukčnú funkčnosť súborov ekosystémov, hospodárskych procesov a objektov na lesných pozemkoch do ekonomického systému lesníckych hospodárskych subjektov všetkého druhu a skĺbenie (integráciu) aktivít produkčných (výrobných) s rovnako plánovitými aktivitami mimoprodukčnými (službami) v sytéme viacúčelového obhospodarovania lesov s dôležitými mimoprodukčnými funkciami. Posledne VYSKOT a kol. (1999, 2000) definuje FILH takto: FILH je uplatňovanie viacúčelového systému obhospodarovania lesov, kde všetky ich užitočné funkcie sú rovnocennou súčasťou hospodárskej štruktúry a ich riadiacich, hospodársko-úpravníckych i ekonomických nástrojov. Vo väčšine krajín Európskej únie (EÚ) sa vypracúvajú plány rozvoja lesov. Ide tu o optimalizáciu využívania produkčných, ako aj verejnoprospešných funkcií lesov. Aj v Českej republike sa vypracúvajú oblastné plány rozvoja lesov (OPRL), ktoré by mali okrem iného slúžiť aj ako podklad pre územné plánovanie. V rámci OPRL mala by sa spracúvať objektívna ponuka funkčného potenciálu lesov, ako aj objektívny dopyt na konkrétne funkcie vo verejnom záujme. Ide teda o rozšírenie väzieb lesníckych aktivít s krajinou s aspektami hospodárskymi a sociálnymi. Východiskom optimálne funkčného využívania lesov je poznanie, resp. kvantifikácia funkčného potenciálu lesov. Tento je daný v prvom rade prírodnými danosťami či existenčnými podmienkami lesov. Významne sa tu uplatňujú vlastnosti pôdy, ktoré však samé bez zohľadnenia napr. klimatických pomerov len čiastočne charakterizujú rastové podmienky lesných porastov. Komplexnejší obraz o prírodných pomeroch a existenčných podmienkach lesných porastov dávajú hospodárske súbory lesných typov (HSLT). Tieto možno definovať ako združenie lesných typov s rámcovo blízkymi (podobnými) prírodnými podmienkami. Ide o geobiocenologické jednotky vytvorené na základe prírodných podmienok. Lesné porasty do nich zahrnuté viac-menej zhodne reagujú na rovnaké ťažbové, ochranné a obranné zásahy a majú približne rovnaký funkčný potenciál. Súčasne lesné porasty môžu však mať iný charakter ako je typický (prírodou vytvorený) pre príslušný HSLT. Sú výsledkom ich doterajšieho obhospodarovania. Preto treba brať do úvahy aj skutočné porastové typy (PT). PT sú jednotkou terajšieho drevinového zloženia lesných porastov priestorového rozmiestnenia drevín a spôsobu ich vzniku, bez ohľadu na vek a vývojovú fázu. Vyššou jednotkou ako je PT je hospodársky súbor porastových typov (HSPT). Je to jednotka združujúca príbuzné PT na základe podobnosti v zastúpení lesnícky najvýznamnejších drevín, resp. ich skupín bez rozlíšenia formy zmiešania. Táto jednotka sa aj oficiálne používa v hospodárskoúpravníckej praxi LH SR (Lesoprojekt Zvolen 2002).

3 V nadväznosti na uvedené identifikátory je možné stanoviť reálny funkčný potenciál lesných porastov čiže exaktne kvantifikovať funkčné schopnosti porastov (hodnoty produkovaných funkcií) v optimálne možných ekosystémových podmienkach, resp. reálny funkčný efekt v aktuálnych ekosystémových podmienkach (VYSKOT, 2000). V podstate ide o odzrkadlenie prírodných podmienok v ktorých les rastie a pôsobí a z nich vyplývajúce technické a ekonomické možnosti realizácie. Je to vlastne ponuka LH na optimálne využívanie funkcií lesa. Optimálne využívanie funkčného potenciálu lesov však závisí aj od spoločenskej potreby (naliehavosti), resp. dopytu po funkciách lesov. Sú to záujmy a potreby hospodárstva, spoločnosti a jej členov. Žiaľ, tu zatiaľ ide skôr o subjektívne posúdenie aktuálnej spoločenskej potreby využívania funkcií lesov, ako o objektívne stanovené zámery do budúcnosti. Syntézu funkčného potenciálu lesov (ponuky) a spoločenskej potreby (dopytu) by mal predstavovať funkčný typ lesa (FTL). Tento sa stanovuje v rámci hospodárskoúpravníckych prác pre každý porast (každý porast sa zaraďuje do konkrétneho funkčného typu). FTL by teda mal byť výslednicou spoločenských postulátov a ekonomických limitov dopytu a prírodných daností a technických riešení ponuky. Základné funkcie lesov (produkčná, ekologická a environmentálna) sa premietajú do hospodársko-úpravníckeho plánovania prostredníctvom kategórií lesov, čo je zakotvené aj v príslušnej lesníckej legislatíve (zákon č. 61/1977 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 100/1977 Zb. v znení neskorších predpisov). Z hľadiska prevažujúcich funkcií lesov sa lesy členia na hospodárske, ochranné a osobitného určenia. Hospodárske lesy sú lesy, ktorých hlavným poslaním je produkcia akostnej drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných funkcií lesov. Ochranné lesy sú lesy, ktorých funkčné zameranie vyplýva z daných prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby sa zlepšovala predovšetkým ich ochranná funkcia. Lesy osobitného určenia sú lesy s osobitným poslaním, ktoré vyplýva zo špecifických dôležitých spoločenských potrieb, ktorými sa spravuje aj spôsob hospodárenia. Lesy ochranné a lesy osobitného určenia sa ďalej členia na subkategórie. Za ochranné lesy sa vyhlasujú lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach (sutiny, strže, nespevnené nánosy, atď.); vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, pásmo kosodreviny; ostatné lesy s prevažujúcou ochranou pôdy. Do lesov osobitného určenia patria lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov; lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, kúpeľné lesy a lesy v okolí zariadení liečebnopreventívnej starostlivosti; prímestské lesy a ďalšie lesy s významnou zdravotnorekreačnou funkciou; lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach, lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody; časti lesov pod vplyvom imisií zaradených do pásiem ohrozenia imisiami; časti lesov určené na lesnícky výskum a výučbu lesníckych škôl a učilíšť. Kategórie a subkategórie lesov nezohľadňujú požiadavky FILH, pretože tu ide skôr o monofunkčné a nie polyfunkčné obhospodarovanie lesov, čo je v súčasnosti už prekonané. Preto sa prikročilo k funkčnej typizácii lesov, kde sa okrem prvoradej funkcie berie do úvahy aj v poradí významnosti druhá funkcia. Aby nebol neúmerne vysoký počet FTL, do úvahy sa brala len prvoradá a v poradí druhá významná funkcia. Ďalšie funkcie sa už nezohľadnili, aj keď v skutočnosti v konkrétnom poraste môžu prichádzať do úvahy. V slovnom označení FTL sa prvoradá funkcia uvádza pri kombináciách na druhom mieste.

4 Funkčné typy lesov na Slovensku sú tieto (DEZORZO, SCHWARZ, 2001): Kategória Funkcia Funkčný typ Lesy hospodárske Produkčná Produkčný Protierózno-produkčný Vodohospodársko-produkčný Protideflačno-produkčný Rekreačno-produkčný Prírodoochranno-produkčný Protiimisno-produkčný Protierózna Poľovno-produkčný Protierózny Produkčno-protierózny Vodohospodársko-protierózny Vodoochranno-protierózny Rekreačno-protierózny Kúpeľno-liečebno-protierózny Prírodoochranno-protierózny Protiimisno-protierózny Poľovno-protierózny Vodohospodársky Lesy ochranné Produkčno-vodohospodársky Vodohospodárska Protierózno-vodohospodársky Prírodoochranno-vodohospodársky Protiimisno-vodohospodársky Protilavínový Protilavínová Vodohospodársky-protilavínový Protiimisno-protilavínový Brehoochranná Brehoochranný Protiimisno-brehoochranný Protideflačný Protideflačná Poľovno-protideflačný Protiimisno-protideflačný Vodoochranná Vodoochranný Protiimisno-vodoochranný Rekreačný Produkčno-rekreačný Rekreačná Protierózno-rekreačný Vodohospodársko-rekreačný Prírodoochranno-rekreačný Protiimisno-rekreačný Kúpeľno-liečebný Produkčno-kúpeľno-liečebný Kúpeľno-liečebná Protierózno-kúpeľno-liečebný Lesy osobitného určenia Vodohospodársky-kúpeľno-liečebný Protiimisno-kúpeľno-liečebný Prírodoochranná Prírodoochranný Protiimisno-prírodoochranný Protiimisný Protierózno-protiimisný Vodohospodársko-protiimisný Protiimisná Protilavínovo-protiimisný Brehoochranno-protiimisný Protideflačno-protiimisný Vodoochranno-protiimisný Rekreačno-protiimisný

5 Kategória Funkcia Funkčný typ Kúpeľno-liečebno-protiimisný Prírodoochranno-protiimisný Iných spoloč. objektov-protiimisný Produkčno-protiimisný Poľovno-protiimisný Výchovno-výskumno-protiimisný Poľovný Poľovná Produkčno-poľovný Protierózno-poľovný Protiimisno-poľovný Výchovno-výskumná Výchovno-výskumný Protiimisno-výchovno-výskumný Iných spoloč. Iných spoloč. objektov objektov Protiimisno-iných spoloč. objektov Nakoniec treba uviesť, že všetky uvedené charakteristiky lesov (pôdne vlastnosti, HSLT, HSPT, kategórie a subkategórie lesov, FTL) slúžia na diferenciáciu obhospodarovania lesov podľa prírodných pomerov ako aj podľa konkrétnych funkcií lesov. Pritom ide o také usmernenie obhospodarovania lesov, ktorým sa posilňuje funkčné poslanie lesov v rámci prírodných a porastových možností. Charakteristiku pôdy, určenie HSLT, HSPT, kategorizáciu lesov a funkčnú typizáciu lesov vypracúva Lesoprojekt Zvolen. Táto organizácia poskytla aj uvedené podklady na koncepčné riešenie možnosti zapojenia funkčného potenciálu lesov do návrhu územného plánu rozvoja katastrov Banská Štiavnica, Banky, Štiavnické Bane. 2. Metodika riešenia Ako modelové riešenia sa vybrali katastrálne územia v Štiavnických vrchoch, konkrétne Banská Štiavnica, Banky a Štiavnické Bane. Ide o región so slávnou banskou a lesníckou tradíciou, avšak v súčasnosti hospodársky málo výkonný. Z tohto dôvodu treba hľadať riešenia na jeho znovuoživenie využívajúc pritom hlavne regionálne prírodné zdroje. Vo všetkých troch katastrálnych územiach sa spracovali informácie, ktoré sú relevantné z hľadiska koncepčného riešenia možnosti zapojenia funkčného potenciálu lesov do návrhu územného plánu rozvoja uvedených obcí. Išlo konkrétne a prirodzené a porastové pomery (pôdne vlastnosti, HSLT, HSPT, kategórie lesov a funkčné typy lesov). Uvedené podklady poskytol Lesoprojekt Zvolen. V nadväznosti na to sa vypracovali zásady obhospodarovania lesov podľa ich kategórií a funkčných typov. Pritom sa vychádzalo jednak z dostupných literárnych prameňov (MIDRIAK a kol., 1981; VLADOVIČ, 2003, elaboráty hospodárskej úpravy Lesoprojektu Zvolen a najnovšie výsledky vedy a výskumu), ako aj z Metodického postupu spracovania krajinnoekologického plánu v rámci prieskumov územného plánu obce (PAŠKOVÁ, 2001). V ďalšom sa problematika spracúva podľa jednotlivých katastrálnych území. 3. Výsledky 3.1. Katastrálne územie Banská Štiavnica Pôdne pomery Z pôdnych typov najväčšie zastúpenie majú v lesoch tohto KÚ kambizeme a len fragmentálne sa vyskytujú rankre. Kambizeme sú typické trojhorizontové (A B C) pôdy s vývojom prevažne na zvetralinách pevných nekarbonátových hornín. Kambizeme majú dve variety, sú buď nasýtené živinami alebo kyslé (menej živné). Rankre sú dvojhorizontové pôdy (A C) s vývojom na silne skeletnatých plytkých zvetralinách pevných a spevnených

6 kyslých silikátových hornín. Sú skeletnatejšie a pre väčšinu lesných spoločenstiev menej vhodné než kambizeme Hospodárske súbory lesných typov Vyskytujú sa tu tieto HSLT: Číslo 205 kyslé bukové dúbravy 0,3 0,0 208 sprašové bukové dúbravy 1,2 0,1 209 suché bukové dúbravy 36,9 3,4 211 živné bukové dúbravy 97,4 9,1 216 kamenité bukové dúbravy s javorom 4,2 0,4 217 sutinové javorové bukové dúbravy 0,9 0,1 299 suché bukové dúbravy (ochranného rázu) 12,2 1,1 305 kyslé dubové bučiny 88,5 8,3 310 svieže dubové bučiny 46,2 4,3 311 živné dubové bučiny 250,5 23,4 317 kamenité dubové bučiny s lipou 17,3 1,6 317 sutinové lipové dubové bučiny 1,1 0,1 396 kamenité dubové bučiny s lipou (ochranného rázu) 47,7 4,5 410 svieže bučiny 55,8 5,2 411 živné bučiny 260,5 24,3 416 kamenité bučiny s lipou 15,7 1,5 417 sutinové lipové bučiny 18,7 1,7 435 kyslé bučiny s jedľou 6,1 0,6 445 kyslé bučiny s jedľou a dubom 12,0 1,1 495 kyslé bučiny (ochranného rázu) 90,5 8,5 496 kamenité bučiny s lipou (ochranného rázu) 7,3 0,7 Najviac sa tu vyskytuje HSLT číslo 411 živné bučiny výmera 260,5 ha, t.j. 24,3 % rozlohy lesnej pôdy. Druhý najrozšírenejší HSLT je číslo živné dubové bučiny 250,5 ha, t.j. 23,4 %. Tretím HSLT je číslo 211 živné bukové dúbravy 97,4 ha, t.j. 9,1 % Hospodárske súbory porastových typov Vyskytujú sa tu tieto HSPT: Číslo 0 odlesnené plochy 1,6 0,2 14 porasty s prevahou limby 1,1 0,1 15 smrečiny 14,9 1,4 16 bukovo-jedľové smrečiny 67,8 6,4 17 jedľové smrečiny 58,4 5,5 18 bukové smrečiny 18,3 1,7 19 smrekovcové smrečiny 49,7 4,7 20 borovicové smrečiny 47,7 4,5 21 porasty smreka s listnáčmi 34,8 3,3 22 porasty smrekovca 0,7 0,1 23 porasty smrekovca s ihličnanmi 15,7 1,5 24 porasty smrekovca s listnáčmi 6,9 0,7 25 jedliny 14,5 1,4 26 porasty jedle s ihličnanmi 28,0 2,7 27 porasty jedle s listnáčmi 33,7 3,2 28 boriny 13,7 1,3

7 Číslo 29 boriny s ihličnanmi 91,9 8,7 30 boriny s listnáčmi 33,0 3,1 31 dubiny semenného pôvodu 13,8 1,3 34 bukové dubiny semenného pôvodu 62,0 5,9 37 dubiny s ihličnanmi 55,7 5,3 38 hrabové dubiny - semenného pôvodu 57,7 5,5 53 hrabiny semenného pôvodu 18,1 1,7 56 dubové hrabiny - semenného pôvodu 20,1 1,9 62 bučiny semenného pôvodu 32,3 3,1 65 smrekovo-jedľové bučiny 18,7 1,8 66 dubové bučiny semenného pôvodu 23,0 2,2 69 jedľové bučiny 29,5 2,8 70 smrekové bučiny 37,3 3,5 71 bučiny s ihličnanmi 18,3 1,7 79 jelšiny 10,2 1,0 81 porasty duba červeného 22,1 2,1 82 zmes duba, buka a jedle 28,8 2,7 83 cenné listnáče a ich zmesi 57,2 5,4 91 hrabové bučiny semenného pôvodu 0,6 0,1 97 bučiny s cennými listnáčmi 14,7 1,4 98 smrekovo-bukové jedliny 0,8 0,1 Najväčšie zastúpenie má HSPT číslo 29 boriny s ihličnanmi, jeho výmera je 91,9 ha, t. j. 8,7 % z celkovej porastovej rozlohy na tomto KÚ. Druhým najrozšírenejším HSPT je číslo 16 bukovo-jedľové smrečiny so 67,8 ha, t. j. 6,4 %. Tretí rozlohou najvýznamnejší HSPT je číslo 34 bukové dubiny semenného pôvodu so 62,0 ha, t. j. 5,9 % Kategórie lesov Vyskytujú sa tu všetky tri kategórie lesov. Hospodárske lesy tvoria 588,4 ha, čo je 55,8 % z porastovej rozlohy tohto KÚ. Ochranné lesy pokrývajú 159,6 ha, t. j 15,2 %. Lesy osobitného určenia sú na ploche 304,8 ha, t. j. 29,0 % Funkčné typy lesov Vyskytujú sa tu tieto FTL: Číslo 2 protierózno-produkčný 461,0 43,8 3 vodohospodársko-produkčný 25,7 2,4 5 rekreačno-produkčný 1,1 0,1 7 protiimisno-produkčný 82,6 7,8 9 protierózny 2,2 0,2 10 produkčno-protierózny 103,7 9,9 15 ochr. prírody-protierózny 15,7 1,5 16 protiimisno-protierózny 40,5 3,8 60 protiimisno-vodoochranný 15,6 1,5 64 produkčno-protiimisný 78,6 7,5 66 protiimisno-výchovno-výskumný 226,2 21,5

8 Plošne najvýznamnejší je FTL číslo 2 protierózno-produkčný so 461,0 ha, t. j. 43,8 % rozlohy porastovej plochy tohto KÚ. Druhým plošne najvýznamnejším FTL je číslo 66 protiimisno-výchovno-výskumný s 226,2 ha, t. j. 21,5 %. Tretí najrozšírenejší je FTL číslo 10 produkčno-protierózny so 103,7 ha, čo je 9,9 % z celkovej porastovej plochy Katastrálne územie Banky Pôdne pomery Pôdne pomery v tomto KÚ sú podobné ako v KÚ Banská Štiavnica. Prevládajú kambizeme a pomiestne sa vyskytujú rankre Hospodárske súbory lesných typov Nachádzajú sa tu tieto HSLT: Číslo 295 kyslé bukové dubravy (ochranného rázu) 4,3 0,4 299 suché bukové dúbravy (ochranného rázu) 10,3 1,0 305 kyslé dubové bučiny 8,4 0,8 310 svieže dubové bučiny 100,4 9,3 311 živné dubové bučiny 78,5 7,2 316 kamenité dubové bučiny s lipou 23,9 2,2 317 sutinové lipové dubové bučiny 54,8 5,1 396 kamenité dubové bučiny s lipou (ochranného rázu) 45,7 4,2 405 kyslé bučiny 9,4 0,9 410 svieže bučiny 104,6 9,7 411 živné bučiny 408,2 37,7 416 kamenité bučiny s lipou 65,8 6,1 417 sutinové lipové bučiny 104,0 9,6 445 kyslé bučiny s jedľou a dubom 0,1 0,1 496 kamenité bučiny s lipou (ochranného rázu) 65,9 6,1 Najväčšie zastúpenie má HSLT číslo 411 živné bučiny výmera 408,2 ha, t. j. 37,7 % rozlohy lesnej pôdy na tomto KÚ. Druhý najrozšírenejši HSLT je číslo 410 svieže bučiny s rozlohou 104,6 ha, t. j. 9,7 %. Tretím HSLT je číslo 417 sutinové lipové bučiny s rozlohou 104,0 ha čo je 9,6 % Hospodárske súbory porastových typov Vyskytujú sa tu tieto HSPT: Číslo 15 smrečiny 25,2 2,3 16 bukovo-jedľové smrečiny 52,0 4,8 17 jedľové smrečiny 28,6 2,6 18 bukové smrečiny 50,4 4,6 19 smrekovcové smrečiny 8,1 0,7 21 porasty smreka s listnáčmi 35,1 3,2 22 porasty smrekovca 4,8 0,4 24 porasty smrekovca s listnáčmi 0,4 0,1 25 jedliny 17,7 1,6 26 porasty jedle s ihličnanmi 10,2 0,9 27 porasty jedle s listnáčmi 165,3 15,1

9 Číslo 30 boriny s listnáčmi 1,5 0,1 34 bukové dubiny semenného pôvodu 20,7 1,9 37 dubiny s ihličnanmi 1,0 0,1 39 hrabové dubiny nepravé kmeňoviny 0,7 0,1 62 bučiny semenného pôvodu 115,9 10,6 65 smrekovo - jedľové bučiny 77,8 7,1 66 dubové bučiny semenného pôvodu 52,2 4,8 69 jedľové bučiny 84,0 7,7 70 smrekové bučiny 166,7 15,2 71 bučiny s ihličnanmi 73,2 6,7 82 zmes duba, buka a jedle 47,3 4,3, 83 cenné listnáče a ich zmesi 57,0 5,2, Najväčšie zastúpenie má HSPT číslo 70 smrekové bučiny s rozlohou 166,7 ha čo predstavuje 15,2 % z celkovej lesnej plochy na tomto KÚ. Druhým plošne najvýznamnejším HSPT je číslo 27 porasty jedle s listnáčmi s rozlohou 165,3 ha teda 15,1 %. Tretím najrozsiahlejším HSPT je číslo 62 bučiny semenného pôvodu predstavujúci rozlohu 115,9 ha, t. j. 10,6 % Kategórie lesov Vyskytujú sa tu dve kategórie lesov hospodárske a ochranné lesy. Hospodárske lesy zaberajú 809,0 ha, čo je 74,6 % rozlohy KÚ. Ochranné lesy sú na 275,4 ha, teda na 25,4 % Funkčné typy lesov Boli tu tieto FTL: Číslo 2 protierózno-produkčný 30,3 2,8 7 protiimisno-produkčný 787,4 71,6 15 ochr. prírody-protierózny 32,9 3,0 16 protiiimisno-protierózny 213,0 19,4 60 protiimisno-vodoochranný 35,6 3,2 Svojou plochou najvýznamnejší je FTL číslo 7 protiimisno-produkčný so 787,4 ha čo predstavuje 71,6 % rozlohy KÚ. Druhý najrozsiahlejší je FTL číslo 16 protiimisnoprotierózny s 213,0 ha, t. j. 19,4 %. Tretí najrozšírenejší FTL je číslo 60 protiimisnovodoochranný s plochou 35,6 ha, t. j. 3,2 % Katastrálne územie Štiavnické Bane Pôdne pomery Pôdne pomery v tomto KÚ sú podobné ako v KÚ Banská Štiavnica. Prevládajú kambizeme a miestami sa v malom rozsahu vyskytujú rankre Hospodárske súbory lesných typov Na KÚ sa vyskytujú takéto HSLT:

10 Číslo 209 suché bukové dúbravy 3,4 1,0 211 živné bukové dúbravy 3,0 0,9 305 kyslé dubové bučiny 1,0 0,3 310 svieže dubové bučiny 7,6 2,3 311 živné dubové bučiny 145,1 43,9 316 kamenité dubové bučiny s lipou 43,5 13,1 317 sutinové lipové dubové bučiny 38,4 11,6 396 kamenité dubové bučiny s lipou (ochranného rázu) 1,9 0,6 405 kyslé bučiny 6,5 2,0 410 svieže bučiny 29,4 8,9 411 živné bučiny 37,8 11,4 416 kamenité bučiny s lipou 2,3 0,7 417 sutinové lipové bučiny 3,9 1,2 495 kyslé bučiny (ochranného rázu) 7,0 2,1 Najrozšírenejší bol HSLT číslo 311 živné dubové bučiny s plochou 145,1 ha, čo predstavuje až 43,9 % rozlohy KÚ. Druhý najrozšírenejší HSLT je číslo 316 kamenité dubové bučiny s lipou so 43,5 ha, t.j. 13,1 %. Na treťom mieste sa umiestnil HSLT číslo 317 sutinové lipové dubové bučiny s 38,4 ha, čo je 11,6 % Hospodárske súbory porastových typov Na KÚ sa nachádzali tieto HSPT: Číslo 15 smrečiny 6,5 2,0 17 jedľové smrečiny 2,0 0,6 18 bukové smrečiny 6,5 2,0 19 smrekovcové smrečiny 36,5 11,1 21 porasty smreka s listnáčmi 22,8 6,9 24 porasty smrekovca s listnáčmi 0,3 0,1 26 porasty jedle s ihličnanmi 25,4 7,7 27 porasty jedle s listnáčmi 20,1 6,1 28 boriny 4,2 1,3 29 boriny s ihličnanmi 7,7 2,3 30 boriny s listnáčmi 0,5 0,1 31 dubiny semenného pôvodu 8,9 2,7 34 bukové dubiny semenného pôvodu 11,6 3,5 37 dubiny s ihličnanmi 5,7 1,7 38 hrabové dubiny semenného pôvodu 10,0 3,0 53 hrabiny - semenného pôvodu 3,9 1,2 56 dubové hrabiny semenného pôvodu 16,2 4,9 62 bučiny - semenného pôvodu 33,4 10,1 65 smrekovo-jedľové bučiny 16,9 5,1 66 dubové bučiny semenného pôvodu 35,2 10,6 69 jedľové bučiny 6,9 2,1 70 smrekové bučiny 9,2 2,8 71 bučiny s ihličnanmi 11,6 3,5 82 zmes duba, buka a jedle 27,9 8,4 83 cenné listnáče a ich zmesi 0,6 0,2

11 Najrozsiahlejší bol HSPT číslo 19 smrekovcové smrečiny s 36,5 ha, t. j. 11,1 % rozlohy tohto KÚ. Druhým bol HSPT číslo 66 - dubové bučiny semenného pôvodu s 35,2 ha, t. j. 10,6 %. Na treťom mieste bol HSPT číslo 62 bučiny semenného pôvodu s 33,4 ha, čo predstavuje 10,1 % Kategórie lesov Na KÚ sa vyskytujú dve kategórie lesov, a to hospodárske lesy a ochranné lesy. Hospodárske lesy zaberajú 279,3 ha, teda 84,5 % z celkovej porastovej plochy. Ochranné lesy sú na 51,3 ha, čo je 15,5 % Funkčné typy lesov Na tomto KÚ sa vyskytovali tieto FTL: Číslo 1 produkčný 5,1 1,5 2 protierózno-produkčný 175,8 53,2 7 protiimisno-produkčný 108,4 32,8 10 produkčno-protierózny 10,8 3,3 15 ochr. prírody protierózny 0,7 0,2 16 protiimisno-protierózny 29,8 9,0 Najrozšírenejší FTL je číslo 2 protierózno-produkčný s rozlohou 175,8 ha, čo predstavuje 53,2 % rozlohy KÚ. Druhým je FTL číslo 7 protiimisno-produkčný so 108,4 ha, t. j. 32,8 %. Na treťom mieste je FTL čílslo 16 protiismisno-protierózny s rozlohou 29,8 ha, t. j. 9,0 % Zásady obhospodarovania lesov podľa ich kategórií, resp. funkčných typov Diferenciácia obhospodarovania lesov podľa ich kategórií Ak by sme do úvahy brali len kategórie lesov, potom možno zásady obhospodarovania charakterizovať takto: Lesy hospodárske Ich obhospodarovanie smeruje k tvorbe materiálnych hodnôt, menovite drevnej suroviny, a to pri zachovaní a zveľadení stavu lesa žiadúceho z hľadiska týchto úžitkov. Produkcia akostnej drevnej suroviny je hlavným cieľom hospodárenia. Všeobecnou zásadou je, že čím vyššia je produktivita stanovišťa tým intenzívnejšie má byť pestovanie lesa (výchova, okliesňovanie ai.), resp. tým vyššiu časovú prioritu treba prisúdiť výkonu pestovných opatrení a zlepšovaniu stavu lesa. Obhospodarovanie týchto lesov sa ďalej diferencuje podľa HSLT a HSPT (čiže podľa prevádzkových súborov) a ďalej podľa toho, v akých rastových a vývojových fázach sa porasty nachádzajú. Lesy ochranné Obhospodarovaním ochranných lesov sa sleduje posilnenie ekologickej funkcie (ochrana pôdy, vody, vzduchu). Limitujúcim faktorom sú tu nepriaznivé stanovištné podmienky. Ako sa už uviedlo, subkategórie lesov sa tu vyhlasujú podľa vlastností stanovíšť (nepriaznivé stanovištia, lesy pod hornou hranicou lesa, pásmo kosodreviny, iné zabezpečenie ochrany pôdy). Preto aj obhospodarovanie týchto lesov sa diferencuje podľa

12 HSLT, ďalej podľa HSPT, ako aj podľa konkrétnej rastovej a vývojovej fázy lesných porastov. Lesy osobitného určenia Tieto lesy majú prvoradú environmentálnu funkciu. Tu sa obhospodarovanie lesov (okrem HSLT, HSPT a rastových a vývojových fáz lesných porastov) diferencuje najmä podľa konkrétneho environmentálneho určenia (lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov, prírodných liečivých prameňov, atď.). Treba uviesť, že diferenciácia obhospodarovania lesov osobitného určenia má najbližšie k FILH, aj keď sa tu berie do úvahy len jedna, a to prvoradá funkcia Diferenciácia obhospodarovania lesov podľa ich funkčných typov Diferenciácia obhospodarovania lesov podľa ich kategórií nespĺňa požiadavky FILH. Hlavnou príčinou je, že sa tu v podstate do úvahy berie len jedna, a to prevažujúca funkcia, bez zreteľa na ostatné ktoré sú tu významné, aj keď nie sú prvoradé. FILH zlaďuje rozmanité funkcie do harmonického systému hospodárenia. Ako vyplynulo z vpredu uvedených výsledkov funkčnej typizácie čisto produkčný typ existuje len v katastrálnom území Štiavnické Bane (5,08 ha). Všadiaľ inde sa aj v lesoch hospodárskych musí brať zreteľ na v poradí druhú funkciu a podľa toho diferencovať obhospodarovanie lesov. Aby sme problematiku čo najviac zjednodušili, nebudeme sa zaoberať zásadami obhospodarovania lesov z hľadiska drevnej produkcie. Tieto zásady, ako aj ich diferenciácia podľa HSLT, HSPT (čiže podľa prevádzkových súborov) je všeobecne známa. Podrobne sa to taktiež uvádza vo výsledných dielach hospodárskoúpravníckeho plánovania (v rámcovom a podrobnom plánovaní), konkrétne v príslušných lesných hospodárskych plánoch. Zameriame sa len na charakteristiku zásad obhospodarovania lesov, ktoré treba uplatniť v jednotlivých FTL z hľadiska verejnoprospešných funkcií lesov. Konkrétne pôjde o funkciu protieróznu (FTL: 2, 9, 10, 15, 16), protiimisnú (FTL: 7, 16, 60, 64, 66), ochranu prírody (FTL: 15), vodohospodársku (FTL: 3), vodoochrannú (FTL: 60), rekreačnú (FTL: 5) a výchovno-výskumnú (FTL: 66). Protierózna funkcia lesa slúži na ochranu pôdy pred jej deštruovaním povrchovým odtokom vody vo forme plošnej a rýhovej erózie. Uplatňuje sa tu najmä koruna stromov a krov, bylinná pokrývka pod lesnými porastami, kmeň, prízemná vegetácia, hrabanka, opad a koreňová sústava drevín a krov. Pri manažmente lesov s protieróznou funkciou treba dodržiavať predovšetkým tieto zásady: vylúčiť holorubný hospodársky spôsob, dbať na väčšie zastúpenie hlboko zakoreňujúcich, prevažne listnatých drevín, s dobrým melioračným, ale najmä protieróznym účinkom (predovšetkým hrab, lipa, dub, buk, jedľa a cenné listnáče), nepestovať jednoetážové porasty, ak v nich chýba aj krovitá etáž, cieľové zakmenenie neznižovať pod 0,7, znížiť silu zásahu pri prebierkach, uprednostňovať jemnejšie ťažbovo-obnovné postupy, drevo približovať lanovými systémami, resp. konskými záprahmi alebo ľahšími traktormi s navijakom cez zimné obdobie po snehu alebo na zamrznutej pôde, obmedziť gravitačné spúšťanie dreva, starostlivo zvažovať hustotu lesných ciest z hľadiska nebezpečenstva erózie, šírku pracovných polí pri predrubných ťažbách voliť so zreteľom na nebezpečenstvo erózie, odvozné cesty spevniť a približovacie cesty dostatočne zabezpečiť proti povrchovému odtoku (odvodnenie drážkami, odvádzacími priekopami do trativodov),

13 obmedziť použitie technológií výroby celých stromov (so zreteľom na možnosť ochudobňovania prostredia o organickú hmotu). Protiimisná funkcia lesov Táto funkcia sa má uplatňovať v oblastiach so znečisteným ovzduším, v ktorom sa les použije na zlepšenie kvality ovzdušia a prírodného prostredia. Ide teda o tlmenie negatívneho pôsobenia škodlivín na človeka a prírodu. Treba uviesť, že k vytvoreniu lesov s protiimisnou funkciou došlo v období, keď znečisťovanie ovzdušia malo lokálny charakter. Išlo o ochranu sídiel alebo pozemkov formou zelených bariér. V súčasnosti, keď v jednotlivých pásmach ohrozenia imisiami je viac ako 1/3 lesov Slovenska sa problematika dostáva do inej polohy. Neznamená to, že by lesy ako filter vzduchu, najmä od pevných zdravotne závadných látok nemali významnú funkciu. Protiimisné lesy, žiaľ tým, že zachytávajú imisie, majú spravidla najviac narušený zdravotný stav a stávajú sa obeťou škodlivých činiteľov. Vyžadujú si osobitný spôsob obhospodarovania vrátane ochrany. Tento sa diferencuje podľa imisných typov, pásiem ohrozenia a stupňov poškodenia. So zreteľom na uvedené skutočnosti sa uvedú len všeobecné zásady obhospodarovania lesov pod vplyvom imisií. Ide predovšetkým o tieto zásady: v priestorovom poriadku dôsledne dodržiavať zásadu pasívnej ochrany citlivejších drevín, zvýšiť podiel odolnejších listnatých drevín na svahoch privrátených k emisnému zdroju, pestovnými zásahmi dôsledne zvyšovať odolnosť porastov proti biotickým a abiotickým činiteľom, ťažbovoobnovné zásahy orientovať ak tomu nebránia iné okolnosti proti smeru prúdenia imisií. Problematika lesov pod vplyvom imisií sa rieši osobitnými projektmi ozdravných opatrení, ktoré sa členia na preventívne a nápravné. Zásady spracovania týchto projektov, ako aj nomenklatúra ozdravných opatrení sa uvádzala v Usmernení MP SR č. 81/ z 25. februára 1997 vo veci postupu zabezpečovania ozdravných opatrení v lesoch SR. V roku 2002 vláda SR prerokovala nový Program odstraňovania škôd v lesných ekosystémoch do roku V nadväznosti na to má MP SR vydať taktiež nový Metodický pokyn na prípravu, výber, hodnotenie, kontrolu a financovanie projektov ozdravných opatrení v lesoch poškodených antropogénnou činnosťou, najmä imisiami. Funkcia ochrany prírody Jej cieľom je zachovanie a využívanie lesa ako prírodného prostredia cenného svojou pôvodnosťou a krásou. Zastúpenie FTL č. 15 ochrana prírody - protierózny vo všetkých troch katastrálnych územiach predstavuje podľa funkčnej typizácie lesov 49,36 ha, čo je približne len 2 % výmery. Do iného svetla sa táto problematika dostáva v zmysle zákona č. 87/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, kde sa príroda a krajina roztrieďuje do 5 stupňov územnej ochrany. V uvedenom zákone sa uvádzajú aj obmedzenia, ktoré treba rešpektovať pri obhospodarovaní lesov. Vodohospodárska funkcia lesa slúži zlepšovaniu odtokových pomerov buď znížením rozkolísanosti vodných tokov (kvalitatívna stránka funkcie), alebo zvýšením vodnosti tokov (kvantitatívna stránka funkcie). Kvalitatívna stránka vodohospodárskej funkcie lesa je na Slovensku všeobecne významnejšia a uplatňuje sa všade, kde sa neuprednostňuje kvantitatívna stránka vodohospodárskej funkcie lesa.

14 Všeobecne možno povedať, že pri uplatňovaní vodohospodárskej funkcie sa uprednostňuje tvar vysokého lesa, len v zosuvných územiach a na svahoch ohrozených eróziou je vhodnejší výmladkový alebo združený les. V manažmente lesov treba dodržiavať tieto zásady: vylúčiť holorubný hospodársky spôsob (okrem prípadov nízkeho a združeného lesa), cieľové drevinové zloženie voliť v súlade s prirodzeným zastúpením, voliť relatívne nízku intenzitu výchovných zásahov, uprednostňovať jemnejšie ťažbovo-obnovné postupy, vylúčiť použitie technológie výroby celých stromov v poraste, voliť relatívne nízku hustota siete lesných ciest a chodníkov, smerové pomery voliť tak, aby čo najviac vyhovovali konfigurácii terénu, spevniť odvozné cesty a protierózne zabezpečiť približovacie cesty odrážkami a odvodňovacími priekopami, ktoré v prípade potreby vyúsťujú do trativodov, uprednostniť približovanie dreva lanovkami, resp. konskými záprahmi alebo traktormi s navijakom cez zimné obdobie po snehu alebo zamrznutom pôdnom povrchu a obmedzuje sa gravitačné spúšťanie dreva. Vodoochranná funkcia lesa sa uplatňuje v ochranných pásmach vodných zdrojov, prírodných liečivých zdrojov a prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd. Jej uplatnenie je analogické ako pri vodohospodárskej funkcii lesa s týmito odchýlkami: v ochrannom pásme prvého stupňa vodných zdrojov zvyšovať infiltračnú schopnosť pôdy, zabraňovať povrchovému odtoku a splachu, resp. vniknutiu produktov erózie, organického materiálu a znečisťujúcich látok (olej, nafta, chemické prípravky, hnojivá) do nádrže; v zložení drevín majú prevládať ihličnany; z listnáčov vylúčiť dreviny s opadom bohatým na dusík, ako sú bresty, hrab, jaseň, jelša, agát; zakázať skládky dreva, parkovanie motorových vozidiel a tankovanie pohonných látok a olejov, používanie chemikálií a uplatňuje sa aj protierózna funkcia lesa, v ochrannom pásme druhého stupňa vodných zdrojov uplatniť aj brehoochrannú a protieróznu funkcia porastov, v ochrannom pásme prvého stupňa prírodných liečivých zdrojov a prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd uplatniť kvalitatívnu stránka vodohospodárskej funkcie lesa. Rekreačná funkcia lesa Ide o využívanie lesa ako prostredia na rekreáciu v prírode. Rekreačná funkcia lesa sa uplatňuje vytváraním biologicko bohatej a esteticky pôsobivej lesnej prírody prispôsobenej potrebám a záujmom návštevníkov lesa. Z hľadiska rekreačnej funkcie lesa jej cieľom je vytvoriť zdravý les, odolný proti živlom a škodcom, esteticky utváraný so starými mohutnými stromami, dlhými okrajmi, s prístupom vzduchu a slnečného žiarenia, umožňujúci rekreačnú aktivitu, nerušenú hlukom, motorovými vozidlami a ťažbou dreva, neznečistený odpadmi a chemickými prípravkami, maskujúcimi rušivé objekty, s vyhliadkami do krajiny a približujúci návštevníkovi flóru a faunu. Výmera FTL rekreačnoprodukčného je len 1,11 ha, čo nezodpovedá skutočnosti a potrebám v týchto KÚ. Pri obhospodarovaní lesov s rekreačnou funkciou treba dodržiavať tieto zásady: ojedinele ponechať staré alebo mohutné stromy, ďalej stromy s netvárnymi, bizarne formovanými kmeňmi a korunami, solitéry, trsy výmladkov, esteticky pôsobivé dreviny (ako breza a pod.),

15 jestvujúce čistinky, lúky, pasienky a voľné priestranstvá v lese nezalesňovať, ak tieto priestory sú alebo v blízkej budúcnosti budú potrebné na rekreáciu, zachovať kry a húštiny poskytujúce vtákom plody, príležitosť na hniezdenie a malým cicavcom úkryt, podľa možnosti stromy nekrúžkovať a chemické prípravky používať len v nevyhnutných prípadoch. Výchovno-výskumná funkcia lesa Ide o využívanie lesov na účely pedagogické a vedecko-výskumné. Konkrétne sú to Školské lesy v Kysihýbli, ktoré slúžia Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici na výchovu žiakov. Obhospodarovanie týchto lesov je prispôsobené pedagogickým potrebám tak, aby žiaci získali prehľad o možných spôsoboch obhospodarovania lesov v rozličných prírodných a porastových pomeroch. 4. Diskusia Materiály sa spracovali ako podklad pre územné plánovanie KÚ Banská Štiavnica, Štiavnické Bane a Banky. Tento región patrí v súčasnosti medzi hospodársky málo rozvinuté. Preto treba hľadať zdroje pre jeho oživenie. Jednou z možností bude čerpanie financií z fondov EÚ, pre ktoré však treba pripraviť kvalitné projekty vychádzajúce z poznania potenciálu tejto oblasti. Charakteristiky prírodných a porastových pomerov (pôda, HSLT, HSPT), kategórie lesov a funkčné typy lesov podľa jednotlivých ILÚ sa taktiež zobrazili graficky na digitálnych mapách (Lesoprojekt Zvolen). V príspevku sa nepublikujú preto, lebo pri ich zmenšovaní sa stráca prehľadnosť. Ako z príspevku vyplynulo aj snahou lesného hospodárstva je prepojiť väzby medzi lesníckymi aktivitami a krajinou, s aspektmi hospodárskymi a sociálnymi. Preto sa poskytujú podklady (ponuka) funkčného potenciálu lesov vyjadreného prírodnými pomermi (pôdne typy, HSLT) a charakterom lesných porastov (HSPT). Ďalej informácie o kategóriách lesov a FTL, ktoré čiastočne zohľadňujú aj dopyt na konkrétne funkcie lesov vo verejnom záujme. Nakoniec sa uvádzajú zásady obhospodarovania lesov podľa ich kategórie a funkčných typov. Problematika si vyžaduje ďalšie výskumné riešenie a spracovanie. Ide napr. o úpravu funkčnej typizácie lesov z ktorej vypadla funkcia lesov v krajine, ako je ovplyvňovanie globálnych klimatických zmien, alebo funkcia lesa slúžiaca na kompenzáciu technizácie a urbanizácie krajiny. Tieto funkcie majú veľmi širokú pôsobnosť a prelínajú sa s uvedenými FTL. Taktiež by bolo treba konkrétnejšie kvantifikovať funkčný potenciál a funkčný efekt jednotlivých lesných porastov, ako aj objektívne posúdiť predpokladané požiadavky verejnosti podľa týchto priestorových jednotiek. Je to problematika, ktorú bude treba prioritne riešiť v budúcnosti. 5. Záver Cieľom práce bolo analyzovať možnosti využitia funkčného potenciálu lesov v rámci spracovania krajinno-ekologických plánov v rámci prieskumov a rozborov územných plánov obcí. Problematika sa rieši v pohorí Štiavnické vrchy v troch katastrálnych územiach (Banská Štiavnica, Banky a Štiavnické Bane). Charakterizuje sa FILH. Zdôrazňuje sa potreba vypracovania plánov rozvoja lesov, ktoré by okrem iného mali slúžiť aj ako podklad pre územné plánovanie, resp. ďalších koncepčných materiálov na rozličných úrovniach (napr. aj pre programy sociálneho,

16 ekonomického a kultúrneho rozvoja krajov). Vychádza sa z funkčného potenciálu lesov, ktorý sa odvodzuje z prírodných daností, či z existenčných podmienok lesných porastov. Významne sa tu uplatňujú vlastnosti pôdy a klimatické pomery. Tieto sa taktiež vyjadrujú súhrnne ako HSLT. Pretože lesné porasty môžu mať iný charakter ako pôvodný, do úvahy sa berú aj ich typy. Konštatuje sa, že v nadväznosti na tieto identifikátory možno stanoviť reálny funkčný potenciál lesných porastov, čo je vlastne ponuka lesného hospodárstva na optimálne využitie funkcií lesov. Jeho využitie však závisí aj od spoločenskej potreby (naliehavosti), resp. dopytu po funkciách lesov. Syntézu funkčného potenciálu lesov (ponuky) a spoločenskej potreby (dopytu) predstavujú (aspoň čiastočne), kategórie, resp. FTL. Uvádza sa ich nomenklatúra. Vlastné myšlienky tvoria charakteristiky už uvedených prírodných a porastových pomerov vytypovaných troch katastrálnych území. Ďalej je to roztriedenie lesných porastov podľa kategórií (hospodárske, ochranné a osobitného určenia) a FTL. Uvádzajú sa ich výmery. V nadväznosti na to sa navrhujú zásady obhospodarovania podľa kategórií a podľa FTL. Poďakovanie Problematika sa riešila v rámci Grantovej agentúry VEGA (grant č. 1/0600/03) v úzkej spolupráci s Lesoprojektom Zvolen. Spracovatelia vyslovujú uvedeným organizáciám poďakovanie za spoluprácu. Literatúra 1. DEZORZO, M., SCHWARZ, M., 2001: Funkcie lesov a súčasná prax hospodárskej úpravy lesov. In: Funkčné integrované lesné hospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj lesov a krajiny. Zvolen, TU, 8 s. 2. KREČMER, V. 1993: Trvale udržitelný rozvoj a lesní hospodářství v České republice (I). Lesnictví Forestry, 39(12): KREČMER, V., 1994: Trvale udržitelný rozvoj a lesní hospodářství v České republice (II). (K pojetí a zajištění viceučelovosti v nakládání s lesy). Lesnictví Forestry, 40(1 2): LESOPROJEKT ZVOLEN: Elaboráty hospodárskej úpravy lesov súvisiace s KÚ Banská Štiavnica, Banky, Štiavnické Bane. 5. LESOPROJEKT ZVOLEN, 2002: Porastový typ a nadradené jednotky. Základné pojmy a definície. Lesoprojekt Zvolen 2002, 9 s. 6. MIDRIAK, R., 1981: Diferencované obhospodarovanie lesa podľa integrovaných funkcií. Bratislava : Príroda, 222 s. 7. PAPÁNEK, F., 1971: Nový prístup k hospodárskemu určeniu lesov FILH. VÚLHM, Praha PAPÁNEK, F., 1978: Teória a prax funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Bratislava : Príroda, Bratislava, 218 s. 9. PAŠKOVÁ, M., 2001: Metodický postup spracovania krajinno-ekologického plánu v rámci prieskumov a rozborov územného plánu obce. Bratislava : MŽP SR, 34 s. 10. VLADOVIČ, J., 2003: Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia a ekologickej stability lesov Slovenska. Bratislava : Príroda, 160 s. 11. VYSKOT, I. a kol., 1999: Potenciály funkcí lesů České republiky podle hospodářských souborů a porostních typů. Praha : MŽP ČR, 49 s. 12. VYSKOT, I. a kol., 1999: Klasifikace lesů ČR podle významnosti celkového reálného potenciálu celospoločenských funkcí (pro hospodářské soubory a porostní typy). Praha : MŽP ČR, 16 s. 13. VYSKOT, I. a kol., 2000: Reálne efekty funkcí lesů České republiky. Praha : MŽP ČR.

17 Functionally integrated forestry starting points for its implementation in regions development. Summary The aim was to analyse possibilities of the utilization of functional forest potential in framework of elaboration of landscape-ecological plans as a part of surveys and analyses of territorial plans of municipalities. This issue is being solved in the mountains Štiavnické vrchy on three cadastral territories, namely Banská Štiavnica, Banky and Štiavnicke Bane. Functionally integrated forestry is characterized. An emphasis is put on the need to work out the plans of forests development, which should serve, in addition to others, also as a background for territorial planning or as other conception material on different levels (e.g. for the programmes of social, economic and cultural development of counties). As a starting point is functional forest potential which is being derived from natural characteristics or existence conditions of forest stands. Soil properties and climatic conditions are being applied here significantly. They are summarized as management sets of forest types. Therefore forest stands can have other character than former. Their types are considered as well. It is stated that in relation to these identifiers it can be determined a real functional potential of forest stands what is in fact a supply of forestry for optimal utilization of forest functions. It depends also on social need (urgency) or demand after forest functions. Forest categories or functional forest types represent (if only partially) a synthesis of functional forest potential supply and social need (demand). Their nomenclature is presented. The own results are characteristics of already given natural and stand conditions of predetermined three cadastral territories. Then it is classification of forest stands according to categories (commercial, protective forests and special purpose forests) and functional forest types. The area of respective categories and types is given. In relation to that there are proposed principles of the management according to categories and functional forest types. This issue requires next research/study, for example modification of functional classification, which omits forest function in the landscape as influencing global climatic changes or forest function serving compensation mechanization and urbanization of the country. Functional potential and functional effect of respective forest stands must be quantified in a more detail as well as to review objectively expected requirements of the public according to these area units. Translated by: Z. AL ATTASOVÁ