Postoje a vedomosti sestier o problematike geriatrického veku

2016 Volume 18 Issue 1 ISSN 1212-4117 (print) ISSN 1804-7122 (on-line) ošetřovatelství Available online at www.sciencedirect.com journal homepage: http://www.elsevier.com/locate/kontakt 9 771212 411601 0 1 Original research article Postoje a vedomosti sestier o problematike geriatrického veku Nurses attitudes and knowledge of the geriatric age issue Oľga Kabátová a *, Silvia Puteková a, Jana Martinková a, Henrieta Záhorecová b a Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva, Trnava, Slovenská republika b Nemocnica akademika Ladislava Dérera, Bratislava, Slovenská republika INFORMACE O ČLÁNKU Received: 2016-07-26 Received in revised form: 2016-09-02 Accepted: 2016-10-07 Published online: 2016-11-30 Keywords: Old age Geriatrics Nursing Knowledge Attitudes ABSTRACT Aim: The research aim was to map attitudes and knowledge of nurses regarding the issue of geriatric age and to find the influence of selected determinants influencing nurses knowledge. Design: The work has a design of a cross-sectional quantitative study that is performed based on a questionnaire survey. Methodology: The research group was formed of 100 nurses who were classified in the sample based on intentional selection. The quantitative research was performed with the help of two methodologies. The nurses attitudes towards seniors were measured based on the Fraboni Scale of Ageism (FSA); we gathered information regarding the nurses knowledge about the issue of geriatric age by the means of a questionnaire of our own structure. The influence of the selected determinants influencing the nurses knowledge of the geriatric age issue was verified based on the statistical tests: the Kruskal-Wallis test and the Spearman correlation coefficient. Results: With the help of the FSA questionnaire we found that 72% of the nurses have a slightly positive view of the elderly, i.e. almost no ageist attitudes. We found a medium level of ageist attitudes and thus slightly negative views of the elderly in 28% of the nurses. The knowledge level regarding the geriatric age issue in 14% of the nurses was excellent, in 36% of them it was very good, 29% had good knowledge, it was satisfactory in 12% and dissatisfactory in 9%. Based on the statistical tests, we found a correlation between the age (p = 0.009), length of professional practice (p = 0.017), and education (p = 0.007) of the nurses and their knowledge of the geriatric age issue. Conclusion: The research results point to the need of comprehensive education for nurses in the area of geriatrics and gerontology with an emphasis on an individual approach and non-generalisation of individuals within the whole senior population. * Korespondenční autor: PhDr. Oľga Kabátová, PhD., Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva, Univerzitné nám. 1, 917 43 Trnava, Slovenská republika; e-mail: olga.kabatova@truni.sk http://dx.doi.org/10.1016/j.kontakt.2016.10.002 KONTAKT XVIII/4: 243 248 ISSN 1212-4117 (Print) ISSN 1804-7122 (Online) Článek citujte takto: Kabátová O, Puteková S, Martinková J, Záhorecová H. Nurses attitudes and knowledge of the geriatric age issue. Kontakt 2016; 18(4): e213 e218; http://dx.doi.org/10.1016/j.kontakt.2016.10.002

244 Kľúčové slová: staroba geriatria ošetrovateľstvo vedomosti postoje súhrn Cieľ: Cieľom výskumu bolo zmapovať postoje a vedomosti sestier o problematike geriatrického veku a zistiť vplyv vybraných determinantov ovplyvňujúcich vedomosti sestier. Dizajn: Práca má dizajn prierezovej kvantitatívnej štúdie vykonanej na základe dotazníkového šetrenia. Metodika: Výskumný súbor tvorilo 100 sestier, ktoré boli do vzorky zaradené na základe zámerného výberu. Kvantitatívny výskum bol realizovaný pomocou dvoch metodík. Postoje sestier voči seniorom boli merané na základe Fraboniho škály ageizmu (FSA), vedomosti sestier o problematike geriatrického veku sme zisťovali dotazníkom vlastnej konštrukcie. Vplyv vybraných determinantov ovplyvňujúcich vedomosti sestier o problematike geriatrického veku bol overovaný na základe štatistických testov: Kruskal-Wallisov test a Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky: Pomocou dotazníka FSA sme zistili, že 72 % sestier vykazuje mierne pozitívne vnímanie starších, teda takmer žiadne ageistické postoje. Strednú úroveň ageistických postojov a teda mierne negatívne vnímanie seniorov sme zistili u 28 % sestier. Vedomostná úroveň o problematike geriatrického veku bola u 14 % sestier výborná, u 36 % veľmi dobrá, dobré vedomosti malo 29 %, dostatočné 12 % a nedostatočné 9 % sestier. Na základe štatistických testov sme zistili vzťah medzi vekom (p = 0,009), dĺžkou odbornej praxe (p = 0,017) a vzdelaním (p = 0,007) sestier a ich vedomosťami o problematike geriatrického veku. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na potrebu komplexného vzdelávania sestier v oblasti geriatrie a gerontológie s dôrazom na individuálny prístup a negeneralizovanie jednotlivcov v rámci celej seniorskej populácie. 2016 Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta. Published by Elsevier Sp. z o. o. All rights reserved. Úvod Starnutie je dôležitou súčasťou všetkých ľudských spoločností. Odráža nielen biologické zmeny, ale tiež kultúrne a spoločenské konvencie. Svetová populácia starne rýchlo. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO [1] sa v rokoch 2000 2050 zvýši podiel ľudí starších ako 60 rokov na celom svete z 11 % na 22 %. Očakáva sa tak, že absolútny počet osôb vo veku 60 a viac vzrastie z 605 miliónov na 2 miliardy. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je odborne, kapacitne aj finančne náročnejšie, pokiaľ populácia starne. Zvyšujúci sa podiel starších a starých ľudí v populácii vytvára tlak na systém zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku sa podiel obyvateľov vo veku 65 a viac zvýši zo súčasných 14 % na viac ako 30 % v roku 2060. Výrazné zvýšenie podielu sa očakáva aj v najstaršej populácii, kedy sa okrem nárokov na zdravotnú starostlivosť výrazne zvyšujú aj nároky na poskytovanie sociálnych služieb. Podiel obyvateľov vo veku 80 a viac sa do roku 2060 zvýši z 3 % na 12 % [2]. Z hľadiska ošetrujúcich profesií je dôležité, že dochádza k výraznému pribúdaniu starších ľudí vo veku 85 a viac rokov [3]. V ošetrovateľskej praxi sa tak sestry budú stále častejšie stretávať so seniormi a tým budú na ne kladené i špecifické požiadavky, najmä v súvislosti so správnou identifikáciou potrieb starších pacientov, ktoré môžu byť vplyvom involučných procesov zmenené [4, 5]. Sestry musia byť pripravené čeliť výzvam starostlivosti o tento rýchlo rastúci segment populácie a byť si vedomé charakteristík starnutia jednotlivcov, ktorí budú s najväčšou pravdepodobnosťou dominovať ošetrovateľskej praxe v 21. storočí [6]. Postoje a vedomosti sestier o starnutí a starobe môžu mať vplyv na ich očakávania ohľadom ich pracovného života a spôsobu, akým sa starajú o pacientov vyššieho veku. Z tohto dôvodu je nevyhnutné komplexné vzdelávanie v oblasti gerontológie a geriatrického ošetrovateľstva [6]. Štúdie zaoberajúce sa postojom študentov ošetrovateľstva, sestier a ďalších zdravotníkov k starostlivosti o starších pacientov zisťujú, že mnohí z nich majú voči nim negatívny postoj [7, 8]. Kvalita ošetrovateľskej starostlivosti je závislá na pozitívnych postojoch sestier k pacientom; negatívne, agestické postoje môžu významne ovplyvniť starostlivosť poskytovanú starším ľuďom [9]. Preto je potrebné u sestier rozvíjať pozitívne postoje, dostatočné vzdelanie a prípravu v uspokojovaní potrieb starnúceho obyvateľstva a prístupy nevyhnutné pre poskytovanie kvalitnej starostlivosti [10]. Medzery v týchto poznatkoch môžu viesť k zneužívaniu, zníženiu kvality života starších ľudí a zvýšeniu úzkosti a napätia sestier [11]. Metodika a charakteristika súboru Cieľom výskumu bolo zistiť postoje a vedomosti sestier o problematike geriatrického veku a zistiť vplyv vybraných determinantov ovplyvňujúcich vedomosti sestier. Pre tento výskum bol zvolený dizajn prierezovej kvantitatívnej štúdie vykonanej na základe dotazníkového šetrenia. Výber súboru respondentov bol zámerný. Kritériom zaradenia respondenta do výskumnej vzorky bolo ukončené vzdelanie potrebné na výkon povolania sestry (podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 [12]), aktuálny pracovný pomer na pozícií sestra a vykonávanie oše-

245 trovateľskej starostlivosti o seniorov. Celkový súbor tvorilo 100 sestier pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach v trnavskom a bratislavskom regióne. Výberový súbor sestier bol reprezentatívny, pretože odrážal všetky nami sledované znaky základného súboru. Vekové rozloženie sestier bolo rovnomerné, pričom najväčší počet sa nachádzal vo vekovej skupine od 41 do 50 rokov, a to 25 %, od 20 do 30 rokov 24 %, vo vekovej skupine od 31 do 40 rokov to bolo 23 %, od 51 do 60 rokov 22 %, od 60 a viac rokov to bolo 6 % sestier. Vo výskumnej vzorke prevládali sestry s dĺžkou odbornej praxe od 11 do 30 rokov a to až 50 %. Z hľadiska vzdelania malo 41 % respondentov vyššie odborné vzdelanie, 32 % respondentov vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa (Bc.), 15 % úplné stredné odborné vzdelanie a 12 % vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa (Mgr.) Zber údajov prebiehal od októbra 2015 do januára 2016. Napriek tomu, že súbor respondentov nebol rovnomerne rozložený, jednotlivé skupiny boli štatisticky porovnateľné. Zber údajov sme realizovali pomocou dvoch metodík. Postoje sestier voči seniorom boli merané na základe Fraboniho škály ageizmu (FSA), vedomosti sestier o problematike geriatrického veku sme zisťovali dotazníkom vlastnej konštrukcie. Fraboniho škála ageizmu bola vyvinutá Frabonim et al. v roku 1990 a revidovaná Rubb et al. v roku 2005. FSA je odvodená od Butlerovej definície ageizmu a je určená na meranie ageistických (vekovodiskriminačných) postojov. Ide o opatrenie, ktoré sa snaží zachytiť kognitívne, afektívne a behaviorálne komponenty vekovej diskriminácie. Obsahuje 29 tvrdení. Pri každom tvrdení respondent uvedie na štvorbodovej Likertovej stupnici mieru svoju súhlasu alebo nesúhlasu, teda môže získať od 29 do 116 bodov. Čím vyššie skóre, tým väčší ageistický postoj. FSA umožňuje meranie ageizmu ako multidimenzionálny konštrukt [13]. Škála prešla jazykovou validáciou v roku 2013, kedy bola jeho originálna anglická verzia úradne preložená dvoma nezávislými súdnymi prekladateľmi do slovenského jazyka a prispôsobená slovenským pomerom [14]. Na overenie vedomostí sestier o problematike geriatrického veku sme použili dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý bol tvorený otázkami o starnutí a o špecifických geriatrických syndrómoch. V jednotlivých otázkach sme sa zamerali predovšetkým na schopnosť sestier definovať biologické, sociálne a psychické starnutie, starobu, vedomosti v oblasti zmien jednotlivých orgánových systémov a vedomosti o príčinách vzniku a prejavoch vybraných geriatrických syndrómov: multimorbidita, imobilita, inkontinencia, závrate, bolesť, poruchy spánku a dysfágia. Pri tvorbe vedomostného dotazníka sme vychádzali z dostupných odborných zdrojov: Kalvach et al. [15], Hegyi a Krajčík [16], Holmerová et al. [17], Weber et al. [18]. Dotazník mal formu testu, kde sestry mohli získať maximálne 20 bodov (100 %), pričom každá správna odpoveď bola ohodnotená jedným bodom. Následne sme vytvorili stupnicu hodnotenia testu, kde 90 100 % boli výborné vedomosti, 80 89 % veľmi dobré vedomosti, 70 79 % dobré vedomosti, 60 69 % dostatočné vedomosti, 59 % a menej nedostatočné vedomosti. Získané dáta výskumu boli uložené a zaradené do databázy vytvorenej pomocou Microsoft Office Word a Excel. Na spracovanie dát sme použili deskriptívnu štatistiku: Kruskal-Wallisov test a Spearmanov korelačný koeficient. Údaje boli spracované a analyzované v programe SPSS 16.0. Výsledky Postoje sestier k pacientom v geriatrickom veku Výsledky výskumu naznačujú (tab. 1), že 72 % vykazuje mierne pozitívne vnímanie starších, teda takmer žiadne ageistické postoje. Strednú úroveň ageistických postojov a teda mierne negatívne vnímanie seniorov sme zistili u 28 % sestier. Tabuľka 1 Ageistické postoje sestier (n = 100) Ageistické postoje Sestry n % žiadne 0 0 takmer žiadne 72 72 stredná úroveň 28 28 vysoká úroveň 0 0 Celkom 100 100 n absolútna početnosť, % relatívna početnosť Vedomosti sestier o problematike geriatrického veku Vedomostná úroveň sestier o problematike geriatrického veku je uvedené v tabuľke 2. Zistili sme, že iba 14 % sestier preukázalo výborné vedomosti, veľmi dobré vedomosti má 36 % sestier, dobré vedomosti 29 %, dostatočné 12 %. Počet bodov zodpovedajúci nedostatočným vedomostiam získalo 9 % sestier. Tabuľka 2 Vedomosti sestier (n = 100) Vedomosti Sestry n % výborné 14 14 veľmi dobé 36 36 dobré 29 29 dostatočné 12 12 nedostatočné 9 9 Celkom 100 100 n absolútna početnosť, % relatívna početnosť Vedomosti sestier môžu byť ovplyvnené mnohými faktormi. V našom výskume sme sa zamerali na vek, vzdelanie a dĺžku odbornej praxe sestier. Vzťah medzi vekom a vedomosťami sestier Vzťah sme testovali Kruskal-Wallisovým testom, neparametrickým kritériom pre výpočet významnosti rozdielu

246 medzi viac ako dvoma porovnávanými skupinami. Výsledky môžeme vidieť v tabuľke 3. Štatistická významnosť rozdielov medzi skupinami je sign. <0,01, čo interpretujeme ako významné. Medzi skupinami sú v hodnote vedomostí významné rozdiely, ktorých smerovanie odvodzujeme od priemerného poradia. Ako vidieť v tabuľke 3, najvyššia hodnota je dosiahnutá v skupine sestier 51 60 rokov, o niečo nižšie priemerné poradie je v skupine najmladších sestier do 30 rokov, potom nasledujú 31 40-ročné sestry, viac ako 60-ročné a výrazne najnižšie priemerné poradie evidujeme v skupine vo veku 41 50 rokov. Vzťah medzi vzdelaním a vedomosťami sestier Vzťah sme testovali použitím Spearmanovho koeficientu poradovej korelácie, ktorý pracuje s poradiami hodnôt jednej a druhej premennej vo vzťahu. Výsledok testovania môžeme vidieť v tabuľke 5. Štatistická významnosť je Sign. <0,01, a preto interpretujeme, že ide o významný vzťah. Hodnota vzťahu je pozitívna p = 0,268. Ide o slabý lineárny vzťah, ktorý je štatisticky významný. Na základe tohto zistenia môžeme tvrdiť, že čím je vyšší stupeň vzdelania, tým sú vedomosti o problematike geriatrického veku mierne lepšie. Tabuľka 3 Vzťah medzi vekom sestier a vedomosťami (n = 100) Vek n Priemerné Kruskal-Wallisov test poradie Hrubé skóre vedomosti 20 30 rokov 24 56,19 chí-kvadrát 13,589 31 40 rokov 23 54,30 Df 4 41 50 rokov 25 32,58 Sign. 0,009 51 60 rokov 22 60,18 viac ako 60 rokov 6 52,33 Sign. hladina štatistickej významnosti, n absolútna početnosť Vzhľadom k testovaniu vzťahu konštatujeme, že medzi vekom a vedomosťami sestier o problematike geriatrického veku nie je lineárny vzťah, avšak existuje významný rozdiel medzi vekovými skupinami sestier, čo vypovedá o nelineárnej súvislosti. Slabšie vedomosti majú sestry 41 50-ročné a lepšie vedomosti vykazujú mladšie sestry (20 30 rokov) či sestry nad 50 rokov. Vzťah medzi dĺžkou praxe a vedomosťami sestier Vzťah sme testovali výpočtom Spearmanovho korelačného koeficientu s výsledkom, ktorý môžeme vidieť v tabuľke 4. Štatistická významnosť je menšia ako stanovené kritérium sign. <0,05, na základe čoho môžeme tvrdiť, že medzi dĺžkou odbornej praxe sestier a ich vedomosťami o problematike geriatrického veku existuje významná korelácia. Ide o slabý negatívny vzťah (p = 0,239). Čím má sestra kratšiu prax, tým sú jej vedomosti o problematike geriatrického veku lepšie. Tabuľka 4 Vzťah medzi dĺžkou praxe sestier a vedomosťami Dĺžka praxe Hrubé skóre vedomosti Spearmanovo p 0,239* Sign. 0,017 n 100 Sign. hladina štatistickej významnosti, n absolútna početnosť Tabuľka 5 Vzťah medzi vzdelaním sestier a vedomosťami Vzdelanie Hrubé skóre vedomosti Spearmanovo p 0,268** Sign. 0,007 n 100 Sign. hladina štatistickej významnosti, n absolútna početnosť Diskusia Rýchly rast staršej populácie bude nevyhnutne zvyšovať i dopyt po kvalitnej geriatrickej zdravotnej starostlivosti a práve lekári a sestry majú v poskytovaní tejto starostlivosti kľúčovú úlohu. Zvyšujúci sa počet starších pacientov však môže mať negatívne dôsledky na postoje sestier a lekárov voči starším a tie následne môžu negatívne ovplyvniť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti [19]. Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo vo všeobecnosti nepatrí medzi obľúbené odbory ošetrovateľstva, či už medzi študentmi alebo sestrami. Doherty et al. [20] uvádzajú, že tento fakt je spôsobený tromi základnými faktormi: nepriaznivými pracovnými podmienkami, nedostatkom kariérneho pokroku v oblasti starostlivosti o starších ľudí a neuvedomovaním si zo strany zdravotníckych pracovníkov, že starostlivosť o staršie osoby musí byť vysoko špecializovaná. Preto je veľmi dôležité tomuto odboru venovať zvýšenú pozornosť. Práve pozitívne postoje, koncipované ako pocity, vedomosti a pripravenosť, môžu byť jedným z dôležitých faktorov prispievajúcich k rozvoju starostlivosti o seniorov [21]. Ak nepoznáme skutočnosť, považujeme za realitu konštrukt vybudovaný v našich mysliach a postojoch a reagujeme naň podľa prevzatých vzorcov. Ak nastane skutočnosť nereálneho hodnotenia vo vzťahu k seniorom, stávame sa ageistickými a nie sme schopní adekvátne poskytovať potrebnú starostlivosť, pretože správne neidentifikujeme mieru požadovanej starostlivosti. Ageistické postoje sa potom manifestujú nedostatočným, či naopak nadmerným poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti a majú negatívny vplyv nielen na starostlivosť samotnú, ale i na jej poskytovateľov, prijímateľov a blízke osoby starších pacientov [4, 22]. V tejto súvislosti Pokorná [4] uvádza, že samotný ageistický postoj poskytova-

247 teľov starostlivosti je nebezpečný a vedie často k fatálnym nedostatkom v starostlivosti. Výsledky nášho výskumu preukázali, že sestry vykazujú takmer žiadnu až strednú úroveň ageistických postojov, teda seniorov vnímajú skôr mierne pozitívne až mierne negatívne. Negatívne postoje voči starším ľuďom a mýty o starnutí sú všadeprítomné a sú predchodcami ageizmu, teda diskriminácie ľudí na základe ich veku. Zdravotnícki pracovníci sú zvlášť citliví na diskriminačné stereotypy voči starším, pretože prichádzajú častejšie do kontaktu so staršími ľuďmi, ktorí sú chorí a nemohúci. Starší ľudia sú často vnímaní ako záťaž pre sestry a prekážkou na vykonávanie dôležitejšej práce, ktorou je podľa nich starostlivosť o mladších dospelých [23]. Výskumy však dokazujú skôr pozitívne či neutrálne postoje sestier k seniorom [24, 25, 26]. Holroyd et al. [27] zistili, že najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje starostlivosť o starších pacientov a postoje sestier k nim, sú vedomosti sestier o starnutí a starobe. Ageizmus v zdravotníctve môže byť čiastočne dôsledkom nedostatočného vzdelania zdravotníckych pracovníkov v oblasti geriatrie a gerontológie. Bowling [28] uvádza, že najvhodnejším riešením pre zníženie ageizmu je vzdelávanie zdravotníkov v tejto oblasti. Mellor et al. [29] uvádzajú, že nedostatok vedomostí o procese starnutia nemusí ovplyvňovať postoje voči starším ľuďom, avšak nedostatočné vedomosti o starostlivosti o geriatrických pacientov môžu mať za následok to, že sestra nebude schopná túto starostlivosť primerane vykonávať. Pokiaľ ide o vedomosti o procese starnutia, vrátane sprievodných štrukturálnych a fyziologických zmien vo výskume Oyetunde et al. [30], väčšina sestier preukázala dostatočné vedomosti. Respondenti boli tiež schopní identifikovať potreby primeraným posúdením starších pacientov [30]. Niektorí autori [27, 29] však zistili nízku úroveň vedomostí o geriatrickej starostlivosť medzi sestrami. Našim výskumom sme zistili, že iba 14 % sestier preukázalo výborné vedomosti, veľmi dobré vedomosti má 36 % sestier, dobré vedomosti 29 %, dostatočné 12 %. Počet bodov zodpovedajúci nedostatočným vedomostiam získalo 9 % sestier. Najväčšie medzery vo vedomostiach preukázali sestry v oblasti psychického starnutia, ktoré definovali ako poruchu pamäte súvisiacu s ochorením, v oblasti vekom podmienených zmien pohybového systému a porúch spánku v starobe, ktoré vedelo správne identifikovať len 51 % sestier. Naopak najviac správnych odpovedí sme zaznamenali v otázkach týkajúcich sa liečby bolesti, multimorbidity a imobility u seniorov. Mellor et al. [29] na základe výsledkov svojej štúdie uvádzajú, že sestry chybne odpovedali na otázky považované za zásadné ošetrovateľské vedomosti vekom podmienené zmeny zmyslových orgánov, zmeny kapacity pľúc a zmeny súvisiace s učením. Mellor et al. [29] tiež zistili, že podiel správnych odpovedí u sestier by mal byť oveľa vyšší a vyžaduje doplniť vzdelávanie a školenia v oblasti gerontologického ošetrovateľstva vrátane etiológie chorôb, procesov a nástrojov hodnotenia, spoločných nežiaducich účinkov u starších ľudí a dôsledkov syndrómu demencie vo vzťahu k ošetrovateľskej starostlivosti. Táto štúdia zistila nedostatok zásadných vedomostí sestier vo vzťahu k normálnym fyziologickým zmenám v priebehu starnutia. Príčinu možno hľadať v spôsobe súčasného vzdelávania sestier a budúcich sestier, ktoré je vo veľkej miere orientované na patológiu v procese starnutia, pričom takmer absentujú psychosociálne aspekty zdravého starnutia. V tejto súvislosti Pokorná [22] uvádza, že u budúcich zdravotníckych pracovníkov hrá významnú rolu spôsob vzdelávania v starostlivosti o dlhoveké osoby. Toto vzdelávanie bolo dlhodobo zamerané iba na popis involučných zmien v starobe, chorôb charakteristických pre obdobie staroby a na fragilitu (krehkosť) seniorskej populácie. Hoci tieto skutočnosti reálne existujú, nemôžu byť generelizované v rámci celej seniorskej populácie. Je potrebné zdôrazňovať, že starnutie je vysoko individuálny proces. Štúdie Wilkes et al. [31], Tierney et al. [32] preukázali, že nedostatok vedomostí sestier o problematike geriatrického veku nekoreluje s vekom sestier, rokmi odbornej praxe či s ich úrovňou kvalifikácie. Našim výskumom sme preukázali, že najnižšiu úroveň vedomostí o problematike geriatrického veku vykazujú sestry vo veku 41 50 rokov, sestry s dlhšou odbornou praxou a nižším stupňom vzdelania. V súvislosti s týmito výsledkami sa opäť dostáva do popredia otázka vzdelávania sestier a potreba revidovania obsahu vzdelávacích osnov. Limity Limity nášho výskumu vidíme v malej výskumnej vzorke a v nerovnomerne rozloženom súbore respondentov. Preto jej výsledky nemožno zovšeobecňovať na celú populáciu slovenských sestier pracujúcich v oblasti starostlivosti o seniorov. Za limit možno považovať i použitie neštandardného dotazníka vlastnej konštrukcie využitého pri zisťovaní vedomostí sestier o problematike geriatrického veku. Záver Preferencie sestier k práci so staršími ľuďmi a kvalita ošetrovateľskej starostlivosti je ovplyvnená postojmi a vedomosťami sestier o starnutí a starobe. Postoje sestier k starším pacientom sa zdajú byť skôr pozitívne, ale mylné predstavy o starnutí pretrvávajú. Z tohto dôvodu by sa mali vzdelávacie osnovy rozvíjať takým spôsobom, aby podporovali viac pozitívne postoje voči starším ľuďom a znížili mylné predstavy o starnutí. Naša štúdia identifikovala významné medzery vo vedomostiach sestier o problematike geriatrického veku najmä v oblasti sociálneho starnutia, zmien na pohybovom aparáte a porúch spánku v starobe, ktoré ukazujú naliehavú potrebu rozvoja vzdelávania a odbornej prípravy, vedomostí, skúseností a zručností v oblasti geriatrického ošetrovateľstva. Zistili sme, že úroveň vedomostí sestier o problematike geriatrického veku koreluje s dĺžkou odbornej praxe a vzdelaním sestier. Na základe výsledkov tejto štúdie odporúčame: vytvoriť a organizovať konzistentné a komplexné vzdelávacie semináre pre sestry zamerané na sprostredkovanie pravdivých a najnovších poznatkov v oblasti involučných zmien a chorobnosti v starobe, ktoré sú veľakrát v rozpore s poznatkami, ktorými sestry disponujú. Po absolvovaní semináru odporúčame porovnať postoje sestier voči starším ľuďom a ich úroveň vedomostí o procese starnutia. Takýto výskum môže poskytnúť dostatočné informácie týkajúce sa vplyvu gerontologických študijných skúseností na zmenu postojov a zlepšenie vedomostí sestier;

248 vykonať ďalší výskum kvalitatívneho charakteru na základe hĺbkových rozhovorov s vybranou vzorkou sestier, ktorý by objasnil konkrétne nedostatky a ich dôvody vo vedomostiach sestier smerujúci do vývoja štandardného dotazníka vzťahujúceho sa k gerontologickým vedomostiam a zručnostiam sestier. Konflikt záujmov Autorky prehlasujú, že nie sú si vedomé žiadneho konfliktu záujmu týkajúceho sa uvedeného príspevku. LITERATÚRA [1] World Health Organization. Why focus on ageing and health now? World health day 2012. [online] [cit. 2012-11-03]. Dostupné z: http://www.emro.who/whd2012 [2] Vaňo B. Súčasný a očakávaný populačný vývoj na Slovensku a jeho spoločenské a ekonomické dopady. Prognostické práce 2015;7(3):273 93. [3] Kalvach Z, Onderková A. Stáří. Pojetí geriatrického pacienta a jeho problému v ošetřovatelské praxi. Praha: Galén; 2006. [4] Pokorná A. Ageistické tendence v ošetrovatelské péči. In: Čáp J, Žiaková K (eds). Teória, výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve. Martin; 2009, s. 703 13. [5] Martinková J, Lajdová A. Ageizmus etický problém v starostlivosti o seniorov. In: Tisoňová V, Littva V, Hlinková S (eds). Nové trendy vo vzdelávaní a praxi ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie. Ružomberok: VERBUM; 2010, s. 160 3. [6] Hassan S. Relation between nursing students knowledge of aging and attitude towards elderly people and their will and intent to work with the elderly. Journal of Education and Practice 2013;4(27):125 36. [7] Lookinalnd S, Anson K. Perpetuation of ageist attitude among present and future health care personal: implication for elder care. Journal of Advanced Nursing 1995;21(3):47 56. [8] Sheffer S. Do clinical experiences affecting students attitude toward the elderly? Journal of Nursing Education 1995;34(7):312 16. [9] Courtney M, Tong S, Walsh AM. Acute care nurses attitudes toward older patients:a literature review. International Journal of Nursing Practice 2000;6(2): 62 9. [10] Slevin A. Ageist attitudes among young adults: Implications for a caring profession. Journal of Advanced Nursing 1991;16(2):1197 205. [11] Huber M, Reno B, McKenny J. Long term care personnel assess their attitudes and knowledge of the older adults. Journal of Advanced Nursing 1992;17(2):1114 21. [12] Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z., o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností. [online] [cit.2016-07-16]. Dostupné z: http://jaspi.justice.gov. sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1. asp?kotva=k1&skupina=1 [13] Rupp DE, Vodanovich SJ, Credé M. The multidimensional nature of ageism: construct validity and group differences. Journal of Social Psychology 2005;145(3):335 62. [14] Kabátová O, Botíková A, Uríčková A, Slaný J. Difference in the level of ageist attitudes of nurses and nursing students. Kontakt 2015;17(3):138 41. [15] Kalvach Z, Zadák Z, Jirák R, Zavázalová H, Holmerová I, Weber P et al. Geriatrické syndromy a geriatrický pacient. Praha: Grada; 2008. [16] Hegyi L, Krajčík Š. Geriatria pre praktického lekára. Bratislava: Herba; 2015. [17] Holmerová I, Jurášková B, Zigmundová K. Vybrané kapitoly z gerontologie. Praha: EV public relations; 2007. [18] Weber P, Bradáčová M, Weberová D, Polcarová V. Minimum z klinické gerontologie pro lékaře a sestru v ambulanci. Brno: Institut pro další vzdělávání pracovníků ve zdravotnictví; 2000. [19] Wang CC, Liao WC, Kao MC, Chen YJ, Lee MC, Yen CH. Taiwanese medical and nursing student interest levels in and attitudes towards geriatrics. Ann Acad Med Singapore 2009;38(3):230 6. [20] Doherty M, Mitchell EA, O Neill S. Attitudes of healthcare workers towards older people in a rural population: a survey using the Kogan Scale. Nurs Res Pract 2011;2011(352627):1 7. Doi: 10.1155/2011/3526277. [21] Soderhamn O. Attitudes toward older people among nursing students and registered nurses in Sweden. Nurse Education Today 2001;21(4):225 9. [22] Pokorná A. Komunikace se seniory. Praha: Grada; 2010. [23] Liu Y. Nurses attitudes towards older people: A systematic review. International Journal of Nursing Studies 2012;50(9):1273 82. [24] Hope KW. Nurses attitudes toward older people: a comparison between nurses working in acute medical and acute care of the elderly patient setting. Journal of Advanced Nursing 1994;20(4):605 12. [25] Myers H, Nikoletti S, Hill A. Nurses use of restraints and their attitudes toward restraint use and the elderly in an acute care setting. Nursing and Health Sciences 2001;3(1):29 34. [26] Chan KW, Hubbard RE. Attitudes to ageing and to geriatric medicine. Turkish Journal of Geriatrics 2014;17(1):90 4. [27] Holroyd A, Dahlke S, Fehr C. Attitudes toward aging: implications for a caring profession. Journal of Nursing Education 2009;48(3):374 80. [28] Bowling A. Ageism in cardiology. BMJ (Clinical research ed.) 1999;319(7221):1353 5. [29] Mellor P, Chew D, Greenhill J. Nurses Attitudes towards elderly people and knowledge of gerontic care in a multipurpose health service (MPH). Australian Journal of Advanced Nursing 2007;24(3):120 9. [30] Oyetunde MO, Ojo OO, Ojewale LY. Nurses attitude towards the care of the elderly: Implications for gerontological nursing training. Journal of Nursing Education and Practice 2013;3(7):150 8. [31] Wilkes L, Lemiere J, Walker E. Nurses in acute care setting: attitudes and knowledge of older people. Geriaction 1998;16(1):9 16. [32] Tierney AJ, Lewis SJ, Vallis J. Nurses knowledge and attitudes toward older patients admitted to acute orthopaedic wards. Journal of Orthopaedic Nursing 1998;2(2):67 75.