SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE

Transcription

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE STRATEGICKÝ VÝZNAM BUDOVANIA KLASTROV PRE ROZVOJ MSP NA SLOVENSKU DOKTORANDSKÁ DIZERTAČNÁ PRÁCA MTF Trnava 2011 Ing. Jaroslav Šmíd

2 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality STRATEGICKÝ VÝZNAM BUDOVANIA KLASTROV PRE ROZVOJ MSP NA SLOVENSKU DOKTORANDSKÁ DIZERTAČNÁ PRÁCA MTF Študijný program: Priemyselné manažérstvo Študijný odbor: Priemyselné inžinierstvo Školiteľ: Prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Forma štúdia: externá Začiatok štúdia: Trnava 2011 Ing. Jaroslav Šmíd

3 POĎAKOVANIE Ďakujem všetkým, ktorí mi svojimi radami a názormi pomohli pri tvorbe doktorandskej dizertačnej práce, najmä môjmu školiteľovi prof. Ing. Petrovi Sakálovi, CSc. za odborné usmernenie. Poďakovanie patrí aj mojej rodine a všetkým priateľom za podporu.

4 SÚHRN ŠMÍD, Jaroslav: Strategický význam budovania klastrov pre MSP na Slovensku. [Doktorandská dizertačná práca] - Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave; Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality.- Školiteľ: Prof. Ing. Peter Sakál, CSc.- Trnava: MtF STU, s. Kľúčové slová: klaster, inovačný manažment, otvorená inovácia Doktorandská dizertačná práca pojednáva o strategickom význame budovania klastrov pre MSP na Slovensku. Slovensko nedosahuje geografickú koncentráciu odvetvovo blízkych podnikov a v klastrovaní zaostáva za krajinami EÚ. Preto je dôležitým čiastkovým cieľom DDP zostaviť teoretický model pre modelovanie procesov prebiehajúcich v klastroch. Pomocou tohto modelu nájsť opatrenia pre rozvoj spoločnosti. V práci je určený cieľ, čiastkové ciele, metodika a postup práce. Práca ďalej obsahuje súčasný stav a teoretické východiská riešenej problematiky, analýzu prínosov klastrov a klastrových iniciatív pre MSP na Slovensku, návrhovú časť, zhrnutie výsledkov a odporúčania pre teóriu a prax. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP : Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR). Interné číslo projektu: 1K19. ABSTRACT ŠMÍD, Jaroslav: Strategic significance of the cluster formation for SME in Slovakia. [PhD. Theses] - Slovak University of Technology Bratislava. Faculty of Materials Science and Technology; Institute of Industrial Engineering, Management and and Quality- Supervisor: Prof. Ing. Peter Sakál, CSc.- Trnava: MtF STU, p. Key words : cluster, innovation management, open innovation

5 PhD thesis discusses the strategic importance of building clusters for SMEs in Slovakia. Slovakia does not reach the geographic concentration of companies and lags behind EU countries. It is therefore important to create the theoretical model for modeling the processes which occur in clusters. Using this model to find the measures for the development of society. The work contains aim, objectives, methodology and working methods. Work also contains theoretical basis of the field, analysis of the benefits of clusters and cluster initiatives for SMEs in Slovakia, advances suggestions, results and recommendations for theory and practice. This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. LPP : Concept HCS model 3E vs concept Corporate Social Responsibility (CSR).

6 OBSAH ZOZNAM PRÍLOH ZOZNAM SYMBOLOV, SKRATIEK A ZNAČIEK ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A ZOZNAM TABULIEK Zoznam ilustrácií...13 Zoznam grafov...14 Zoznam fotografií...14 Zoznam tabuliek...14 ÚVOD CIELE A METODIKA DOKTORANDSKEJ DIZERTAČNEJ PRÁCE Ciele doktorandskej dizertačnej práce Metodika práce a použité metódy Výskumné práce uskutočnené počas štúdia - postup SÚČASNÝ STAV A TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Klastre Definícia klastra Združovanie podnikov Porterov diamant konkurenčnej výhody Strategické dokumenty SR z oblasti inovácií a klastrov Inovačná stratégia SR pre roky Inovačná politika SR na roky 2008 až Inovačná politika na roky Prínosy klastrovania pre MSP Strategický význam budovania klastrov pre rozvoj MSP na Slovensku z pohľadu zvýšenia rýchlosti vývoja spoločnosti Klastrové iniciatívy Malé a stredné podnikanie Definícia malého a stredného podniku Inovácia Aktivity s vysokým a nízkym podielom kreatívnych činností

7 2.6.1 Inovácie vyššieho rádu Ďalšie aktivity s odstupňovaným podielom kreatívnej činnosti Malý svet Definícia malého sveta Otvorená inovácia Prelievanie vedomostí Spin-off Otvorená inovácia Základné procesy v otvorenej inovácii Zabezpečenie poskytovania vedomostí Kolektívna invencia Prelievanie vedomostí Pojem Vedomosť Prelievanie vedomostí Spin-off Univerzitné spin-off Podnikateľské spin-off Prípad vývoja laserov a systémov pre záznam obrazu Prípad vývoja laserov Prípad vývoja systémov pre záznam obrazu Budúcnosť Virtuálny klaster. Budúcnosť klastrov Budúcnosť klastrov Vízia budúcnosti klastrov Klaster v oblasti Nanotechnológia Vplyv nano-oblasti na hospodárske odvetvia Vízia, hlavné ciele a hlavné oblasti činnosti rozvoja odvetvia Nanotechnológia Inovácia pre spoločnosť ANALÝZA PRÍNOSOV KLASTROV A KLASTROVÝCH INICIATÍV PRE MSP NA SLOVENSKU Analýza situácie zakladania klastrov na Slovensku. Analýza úrovne sieťovania v krajinách EÚ a na Slovensku Analýza situácie zakladania klastrov na Slovensku Analýza úrovne sieťovania v krajinách EÚ a na Slovensku Analýza vývoja požiadaviek MSP z pohľadu zvýšenia ich inovačnej výkonnosti prostredníctvom klastrových iniciatív Štatistické vyhodnotenie údajov Vízia, strategické ciele Strategické partnerstvá Formy strategických partnerstiev Požadované aktivity a iniciatívy, ktoré prispejú k naplneniu strategických cieľov Analýza údajov Prieskum hodnotenia klastrovej iniciatívy podpora exportu. Spoločná účasť podnikov na medzinárodnom veľtrhu HANNOVER MESSE 2010 a HANNOVER MESSE 2011 a porovnanie s účasťou Českej republiky Štatistické vyhodnotenie údajov Hodnotenie akcie Analýza údajov

8 3.4 Analýza tvorby spin-off Osobný rozhovor s výskumno-vývojovým ústavom v Trenčianskom kraji ový dotaz na SAV a MU Brno a osobná návšteva SAV Cudzí štatistický prieskum NÁVRHOVÁ ČASŤ Návrh rozdelenia združení podľa geografickej a odvetvovej blízkosti Odvetvovo vzdialené združenia podnikov Odvetvovo blízke združenia podnikov Návrh činností Regionálneho inovačného centra Rozdelenie kompetencií a úloh medzi RIC a klastre Udržanie a prilákanie inventorov do regiónu Vlastníctvo prostriedkov a priemyselných práv Budúcnosť RIC Návrh zvýšenia podpory najžiadanejších klastrových iniciatív Klastrová iniciatíva Spoločná účasť na výstavách a veľtrhoch Návrh teoretického modelu pre modelovanie procesov prebiehajúcich v klastroch Návrh rozdelenia inovácií do inovačných stupňov Návrh modelu pyramídy vedomostí Návrh modelu vývoja spoločnosti Vedomosť, ktorá predbehla vývoj spoločnosti Vedomosť, ktorá ovplyvňuje vývoj vo viacerých oblastiach Vedomosť, ktorá rozširuje hranice jestvujúceho alebo spôsobuje vznik nového odvetvia Návrh využitia javu hyperprelievania vedomostí Príklad uplatnenia výsledkov DDP - Zákaz konkurenčnej doložky ZHODNOTENIE TEORETICKÉHO A PRAKTICKÉHO PRÍNOSU DDP Potvrdenie predpokladov Zhrnutie Prínosy doktorandskej dizertačnej práce pre rozvoj teórie a prax Určenie ďalšieho možného výskumu ZÁVER ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV PRÍLOHA A PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ POČAS DOKTORANDSKÉHO ŠTÚDIA

9 PRÍLOHA B DOTAZNÍK POUŽITÝ PRE IDENTIFIKÁCIU KLASTROVÝCH INICIATÍV POŽADOVANÝCH PRE NAPLNENIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV A VÍZIE PODNIKU PRÍLOHA C MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH HANNOVER MESSE C.1 Dotazník používaný pre hodnotenie výstavnej / veľtržnej akcie C.2 Fotodokumentácia z medzinárodného veľtrhu HANNOVER MESSE PRÍLOHA D ZÁVERY Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE VÝMENA ZNALOSTÍ A OSVEDČENÝCH POSTUPOV K UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE KRAJÍN V PRÍLOHA E OHLASY VYHLÁSENIE AUTORA

10 ZOZNAM PRÍLOH PRÍLOHA A Publikačná činnosť počas doktorandského štúdia PRÍLOHA B Dotazník použitý pre identifikáciu klastrových iniciatív požadovaných pre naplnenie strategických cieľov a vízie podniku PRÍLOHA C MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH HANNOVER MESSE PRÍLOHA D Závery z medzinárodnej konferencie Výmena znalostí a osvedčených postupov k udržateľnému rozvoju cezhraničnej spolupráce krajín V4 PRÍLOHA E Ohlasy PRÍLOHA F VYHLÁSENIE AUTORA 11

11 ZOZNAM SYMBOLOV, SKRATIEK A ZNAČIEK CD - Compact Disc CIP - The Competitivness and Innovation Framework Programme COIN - Collaborative Innovation Network (Spolupracujúce inovačné siete) CSR - Corporate Social Responsibility CTT MU - Centrum pro transfer technologií Masarykovy univerzity DDP - Doktorandská dizertačná práca DIKW - Data Information Knowledge Wisdom EK - Európska komisia EÚ - Európska únia HDP - Hrubý domáci produkt IKT - Informačno komunikačné technológie LASER - Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation LVR - Longitudinal Video Recording MASER - Microwave Amplification by Stimulated Emission of Radiation MH SR - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky MSP - Malý a stredný podnik NNI - The National Nanotechnology initiative, US OECD - Organisation for Economic Co-operation and Development OSN - Organizácia spojených národov RIC - Regionálne inovačné centrum SAV - Slovenská akadémia vied SIEA - Slovenská inovačná a energetická agentúra SME - Small and Medium Enterprise (Malý a stredný podnik.) SOPK - Slovenská obchodná a priemyselná komora TRK SOPK - Trenčianska regionálna komora SOPK VaV - Výskum a vývoj VVÚ - Výskumno vývojový ústav 12

12 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A ZOZNAM TABULIEK Zoznam ilustrácií Obrázok 1 Graficky znázornená náväznosť jednotlivých prác a aktivít v rámci prípravy a tvorby DDP Obrázok 2 Porterov diamant konkurenčnej výhody Obrázok 3 Strategický význam budovania klastrov pre rozvoj MSP na Slovensku a otvorená inovácia, prelievanie vedomostí, spin-off Obrázok 4 Internet Obrázok 5 Sieť romantických vzťahov Obrázok 6 Klaster podnikov Obrázok 7 Transformácia pravidelného sveta na náhodný svet a malý svet Obrázok 8 Model uzavretého riadenia inovácií Obrázok 9 Model otvoreného riadenia inovácií Obrázok 10 Inovačný proces Obrázok 11 Procesy v uzavretom riadení inovácií Obrázok 12 Základné procesy v otvorenej inovácii Obrázok 13 Poskytovanie / Utajovanie vedomostí Obrázok 14 Vzťah medzi logickým sledom a úrovňou porozumenia Obrázok 15 Model vzniku vedomostí Obrázok 16 Možnosť zachytenia rôznych skupín tacitných vedomostí Obrázok 17 Laserová dióda TOPTICA Obrázok 18 GRUNDIG - Video Obrázok 19 Vízia budúcnosti - nanotováreň Obrázok 20 Vplyv pokroku v nanooblasti na ostatné odvetvia Obrázok 21 Rozmiestnenie firiem bankového sektora na mape Londýna Obrázok 22 Firmy bankového sektora vytvárajúce klastre Obrázok 23 Tesné formy partnerstva. Spoločné podnikanie. Majetkové prepojenia Obrázok 24 Joint ventures. Spoločné podnikateľské aktivity niekoľkých firiem Obrázok 25 Voľné formy partnerstva. (Geograficky a odvetvovo blízke.) Napr. klastre Obrázok 26 Voľné formy partnerstva. (Odvetvovo blízke.) Napr. asociácie, združenia Obrázok 27 Voľné formy partnerstva. Napr. komory Obrázok 28 Klastrová iniciatíva - podporovať export Obrázok 29 Klastrová iniciatíva - zlepšovať právne predpisy Obrázok 30 Klastrová iniciatíva - podporovať inovácie, nové technológie Obrázok 31 Klastrová iniciatíva - zdokonaliť výrobné procesy Obrázok 32 Klastrová iniciatíva - uľahčovať inovácie vyššieho rádu Obrázok 33 Umiestnenie stánku Českej republiky a Slovenskej republiky v hale Obrázok 34 Geografická a odvetvová blízkosť Obrázok 35 RIC, klastre a podpora individuálnych inventorov Obrázok 36 Umiestnenie stánku v roku 2010 a 2011 a návrh nového umiestnenia Obrázok 37 Sieť klastrov a podnikov Obrázok 38 Sieť klastrov a podnikov. Geografická a odvetvová blízkosť Obrázok 39 Podiel kreatívnej činnosti / Rýchlosť vývoja spoločnosti / Spotreba spoločnosti Obrázok 40 Pyramída vedomostí

13 Obrázok 41 Časová postupnosť získavania jednotlivých vedomostí v jednotlivých odvetviach Obrázok 42 Vývoj spoločnosti Obrázok 43 Vedomosť, ktorá predbehla dobu Obrázok 44 Spätné pôsobenie vedomosti, ktorá predbehla dobu Obrázok 45 Prierezová vedomosť Obrázok 46 Vedomosť, ktorá spôsobila vznik nového odvetvia Obrázok 47 Prelievanie vedomostí v jednotlivých klastroch Obrázok 48 Hyperprelievanie vedomostí Hyperklaster Zoznam grafov Graf 1 Vývoj indexu inovačnej výkonnosti krajín EÚ, Česka a Slovenska Graf 2 Časový priebeh agregovanej priemernej úrovne vedomostí pre rôzny počet členov, ktorí utajujú vedomosti Graf 3 Časový priebeh priemernej úrovne vedomostí pri výskyte progresívnej vedomosti Graf 4 Početnosť výskytu inovácií v jednotlivých inovačných stupňoch Zoznam fotografií Foto 1 Spoločný stánok podnikov HANNOVER MESSE Foto 2 Spoločný stánok podnikov HANNOVER MESSE Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Aktívna účasť na projektoch Tabuľka 2 Vplyv opatrení inovačnej stratégie Slovenska na rozvoj klastrov a otvorenej inovácie Tabuľka 3 Oblasti inovačného rozvoja s celoštátnou pôsobnosťou, rozdelené podľa samosprávnych krajov Tabuľka 4 Kategórie podnikov podľa počtu pracovníkov, ročného obratu alebo ročnej bilančnej sumy Tabuľka 5 Prehľad rôznych systémov magnetického záznamu obrazu Tabuľka 6 Existujúce klastre, rozdelené podľa krajov. Situácia k 4. máju Tabuľka 7 Inovačná výkonnosť Slovenska a množstvo inovatívnych spolupracujúcich MSP v roku 2009 a Tabuľka 8 Formy strategických partnerstiev a ich hodnotenie prínosu pre naplnenie strategických cieľov podniku Tabuľka 9 Požadované aktivity a iniciatívy, ktoré prispejú k naplneniu strategických cieľov podniku Tabuľka 10 Výsledky hodnotenia výstavnej / veľtržnej akcie [79] Tabuľka 11 Porovnanie oficiálneho stánku Českej republiky a Slovenskej republiky na medzinárodnom veľtrhu HANNOVER MESSE 2010 a Tabuľka 12 Porovnanie plochy oficiálneho stánku Českej republiky a Slovenskej republiky na medzinárodnom veľtrhu HANNOVER MESSE 2010 a 2011, prepočítané na mil. obyvateľov

14 ÚVOD Podľa slovníka cudzích slov je klaster zhluk, trs, zlúčenina s niekoľkými navzájom na seba viazanými atómami kovov; skupina viac ako dvoch objektov oddeľujúcich sa od štatistického pozadia; skupina niekoľkých súčasne znejúcich tónov s minimálnou intervalovou vzdialenosťou. Popri klastroch a zhlukoch vznikajúcich samovoľne v prírode existujú aj klastre rôznych priemyselných odvetví, ktoré sa geograficky taktiež samovoľne koncentrujú. Dôvodom sú úspory plynúce z tejto koncentrácie, rýchlejší rozvoj odvetvia, znalá pracovná sila, sústredenie vedomostí, existujúce tradície a zvyky a pod. Príkladom môže byť: - Silicon Valley High-tech klaster - Hollywood Klaster zábavy - Sever Francúzska Voňavkársky klaster Pre výhodnosť klastrovania Európska únia a národné vlády vo svojich programoch podporujú klastrovanie a očakávajú jeho kladný vplyv taktiež na inovácie, konkurencieschopnosť, vytváranie špecifických zručností, rozvoj informačného zázemia, podnikateľský rast a dlhodobú dynamiku. Už na začiatku 90. rokov minulého storočia Úrad pre priemyselný rozvoj Organizácie spojených národov (OSN), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Európska komisia (EK) a rôzne medzinárodné agentúry odporučili ako prioritu pre všetky úrovne riadenia podporu malých a stredných podnikov (MSP) formou klastrového prístupu. Napriek týmto odporúčaniam Slovensko takýto spôsob podpory nevyužívalo. Pre toto obdobie môžeme ako určitý spôsob podpory MSP formou klastrového prístupu považovať podporu automobilového priemyslu a zakladanie priemyselných parkov [43]. V tomto období, keď nastala možnosť slobodne podnikať a zakladať spoločnosti, na Slovensku vzniklo veľké množstvo rôznych profesných združení, asociácií a komôr. Pomerne veľké množstvo týchto združení po uskutočnenom nábore členov, výbere členských príspevkov a zorganizovaní niekoľkých stretnutí zaniklo, alebo sa stalo 15

15 nefunkčnými. Takýto prístup spôsobil na Slovensku nedôveru podnikateľskej verejnosti združovať sa a poškodil týmto aj neskoršie klastrové iniciatívy. Inštitúcie a podniky sa klastrujú samovoľne. Ku svojej existencii klastre nepotrebujú byť formálne založené, avšak programy pre podporu klastrov predpokladajú ich formálnu existenciu. Na Slovensku sa zakladajú klastre ako záujmové združenia právnických osôb. Pri mojej práci a pôsobení na Trenčianskej regionálnej komore SOPK (TRK SOPK) je nevyhnutné poznať správnu argumentáciu pre malé a stredné podniky (MSP) v prospech združovania sa. Niektoré charakteristické črty sú pre SOPK, jej regionálnu a odvetvovú štruktúru a klastre spoločné. Rovnako aj pôsobnosť SOPK a jej činnosť sa v mnohom zhoduje s klastrovými iniciatívami. Praktické skúsenosti a vedomosti, ktoré som získal počas môjho dlhoročného pôsobenia na TRK SOPK (od roku 1996): - návštevy firiem, formálne i neformálne rozhovory s firmami o podnikaní, inováciách a prekážkach v podnikaní, - uskutočnenie technologických auditov firiem, - organizovanie vzdelávacích akcií (seminárov, školení, kurzov), - organizovanie proexportných aktivít (účasť na výstavách a veľtrhoch, obchodných misiách), - aktívna účasť na mnohých projektoch Európskej únie (EÚ), - hodnotenie projektov operačného programu cezhraničnej spolupráce, - spoluúčasť na tvorbe strategických dokumentov Trenčianskeho kraja (regionálna inovačná stratégia), - spolupráca s regionálnymi a národnými inštitúciami, - spolupráca s vysokými školami a strednými odbornými školami. Tieto praktické skúsenosti, doplnené o teoretické vedomosti získané štúdiom odborných a vedeckých prác a vlastným výskumom, som použil pri tvorbe doktorandskej dizertačnej práce (DDP). 16

16 1 CIELE A METODIKA DOKTORANDSKEJ DIZERTAČNEJ PRÁCE 1.1 Ciele doktorandskej dizertačnej práce V zmysle anotácie k dizertačnej práci: Strategický význam budovania klastrov pre rozvoj MSP na Slovensku vzrástol po vstupe SR do EÚ a zdá sa, že môže byť pre ne novou príležitosťou a konkurenčnou výhodou. Získaním informácií o úrovni sieťovania v EÚ a na Slovensku (prostredníctvom cudzieho štatistického zisťovania), sa potvrdil predpoklad zaostávania Slovenska v sieťovaní. V súčasnom období už samotná podpora klastrovania nie je príležitosťou pre dobiehanie, ale nutnosťou k zamedzeniu prehlbovania priepasti v dosahovanej inovačnej výkonnosti Slovenska a EÚ. Cieľom DDP je preto návrh teoretického modelu pre urýchlenie vývoja spoločnosti a odporúčania pre priemysel na základe poznania strategického významu budovania klastrov pre rozvoj MSP na Slovensku. čiastkové ciele: K naplneniu hlavného cieľa doktorandskej dizertačnej práce je potrebné splniť 1. Definovať teoretické východiská pre objasnenie strategického významu budovania klastrov pre rozvoj MSP na Slovensku. 2. Analyzovať situáciu zakladania klastrov na Slovensku. Porovnať úroveň sieťovania v krajinách EÚ a na Slovensku. 3. Nájsť vhodný teoretický model pre modelovanie procesov prebiehajúcich v klastroch. Pomocou tohto modelu nájsť opatrenia pre rozvoj spoločnosti. 4. Určiť vzťah medzi urýchľovaním vývoja spoločnosti a zvyšovaním spotreby. 5. Sledovať a vyhodnotiť vývoj požiadaviek MSP z pohľadu zvýšenia ich inovačnej výkonnosti prostredníctvom klastrových iniciatív. 6. Sledovať možnosti, ktoré ponúka rozvoj informačno-komunikačných technológií a akým spôsobom tento rozvoj ovplyvní úlohu klastrov. Pred zahájením štúdia som si vytvoril myšlienkovú mapu, ktorú som počas štúdia, spracovávania DDP a výskumných prác dopĺňal a aktualizoval. Myšlienková mapa 17

17 obsahovala aj predpoklady, ktorých potvrdenie, alebo falzifikácia ovplyvňovala ďalší výskum: 1. Slovensko zaostáva v klastrovaní aj v celkovej inovačnej výkonnosti za krajinami EÚ. 2. Klastre urýchľujú vývoj spoločnosti. Spoločnosť, v ktorej sa vedomosti voľne šíria, sa vyvíja rýchlejšie ako spoločnosť, v ktorej sa vedomosti utajujú. 3. Podpora aktivít s vysokým podielom kreatívnych činností urýchľuje vývoj spoločnosti. Naproti tomu podpora aktivít s nízkym podielom kreatívnych činností zvyšuje spotrebu spoločnosti. 4. Klastrové iniciatívy zamerané na podporu exportu sú na Slovensku a v čase hospodárskej krízy najžiadanejšie. 5. Napriek globalizačným procesom a pokroku v oblasti informačno komunikačných technológií je klaster ako regionálna koncentrácia podnikov významným zdrojom inovácií. 1.2 Metodika práce a použité metódy Pri spracovaní DDP som postupoval podľa odporúčaní pre vykonávanie výskumu v zmysle interpretácie a vedeckého vysvetľovania v prípade spoločenskovedného kvantitatívneho výskumu [42]. 1. Heuristická fáza Zhromažďovanie a štúdium literatúry, analýza jestvujúcich teórií a stanovenie problémov. 2. Vychádzajúc z doterajších poznatkov sa pokúsiť o vyslovenie vedecky overiteľných tvrdení. 3. Výber metód, techník a modelu Určiť podmienky a metódy, pomocou ktorých sa získajú, spracujú a overia údaje. 4. Stanovenie výberového súboru a tvorba modelu Určiť štruktúru potrebných údajov a výber firiem a inštitúcií pre dotazovanie. Vytvorenie modelu. 5. Zber údajov Rozposlanie dotazníkov, návštevy firiem a inštitúcií, ové dotazovanie. Získanie výsledkov z teoretického modelovania. 6. Spracovanie údajov Ručné spracovávanie a triedenie údajov. Počítačové spracovanie údajov vo forme tabuliek a grafického zobrazenia. 18

18 7. Interpretácia údajov Potvrdenie alebo falzifikácia predpokladov. Vysvetľovanie a hľadanie súvislostí. 8. Závery DDP Hodnotenie výsledkov, nových poznatkov. Odporúčania pre prax. Určenie ďalšieho možného výskumu. Počas tvorby DDP a jednotlivých výskumných prác bolo použitých niekoľko vedeckých metód, nástrojov a postupov, tak aby bola zaistená systémovosť, opakovateľnosť, overiteľnosť a všeobecná platnosť získaných údajov a výsledkov. Geneticko historická analýza Vyjadruje postup skúmania objektu v jeho vývoji. Ide o poznávanie, sledovanie a objasňovanie javov, procesov a vzťahov z hľadiska ich vývoja v čase a v určitých podmienkach [30]. Modelovanie a simulácia Postupy, ktoré na základe zjednodušeného zobrazenia skúmaného objektu, umožňujú skúmať (zisťovať) podstatné informácie o objekte, o jeho vzťahoch a správaní. Modely v procese poznávania zohrávajú úlohu náhrady (simulácie) skutočného objektu, javu či procesu [30]. Analógia Výsledky získané počas sledovania jedného objektu sú použité na hodnotenie ďalšieho objektu a to na základe skutočnosti, že medzi týmito dvoma objektami existuje určitá podobnosť znakov, vlastností, štruktúr. Osobné rozhovory s firmami a inštitúciami Formálne a neformálne rozhovory o službách Trenčianskej regionálnej komory SOPK, o podnikateľskom a inovačnom prostredí (klastre, prelievanie vedomostí a tvorba spin-off) na Slovensku a v regióne. ové dotazy na univerzity a výskumno vývojové ústavy (VVÚ) Ide o jednoduchú a pohodlnú formu získavania informácií s vysokou vypovedateľnou schopnosťou a dôveryhodnosťou poskytnutých údajov. 19

19 Štúdium materiálov Štúdium odbornej literatúry, vyhľadávanie relevantných materiálov a dokumentov. Vlastný štatistický prieskum Zber, spracovanie, triedenie a vyhodnotenie údajov vo forme tabuliek a ich grafické vyjadrenie. Cudzí štatistický prieskum Vyhľadanie relevantných štatistických prieskumov, použitie výsledkov a vlastné vyhodnotenie. 1.3 Výskumné práce uskutočnené počas štúdia - postup Pred zahájením štúdia som urobil rešerš odbornej literatúry. Taktiež som vytvoril web stránky na vlastnej doméne kde sú zverejnené vlastné výskumné práce, linky na zaujímavé www stránky, práce, informácie o pripravovaných podujatiach a ďalších zaujímavostiach z oblasti inovačného manažmentu a klastrov. Pri spracovávaní teoretických východísk DDP a doteraz vykonaných výskumných prác som vychádzal z vedomostí získaných štúdiom odbornej literatúry, známych i menej známych vedeckých a odborných prác. Ďalšie informácie som získaval účasťou na konferenciách, seminároch a stretnutiach so slovenskými a zahraničnými podnikateľmi a zamestnancami rôznych inštitúcií. Výskumy súvisiace s problematikou klastrovania som začal zmapovaním súčasnej situácie na Slovensku, v práci [73] Situácia v zakladaní klastrov na Slovensku. Výsledky tejto práce obsahujú zoznam klastrov, ktoré vznikli na Slovensku, možnosti ich financovania. Od roku 2009 do roku 2011 sa počet klastrov menil z pôvodných 6 20

20 zaregistrovaných na 15. Tento trend som priebežne sledoval. Výsledky práce sú uvedené v kapitole 3.1. Klastrovanie podnikov úzko súvisí s problematikou inovácie, špeciálne s novým modelom otvorenej inovácie, prelievaním vedomostí a so vznikom spin-off. V nasledujúcej práci [70] Kolektívna invencia ako nástroj inovačnej politiky som objasnil rozdiel medzi pojmami kolektívnej invencie a otvorenej inovácie a na dvoch modelových prípadoch otvorenej inovácie som ukázal niekoľko charakteristických vlastností. Ďalej som sledoval jednotlivé opatrenia inovačnej stratégie SR a ich vplyv na podporu otvorenej inovácie. Časti tejto práce sú uvedené v kapitole a V nasledujúcich prácach [71] Otvorená inovácia, [72] Otvorená inovácia prehodnotenie som na základe princípov otvorenej inovácie sledoval rozdiel medzi uzatvoreným a otvoreným modelom riadenia inovácií a ich základné procesy. Tieto práce obsahujú prvé úvahy o poskytovaní a utajovaní vedomostí medzi podnikmi. Do ďalšieho riešenia problematiky vstupuje teória hier. Časti tejto práce sú uvedené v kapitolách Na teoretickom modeli klastrov [81] Open society progress provision and confidentiality of knowledge in a small world (Progres otvorenej spoločnosti, poskytovanie a utajovanie vedomostí v malom svete) som simuloval výmenu vedomostí v malom svete, doplnenom o parameter utajovania vedomostí. Na tomto modeli bolo dokázané že spoločnosť, v ktorej sa vedomosti voľne šíria, sa vyvíja rýchlejšie ako spoločnosť, v ktorej niektorí členovia vedomosti utajujú. Práca je uvedená v kapitole 2.7 a 4.4. Výsledky predchádzajúcich prác majú niekoľko dôsledkov a možností ďalšieho výskumu urýchlenia vývoja spoločnosti. Za spoločnosť môže byť považovaná krajina, región, združenie, klaster, či akékoľvek partnerstvo podnikov, alebo podnik. Nasledovali práce [68] Accelerating the society development level of innovation and pyramid of knowledge (Urýchlenie vývoja spoločnosti. Inovačná úroveň a pyramída vedomostí), [75] Združovanie podnikov. Odvetvová a geografická blízkosť., v ktorých som dokázal dôležitosť inovácie vyšších rádov na úkor inovácie nižších rádov a potrebu 21

21 medziodvetvovej spolupráce, spolupráce medzi klastrami, regiónmi a podnikmi. V kapitolách 2.6, 4.1, 4.5 a 4.6 sú výsledky týchto prác. Jedným z cieľov dizertačnej práce je hľadanie takých inovačných nástrojov, klastrových iniciatív a správania sa klastrov, ktoré umožnia regiónom Slovenska zvýšiť svoju inovačnú výkonnosť. Do inovačného prostredia vstupuje nový prvok, a to Regionálne inovačné centrum (RIC). V práci [73] Regionálne inovačné centrum a klastre uvádzam možnosti, ktoré spojenie RIC a klastrov prináša a ktoré môžu dopomôcť dobiehaniu inovačnej výkonnosti EÚ. Kapitola 4.2 obsahuje časť tejto práce. Trenčianska regionálna komora SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) vykonáva pravidelne prieskum potrieb podnikateľskej verejnosti. V novembri a decembri 2009 bola do prieskumu zaradená časť venovaná štatistickému zisťovaniu, ako podnikatelia hodnotia jednotlivé iniciatívy podľa kapitoly 2.3. Dotazník použitý vo výskume je v prílohe B, štatistické vyhodnotenie a analýza je v kapitole 3.2 a 4.3. MH SR v rámci podpory exportu realizuje účasť SR na vybraných výstavách a veľtrhoch. Zoznam výstav MH SR zverejňuje na svojich www stránkach [34]. Na oficiálnych expozíciách SR umožňuje podnikom, predovšetkým MSP obsadiť časť výstavnej plochy a takto sa prezentovať na výstavách a veľtrhoch. Podpora MH SR spočíva v znášaní nákladov za plochu a za niektoré služby. TRK SOPK je partnerom pri organizovaní oficiálnych expozícií na niektorých výstavách a veľtrhoch. V roku 2011 som zodpovedal a organizačne zabezpečoval oficiálnu expozíciu na výstave HANNOVER MESSE 2011 s účasťou siedmich spoluvystavovateľov. Na záver výstavy som vykonal prieskum hodnotenia účasti. Dotazník a fotodokumentácia je v prílohe C, výsledky hodnotenia a návrhy sú v kapitole 3.3 a 4.3. V spolupráci so školiteľom a ďalším riešiteľom projektu Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR) som vypracoval sériu príspevkov na tému Klastre a otvorená inovácia : [57] Klastery i otkrytyje innovacii - I. (Klastre a otvorené inovácie I.) [19] Klastery i otkrytyje innovacii - II. (Klastre a otvorené inovácie II.) [76] Klastery i otkrytyje innovacii - III. (Klastre a otvorené inovácie III.) 22

22 [77] Klastery i otkrytyje innovacii - IV. (Klastre a otvorené inovácie IV.) [78] Klastery i otkrytyje innovacii - V. (Klastre a otvorené inovácie V.) Tieto príspevky sa stali súčasťou pripravovanej monografie [83] - Klastery i otkrytyje innovacii i ich "vstraivanije" v prostranstvenno organizovannyje ekonomičeskije sistemy. Práca o urýchlení vývoja spoločnosti, inovačných úrovniach a pyramíde vedomostí [68] sa stala základom pre model opisujúci vývoj spoločnosti z pohľadu získavania vedomostí, [82] The knowledge accelerating the society development (Vedomosti urýchľujúce vývoj spoločnosti) Výsledky sú v kapitole 4.7. Práca [80] Hyperprelievanie vedomostí Hyperklaster bola venovaná prelievaniu vedomostí ako vlastnosti klastra a hľadaniu nových možností získavania vedomostí. Táto práca bola prezentovaná na medzinárodnej konferencii Výmena znalostí a osvedčených postupov k udržateľnému rozvoju cezhraničnej spolupráce krajín V4. Časti tejto práce sú v kapitolách a 4.8. Práca [69] - Inovačná výkonnosť a spin-off je venovaná aj problematike tvorby spin-off. Výsledky som odprezentoval na konferencii Spoločenská zodpovednosť súčasť environmentálnej a firemnej kultúry. V tejto práci bol taktiež vysvetlený vzťah medzi urýchľovaním vývoja spoločnosti a zvyšovaním spotreby spoločnosti. Časti tejto práce sú v kapitolách a 3.3. Výsledky jednotlivých prác som taktiež prezentoval na mnohých stretnutiach s podnikateľmi, seminároch a projektových stretnutiach. V tabuľke 1 sú uvedené projekty, v ktorých som aktívne pracoval a vykonávané činnosti súviseli s náplňou DDP. 23

23 Tabuľka 1 Aktívna účasť na projektoch tvorby DDP. Na obrázku 1 je graficky znázornená náväznosť jednotlivých prác a aktivít v rámci 24

24 [74] Situácia v zakladaní klastrov na Slovensku [70] Kolektívna invencia ako nástroj inovačnej politiky Tvorba [71] Otvorená inovácia [72] Otvorená inovácia prehodnotenie [81] Progres otvorenej spoločnosti. Poskytovanie a utajovanie vedomostí v malom svete. [68] Urýchlenie vývoja spoločnosti. Inovačná úroveň a pyramída vedomostí. [75] Združovanie podnikov. Odvetvová a geografická blízkosť. [73] Regionálne inovačné centrum a klastre. Situácia klastrovania v EÚ. Porovnanie so situáciou na Slovensku. Prípad vývoja laserov a systémov pre záznam obrazu. Virtuálny klaster. Budúcnosť klastrov. Klaster v oblasti nano-technológie Štatistické zisťovanie, ako podnikatelia hodnotia jednotlivé klastrové iniciatívy Štatistické zisťovanie, ako podnikatelia hodnotia spoločnú účasť na veľtržnej akcii. [82] Vedomosti, ktoré urýchľujú vývoj spoločnosti. [57] [19] [76] [77] [78] Klastre a otvorená inovácia I-V. [80] Hyperprelievanie vedomostí Hyperklaster. [83] Klastre a otvorená inovácia [69] Inovačná výkonnosť a spin-off STRATEGICKÝ VÝZNAM BUDOVANIA KLASTROV PRE ROZVOJ MSP NA SLOVENSKU Obrázok 1 Graficky znázornená náväznosť jednotlivých prác a aktivít v rámci prípravy a tvorby DDP 25

25 2 SÚČASNÝ STAV A TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 2.1 Klastre Definícia klastra Existuje niekoľko definícií klastrov. Rozdiely v definíciách nie sú podstatné, líšia sa podľa vnímania autorom a ďalšej potreby narábania s týmto pojmom. Klaster je podľa autora prelomovej knihy Konkurenčná výhoda národov Michaela Portera geograficky blízke zoskupenie vzájomne previazaných firiem, špecializovaných dodávateľov, poskytovateľov služieb a súvisiacich inštitúcií v konkrétnom odbore a taktiež firiem v príbuzných odboroch, ktoré spolu súťažia a spolupracujú, majú spoločné znaky a taktiež sa dopĺňajú [52]. Michael Porter neskôr definíciu klastra rozšíril a uvádza, že klastre sú miestne koncentrácie vzájomne prepojených firiem a inštitúcií v konkrétnom odbore. Klastre zahŕňajú skupinu previazaných priemyselných odvetví a ďalších subjektov dôležitých pre hospodársku súťaž. Obsahujú napríklad dodávateľov špecializovaných vstupov, ako aj súčastí, stroje a služby a poskytovateľov špecializovanej infraštruktúry. Klastre sa často rozširujú smerom dolu k odbytovým kanálom a zákazníkom a do strán k výrobcom komplementárnych produktov a spoločnostiam z hľadiska zručností, technológií, alebo spoločných vstupov v príbuzných priemyselných odvetviach. Mnoho klastrov taktiež zahŕňa vládne, či iné inštitúcie napríklad univerzity, normotvorné agentúry, výskumné tímy a obchodné asociácie poskytujúce špecializované školenia, vzdelávanie, informácie, výskum a technickú podporu [53]. Podľa Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD) sú klastre lokálne združenia horizontálne alebo vertikálne prepojených firiem, ktoré sa špecializujú na podobné oblasti obchodu, spolu s podpornými organizáciami [43]. Základné charakteristiky klastra, uvádzané v definíciách rôznych autorov, sú [57]: - jedná sa o zoskupenie podnikov, - geograficky blízke, 26

26 - odvetvovo blízke. Ďalšie charakteristiky uvádzané v definíciách sa môžu považovať skôr za vlastnosti, ktorými sa klaster vyznačuje, napríklad: - existencia špecializovaných poskytovateľov služieb a inštitúcií, - existencia prostredia pre vyššiu inovačnú výkonnosť podnikov a regiónu Združovanie podnikov Súčasné obdobie je charakteristické prebiehajúcimi procesmi globalizácie a stále silnejším konkurenčným prostredím, zapríčinené predovšetkým pôsobením nadnárodných spoločností a korporácií. V takomto prostredí sú malé a stredné podniky pri hľadaní konkurenčnej výhody nútené spolupracovať. Forma spolupráce môže byť rôzna, od tesných spojení cez spoločné podnikanie, až po voľné otvorené strategické partnerstvá. Pojem strategické partnerstvo odráža vzájomný vzťah dvoch alebo viacerých podnikov, ktoré sa spolu dohodnú na spoločnom plnení určitého strategického cieľa alebo cieľov a za účelom naplnenia tohto cieľa budú vzájomne kooperovať [61]. Medzi tesné formy strategického partnerstva patrí napríklad: - fúzia - splynutie dvoch alebo viacerých podnikateľských jednotiek, - akvizícia - získanie kontroly nad iným podnikom. Medzi voľné strategické partnerstvá patria napríklad: - aliančné dohody, - sieťové aliancie, - rôzne nemajetkové prepojenia [61]. Fenoménom posledných rokov sa stáva klaster, ktorý sa môže považovať taktiež za formu voľného strategického partnerstva. 27

27 Všeobecne môžeme akékoľvek združenie považovať za voľné strategické partnerstvo. Historicky existuje množstvo prípadov združovania podnikov: - asociácie alebo združenia s pôsobnosťou v konkrétnom odvetví, - združenia s regionálnou pôsobnosťou, - obchodné, priemyselné, hospodárske komory a zmiešané komory, - stavovské inštitúcie a komory. Existencia niektorých partnerstiev je známa už niekoľko storočí a dá sa predpokladať, že strategické partnerstvá vznikali v dávnej histórii už pri prvej medziľudskej, či medziskupinovej spolupráci. V poslednom období sa práve klastre považujú za jeden z prostriedkov zvýšenia inovačnej výkonnosti, a tým vyššej konkurencieschopnosti podnikov a regiónu. 28

28 2.1.3 Porterov diamant konkurenčnej výhody Podmienky dopytu Úspešný podnik má snahu rozšíriť svoje pôsobenie aj mimo región, v ktorom má sídlo a pôsobiť na medzinárodných trhoch. Napriek tomu je pre úspešný klaster dôležitá prítomnosť náročných odberateľov v regióne. Títo nútia dodávateľov k častejším a významnejším inováciám. Podľa správania regionálnych odberateľov sa dá predpovedať správanie odberateľov po celom svete. Podmienky faktorov Podmienky faktorov sa rozdeľujú do dvoch skupín, a to na základné a pokročilé. Pre základné faktory je charakteristická ich ľahká napodobiteľnosť inými regiónmi. Ide napríklad o dopravnú infraštruktúru, prítomnosť pracovnej sily so základnými pracovnými skúsenosťami, energetické zdroje, či zdroje surovín. Na druhej strane sú pre úspešný klaster potrebné inými regiónmi ťažko napodobiteľné faktory. Napríklad prítomnosť univerzít, výskumných ústavov, pracovnej sily so špecializovanými zručnosťami, know-how. Všeobecne ide o faktory vytvorené človekom. Firmená stratégia, štruktúra a rivalita V úspešnom klastri sa pri konkurovaní si podnikov uprednostňuje stratégia inovácií pred cenovou konkurenciou. Podniky sa snažia byť vnímané ako technologicky najvyspelejšie a taktiež aby zvíťazila práve ich vízia rozvoja a budúcnosti odvetvia. Podporné a súvisiace priemyselné odvetvia Ďalšou konkurenčnou výhodou je prítomnosť špecializovaných dodávateľov, ponúkajúcich kvalitné služby a výrobky. Sú schopné inovovať a dokážu obsluhovať odberateľov aj mimo región. Ide o firmy, ktoré pôsobia v príbuznom odvetví, používajú podobné technológie, majú podobné vedomosti a pracovnú silu s podobnými znalosťami. Vláda a vedenie Úloha vlády v podpore klastra spočíva napríklad vo vytváraní vhodného podnikateľského prostredia, v budovaní infraštruktúry, vo vzdelávaní a vo vytváraní podmienok pre zlepšenie inovačného prostredia, podpory vedy, výskumu a technologického transféru. Vláda vytvára podmienky pre konkrétne odvetvia, pre rozvoj ktorých má región predpoklady. Vedenie klastra môže byť ovládané verejným, alebo súkromným sektorom Obrázok 2 Porterov diamant konkurenčnej výhody Zdroj: The Competitive Advantage of Nations [52]. Vlastná úprava. 29

29 2.1.4 Strategické dokumenty SR z oblasti inovácií a klastrov Inovačná stratégia SR pre roky Inovačná stratégia SR na roky 2007 až 2013 [31] na zabezpečenie svojho strategického cieľa, ktorým je rozvoj znalostnej ekonomiky a zabezpečovanie vysokého hospodárskeho rastu Slovenskej republiky s cieľom dosiahnuť úroveň najvyspelejších ekonomík Európskej únie, stanovila niekoľko opatrení rozdelených do troch priorít, tabuľka 2. V tabuľke 2 sú vyznačené jednotlivé opatrenia, ktoré môžu ovplyvňovať vznik otvorenej inovácie. Definícia otvorenej inovácie a vysvetlenie jej princípov sú v kapitole Všetky tieto opatrenia majú len čiastočný, nie významný vplyv. Najdôležitejším opatrením je opatrenie 3.2 Podpora spoločných služieb pre podnikateľov, ktorého súčasťou je aj zakladanie klastrov prostredníctvom ktorých sa vytvoria podmienky pre spoluprácu podnikateľského sektora s univerzitami, podnikateľskými a inovačnými centrami v určitých odvetviach priemyslu a službách v nadväznosti na rozvojový potenciál v regiónoch. [70] 30

30 Tabuľka 2 Vplyv opatrení inovačnej stratégie Slovenska na rozvoj klastrov a otvorenej inovácie Zdroj: Kolektívna invencia ako nástroj inovačnej politiky [70]. Priorita č. 1: Vysoko kvalitná infraštruktúra a efektívny systém pre rozvoj inovácií Opatrenie 1.1: Finančná podpora vzniku inovačných centier Spolupráca v regionálnom inovačnom centre Opatrenie 1.2: Zriadenie informačného portálu zameraného na podporu inovatívnosti v podnikateľskej sfére Externý informačný zdroj o inováciách Opatrenie 1.3: Vytvorenie kvalitnej legislatívy pre rozvoj, podporu a vyhodnocovanie inovácií Opatrenie 1.4: Zavedenie pravidelného hodnotenia prostredníctvom ukazovateľov rozvoja inovatívneho prostredia Opatrenie 1.5: Vytvorenie implementačnej agentúry pre podporu a rozvoj inovácií (APRI) Priorita č. 2: Kvalitné ľudské zdroje Opatrenie 2.1: Podpora komunikačných nástrojov zameraných na propagáciu inovatívnosti Opatrenie 2.2: Podpora rastu kvality ľudského kapitálu Externý informačný zdroj o výskume a vývoji. Semináre, konferencie. Mobilita ľudských zdrojov. Šírenie vedomostí. Klastre Otvorená inovácia Priorita č. 3: Účinné nástroje pre inovácie Opatrenie 3.1: Inovácie a technologické transfery Opatrenie 3.2: Podpora spoločných služieb pre podnikateľov Spolupráca v klastri. Zdieľanie a šírenie vedomostí. Opatrenie 3.3: Podpora inovačných aktivít v podnikoch Inovačná politika SR na roky 2008 až 2010 Hlavným cieľom Inovačnej politiky SR na roky 2008 až 2010 bolo rozpracovanie jednotlivých opatrení Inovačnej stratégie SR na roky 2007 až 2013 na konkrétne opatrenia a úlohy [33]. 31

31 Na dosiahnutie priaznivého efektu navrhovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) prijať a v období rokov realizovať nasledovné opatrenia [33]: - Opatrenie č. 1: Budovanie regionálnych inovačných centier (RIC) - Opatrenie č. 2: Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast opatrenie 1.1. Inovácie a technologické transfery - Opatrenie č. 3: Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast opatrenie Podpora inovačných aktivít v podnikoch - Opatrenie č. 4: Projekt na vytvorenie národnej informačnej infraštruktúry a jej celoslovenské používanie podnikovou sférou. - Opatrenie č. 5: Operačný program INTERREG IVC - Opatrenie č. 6: Nástroje finančného inžinierstva - podpora financovania inovácií a podpora zvyšovania investícií do inovácií z verejných zdrojov - Opatrenie č. 7: Súťaž Inovatívny čin roka - Opatrenie č. 8: Prispôsobenie vysokého a stredného odborného školstva požiadavkám praxe - Opatrenie č. 9: Systém celoživotného vzdelávania - Opatrenie č. 10: Inovačné vouchre - Opatrenie č. 11: Inovačné stimuly - Opatrenie č. 12: Ochrana duševného vlastníctva - Opatrenie č. 13: Podpora projektov uchádzajúcich sa o zdroje z rámcového programu Konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) Inovačná politika SR na roky 2008 až 2010 [33] pre jednotlivé regióny, samosprávne kraje na Slovensku určila inovačné póly rastu oblasti inovačného rozvoja, tabuľka 3. Pri poskytovaní verejných financií pre iniciatívy v regiónoch boli podľa Inovačnej politiky uprednostňované projekty, ktoré sú v súlade s týmito pólmi rastu [33]. 32

32 Tabuľka 3 Oblasti inovačného rozvoja s celoštátnou pôsobnosťou, rozdelené podľa samosprávnych krajov Zdroj: Inovačná politika SR na roky 2008 až 2010 [33]. Vlastná úprava. Samosprávny kraj Banskobystrický Bratislavský Košický Nitriansky Prešovský Trenčiansky Trnavský Žilinský Oblasti inovačného rozvoja s celoštátnou pôsobnosťou - Drevospracujúci priemysel - Ekológia a enviromentálne technológie - Obnoviteľné zdroje energií - Metalurgia, spracovanie a recyklácia ľahkých kovov - Pracovné stroje a zariadenia a ich systémy - Logistika - Informačné a komunikačné technológie - Automatizácia, meranie a regulácia - Chemické a biotechnologické inžinierstvo - Biotechnológia - probiotík a biomodulátorov, aplikácie bioaktívnych látok - Hutnícky priemysel - Poľnohospodárstvo - Potravinárstvo, biotechnológie - Tradičné a netradičné potraviny a ich bezpečnosť - Spracovanie plastov - Biotechnológie - Ekológia a environmentalistika vo väzbe na potravinársky priemysel - Automatizácia a mechanizácia priemyslu - Obalové materiály - Vybrané oblasti zdravotníctva a farmácie - Produkty malotonážnej chémie - Chemické špeciality - Priemyselná ekológia - Progresívne materiály - Mechatronika - Polovodičové meniče a pohony - Zvyšovanie energetickej bezpečnosti a využitie obnoviteľných zdrojov energie - Automobilový priemysel - Elektrotechnický priemysel - Informačné a telekomunikačné technológie - Ložiskový priemysel - Strojársky priemysel - Železničná a letecká doprava - Vybrané oblasti medicíny 33

33 Inovačná politika na roky Jednotlivé opatrenia Inovačnej politiky sú agregované podľa priorít vytýčených v Inovačnej politike SR na roky 2011 až 2013 [32]: Priorita č. 1. Vysoko kvalitná infraštruktúra a efektívny systém pre rozvoj inovácií - Opatrenie č. 1: Podpora inovatívnych priemyselných klastrových organizácií - Opatrenie č. 2: Propagácia inovácií a budovanie celospoločenského inovačného povedomia - Opatrenie č. 3: Súťaž Inovatívny čin roka - Opatrenie č. 4: Strategický inovačný materiál na nasledujúce plánovacie obdobie - Opatrenie č. 5: Podpora projektov uchádzajúcich sa o zdroje z komunitárnych programov EÚ na podporu inovácií Priorita č. 2. Kvalitné ľudské zdroje - Opatrenie č. 6: Vzdelávanie malých a stredných podnikov v oblasti inovácií - Opatrenie č. 7: Systém celoživotného vzdelávania - Opatrenie č. 8: Stredné odborné vzdelávanie Priorita č. 3. Účinné nástroje pre inovácie - Opatrenie č. 9: Národný motivačný projekt pre zvýšenie inovačnej výkonnosti SR - Opatrenie č. 10: Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast opatrenie Podpora inovačných aktivít v podnikoch - Opatrenie č. 11: Nástroje finančného inžinierstva - podpora financovania inovácií a podpora zvyšovania investícií do inovácií z verejných zdrojov - Opatrenie č 12: Inovačné vouchre - Opatrenie č. 13: Ochrana duševného vlastníctva 2.2 Prínosy klastrovania pre MSP Strategický význam budovania klastrov pre MSP spočíva v ich prínosoch. Nedostatočné množstvo zdrojov, obzvlášť na Slovensku, potrebných pre zvyšovanie inovačnej výkonnosti, vytvára potrebu združovania sa do klastrov. V odbornej literatúre 34

34 [48] [2] [64] [12] sa pojednáva o prínosoch klastrovania pre podniky (upravený vlastný zoznam [76]): 1. Úspory z rozsahu, možnosti zdieľania nákladov,výsledkov výskumu a investícií. Rozsah niektorých projektov neumožňuje jednotlivým MSP ich financovanie. MSP potrebujú zabezpečiť aj množstvo menších projektov a aktivít, či už zabezpečenie nákupu, proexportných aktivít, výskumu, inovácií, alebo projektov pre vzdelávanie pracovníkov. Organizovanie spoločných aktivít a účasť na spoločných projektoch umožňuje podnikom využívať ich výsledky. Samotné podniky nedokážu financovať veľké projekty, alebo veľký počet malých projektov. Medzi proexportné aktivity, ktoré klaster ponúka svojim členom patria: - spoločná účasť na veľtrhoch a výstavách, - účasť na podnikateľských misiách doma a v zahraničí, - spoločná prezentácia klastra doma a v zahraničí, - spoločný databázový priestor s obchodnými ponukami, kooperačnými požiadavkami a s teritoriálnymi informáciami 2. Prítomnosť špecializovaných dodávateľov a pracovnej sily V regióne pôsobnosti klastra vzniká koncentrácia špecializovaných dodávateľov. Špecializovaní dodávatelia dokážu plniť dodávky rýchlejšie, vo vyššej kvalite, lacnejšie a plniť dodávky so špeciálnymi technickými požiadavkami. Región ponúka pracovnú silu, ktorá je vzdelaná v danej oblasti, má požadovanú kvalifikáciu a zručnosť. 35

35 3. Optimalizácia dodávateľského reťazca Klaster zahŕňa dodávateľský reťazec s množstvom MSP, ktoré sa špecializujú na špecifické činnosti. Pri existencii viacerých konkurujúcich si dodávateľov, tieto sa postupne špecializujú a presúvajú svoje aktivity do rozdielnych činností. 4. Možnosť získať nových zákazníkov a otvorenie nových trhov Klaster ponúka zákazníkom výrobky s vyšším inovačným stupňom, kvalitnejšie a cenovo výhodnejšie. Tým priťahuje nových zákazníkov z iných regiónov s novými požiadavkami. 5. Zlepšenie imidžu podniku, klastra, regiónu a krajiny Spoločné marketingové aktivity, prezentácie klastra a regiónu budujú ich značku. Tieto aktivity priťahujú do regiónu a klastra nové podniky a investorov v danom a v príbuzných odvetviach. 6. Získavanie nových vedomostí, zdieľanie vedomostí a zvýšenie inovačnej výkonnosti podniku, regiónu a krajiny Aktivity klastra zamerané na výmenu vedomostí, napríklad organizovanie konferencií, vydávanie odborných publikácií, alebo akákoľvek vzájomná výmena vedomostí, zjednodušujú prístup podnikov k vedomostiam. Koncentrácia firiem a silné väzby medzi nimi, zdieľanie rovnakého priestoru s pracovnou silou, účasť univerzít a výskumných pracovísk spôsobuje prelievanie vedomostí (spillover). Generovaním nových vedomostí klastrom sa otvárajú nové možnosti, a tým priestor pre vznik nových podnikov (spin-off). Z dôvodu existencie konkurenčných podnikov sú tieto nútené inovovať, zvyšovať efektivitu a stávať sa konkurencieschopnejšími. Geografická blízkosť podnikov spôsobuje, že sú podniky navzájom informované o svojich technológiách a o vývoji nových. 36

36 7. Väčšia moc a hlas MSP Klaster ako významný nositeľ vedomostí v oblasti pozná aj objektívne prekážky rozvoja klastra. Na Slovensku sú klastre zakladané väčšinou univerzitami, samosprávnymi krajmi, mestami a obcami, a preto ako aktívni členovia klastra majú informácie z prvej ruky. Názory a problémy MSP sa mnohokrát stávajú názorom klastra, a tým sa požiadavky na ich riešenie ľahšie dostávajú k zodpovedným inštitúciám Strategický význam budovania klastrov pre rozvoj MSP na Slovensku z pohľadu zvýšenia rýchlosti vývoja spoločnosti. Konkurencieschopnosť podnikov, regiónov a krajín je ovplyvňovaná aj celkovou inovačnou výkonnosťou a čiastočne aj mierou klastrovania. V zmysle cieľa DDP (kapitola 1.1) a čiastkových cieľov je potrebné určiť mernú jednotku, pomocou ktorej sa posúdi úroveň vývoja spoločnosti (podniku, klastra, regiónu, krajiny). Jedným z najpoužívanejších ekonomických parametrov je tvorba hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa. Národné vlády sa snažia o zvyšovanie HDP a jeho rast považujú za prejav ekonomického rastu. Na druhej strane HDP pri súčasne používanej metodike výpočtu vyjadruje aj spotrebu spoločnosti so všetkými negatívnymi vplyvmi. Pritom zavádzanie moderných technológií môže spôsobiť dokonca zníženie spotreby, či pokles tvorby HDP. V kapitole je čiastočne vysvetlený spôsob, akým EK meria inovačnú výkonnosť a inovačný potenciál krajín EÚ. V poslednom období sa hovorí aj o kvalite života ako o parametri charakterizujúcom stupeň vývoja spoločnosti. Pre ďalší postup pri riešení cieľa DDP a čiastkových cieľov som určil ako vhodný parameter pre meranie úrovne spoločnosti, úroveň vedomostí spoločnosti. Na obrázku 3 sú graficky zobrazené jednotlivé prínosy klastrovania. K naplneniu niektorých prínosov dochádza aj v prípade, ak klaster nebol formálne založený. Ďalším 37

37 pokrokom v oblasti vedy a techniky (kapitola 2.10) budú postupne prínosy z klastrovania strácať svoj význam. Najdôležitejším sa postupne stáva prínos z klastrovania č. 6 Prístup k vedomostiam a zlepšenie inovačnej výkonnosti a tým aj nový pohľad na klastre a na inovačný manažment. Otvorená inovácia, prelievanie vedomostí a tvorba spin-off sú dôležitými vlastnosťami klastrov a ich podporou je možné zvýšiť úroveň vedomostí, urýchliť vývoj spoločnosti a tým jej konkurencieschopnosť. Obrázok 3 Strategický význam budovania klastrov pre rozvoj MSP na Slovensku a otvorená inovácia, prelievanie vedomostí, spin-off 38

38 2.3 Klastrové iniciatívy Klastrové iniciatívy predstavujú organizované úsilie zamerané na zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti klastrov v regióne za účasti klastrových firiem, vlády a/alebo výskumnej komunity [64]. V roku 2003 bol vykonaný celosvetový prieskum klastrových iniciatív. Do on-line prieskumu sa zapojilo 238 klastrových iniciatív. Spracované výsledky boli zverejnené v zelenej knihe klastrových iniciatív a prezentované na 6. celosvetovej konferencii The Competitiveness Institute, ktorá sa konala v októbri 2003 v Göteborgu. Prieskumom bolo identifikovaných 28 cieľov klastrových iniciatív a tieto boli zoradené podľa ich početnosti výskytu. Na začiatku zoznamu sú ciele s najväčším výskytom, na konci zoznamu sú ojedinelé ciele. - Podporovať siete medzi ľuďmi. - Podporovať expanziu jestvujúcich firiem. - Vytvárať siete medzi firmami. - Uľahčovať inovácie vyššieho rádu. - Podporovať inovácie, nové technológie. - Prilákať do regiónu nové firmy a talenty. - Vytvoriť konkrétnu značku pre daný región. - Podporovať export klastra. - Poskytovať pomoc pri podnikaní. - Zhromažďovať informácie o trhu. - Analyzovať technické trendy. - Zlepšovať povedomie firiem o klastri. - Podporovať tvorbu spin-offs. - Poskytovať technické vzdelávanie. - Poskytovať školenie manažmentu. - Šíriť v rámci klastra nové technológie. - Zdokonaliť výrobné procesy. - Lobovať kvôli infraštruktúre. - Zlepšiť stimuly pre zahraničné investície. - Zlepšovať právne predpisy. 39

39 - Poskytovať služby inkubátorov. - Lobovať v prospech dotácií. - Študovať a analyzovať klaster. - Koordinovať nákup. - Prevádzať súkromné projekty pre infraštruktúru. - Zaviesť technické normy. - Spracovávať správy o klastri. - Znížiť konkurenciu v klastri. Týchto 28 cieľov bolo rozdelených do šiestich segmentov [64]: - Výskum a networking. - Expanzia klastra. - Inovácie a technológie. - Vzdelávanie a školenia. - Obchodná spolupráca. - Ovplyvňovanie politík. V rôznych publikáciách sa pojem klaster a klastrová iniciatíva zamieňajú [48]. V DDP je klastrová iniciatíva chápaná ako aktívne správanie klastra klastrom vykonávaná aktivita. 2.4 Malé a stredné podnikanie Aby sa zjednotili pravidlá posudzovania veľkosti podniku v jednotlivých štátoch EÚ a tým sa zamedzilo deformáciám trhu, Európska komisia odporúča používanie novej definície mikropodniku, malého a stredného podniku, ktorá je účinná od 1. januára Európska únia definuje aj mikropodnik, rozširuje hranice malého a stredného podniku, určuje kedy môže mikropodnik a MSP prijímať pomoc od samosprávy a zotrvať naďalej v pozícii oprávneného žiadateľa nenávratnej finančnej pomoci. Univerzity a výskumné centrá môžu mať podľa novej definície podiel v mikropodniku a v MSP. Pre zamedzenie zneužívania postavenia mikropodniku a MSP, definícia stanovuje hranice veľkosti podniku sledovaním počtu zamestnancov, ročného obratu, alebo ročnej bilančnej 40

40 sumy a prepojenia podniku s inými podnikmi, kde rozlišuje a vymedzuje nasledovné pojmy: samostatný podnik, partnerský podnik a prepojený podnik Definícia malého a stredného podniku Podľa novej definície Európskej komisie je nutné splniť nasledujúce hlavné pravidlá, aby sa podnik mohol označiť ako mikropodnik, malý, alebo stredný podnik. Pravidlo č.1 Mikropodnik, malý a stredný podnik je každý subjekt, bez ohľadu na právnu formu, ktorý vykonáva hospodársku činnosť [14]. Pravidlo č.2 Stanovenie hraničných hodnôt pre nasledujúce kritériá: - počet pracovníkov, - ročný obrat, - ročná bilančná suma. Pre zaradenie do kategórie veľkosti podniku podľa [14] je potrebné splniť kritérium počtu pracovníkov a ročný obrat alebo ročnú bilančnú sumu, tabuľka 4. Tabuľka 4 Kategórie podnikov podľa počtu pracovníkov, ročného obratu alebo ročnej bilančnej sumy Zdroj: Nová definícia malých a stredných podnikov [14]. Kategória Počet zamestnancov Ročný obrat Ročná bilančná suma Stredný podnik < mil. 43 mil. Malý podnik < mil. 10 mil. Mikropodnik < 10 2 mil. 2 mil. V publikácii [14] sú presne stanovené definície jednotlivých pojmov a ďalšie pravidlá, ktoré je potrebné splniť. Pre účely DDP sú brané do úvahy len vyššie uvedené hlavné pravidlá, aby sa pri získavaní ďalších údajov od podnikov zamedzilo 41

41 administratívnej náročnosti. Ďalšie zjednodušenie spočíva v zaradení mikropodniku do kategórie malého podniku a použitie spoločného pojmu MSP, čo vyplýva aj z cieľov DDP. 2.5 Inovácia Slovo inovácia je latinského pôvodu a vzniklo zo slova innovare, čo znamená obnovovať. Inovácia podľa definície J.A. Shumpetera predstavuje: - výrobu nového výrobku, či už existujúceho, ale v novej kvalite, - zavedenie nového výrobného procesu do výroby, - použitie nového doposiaľ neznámeho zdroja surovín, či polotovarov, - získanie nového trhu, - zmeny v riadení a organizácii výroby [98] Pri výbere definície tohto kľúčového pojmu pre manažéra podnikateľa treba dať dôraz na jeho globálne poňatie. Túto požiadavku spĺňa nasledovná definícia tohto pojmu: Inovácia je praktické prenesenie ideí do nových produktov (výrobkov a služieb), procesov, systémov a spoločenských vzťahov [92]. OECD/Eurostat definuje v publikácii OSLO MANUAL [46] štyri typy inovácií, a to inovácie produktu, inovácie procesu, marketingové inovácie a organizačné inovácie. Inovácie produktu zahŕňajú uvedenie nového tovaru a služby, alebo ich významné vylepšenie. Obsahom týchto vylepšení sú vylepšenia technických parametrov, častí a materiálov, obsahujúceho softwaru, užívateľského rozhrania, alebo ďalších funkčných charakteristík. V oblasti vzdelávania je za produktovú inováciu považovaný nový, alebo významne vylepšený študijný program, nový výukový software, a podobne. Inovácie procesu zahŕňajú nové alebo významne vylepšené metódy produkcie alebo dodávok. Obsahom týchto vylepšení sú významné zmeny v technike, v zariadeniach a/alebo v software. V oblasti vzdelávania za inováciu procesu môže byť považované napríklad nové alebo významne vylepšené vyučovanie. 42

42 Marketingové inovácie zahŕňajú zavádzanie nových marketingových metód a významných zmien v dizajne produktu, v balení, v jeho umiestnení a propagácii alebo v jeho cenovej tvorbe. V oblasti vzdelávania za marketingovú inováciu môžu byť považované napríklad nové ceny vo vzdelávaní alebo v novej stratégii prijímania na vzdelávanie. Organizačné inovácie zahŕňajú zavádzanie nových organizačných metód vo firemných praktikách, v organizácii pracovísk, alebo v externých vzťahoch. V oblasti vzdelávania to môžu byť napríklad nové spôsoby organizácie práce učiteľov, alebo organizačné zmeny v oblasti administratívy [45]. Podľa návrhu zákona o inováciách SR inováciou je nový zdokonalený výrobok alebo služba, uvedené na trh, nový alebo výrazne zdokonalený postup, založený na výsledkoch výskumu a vývoja, na novej kombinácii zavedených technológií alebo využití iných, získaných znalostí, ako aj na trhu realizovaná nová pridaná hodnota dosiahnutá uplatnením poznatkov zahŕňajúcich súbor výskumných, technických, organizačných, finančných a obchodných aktivít [99]. Zákon č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja [38] definuje inováciu ako: a) nový alebo zdokonalený výrobok alebo nová alebo zdokonalená služba, ktoré sú uplatniteľné na trhu a založené na výsledkoch výskumu a vývoja alebo podnikateľskej činnosti, b) nový alebo zdokonalený výrobný postup alebo distribučná metóda vrátane podstatných zmien techniky, zariadenia alebo softwaru, c) nový spôsob organizácie v podnikateľskej praxi podniku, organizácie pracoviska alebo vonkajších vzťahov, d) prenos poznatkov vedy a techniky do praxe, e) nákup súhrnu výrobno-technických a obchodných skúseností (know-how), získavanie a prenájom práv z licenčných zmlúv, f) zavedenie moderných metód v predvýrobných etapách a v organizácii práce, g) zlepšenie kontrolných a skúšobných metód v procese výroby a v službách, 43

43 h) zvýšenie kvality práce a bezpečnosti práce, i) zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie, j) účinnejšie využívanie prírodných zdrojov a energie. Každý autor alebo inštitúcia používa rozdielnu definíciu inovácie. Rovnako ako pri definícii klastra, definícia inovácie vyplýva z vnímania pojmu autorom, účelu publikácie, alebo z cieľov inštitúcie. Väčšina autorov obyčajne zdôrazňuje charakter a poslanie zmeny. Manažéri za inováciami vidia zmeny úžitočné pre firmu, zmeny zvýhodňujúce predaj produktu a utvárajúce podmienky na lepšiu a hospodárnejšiu výrobu [10]. 2.6 Aktivity s vysokým a nízkym podielom kreatívnych činností Inovácie vyššieho rádu Inovácie sa považujú za jeden z hlavných nástrojov trvalo udržateľného rozvoja. Avšak nie každá inovácia, nech je akokoľvek komerčne úspešná, ovplyvňuje trvalo udržateľný rozvoj pozitívne. Spoločnosť musí inovácie, ktoré len odčerpávajú zdroje, obmedziť a sústrediť sa na inovácie pozitívne, prinášajúce efekt v podobe rozvoja spoločnosti [68]. Stupeň technologického pokroku, ktorým klasifikujeme úroveň zmeny súčasného stavu vzhľadom na minulý alebo plánovaný stav, sa nazýva inovačný rád alebo inovačný stupeň [10]. Pre naše potreby a z dôvodu zjednodušenia budeme uvažovať o inováciách produktov. Hodnotenie inovácie je iné v prípade, keď sa výrobok zmení len minimálne - napríklad zmena dizajnu televízneho prijímača, a iné keď sa mení princíp fungovania výrobku - napríklad zmena klasického monitora za LCD. Podľa závažnosti zmien uskutočnených na výrobku, môžeme rozdeliť inovácie do rôznych inovačných úrovní stupňov inovácií. Profesor Valenta rozdeľuje inovácie od -1. až do 7. úrovne. Rozdelenie inovácií podľa [10]: - Inovácia nultého stupňa - Regeneračná zmena, predstavuje udržanie jestvujúceho stavu výrobku regeneráciou výrobného zariadenia. Nejde o inováciu produktu. 44

44 - Inovácia prvého stupňa Kvantitatívna zmena, predstavuje extenzívny rozvoj. Rovnaký výrobok vyrobený na rovnakom technologickom zariadení. - Inovácia druhého stupňa Organizačná zmena, predstavuje lepšie využitie vlastností prvkov výroby zmenou vzťahov medzi nimi. Jednoduché zmeny v sortimente. - Inovácia tretieho stupňa Adaptačná zmena, predstavuje prispôsobenie kvality určitého prvku výrobného procesu úrovni ostatných prvkov. Úprava produktov pre rôzne trhy. - Inovácia štvrtého stupňa Variantná zmena, predstavuje zmenu čiastkových funkcií. Väčšina pôvodných vlastností zostáva zachovaná. Rozširuje sa počet variantov produktu. - Inovácia piateho stupňa Generačná zmena, predstavuje zmenu všetkých základných funkcií produktu. Pôvodná konštrukcia zostáva zachovaná. Vzniká nová generácia produktov. - Inovácia šiesteho stupňa Druhová zmena, predstavuje konštrukčnú zmenu pracujúcu na pôvodnom princípe. Vzniká nový druh produktu. - Inovácia siedmeho stupňa Rodová zmena, predstavuje nový princíp fungovania produktu uplatnením nových vedeckých poznatkov a výsledkov aplikovaného výskumu. V tomto rozdelení podľa charakteru inovačných zmien do tretej úrovne ide o procesné inovácie a až od štvrtej úrovne môžeme hovoriť o produktovej inovácii [94] Ďalšie aktivity s odstupňovaným podielom kreatívnej činnosti Manažment výroby z pohľadu zavádzania novej výroby rozdeľuje proces vzniku a využívania nových poznatkov na tri hlavné etapy [56]: 45

45 - etapa tvorby nových poznatkov (prieskum, orientovaný výskum, aplikovaný výskum), - etapa transformácie poznatkov (aplikovaný výskum, vývoj, nábeh novej výroby), - etapa využitia poznatkov (výroba, využitie). Do etapy tvorby nových poznatkov sa zaraďujú procesy, ktoré majú vysoký podiel tvorivej práce, práce vyžadujúcej nápaditosť, použitie vedeckých metód, invenciu. Postupným prechodom k neskorším etapám sa podiel tvorivej práce znižuje. Podobne sa rozdeľuje inovačný proces v rámci inovačného manažmentu. Päť základných fáz inovačného procesu s ich náplňou v strojárskom odvetví uvádza [10]: - veda (vedecké objavy, základný výskum), - výskum (aplikovaný teoretický výskum, overenie poznatkov základného výskumu, experimentálne modely), - vývoj (zadanie prototypu, projekcia, konštrukcia a technologické riešenie prototypu, zhotovenie, odskúšanie a úprava prototypu, overenie výroby), - výroba (príprava a zavedenie výroby, expedícia a uvedenie do prevádzky), - využitie (prevádzka u odberateľa, poskytovanie servisu, zabezpečenie prevádzky a likvidácia zastaranej výroby). Podľa početnosti výskytu a stupňa radikálnosti sa inovácie rozdeľujú na: - radikálne inovácie (založené na revolučných zmenách, progresívnych vedomostiach), - inkrementálne inovácie (založené na postupných zmenách). Práce [81] [68] [78] pojednávajú o vplyve progresívnych vedomostí a revolučných zmien na vývoj spoločnosti. Spoločnosť, ktorá sa vyvíja len na základe postupných vylepšení, stagnuje. Vznik podnikateľských spin-off síce má pozitívny vplyv na inovačnú výkonnosť [11] [81], avšak tento spočíva len v zachytení a rozvoji vedomostí, o ktoré materský 46

46 podnik alebo inštitúcia neprejavuje z akéhokoľvek dôvodu záujem. Naproti tomu univerzitné spin-off a spin-off založené na výskume majú prenosom progresívnejších vedomostí, vedeckých objavov a výsledkov výskumu väčší vplyv na rozvoj spoločnosti. Tak ako podpora inovácií vyšších stupňov na úkor inovácií nižších stupňov, tak aj podpora radikálnych inovácií na úkor inkrementálnych inovácií [81], urýchľujú vývoj spoločnosti a znižujú jej spotrebu [68]. Zvýšenie podpory univerzitných spin-off a spin-off založených na báze výskumu súčasne so znížením podpory podnikateľských spin-off taktiež urýchľujú vývoj spoločnosti a znižujú jej spotrebu. 2.7 Malý svet Na skutočnosti, že každý sa prostredníctvom známeho pozná s každým, je možné zjednodušene vysvetliť fenomén malého sveta. Dve navzájom neznáme osoby, žijúce kdekoľvek na svete, majú spojenie cez pomerne malý počet známych osôb. V [96] bolo ukázané, že fenomén malého sveta sa v niektorých prípadoch objavuje v reálnom svete, napríklad v sieťach rodiacich sa v prírode a v technike. Spolupracujúca sieť inovatívnych a výskumných firiem, výmena vedomostí v rámci modelov otvorenej inovácie, či vývoj World Wide Web a jeho podobnosť s malým svetom je taktiež predmetom ďalších štúdií. Prehľad štúdií zaoberajúcich sa podobnosťou procesov prebiehajúcich v reálnom svete a v modeli malého sveta je v prácach [23] [9]. 47

47 Príklady reálnych sietí so štruktúrou a vlastnosťami podobnými štruktúre a vlastnostiam malého sveta Obrázok 4 Internet Zdroj: [88]. Muž Žena Obrázok 5 Sieť romantických vzťahov Zdroj: Chains of Affection: The Structure of Adolescent Romantic and Sexual Networks [4]. 48

48 Obrázok 6 Klaster podnikov Zdroj: Průvodce klastrem [2]. Príklady ďalších sietí: - Neurónová sieť. - Sieť spoluautorov. - Sieť citácií v odborných publikáciách. - Sociálne siete na Internete. - Energetické siete Definícia malého sveta V rôznych prácach, napríklad [8] [9] sa vysvetľuje a definuje model malého sveta ako graf, v ktorom každý uzol, člen má priame spojenie s niektorými ďalšími členmi a je nositeľom určitých vedomostí. V čase je vybraný náhodný člen, ktorý vysiela svoje vedomosti každému členovi, s ktorým má priame spojenie a ktorého vedomosti sú v rovnakej oblasti. Predpokladajme graf na obrázku 7, ktorý sa skladá z N členov. Každý člen je spojený s n najbližšími susediacimi členmi. Pri tvorbe modelu sa každé spojenie člena zmení s pravdepodobnosťou p a spojí sa s náhodne vybraným iným členom, s ktorým zatiaľ nemá spojenie. Týmto vznikajú dva extrémne prípady. Prvý, ak pravdepodobnosť p = 0, v ktorom nedochádza k žiadnej zmene pravidelný svet (Regular world) a druhý 49

49 extrém, ak pravdepodobnosť p = 1, v ktorom všetky spojenia sú náhodne zmenené náhodný svet (Random world). Ak pravdepodobnosť je v určitom rozsahu 0 < p < 1, vzniká tzv. malý svet (Small world), ktorý získava zaujímavé vlastnosti. p = 0 a. pravidelný svet p = 0,02 b. malý svet p = 1 c. náhodný svet Obrázok 7 Transformácia pravidelného sveta na náhodný svet a malý svet Zdroj: The Dynamics of Collective Invention [9]. Definícia, formálny zápis a vznik modelu Small world je uvedený napríklad v [9]. Formálne, nech V i t V i,k t ; k 1,..., K (2.7.1) je vektor vedomostí člena i v čase t v oblastiach vedomostí k. V j, k t 1 V j, k t max 0, V i, k t V j, k t ; k 1,..., K (2.7.2) je vektor vedomostí člena j, po prijatí vedomosti od člena i. Koeficient α vyjadruje, o koľko sa zvýši celková vedomosť člena j prijatím nových vedomostí, ktoré spolu s existujúcimi vedomosťami vyvolajú vznik nových vedomostí. 50

50 Priemerná úroveň vedomostí člena i v čase t je potom: i t k V i, k t K (2.7.3) a priemerná agregovaná vedomostná úroveň spoločnosti je: t 1 N i I i t (2.7.4) Pri tvorbe malého sveta je zaujímavé sledovať dve veličiny, ktoré ho charakterizujú. Priemerná minimálna vzdialenosť λ medzi členmi a miera klastrovania (cliquishness) C, ktorá predstavuje, koľko má jeden člen takých priateľov (členov, s ktorými má priame spojenie), ktorí sú navzájom priateľmi. Pravidelný svet, obr. 7.a, charakterizujú vysoké hodnoty λ aj C. Náhodný svet, obr. 7.c, je naopak charakterizovaný nízkymi hodnotami λ aj C. Fenomén malého sveta vzniká, keď vplyvom niekoľkých náhodných spojení sa hodnota λ významne zníži a pritom hodnota C ostáva vysoká. 2.8 Otvorená inovácia Prelievanie vedomostí Spin-off Je uznávanou skutočnosťou, že firmy pôsobiace v silných klastroch a regióny so silnými klastrami sú výkonnejšie. Klastre totiž predstavujú živnú pôdu pre inovácie a zlepšovanie konkurenčnej výhody firiem. Existujú najmenej tri silné argumenty dokazujúce, prečo inovácie a modernizácia súvisí s klastrami: 1. potreba postupného znižovania technickej a hospodárskej neistoty, 2. potreba opakovanej a trvalej interakcie medzi spriaznenými firmami a špecializovanými inštitúciami (vrátane výskumných a vzdelávacích), 3. potreba priameho kontaktu pri výmene a vytváraní nových vedomostí [64]. V [64] sú uvedené ďalšie modely, ktoré uvažujú o klastroch, ako nástrojoch pre zvyšovanie inovačnej výkonnosti a produktivity a tým konkurencieschopnosti. Za jednu z príčin stimulácie inovačnej aktivity sa považuje prelievanie vedomostí. 51

51 Podľa Európskeho klastrového memoranda [87] klastre sú regionálne koncentrácie špecializovaných podnikov a inštitúcií previazaných mnohonásobnými väzbami a prelievaním vytvárajú prostredie umožňujúce otvorené inovácie Otvorená inovácia V súvislosti so šírením vedomostí, ich uvoľňovaním a utajovaním, so spoluprácou v odvetviach a medziodvetvovou spoluprácou a v súvislosti s novými prístupmi k inovačným procesom vzniká mnoho nových pohľadov: - Otvorená inovácia Open Innovation - Kolektívna invencia Collective Invention - Spolupracujúca inovačná sieť Collaborative innovation network [16] - Distribuovaná inovácia Distributed innovation [25] - Užívateľská inovácia User innovation [3] - Sprístupnenie otvorených vedomostí Open knowledge disclosure [49] - Sprístupnenie voľných vedomostí Free knowledge disclosure [50] V DDP sú vysvetlené pojmy otvorená inovácia, kolektívna invencia a čiastočne spolupracujúca inovačná sieť, ktoré dostatočne objasňujú princíp otvorenej výmeny informácií a spolupráce. Pri ostatných pojmoch je uvedený odkaz na príslušné práce. Malé a stredné podniky si uvedomujú nevyhnutnosť inovovať, avšak narážajú na nedostatok finančných zdrojov, nedostatočnú ponuku vedecko-výskumných inštitúcií a na nevyhovujúcu štruktúru ľudských zdrojov. Malé a stredné podniky nedokážu financovať vlastný výskum, vývoj a inovácie. Ak sú voľné zdroje pre inovácie, tieto sú využité pre procesy na zefektívnenie výroby, alebo jej rast. Aj veľké korporatívne podniky začínajú upúšťať od budovania nákladných výskumno-vývojových centier a snažia sa hľadať nové modely výskumno-vývojovej spolupráce založenej na využívaní vnútorných i vonkajších zdrojov [71]. V dvadsiatom storočí, ktoré zaznamenalo obrovský vedecko-technický pokrok vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, sa inováciám, ako nástroju pre udržateľný rozvoj postupne venovala stále väčšia pozornosť. Pozornosť, ktorú venovali podniky vede, 52

52 výskumu, vývoju a ostatným inovačným procesom, predstavovala konkurenčnú výhodu pred ostatnými podnikmi. Preto sa podniky sústredili na vedu, výskum a vývoj a výsledky sa snažili utajiť. Podniky sa predháňali, aby vlastnili to najmodernejšie vedecko-výskumné vybavenie a zamestnávali tých najlepších vedcov a technikov. Všetky procesy od získavania vedeckých poznatkov až po vyrobenie výrobku si podniky zabezpečovali využívaním vnútorných zdrojov. Všetky výsledky, ktoré nedosiahli fázu konečného výrobku s komerčným využitím, boli ďalej nevyužívané a chránené pred konkurenciou. Takýto uzavretý model riadenia inovácií, ktorý je schématicky znázornený na obrázku 8, sa ukazuje neefektívnym [71]. Obrázok 8 Model uzavretého riadenia inovácií Zdroj: Open Innovation: Researching a new Paradigm [20]. Oproti tomu pri otvorenom modeli riadenia inovácií, obrázok 9, podnik využíva popri vlastnom výskume a vývoji aj externé zdroje, nakupuje výsledky a patenty od ostatných podnikov, spolupracuje s univerzitami, výskumnými a vývojovými inštitúciami. Taktiež výsledky, ktoré podnik neplánuje v budúcnosti priamo využiť, ponúkne na predaj ostatným podnikom, čím získava dodatočné finančné zdroje a taktiež uvoľňuje vlastné ľudské zdroje. Prípadne môže podnik založiť novú spoločnosť, ktorá bude ďalej pokračovať a rozvíjať novú výrobu. 53

53 Obrázok 9 Model otvoreného riadenia inovácií Zdroj: Open Innovation: Researching a new Paradigm [20]. Podľa Chesbrougha [20] otvorená inovácia je zámerné použitie vnútorného a vonkajšieho prúdu vedomostí za účelom zrýchlenia inovácií a rozšírenia trhu. To znamená, že podniky môžu a mali by využívať vnútorné a vonkajšie zdroje vedomostí a inovácií a taktiež vnútorné a vonkajšie možnosti pre rozšírenie trhu. Ďalšie princípy a porovnanie uzavretého a otvoreného modelu riadenia inovácií uvádza H.Chesbrough v [20]. Pri otvorenej inovácii nejde však len o úsporu financií a ľudských zdrojov, tak ako bolo vyššie uvedené. Pri otvorenom modeli riadenia inovácií sa s výhodou môžu použiť aj ďalšie nástroje, a to bezplatné uvoľnenie vlastných vedomostí pre voľné použitie, združovanie sa do rôznych klastrov, združení a komôr, umožnenie zapájania vlastných pracovníkov do rôznych externých pracovných skupín [71] Základné procesy v otvorenej inovácii Existuje množstvo druhov a foriem inovácií, ktoré sa vyskytujú vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Pre zjednodušenie sa v tejto kapitole uvažuje s produktovou inováciou podľa kapitoly

54 obrázka 10. Všeobecne sa môže celý inovačný proces rozdeliť na podprocesy, podľa Obrázok 10 Inovačný proces Zdroj: Inovačný manažment [10]. Vlastná úprava. Ide o celkový proces inovácie od rozpracovania teoretického prístupu k riešenému problému (veda), až po zabezpečenie bezporuchovej prevádzky (využitie). Výskyt uvedených podprocesov zodpovedá zložitosti riešeného problému alebo stupňu inovácie. Pri inovačnej zmene najvyššieho stupňa, napríklad prechod z magnetického záznamu obrazu na digitálny, je potrebné použiť všetky podprocesy inovačného procesu. [71] V jednotlivých fázach inovačného procesu, obrázok 11, množstvo skúmaných objektov klesá a inovačný proces sa stáva neefektívny. Obrázok 11 Procesy v uzavretom riadení inovácií Zdroj: Otvorená inovácia [71]. 55

55 Na obrázku 12 sú znázornené procesy otvorenej inovácie, ktoré sú zrejmé už z predchádzajúceho, keď podniky ponúkajú výsledky svojej práce, ktoré ďalej neplánujú využiť na predaj, na výmenu, zdieľanie, prípadne ich ponúknu pre voľné použitie. Takto uvoľnené informácie môžu vyvolať ich ďalšie rozvinutie a vývoj mimo podnik. Naopak, podniky sa nemusia zaoberať problémami, ktoré už sú vyriešené a nakupujú riešenia týchto problémov, získavajú ich výmenou, či zdieľaním [71]. Obrázok 12 Základné procesy v otvorenej inovácii Zdroj: Otvorená inovácia [71]. Pri uvoľňovaní vedomostí v jednotlivých fázach inovačného procesu je podľa obrázku 12 dôležité sledovať nasledovné parametre: What Čo Určuje, akú vedomosť uvoľniť. V ktorej fáze inovačného procesu sa vedomosť nachádza. When Kedy - Určuje čas, kedy vedomosť uvoľniť. V ktorom cykle vzájomnej výmeny vedomosť uvoľniť. 56

56 Where Kde Určuje miesto, kde sa vedomosť uvoľňuje. Môže ísť o uzavretú skupinu s minimálnym únikom vedomostí, otvorenú skupinu, pri ktorej sa vedomosti šíria v rámci skupiny s otvoreným členstvom (možnosť kedykoľvek vstúpiť a vystúpiť zo skupiny), alebo úplne otvorené šírenie vedomostí, napríklad vystúpenie na konferencii alebo publikovanie Zabezpečenie poskytovania vedomostí V uvedenom modeli je potrebné taktiež preskúmať argumenty používané proti poskytovaniu vedomostí: 1. Podnik poskytujúci vedomosti pomáha ostatným podnikom získať poskytované vedomosti bezplatne, a to i konkurenčnému podniku. V tomto prípade môžeme predpokladať, že práve podnik A, obrázok 13, ktorý vedomosti uvoľnil, má najväčšie skúsenosti a vedomosti v oblasti, pretože sa danej problematike už venoval. Preto po externom spracovaní vedomostí (nová myšlienka, postup, návrh riešenia) má podnik A výhodu, náskok pred podnikom B. 2. Vedomosti podnik utají a bude len v pozícii pasívneho prijímateľa cudzích vedomostí. Jeden z dôvodov, prečo aj podnik B má poskytnúť vedomosti pre voľné použitie a nezostať len v pozícii pasívneho prijímateľa cudzích vedomostí je, že sa neriešia práve problémy podniku B samotného. Jedná sa o návrat k uzatvorenému modelu riadenia inovácií s tým, že vedomosti podniku B zostávajú nevyužité [72]. Obidva prípady sú znázornené na obrázku 13. Obrázok 13 Poskytovanie / Utajovanie vedomostí Zdroj: Otvorená inovácia prehodnotenie [72]. 57

57 V práci [8] je uvedených niekoľko prístupov a zásad zamedzujúcich správanie sa podniku B podľa obrázku 13. Ak podnik B len prijíma vedomosti, ale žiadne neuvoľňuje, môže byť podľa pravidiel skupiny vylúčený z výmeny vedomostí a z ďalšej spolupráce. Napríklad v sieti Toyota sa uplatňuje formálne sankcionovanie. V práci [16] sa pojednáva o etike v malom svete. Collaborative Innovation Network (COIN) Spolupracujúce inovačné siete sú samoorganizujúce, zjednotené zdieľanou víziou, cieľmi a systémom hodnôt. COIN majú interné pravidlá, aké správanie sa odmeňuje a aké trestá. V COIN existuje jemná rovnováha vzájomnej výmeny, spolupráce reciprocity a nepísaný etický kódex, ktorému sa členovia prispôsobujú. V práci [49] sa uvažuje o dvoch podnikoch a ich vzájomnej výmene vedomostí, hľadaním optimálnej stratégie v zmysle teórie hier. Internet taktiež ponúka mnoho možností ako vytvoriť on-line skupinu na výmenu vedomostí a spoluprácu. Príkladom môže byť YAHOO GROUPS, ktoré sú väčšinou založené na zásade otvorenosti a voľnej výmene vedomostí. Niektoré on-line skupiny sú založené na kreditnom systéme. Každá vedomosť je ohodnotená kreditmi podľa jej úspešnosti a autor môže za získané kredity nakupovať vedomosti od ostatných účastníkov výmeny [78] Kolektívna invencia Existuje viacero druhov definície kolektívnej invencie a otvorenej inovácie. Podľa Cowana [9] kolektívna invencia je voľná výmena a cirkulácia vedomostí a informácií v skupine. Podľa tejto definície môžeme kolektívnu invenciu považovať za súčasť otvorenej inovácie. Mnoho prípadov, kedy sa kolektívna invencia v histórii objavila, bolo opísaných napríklad v prácach [29] [41]. Z týchto prác som vybral nasledujúce historické prípady kolektívnej invencie. Zámerne z rôznych oblastí a z rôznych období a na dokreslenie pojmu kolektívnej invencie ponúkam ich skrátený opis. 58

58 1. prípad: Parné stroje ( ) Parné stroje sa objavili už začiatkom 18. storočia. V roku 1769 James Watt podal patent na nový efektívny princíp parného stroja. Bane v Anglicku používali tieto patentované parné stroje ako vodné pumpy, mnohokrát ilegálne. Tento patent bol držaný do roku 1800, odkedy sa mohli legálne používať a vyvíjať tieto stroje. Začalo sa obdobie diskusií ohľadom rôznych patentových riešení, ktoré boli v nasledujúcom období podané. Ako bolo ukázané v [41], vzniklo prostredie umožňujúce kolektívnu invenciu. V roku 1811 začal byť vydávaný odborný časopis Lean s Engine Reporter, nazvaný podľa svojho vydavateľa Joela Leana. Časopis obsahoval technické parametre a porovnania rôznych parných strojov. V tomto období dochádza k podstatnému skoku v efektívnosti parného stroja, v inovatívnosti a k rôznym objavom. V tomto prípade ukončenie držania patentu, vydávanie odborného časopisu a leader v osobe Joela Leana boli kľúčové momenty pre vznik kolektívnej invencie [70]. 2. prípad: The Homebrew Computer Club ( ) Objavenie prvého čípu, ktorý umožnil vyrábať rôzne programovateľné stolové kalkulačky a počítače, je príčinou zrodu mnohých počítačových klubov. Jedným z najdôležitejších sa stáva The Homebrew Computer Club, ktorý pôsobil na Stanfordskej univerzite od roku Klub nepožadoval oficiálne členstvo, ani žiadne členské poplatky a bol otvorený pre každého. Časopis ponúkaný zdarma obsahoval odkazy na rôzne informačné zdroje a zaujímavé kontakty. Stretnutia klubu zahŕňali prezentácie a často aj predvádzanie zariadení skonštruovaných doma. Na stretnutiach vznikali skupiny zaujímajúce sa o podobnú oblasť a počas ich stretnutí sa vymieňalo veľké množstvo zaujímavých informácií. The Homebrew Computer Club nebola len liaheň nových mikropočítačových firiem v Silicon Valley, ale taktiež pomáhal ľahšie sa zorientovať v novej technologickej disciplíne, ktorá práve nastupovala. Klub taktiež ovplyvnil smerovanie už existujúcich silných korporácií a spoločností [70]. 59

59 2.8.2 Prelievanie vedomostí Pojem Vedomosť Existuje niekoľko definícií a názorov, čo vedomosti sú, ako vznikajú, šíria sa, akú majú hodnotu. Pojmy ako údaje, informácie, vedomosti, znalosti, inteligencia, múdrosť a ich vzájomné súvislosti sú študované mnohými odvetviami, napríklad manažmentom, sociológiou, psychológiou, biológiou a ďalšími. Ucelený prehľad existujúcich definícií a ich podrobné vysvetlenia sú uvádzané v mnohých učebniciach a prácach informačného a znalostného manažmentu [84]. Pre vysvetlenie pojmov nám vyhovujú definície podľa [27], ktoré sú doplnené o často používané a citované vysvetlenia podľa [1]: - Dáta (údaje) predstavujú súbor diskrétnych, objektívnych faktov o realite. Sú surové. Jednoducho len existujú a za ich existenciou sa neskrýva žiadny význam. Existujú v rôznych podobách znaky, texty, čísla, obrázky, videá, zvuky. Môžu existovať i v nepoužiteľnej forme. - Informácie sú usporiadané a účelne spracované dáta, ktorým používateľ pri interpretácií prisudzuje určitý význam ich vzájomným vzťahom, kombináciou. Informácie poskytujú odpoveď na otázky: Kto? Čo? Kde? Kedy? - Vedomosti sú výsledkom aktívneho učenia sa, kombináciou myslenia a skúseností. Vedomosť je sústava takých odpovedajúcich informácií, ktoré dávajú úžitočný význam. Ak človek myslením pochopí informácie, mení ich na vedomosti. - Múdrosť je schopnosť klásť a odpovedať na otázky o danej problematike, ale aj o svete, hodnotách, morálke. Múdrosť predstavuje porozumenie vedomostiam. Medzi údajmi, informáciami, vedomosťami a múdrosťou existujú určité vzťahy podľa takzvaného Data Information Knowledge Wisdom (DIKW) modelu. Aj DIKW model vysvetľujú rôzni autori rôzne. Na obrázku 14, podľa [5] sú jednotlivé hladiny hierarchie DIKW vysvetľované ako porozumenie vzťahom medzi dátami, vzorom medzi informáciami a princípom medzi vedomosťami. 60

60 Logický sled Múdrosť Porozumenie princípom Vedomosť Porozumenie vzorom Informácia Porozumenie vzťahom Dáta Úroveň porozumenia Obrázok 14 Vzťah medzi logickým sledom a úrovňou porozumenia Zdroj: Data, Information, Knowledge, and Wisdom [5]. V hierarchii DIKW sa nedajú presne vymedziť hranice. V niektorých prípadoch ani samotný človek nemôže vyhlásiť: Práve som pochopil princípy a premenil som svoje vedomosti na múdrosť., a vo väčšine prípadoch nepostrehne samotnú premenu. Niektoré DIKW modely sú rozširované o ďalšie úrovne porozumenia. Napríklad o Inteligenciu zaradenú medzi vedomosť a múdrosť. Samotný Ackoff [1] uvádza Porozumenie ako osobitnú hladinu a nie ako proces. na: V mnohých prácach o vedomostiach, napríklad [51], [15], sú vedomosti rozdelené - tacitné nevyslovené, tiché vedomosti, - explicitné vyslovené vedomosti Tacitné vedomosti sú vedomosti, ktoré sú uchované v ľudskom vedomí. Tieto vedomosti je potrebné vysloviť, aby ich bolo možné zachytiť a ďalej spracovať. Explicitné 61

61 vedomosti sú vyslovené s určitým stupňom ich kodifikácie a k vyjadreniu sa používa viac formálny jazyk [51]. Vznik nových vedomostí môže byť vyjadrený nasledovnými procesmi, podľa [39], viď obrázok 15: Externalizácia Externalizácia je proces zmeny tacitných vedomostí na explicitné vedomosti. Tacitné vedomosti sa vyslovením a interakciou s okolím stávajú viac zreteľnejšie, až kým sa nestanú explicitnými vedomosťami. Tacitné vedomosti sa môžu získať aj bez ich vyslovenia, pozorovaním, imitáciou, alebo praxou. Internalizácia Internalizácia je proces zmeny explicitných vedomostí na tacitné. Získavaním explicitných vedomostí spolu s existujúcimi individuálnymi vedomosťami sa vyvoláva u jednotlivca proces tvorby nových tacitných vedomostí. Socializácia Socializácia je proces zmeny tacitných vedomostí na tacitné vedomosti ostatných členov spoločnosti. Získavanie cudzích tacitných vedomostí je pomerne ťažký proces, pretože sa jedná o sledovanie cudzích myšlienkových procesov. Kombinácia Kombinácia je proces zmeny explicitných vedomostí na explicitné vedomosti prostredníctvom kombinácie existujúcich explicitných vedomostí členov spoločnosti s novou explicitnou vedomosťou. 62

62 Tacitné Tacitné Tacitné Socializácia Externalizácia Explicitné Tacitné Internalizácia Kombinácia Explicitné Explicitné Explicitné Obrázok 15 Model vzniku vedomostí Zdroj: A Dynamic Theory of Organizational Knowledge Creation [39]. Vlastná úprava. Na základe dostupnej literatúry boli študované možnosti šírenia jednotlivých skupín tacitných a explicitných vedomostí a rozdiely medzi transférom vedomostí a prelievaním vedomostí [15]. Tacitné vedomosti sú podľa [15] rozdelené do štyroch hlavných skupín: - non-epistle (nevyslovené) - sociologicko-kultúrne - sémantické - sagacious (inteligentné) Non-epistle Nevyslovené tacitné vedomosti sú chápané ako tacitné vedomosti, ktoré sú v ľudských hlavách a neboli zatiaľ vyjadrené, a až svojím prvým vyjadrením sa stávajú explicitné a zvyčajne nekodifikované. Externalizácia do kodifikovanej formy sa stane po niekoľkonásobnej výmene a objasnení. Príkladom môže byť prvý návrh riešenia poskytnutý vedcom na papierovom obruse, alebo nápady, ktoré 63

63 vznikli v skupine pri brainstormingu. Postupne sa tieto nápady viac rozpracujú, vysvetlia a spracujú sa do dokumentu alebo správy (kodifikujú sa.) Kodifikované vedomosti sú pochopiteľné aj mimo svoj zdroj, presunuté na veľkú vzdialenosť alebo použité v inom čase [15]. Sociálno-kultúrne tacitné vedomosti sú ďalším typom vedomostí, ktoré je ťažko zachytiť a sú šírené v určitom sociálno-kultúrnom prostredí. Nie je problémom zachytenie jednotlivých kúskov sociálno-kultúrnych tacitných vedomostí, ktoré môžu byť dokonca explicitné. Problémom je ich pochopenie v celkovom obraze a kontexte. Tento typ vedomostí potrebuje byť pochopený a získaný skúsenosťou, priamou interakciou s prostredím na konkrétnom mieste v konkrétnom čase [15]. Sémantické tacitné vedomosti podobne ako sociálno-kultúrne vedomosti, sú ľahšie chápané na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Sémantické tacitné vedomosti sú chápané určitou skupinou odborníkov v oblasti. Skupina odborníkov alebo špecialistov si časom vyvíja vlastný žargón, ktorý nie je pochopiteľný ostatným ľuďom mimo tejto komunity [15]. Sagacious - Inteligentné tacitné vedomosti, alebo aj nevedomé vedomosti, ktoré osoba použije na tvorbu nových vedomostí z existujúcich. Toto môže obsahovať kombinovanie a rekombinovanie existujúcich vedomostí alebo objavenie spojitostí medzi nimi [15]. Inteligentné tacitné vedomosti sú označované práve za tie vedomosti, ktoré sú hnacím motorom vedeckých objavov [51]. Z pohľadu dostupnosti sú tieto vedomosti individuálne a nie sú prístupné ostatným. Každá osoba si vytvára a vyvíja vlastné inteligentné tacitné vedomosti, ktoré jej môžu pomôcť absorbovať existujúce vedomosti a niečo s nimi robiť, obrázok 16. Exponovanie tomu istému súboru vedomostí a faktorov môže spúšťať podobné myšlienky medzi individualitami. Toto je jedna z príčin, prečo vedci, ktorí hľadajú riešenie problému to urobia lepšie, ak sú v blízkej interakcii [15]. 64

64 Tacitné vedomosti Explicitné vedomosti Nevyslovené Externalizácia Nekodifikované Kodifikované Socio-kultúrne Sémantické Inteligentné Absorbované prostredníctvom skúseností Internalizácia Obrázok 16 Možnosť zachytenia rôznych skupín tacitných vedomostí Zdroj: Knowledge Spillover and Innovation in Technological Clusters [15]. Vlastná úprava Prelievanie vedomostí Podnik investujúci do výskumu a vývoja nového výrobku očakáva z výsledkov týchto investícií zisk. Vedomosti získané v inovačných procesoch nie sú vždy pod kontrolou investujúceho podniku a šíria sa mimo jeho hranice. Pokiaľ šírenie vedomostí (inovácií) prebieha mimo zamýšľaného okruhu ľudí alebo podniku, hovoríme o prelievaní vedomostí alebo prelievaní inovácií. Ak sa vedomosti (inovácie) vymieňajú vedome, v zamýšľaných hraniciach, hovoríme o transfére vedomostí (inovácií). Podľa [15] existujú tri úrovne prelievania vedomostí: Individuálna úroveň ak sa vedomosti nezamýšľane vymieňajú medzi ľuďmi, jedná sa o individuálnu úroveň prelievania vedomostí. Ľudia majú kontrolu nad svojimi tacitnými vedomosťami, pokiaľ zostávajú nevyslovené a bez možnosti odpozorovania. Čím viac sa tacitné vedomosti stávajú explicitnými, tým sa možnosť kontroly nad šírením vedomostí znižuje. Prelievanie tacitných vedomostí môže vzniknúť len na individuálnej úrovni. 65

65 Firemná úroveň ak sú vedomosti nezamýšľane vymieňané medzi firmami, jedná sa o firemnú úroveň prelievania vedomostí. Prelievanie vedomostí na firemnej úrovni môže byť výsledkom stretávania sa pracovníkov z rôznych firiem, fluktuáciou zamestnancov, prípadne reverzným inžinierstvom. Globálna úroveň ak sa vedomosti nezamýšľane vymieňajú medzi krajinami, jedná sa o globálnu úroveň prelievania vedomostí. Nezamýšľané prelievanie vedomostí na globálnej úrovni môže nastať pri exporte hi-tech technológií a výrobkov. V bežnom prípade ide o transfer vedomostí. Ale ak sa na importujúce technológie a tovar použije reverzné inžinierstvo, môžu sa získať užitočné informácie. V takomto prípade ide o nezamýšľané poskytnutie vedomostí, takže môžeme hovoriť o prelievaní. Ďalším prípadom môže byť, keď podnik vybuduje v druhej krajine výskumno vývojové centrum. Následkom je prelievanie vedomostí na individuálnej alebo firemnej úrovni. Práve pomocou prelievania vedomostí na všetkých úrovniach sa často vysvetľuje vyššia inovačná výkonnosť regiónov, a tým aj ich konkurencieschopnosť Spin-off Spin-off v preklade znamená odštepný, produkt a odvodený. V zmysle [90] sú spinoff organizačné jednotky, firmy, ktoré vznikajú na základe odčlenenia istej činnosti alebo skupiny ľudí z primárnej organizácie (materského podniku). Takouto primárnou organizáciou môže byť aj vysoká škola. Zároveň však platí, že primárna organizácia si zachováva spravidla dominantný vplyv na činnosť novo založenej organizácie. Spin-off, ktoré sa vyčleňujú na vysokej škole alebo organizácii výskumu a vývoja štátneho sektora, sa vytvárajú za účelom komercionalizácie výsledkov výskumu a vývoja. Spin-off sa rozdeľujú podľa miesta, kde vznikli. Často sú uvádzané univerzitné spinoff, výskumné spin-off, podnikateľské alebo korporatívne spin-off. Všetky spin-off sa podľa miesta vzniku môžu rozdeliť do dvoch základných skupín [11]: - univerzitné spin-off, - podnikateľské spin-off 66

66 Univerzitné spin-off Univerzity, výskumné ústavy a Slovenská akadémia vied (SAV), na ktorých vznikajú nové technológie, patenty a významné vedomosti, nedokážu v mnohých prípadoch tieto premeniť na komerčne využiteľnú inováciu. Univerzitné spin-off sa považujú za nástroj prenosu vedomostí z univerzit, výskumných ústavov a SAV do podnikateľského prostredia [69]. Univerzitné spin-off vznikajú snahou akademických pracovníkov pokračovať vo vlastnom výskume a komerčne tento využiť. Niekedy ide len o zvedavosť alebo ambície vedeckých a výskumných pracovníkov dokázať platnosť a komerčnú využiteľnosť svojho výskumu. Takto založené univerzitné spin-off sa nazývajú aj akademické spin-off. Ďalšou možnosťou univerzitných spin-off sú tzv. študentské spin-off, založené študentami, ktorí sa spolupodieľali na výskume [22]. Poslednou skupinou univerzitných spin-off sú spin-off, ktoré sú založené podnikmi. Podnikatelia alebo existujúce podniky, ktoré hľadajú nové príležitosti, môžu použiť výsledky výskumu, ktoré vznikli na univerzite, alebo vo výskumno-vývojovej inštitúcii. Môže ísť aj o výsledky výskumu, ktorý si podnik objednal a pri výskume spolupracoval s univerzitou alebo výskumno-vývojovou inštitúciou [69] Podnikateľské spin-off Vznik podnikateľských alebo korporatívnych spin-off môže byť vyvolaný úmyselne manažmentom podniku, alebo manažment nemá vznik spin-off pod kontrolou a tento vznikol nechcene. V prvom prípade manažment podniku nemá v úmysle ďalej rozvíjať určitú myšlienku alebo vedomosti a premeniť ich na komerčne využiteľné inovácie. Dôvodom môže byť nezhoda s víziou a stratégiou podniku, alebo veľká technologická neistota vo vynárajúcom sa odvetví. Podnik má však záujem udržať kontrolu nad týmito vedomosťami a zakladá spin-off spoločnosť s vlastným kapitálovým vkladom. V druhom prípade neschopnosť a neochota manažmentu zaoberať sa výsledkami výskumu a vývoja, alebo zlý vzťah a nedôvera k vlastným zamestnancom, môže spôsobiť odchod zamestnanca, ktorý je nositeľom vedomostí, alebo aj celej skupiny zamestnancov z materského podniku a založenie spin-off [69]. 67

67 Rozdelenie podľa príčin, ktoré spôsobili vznik podnikateľských spin-off: - Problémy podniku s nutnosťou jeho rekonštrukcie. [11] uvádza prípad dlhopôsobiaceho podniku, schopného reagovať na vývoj odvetvia a vznik nového trhového priestoru. Táto firma bola taktiež najdynamickejším podnikom v klastri NorCOM. Na dynamiku vývoja tohto podniku pôsobili aj opakujúce sa problémy samotného podniku, ktorý sa mnohokrát ocitol na pokraji bankrotu a prechádzal mnohými rekonštrukciami. Podobné udalosti spolu s manažérskymi problémami spôsobujú vznik a rozvoj spin-off. - Nezhoda medzi manažmentom a zamestnancami, zlý vzťah k zamestnancom. [11] uvádza prípady, kedy ucelené skupiny, napríklad členné, odišli od jedného zamestnávateľa k druhému. Na druhej strane stabilita podnikov s dobrými podmienkami a vzťahom k svojim zamestnancom nie je zdrojom spin-off. - Neschopnosť alebo neochota manažmentu veľkých podnikov venovať sa niektorým inováciám. Práca [11] poukazuje na predošlé práce Kleppera [24], v ktorých uvádza, že len malá firma sa dokáže prispôsobovať a reagovať na novovznikajúci trhový priestor. Stabilné podniky sa bránia vstúpiť do nového objavujúceho sa trhového priestoru [11]. - Vízia alebo strategické ciele podniku nie sú v súlade s pripravovanou inováciou. - Široké spektrum produktov podniku taktiež podporuje vznik spin-off [11]. Na základe rozhovorov s podnikateľmi, zahraničné podniky pôsobiace na Slovensku neuskutočňujú výskumnú činnosť, taktiež nemajú záujem podporovať vznik podnikateľských spin-off, a preto vznik spin-off je vyvolaný len odchodom zamestnancov. Samotné slovenské podniky nepodporujú vznik spin-off z dôvodu obavy, že zamestnanci budú využívať prostriedky a vedomosti materského podniku alebo založeného spin-off podniku za účelom rozvoja vlastných súkromných aktivít. Preto aj v prípade slovenských podnikov vznik podnikateľských spin-off sa uskutočňuje odchodom zamestnancov. Ide o väčší počet prípadov, kedy zamestnanci po načerpaní vedomostí a know how odchádzajú 68

68 od zamestnávateľa a zakladajú vlastné podniky. Takéto správanie sa vyskytuje hlavne v prípadoch, keď nie sú potrebné vysoké investície pre začatie podnikania. 2.9 Prípad vývoja laserov a systémov pre záznam obrazu Prípad vývoja laserov Princíp činnosti všetkých laserov je založený na vyžiarení svetelného kvanta (fotónu) pri prechode elektrónu z vybudeného stavu do základného stavu. Pri prelete fotónu v blízkosti vybudených atómov, to znamená atómov s elektrónmi na vyššej energetickej hladine, môže byť vyvolaný prechod týchto atómov do základného stavu a vyžiarenie ďalšieho fotónu. Týmto procesom dochádza k lavínovému efektu a prechodu všetkých vybudených atómov do základného stavu. Týmto spôsobom vzniká intenzívne monochromatické (s presnou vlnovou dĺžkou) a koherentné (s jednotnou fázou) svetelné žiarenie. Na prelome 18. a 19. storočia sa začali robiť prvé pokusy v oblasti pôsobenia svetla na elektrické vlastnosti látok. V roku 1851 bola pozorovaná zmena napätia galvanického článku pôsobením svetla (Becquerelov jav). V roku 1873 bol objavený vnútorný fotoelektrický jav, ktorý sa prejavoval zmenou vodivosti selénu pôsobením svetla. Vedomosti v oblasti optoelektroniky sa postupne akumulovali zásluhou mnohých vedeckých objavov a pozorovaní. Prvý Microwave Amplification by Stimulated Emission of Radiation (MASER), kvantový generátor bol vyrobený v roku Následne, po uskutočnení mnohých pokusov, bol v roku 1960 skonštruovaný prvý optický maser, alebo Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation (LASER) fyzikom Theodorom Maimanom. [65]. Obrázok 17 Laserová dióda TOPTICA Zdroj: So súhlasom TOPTICA Photonics AG 69

69 Súbežne sa vyvíjal laser, základom ktorého je kryštál polovodiča. Podľa [58] ešte v roku 1981 sa cena miniatúrneho lasera pohybovala okolo 1000 dolárov. V súčasnosti sú laserové diódy bežne dostupné v cene niekoľko Eur Prípad vývoja systémov pre záznam obrazu Magnetický záznam Systém magnetického záznamu obrazu je principiálne rovnaký ako systém magnetického záznamu zvuku. Hlavný rozdiel spočíva v množstve informácií, ktoré je potrebné zaznamenať. Aby takýto záznam mohol byť uskutočnený, rýchlosť posuvu pásky musí byť vysoká. Prvé pokusy o magnetický záznam obrazu boli vykonané už začiatkom 50-tych rokov. V roku 1974 sa spoločnosť BASF pokúsila systém pozdĺžneho záznamu obrazu Longitudinal Video Recording (LVR) komerčne využiť. Zámer nakoniec nebol dokončený. Vysoká rýchlosť posuvu pásky bola príčinou vysokej poruchovosti a technickej náročnosti. Aby sa odstránila vysoká rýchlosť posuvu pásky, spoločnosť Ampex prichádza v roku 1954 s rozdielnym technickým riešením, kolmo k ose posuvu rotujú magnetické hlavy, ktoré vytvárajú priečne záznamové stopy. Ďalšou etapou vo vývoji magnetického záznamu bol systém so záznamom v šikmých stopách. Magnetická páska pre záznam obopína bubon s dvomi záznamovými hlavami. Týmto technickým riešením vznikajú šikmé záznamové stopy. Uvedené usporiadanie konečne umožnilo komerčné použitie a vznik záznamových systémov známych pod označením VHS, BETA, VIDEO

70 Obrázok 18 GRUNDIG - Video 2000 Zdroj: So súhlasom GRUNDIG Intermedia GmbH Historický prehľad a vývoj systémov pre magnetický záznam je uvedený v [85]. Rôzne systémy existovali od rôznych spoločností, vznikali rôzne zoskupenia s rôznym licenčným prístupom. Systém VIDEO 2000 vznikol spoločným vývojom firiem Philips a Grundig ako protipól k systémom japonských firiem a ako náhrada za neúspešné systémy VCR a SVR. Napriek spoločnému úsiliu Philips a Grundig, najväčší konkurenčný súboj sa viedol medzi systémom BETA a VHS. Nakoniec systém VHS zvíťazil zásluhou lepšie uplatňovanej licenčnej politiky. V tabuľke 5 je uvedený prehľad systémov pre magnetický záznam obrazu. Tabuľka 5 Prehľad rôznych systémov magnetického záznamu obrazu Systém Spoločnosť Rok INSTA-VIDEO Ampex Koniec 60-tych rokov CARTRIGE National Panasonic 1970 VCR Philips 1970 SVR Grundig 1977 U-matic Sony 1966 U-matic H Sony

71 V-cord Sanyo 1973 BETA Sony 1974 VHS JVC 1975 LVR BASF 1974 VIDEO 2000 Philips - Grundig 1980 CVC Funal 1981 VIDEO 8 Hitachi Matsushita Sony 1980 SUPER VHS JVC 1987 BETACAM Sony 1982 D1, D2, D3, D4 Sony 1986 Mechanický záznam Presnejšie, ide o mechanický záznam s optickým snímaním. Prvé pokusy s mechanickým záznamom obrazu na disku vykonal už v 30-tych rokoch minulého storočia John Lodgie Baird. Až o 40 rokov neskôr sa spoločnosť Telefunken a Decca (Teldec) pokúsili komerčne presadiť s mechanickým záznamom obrazu na diskoch. Snímačom bol diamantový hrot. Avšak pre citlivosť zariadenia nedokázali konkurovať vtedajším systémom magnetického záznamu. Aj v prípade mechanického záznamu s kontaktným snímaním vzniklo mnoho konkurenčných systémov v Európe, Japonsku a v USA. Až zavedením bezkontaktného optického snímania firmou Philips v spolupráci s Music Corporation of America a SONY, sa mechanický záznam obrazu a taktiež zvuku na diskoch mohol komerčne presadiť. Jednalo sa o systém uvádzaný pod názvom VLP, Laservision a Lasermax. Označovaný všeobecne aj ako Laserdisc (LD) [62]. Compact Disc (CD) je spin-off predchádzajúcej technológie LD. Firma Philips predstavila CD v roku CD bolo možné použiť aj na záznam obrazu, ale v tomto období, keď vládol magnetický záznam VHS, sa CD pre záznam obrazu používal len ojedinele. Až v roku 1997 firma PIONEER vyvinula pamäťové médium DVD-R s kapacitou 3,95 GB, v neskoršej verzii s kapacitou 4,71 GB. Ďalšie zvýšenie hustoty záznamu je založené na skracovaní vlnovej dĺžky používaného laseru a vo zvyšovaní 72

72 kvality povrchu nosiča. Pamäťové médium Blu-ray Disc (BD) od Sony použitím laserového svetla s vlnovou dĺžkou 405 nm, oproti vlnovej dĺžke použitej pri DVD 650 nm, či pri klasických CD s vlnovou dĺžkou 780 nm, umožňuje v dvoch vrstvách zaznamenať 50 GB informácií [89]. Flash pamäte Základným princípom fungovania Flash pamätí je schopnosť tunelovania elektrónov cez tenké izolačné vrstvy [40]. Každá pamäťová bunka je tranzistor, ktorý je otvorený, alebo uzavretý, čo predstavuje záznam informácie 0 alebo 1 (1 bit). Prvé Flash pamäte sa objavujú začiatkom 80-tych rokov od firmy INTEL. Na trhu sa objavujú v roku O rok neskôr uvádza na trh vlastné Flash pamäte firma Samsung a Toshiba. Vo vývoji sa objavuje niekoľko technológií (NOR, NAND, Intel StrataFlash) a niekoľko druhov Flash kariet (Compact Flash, Memory Stick, XD Picture Card, Secure Digital a ďalšie). Základným sledovaným parametrom je kapacita pamäte, ktorá sa v súčasnosti pohybuje v rádoch desiatok GB Budúcnosť Nové vedecké poznatky a výsledky výskumu naznačujú vývoj nových vysokokapacitných nosičov informácií. Výskumníci na austrálskej univerzite Swinburne University of Technology v Melbourne [67] pracujú na nových nosičoch s kapacitou násobne vyššou ako súčasné DVD nosiče. Výskum ukazuje možnosti zvýšiť kapacitu záznamu umiestnením nanočastíc materiálu na základnú dosku, bez zväčšenia jej rozmerov. Bežný záznam používa trojdimenzionálny priestor pre uchovávanie informácií. Nový systém má používať ďalšie dve dimenzie. Využitie prvej dimenzie vlnovej dĺžky svetla umožňuje reakcia nanočastíc na vlnovú dĺžku, zmenou svojho tvaru. Nositeľom informácie je tvar nanočastice a záznam sa uskutočňuje vlnovou dĺžkou svetla. Druhá nová dimenzia spočíva v zmene polarizácie svetla, keď sa nanočastice zarovnávajú podľa smeru polarizácie. Je možné vykonať niekoľko vrstiev záznamu použitím inej polarizácie bez toho, aby sa navzájom tieto vrstvy ovplyvňovali. Samotní výskumníci odhadujú komerčné využitie systému v priebehu 5-10 rokov. 73

73 Na začiatku vývoja Flash pamätí sa používali technológie, ktoré vytvárali tranzistor, základnú pamäťovú bunku s množstvom elektrónov, ktoré boli k dispozícii v množstve asi jeden milión. V súčasnosti je technológia na úrovni niekoľko sto elektrónov. Kremík používaný v súčasnosti narazí na svoje fyzikálne vlastnosti zhruba v roku 2020 [6]. Sľubným sa javí vývoj v oblasti nanotechnológií a materiál grafén ako náhrada za kremík. Ide o vrstvu uhlíka s hrúbkou jedného atómu. Na univerzite v Manchesteri sa podarilo vyrobiť tzv. jednoelektrónový tranzistor, avšak zatiaľ veľmi nestabilný. Ďalším prísľubom budúcnosti je vývoj samovytvárajúcich sa systémov selfassembly. Výskumníci z Weizmanovho Inštitútu v Izraeli využili vlastnosti DNA pre samokonštruovanie tranzistora zo zmesi surových materiálov [47] Virtuálny klaster. Budúcnosť klastrov Budúcnosť klastrov Vízia budúcnosti klastrov Pre súčasný svet je charakteristický dynamický až turbulentný vývoj, pričom dynamika vývoja sa stále stupňuje. Pokrok v informačno komunikačných technológiách spôsobuje stále rýchlejší prístup k požadovaným informáciám a ich výmenu, uľahčuje hľadanie nových partnerov a komunikáciu s existujúcimi, umožňuje vytváranie a spoluprácu skupín podnikov a podnikateľských sietí. Ľahší prístup stále širších vrstiev obyvateľstva k informačným technológiám umožňuje podnikom poskytovať virtuálne služby a predávať výrobky konečným spotrebiteľom [57]. Inovácie sa regionálne koncentrujú. Napriek globalizačným procesom a pokroku v oblasti informačno komunikačných technológií je klaster ako regionálna koncentrácia podnikov, významným zdrojom inovácií. Avšak ďalší technologický rozvoj vytvorí prostredie, v ktorom samotná geografická blízkosť podnikov začne strácať svoj význam. V niektorých odvetviach podnikania už nie je potrebná koncentrácia podnikov a inštitúcií. Tvorbu software a niektoré služby je možné získať kdekoľvek na svete [78]. 74

74 Možnosti, ktoré už v súčasnom období ponúkajú IKT nahrádzajú stále vo väčšej miere výhody, ktoré ponúka klasické klastrovanie: - komunikácia, - diskusné servery, - elektronický podpis, - elektronické obstarávanie, - elektronický obchod, - reklama a marketing, - virtuálne obchodné misie, - virtuálne výstavy - a ďalšie možnosti. Dá sa ľahko predstaviť, že poskytovatelia služieb a výrobcovia tovaru, ktorých výsledok je možné prenášať v sieti, môžu byť geograficky umiestnení na akomkoľvek území. Rozvoj v oblastiach nanotechnológií a ostatných odvetví môže postupne situáciu meniť. Výrobné systémy, nanotovárne založené na princípoch: bottom-up - princíp výroby postupným skladaním atómov a molekúl do väčších celkov. self-assembly samobudujúce sa systémy, môžu umožniť, aby samotný technologický postup a požiadavky na výrobu boli posielané sieťou. V takejto vízii spoločnosti zostáva úlohou samotné zostavenie nanotovárne [78]. Na obrázku 19 je zobrazená vízia nanotovárne, založená na posledných objavoch v nano-oblasti a na základe expertného odhadu. Vstupom do nanotovárne sú náplne so základnými atómami a molekulami. Výstupom je hotový výrobok. V procese výroby sú jednotlivé prvky spájané s atómovou, molekulovou presnosťou, postupne do stále väčších blokov. 75

75 Obrázok 19 Vízia budúcnosti - nanotováreň So súhlasom Nanorex, Inc. Takýto spôsob prípravy výroby, v tzv. dematerializovanej podobe spočíva v možnosti posielania návodu na výrobu DNA produktu prostredníctvom technických sietí. Klaster ako koncentrácia podnikov vo vízii takejto spoločnosti, stráca svoj význam a do popredia vychádza koncentrácia vedomostí, ktoré sú vymieňané a šírené prostredníctvom budúcich technických sietí. Naviac v zmysle kapitoly sú najvzácnejšie tacitné vedomosti a tieto sa aj najťažšie získavajú. Na získanie je potrebný osobný kontakt. Technologický rozvoj v IKT môže priniesť ďalšie možnosti získavania a prenosu tacitných vedomostí Klaster v oblasti Nanotechnológia Jedným z odvetví, v ktorom pokrok ovplyvňuje všetky ostatné odvetvia, umožňuje skokové zmeny vývoja a ovplyvní úlohu regiónov v budúcnosti, je nanotechnológia. 76

76 Nanotechnológia [95] je všeobecne definovaná ako vedný odbor, ktorý sa zaoberá cieľovým vytváraním a využívaním štruktúr materiálov v mierke nanometrov (0,1-100 nm) aspoň v jednom rozmere. Využitie nanotechnológií a nanomateriálov je veľmi rozsiahle a už v súčasnosti nachádzajú uplatnenie v mnohých odvetviach: - elektronika (pamäťové čípy) - zdravotníctvo (umelé kĺby) - strojárenstvo (supertvrdé povrchy) - stavebníctvo (nové izolačné materiály) - chemický (nanokompozity) - atď Vplyv nano-oblasti na hospodárske odvetvia Vplyv klastra Nanotechnológia je zrejmý z obrázku 20. Pokrok v nano-oblasti: - ovplyvňuje pokrok vo všetkých oblastiach činnosti - prináša vyšší efekt ako pokrok v jednotlivých oblastiach - prináša skokovú zmenu vlastností produktu PPr roodduukkt tt 11 SSt ttr rooj jjáár rsst ttvvoo PPr roodduukkt tt 22 EEl lleekk ttr troot tteecc hhnn iikkaa i NNaannoo- -oobbl llaassť ť PPr roodduukkt tt 33 TTeexxt tti iil ll Pokrok v nano-oblasti prináša vyšší efekt ako pokrok v jednotlivých oblastiach a skokovú zmenu vlastností produktu. Pokrok v nano-oblasti ovplyvňuje pokrok vo všetkých oblastiach činnosti. Obrázok 20 Vplyv pokroku v nanooblasti na ostatné odvetvia Zdroj: Klastery i otkrytyje innovacii V [78]. 77

77 Vízia, hlavné ciele a hlavné oblasti činnosti rozvoja odvetvia Nanotechnológia Vízia, hlavné ciele a hlavné oblasti činnosti rozvoja odvetvia Nanotechnológia sú spracované na základe rozvojových plánov [66] The National Nanotechnology initiative, US (NNI). Dôležitosť tejto iniciatívy zdôrazňuje skutočnosť, že do programu sa v roku 2007 zapojilo 25 významných inštitúcií. Vízia NNI [66] Víziou NNI je budúcnosť, v ktorej je ľudstvo schopné pochopiť a riadiť záležitosti na nano-úrovni, ktorá vedie k revolúcii v technológiách a v priemysle, k prospechu spoločnosti. Hlavné ciele NNI [66] 1 Podporovať nanotechnologický výskum a vývoj 2 Napomáhať transféru nových technológií do komerčných produktov prispievajúcich k rozvoju spoločnosti 3 Udržiavať a ďalej rozvíjať zdroje vzdelávania, zručnú pracovnú silu a rozvíjať infraštruktúru pre rozvoj nanotechnológie 4 Podporovať rozvoj nanotechnológie s minimalizovaním rizík pre životné prostredie Hlavné oblasti činnosti NNI [66] 1 Základné fyzikálne javy Objav nových znalostí patriacich do nano-rozmerov v rôznych odvetviach (fyzika, biológia, technické vedy) 2 Nanomateriály Výskum zameraný na nové materiály a podrobné pochopenie vlastností nanomateriálov. VaV schopný navrhnúť a kontrolovane vyrobiť nanomateriál s cieľovými vlastnosťami. 78

78 3 Zariadenia a prístroje VaV používa zákonitosti nano-rozmerov na tvorbu nových zariadení a prístrojov, alebo na ich inováciu. Takéto zariadenia a prístroje majú vyššiu účinnosť, výkon, alebo nové možnosti a funkcie. 4 VaV prístrojov, metrológie a noriem pre nanotechnológie Výskum a vývoj zariadení a pomôcok potrebných pre výskum a vývoj nanotechnológií a ich komercionalizácia. Taktiež výskum a vývoj a komercionalizácia zariadení, prístrojov a pomôcok novej generácie pre zisťovanie štruktúry a meranie vlastností. Vývoj nových meracích metód a ich štandardizácia. 5 Nanovýroba Výskum a vývoj výrobných technológií založených na princípe bottom up a self assembly. 6 Výskumné laboratóriá a vybavenie Zakladanie užívateľských laboratórií, ich vybavenie a ďalšie činnosti, ktoré rozvíjajú a podporujú vedeckú infraštruktúru v oblasti nanotechnológií. Do systému užívateľských laboratórií sú zahrnuté aj existujúce laboratóriá. 7 Životné prostredie, zdravie a bezpečnosť Výskum zameraný na pochopenie dopadov rozvoja nanotechnológií, hodnotenia rizík a zmiernenie dopadov na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť. 8 Vzdelanosť a sociálny rozmer Vzdelávanie zamerané na rozvoj študijných materiálov pre školy, vysokoškolské štúdium, ďalšie a celoživotné vzdelávanie. Výskum, ktorý identifikuje a kvantifikuje sociálne, ekonomické, vzdelávacie, etické a právne dopady rozvoja nanotechnológií na spoločnosť Inovácia pre spoločnosť Argument, že podpora inovácií, vzdelávania, vedy a výskumu pôsobí pozitívne na rozvoj spoločnosti, zabraňuje vzniku kríz, či zmierňuje jej dôsledky, sa stále častejšie 79

79 objavuje v prácach odborníkov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti ekonomiky, hospodárstva a manažmentu. Pre ilustráciu uvádzam niektoré z názorov. Profesor Tuma vo svojom článku Inovačné podnety v čase globálnej krízy [91] uvažuje o výsledkoch prognóz uverejnených v uznávanom časopise io new management. Prognózy sledujú desať priorít, ktoré sa stanú stredobodom záujmu v podnikovej sfére v najbližšom období. V celkovom poradí sa pre rok 2009 umiestnili priority z oblasti vzdelávania, výskumu a vývoja na prvom a štvrtom mieste: 1. Záujem o vysokokvalifikovaných pracovníkov. 4. Sústreďovanie výskumu a vývoja na inovácie. Kvalitné základy vzdelania a vysoká miera technologickej pripravenosti a inovácie sú hnacou silou na prekonanie súčasnej ekonomickej krízy, ako sa uvádza v správe Global Information Technology Report [54]. Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) vo svojom návrhu opatrení zameraných na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy na podnikateľský sektor zachádza ďalej. Z deviatich odporúčaní, ktoré SOPK dlhodobo presadzuje, dve odporúčania priamo hovoria o podpore technológií a o podpore perspektívnych oblastí: - podporovať investovanie do high-tech odvetví slovenského hospodárstva, - nezanedbávať podporu vzdelávania, vedy a výskumu. Zvyšovať jej kvalitu a zabezpečiť jej prepojenie na dlhodobé potreby trhu práce a perspektívnych odvetví ekonomiky. SOPK v rámci návrhu konkrétnych krokov v uvedenej oblasti navrhuje zvýšiť zdroje EÚ pre 5 operačných programov z 11 existujúcich. Medzi podporovanými operačnými programami sa uvádzajú taktiež operačné programy Veda a výskum a Vzdelávanie a v rámci nich SOPK odporúča sústrediť sa na aplikovaný výskum a na nové technológie, ako aj umožniť výmenu starých technológií za najprogresívnejšie technológie a vytvoriť model podpory malých a stredných inovatívnych firiem. V oblasti vzdelávania SOPK navrhuje sústrediť sa na skvalitnenie vzdelávacích procesov [59]. 80

80 Významnú úlohu v rámci inovačného rozvoja predstavujú inovácie technológií. Technologické inovácie sú najcennejšie. Vyhrávajú principiálne nové technológie [10]. 81

81 3 ANALÝZA PRÍNOSOV KLASTROV A KLASTROVÝCH INICIATÍV PRE MSP NA SLOVENSKU 3.1 Analýza situácie zakladania klastrov na Slovensku. Analýza úrovne sieťovania v krajinách EÚ a na Slovensku. Situáciu zakladania klastrov na Slovensku som sledoval priebežne počas štúdia. Ako hlavný zdroj informácií som použil databázu registra záujmových združení právnických osôb, ktorý je verejne prístupný [36] na adrese Ďalším dôležitým zdrojom informácií boli články v odborných publikáciách a na Internete, informácie získané na konferenciách, počas riešenia rôznych projektových úloh TRK SOPK a na stretnutiach s podnikmi a inštitúciami. Pre porovnanie úrovne klastrovania v krajinách EÚ a na Slovensku som použil cudzie, verejne dostupné štatistické prieskumy: - European Innovation Scoreboard [13], [28], v ktorom Európska komisia (EK) sleduje a pravidelne hodnotí inovačnú výkonnosť a potenciál krajín EÚ. Z niekoľkých sledovaných parametrov je pre úroveň klastrovania zaujímavý parameter Množstvo inovatívnych spolupracujúcich MSP. Podľa uvedených štatistických prieskumov dosahuje Veľká Británia najlepšie výsledky v množstve inovatívnych spolupracujúcich MSP. Z tohto dôvodu som si ako príklad, ktorým sa ďalej potvrdí zaostávanie klastrovania Slovenska, zvolil porovnanie situácie vo Veľkej Británii v Londýne so situáciou na Slovensku v Bratislave. - Financial Services Clustering and its significance for London. [86] a údaje Slovenského štatistického úradu, databázy regionálnej štatistiky RegDat [60]. Pomocou uvedených štatistík som porovnal mieru klastrovania v odvetví bankovníctva. 82

82 3.1.1 Analýza situácie zakladania klastrov na Slovensku. Slovensko napriek odporúčaniam medzinárodných inštitúcií a agentúr podporu MSP formou klastrového prístupu nevyužívalo. Inovačná stratégia SR na roky 2007 až 2013 [31], regionálne inovačné stratégie a ďalšie iniciatívy a politiky považujú klastrovanie MSP za významný nástroj trvalo udržateľného rozvoja, zvyšovania konkurencieschopnosti regiónov a inovačného potenciálu MSP. Až programová podpora prostredníctvom operačných programov národného referenčného strategického rámca SR na roky [37] a ďalších programov Európskej komisie podnietila vznik klastrov a klastrových iniciatív v jednotlivých regiónoch Slovenska. Zakladajúcimi členmi sú verejné inštitúcie ako samosprávne kraje, mestá a verejné univerzity. Ďalšími členmi sú výskumné a vývojové ústavy (VVÚ), vzdelávacie inštitúcie, firmy a ďalšie združenia. Podľa registra záujmových združení právnických osôb [36] predmetom činnosti klastra je zvyčajne: - zabezpečovať servis a podporu pre firmy a organizácie pôsobiace v špecifickom alebo jemu príbuznom odvetví, a to v oblasti vedy, výskumu a vývoja, školení a marketingových aktivít, - zabezpečovať komunikáciu a spoluprácu firiem a organizácií, ktoré sú členmi klastra, - zabezpečovať tvorbu a realizáciu projektov a programov na podporu vytvárania podmienok pre vzdelávanie a adaptabilitu tak pracovných, ako aj podnikov na nové trendy a potreby, - organizovať spoluprácu so zahraničnými partnerskými organizáciami a podpornými fondami, - organizovať odbornú školiacu činnosť v špecifickej oblasti, - zabezpečovať podmienky pre vstup nových investorov, vyhľadávať a riadiť nové investičné možnosti v regióne, - spolupracovať so zriaďovateľmi škôl a školami pri tvorbe učebných osnov, - popularizácia a zvyšovanie povedomia v danej oblasti, 83

83 - vyhľadávať, zabezpečovať a riadiť finančné prostriedky pre rozvojové projekty v regióne zo štrukturálnych fondov a iných fondov. Predmet podnikania sa mení podľa špecifických potrieb jednotlivých klastrov. V tabuľke 6 je zoznam klastrov na Slovensku, rozdelený podľa krajov. Tabuľka 6 Existujúce klastre, rozdelené podľa krajov. Situácia k 4. máju 2011 Kraj Banskobystrický Bratislavský Košický Nitriansky Prešovský Trenčiansky Trnavský Žilinský Existujúce klastre - 1. slovenský strojársky klaster, Banská Bystrica - Klaster pohraničných hradov, Fiľakovo - Dunajský vedomostný klaster, Bratislava - Košice IT Valley z.p.o., Košice - Klaster AT+R z.p.o., Košice - SLOVENSKÝ PLASTIKÁRSKY KLASTER, Nitra - Automobilový klaster západné Slovensko, Trnava - Elektrotechnický klaster západné Slovensko, Galanta - Energetický klaster západné Slovensko, Trnava - Energetický klaster Centrope - Klaster cestovného ruchu západné Slovensko, Trnava - Klaster LIPTOV združenie cestovného ruchu, Liptovský Mikuláš - Klaster TURIEC Združenie cestovného ruchu, Martin - Klaster ORAVA, Dolný Kubín - Z@ICT, Žilina Analýza úrovne sieťovania v krajinách EÚ a na Slovensku. Európska komisia sleduje a pravidelne hodnotí inovačnú výkonnosť a potenciál krajín EÚ. Zistené údaje zverejňuje v edícii European Innovation Scoreboard [13]. Inovačná výkonnosť a potenciál krajín EÚ sú vyjadrené ako index a vypočítané na základe niekoľkých parametrov. Medzi parametrami sa neuvádza počet klastrov alebo miera klastrovania. Jednou zo skupín sledovaných parametrov, pomocou ktorých sa určuje celková inovačná výkonnosť EÚ a jednotlivých krajín, je oblasť spolupráce. V rámci tejto skupiny je zaujímavý parameter: 84

84 Množstvo inovatívnych spolupracujúcich MSP (parameter v zmysle [13]) Koeficient vyjadruje množstvo spolupracujúcich MSP v oblasti inovácií. Jedná sa o firmy, ktoré majú za posledné tri roky uzavretú dohodu o spolupráci v oblasti inovácií s inými firmam, alebo inštitúciami. Slovensko zaostáva za priemerom EÚ a v poradí celkovej inovačnej výkonnosti sa v roku 2009 umiestnilo na 21. mieste, v poradí množstva inovatívnych spolupracujúcich MSP na 21. mieste s hodnotou koeficientu 7,2. Pre porovnanie Fínsko, ktoré bolo v roku 2009 v sledovanom parametri na 1. mieste, dosahovalo hodnotu sledovaného koeficientu 27,5. Údaje podľa [13]. V roku 2010 sa hodnotenie celkovej inovačnej výkonnosti Slovenska aj sledovaného parametra zhoršujú v porovnaní s rokom V roku 2010 sa Slovensko umiestnilo v celkovej inovačnej výkonnosti na 23. mieste. V roku 2010 bolo Slovensko predbehnuté Maďarskom a Poľskom. V sledovanom parametre Množstvo inovatívnych spolupracujúcich MSP sa Slovensko umiestnilo na 21. mieste s hodnotou koeficientu 5,76. Na 1. mieste sa v roku 2010 umiestnila Veľká Británia s hodnotou koeficientu 24,98. Údaje sú v tabuľke 7. Tabuľka 7 Inovačná výkonnosť Slovenska a množstvo inovatívnych spolupracujúcich MSP v roku 2009 a 2010 Zdroj: Prezentácia Inovačná výkonnosť a spin-off, Banská Bystrica, Poradie (výkonnosť) Poradie (2.2.2) Počet (2.2.2) 7,2 5,76 Krajina / Počet Fínsko / 27,5 Veľká Británia /24,98 Ak porovnáme vývoj koeficientov inovačnej výkonnosti od roku 2006 do roku 2010 pre priemer EÚ27, Slovenska a pre zaujímavosť aj Českej republiky, graf 1, vidíme, že rozdiely sa prehlbujú. Kým Česká republika dobieha EÚ, Slovensko zaostáva vo vývoji. 85

85 Graf 1 Vývoj indexu inovačnej výkonnosti krajín EÚ, Česka a Slovenska Zdroj údajov: INNOVATION UNION SCOREBOARD 2010 [28]. Údaje o veľkosti klastrov a počte klastrových iniciatív uskutočnených formálne založenými klastrami neposkytujú pre porovnanie úrovne klastrovania v jednotlivých krajinách relevantné údaje. Takéto údaje vyjadrujú skôr úroveň financovania a podpory klastra ako samotnú úroveň klastrovania. Je preto potrebné porovnávať údaje o množstve geograficky a odvetvovo blízkych firiem bez podmienky členstva vo formálne založenom klastri. Zaostávanie úrovne klastrovania Slovenska a krajín EÚ je potvrdené aj príkladom množstva firiem v bankovom sektore podnikajúcich v centre Londýna a v Bratislavskom kraji. Podľa údajov Slovenského štatistického úradu, databázy regionálnej štatistiky RegDat [60] bolo v Bratislavskom kraji registrovaných 249 bánk a bankových pobočiek. Podľa [86] podniká v centre Londýna bánk. Na obrázku 21 je na mape centra Londýna vyznačené rozmiestnenie firiem bankového sektora. Na obrázku 22 je rovnaká mapa s vyznačenými klastrovanými firmami. Klastrovaná firma je v tejto publikácii definovaná ako firma, ktorej priemerná vzdialenosť k desiatim najbližším firmám z rovnakého odvetvia je menej ako 100 metrov. Počet firiem, ktoré týmto podmienkam vyhovujú je 903, čo z celkového počtu predstavuje 55,4% klastrovaných firiem. 86

86 Obrázok 21 Rozmiestnenie firiem bankového sektora na mape Londýna Zdroj: TAYLOR, Peter BEAVERSTOCK, Jonathan COOK, Gary et al.: Financial Services Clustering and its significance for London [86]. Obrázok 22 Firmy bankového sektora vytvárajúce klastre Zdroj: TAYLOR, Peter BEAVERSTOCK, Jonathan COOK, Gary et al.: Financial Services Clustering and its significance for London [86]. 87

87 Inovačná výkonnosť Slovenska a miera klastrovania množstvo inovatívnych spolupracujúcich MSP je podľa hodnotenia European Innovation Scoreboard v roku 2010, 2009, ako aj hodnotenia z predchádzajúcich rokov veľmi nízka a zaostávanie sa prehlbuje. 3.2 Analýza vývoja požiadaviek MSP z pohľadu zvýšenia ich inovačnej výkonnosti prostredníctvom klastrových iniciatív. V roku 2003 bol uskutočnený prieskum klastrových iniciatív [63], kapitola 2.3. V rámci tohto prieskumu bol sledovaný výskyt jednotlivých klastrových iniciatív a zverejnený ich zoznam, zoradený podľa početnosti ich výskytu. Nakoľko sa jedná o celosvetový prieskum, v rámci riešenia DDP som vykonal prieskum, ako podnikatelia hodnotia jednotlivé iniciatívy na Slovensku. Cieľom bolo identifikovať aktivity a iniciatívy, ktoré MSP nedokážu realizovať, prípadne ich realizácia je pre ne veľkým problémom. Prieskum som realizoval dotazníkovou formou, príloha B1. Prieskum spočíval v zistení posunu hodnotenia od roku Očakávaná zmena hodnotenia je zapríčinená aj skutočnosťou, že prieskum sa vykonáva na Slovensku a zmenou priorít podnikov v dôsledku hospodárskej krízy. Cieľom prieskumu bola identifikácia požadovaných aktivít pre naplnenie dlhodobých cieľov podniku. Dotazník bol súčasťou štvorstranového dotazníka TRK SOPK. Časť dotazníka je venovaná identifikácii dotazovaného podniku - aktuálna veľkosť, počet zamestnancov a obchodný obrat za rok Identifikáciou podniku a s použitím databázy TRK SOPK sa dajú určiť klasifikačné údaje a podľa počtu zamestnancov a obchodného obratu za rok 2008 a na základe definície malého a stredného podnikania podľa EK, kapitola 2.4, sa dá určiť veľkosť firmy. V dotazníku sú použité otázky, na ktoré podnik odpovedá opisne, napríklad uviesť víziu a strategické ciele podniku, a otázky, v ktorých sa zisťuje miera dôležitosti napríklad 1-najdôležitejšia forma, 3-najmenej dôležitá forma. 88

88 Rozposlaných dotazníkov bolo 250, čo predstavuje všetky podniky, ktoré sú členmi TRK SOPK a podniky, ktoré sa pravidelne zúčastňujú aktivít. Dotazník vyplnili len členovia TRK SOPK, a preto môžem za reprezentatívnu vzorku považovať 160 členov TRK SOPK. Vrátených dotazníkov bolo 13, čo predstavuje 8,1 %. Nízka návratnosť bola spôsobená časovou náročnosťou potrebnou pre vyplnenie dotazníka, nakoľko dotazník hodnotiaci klastrové iniciatívy predstavoval len časť celého dotazníka TRK SOPK. Po obdržaní každého vyplneného dotazníka bola uskutočnená manuálna kontrola údajov a údaje boli nahraté do súboru MS Excel a vyhodnotené v tabuľkách. Pre lepšie zobrazenie výsledkov aj graficky. Z dôvodu nízkej návratnosti dotazníka som v roku 2010 počas bežných návštev členov TRK SOPK v prípade 19 podnikov požiadal o hodnotenie klastrových iniciatív. Pre zjednodušenie som v rozhovore ponúkol 5 najdôležitejších v zmysle výsledkov dotazníkového prieskumu: - Podporovať export. - Zlepšovať právne predpisy. - Podporovať inovácie, nové technológie. - Zdokonaliť výrobné procesy. - Uľahčovať inovácie vyššieho rádu. Aj v roku 2010 zostáva najviac požadovaná skupina aktivít Podporovať export Štatistické vyhodnotenie údajov Vízia, strategické ciele Z celkového počtu 13 podnikov, 8 podnikov uviedlo víziu a strategické ciele. Jediný podnik uviedol, že víziu a strategický cieľ nemá, pričom sa jednalo o podnik, ktorej konateľ je jej jediným zamestnancom. Svoju víziu a strategické ciele nezverejnili 4 podniky. 89

89 Strategické partnerstvá Za strategických partnerov bola v prieskume považovaná 3x SOPK, 2x profesné združenie a 1x dodávateľský podnik Formy strategických partnerstiev V tejto časti dotazníka podniky uvádzali mieru dôležitosti formy partnerstiev pre naplnenie svojich strategických cieľov. Stupnica, podľa ktorej podniky hodnotili, bola od 1 do 3, pričom 1 je najdôležitejšia forma a 3 je najmenej dôležitá forma ,00 25,00 50,00 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 Obrázok 23 Tesné formy partnerstva. Spoločné podnikanie. Majetkové prepojenia ,22 33,33 44,44 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 Obrázok 24 Joint ventures. Spoločné podnikateľské aktivity niekoľkých firiem ,00 30,00 50,00 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 Obrázok 25 Voľné formy partnerstva. (Geograficky a odvetvovo blízke.) Napr. klastre. 90

90 ,00 20,00 70,00 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 Obrázok 26 Voľné formy partnerstva. (Odvetvovo blízke.) Napr. asociácie, združenia. 3 33, ,33 1 8,33 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 Obrázok 27 Voľné formy partnerstva. Napr. komory. V tabuľke 8 sú uvedené formy strategických partnerstiev a ich hodnotenie prínosu pre naplnenie strategických cieľov podniku. Tabuľka 8 Formy strategických partnerstiev a ich hodnotenie prínosu pre naplnenie strategických cieľov podniku P.Č. Popis otázky Hodnota 01 Tesné formy partnerstva. Spoločné podnikanie. Majetkové prepojenia. 2,25 02 Joint ventures. Spoločné podnikateľské aktivity niekoľkých firiem. 2,11 03 Voľné formy partnerstva. (Geograficky a odvetvovo blízke.) Napr. klastre. 1,90 04 Voľné formy partnerstva. (Odvetvovo blízke.) Napr. asociácie, združenia. 2,10 05 Voľné formy partnerstva. Napr. komory. 2, Požadované aktivity a iniciatívy, ktoré prispejú k naplneniu strategických cieľov V tabuľke 9 sú uvedené jednotlivé klastrové iniciatívy v poradí, v akom boli ohodnotené podnikmi. V tabuľke je uvedené aj umiestnenie podľa [64] a posun hodnotenia. 91

91 Tabuľka 9 Požadované aktivity a iniciatívy, ktoré prispejú k naplneniu strategických cieľov podniku Č. Popis otázky Hodnota Poradie podľa [64] Zmena 01 Podporovať export. 1, Zlepšovať právne predpisy. 1, Podporovať inovácie, nové technológie. 1, Zdokonaliť výrobné procesy. 1, Uľahčovať inovácie vyššieho rádu. 1, Poskytovať pomoc pri podnikaní. 1, Prilákať do regiónu nové firmy a talenty. 1, Zhromažďovať informácie o trhu. 1, Podporovať expanziu jestvujúcich firiem. 1, Šíriť v rámci partnerstva nové technológie. 1, Zlepšiť stimuly pre zahraničné investície. 1, Vytvárať siete medzi firmami. 1, Lobovať v prospech dotácií. 1, Poskytovať technické vzdelávanie. 1, Poskytovať služby inkubátorov. 1, Analyzovať technické trendy. 1, Podporovať siete medzi ľuďmi. 2, Poskytovať školenie manažmentu. 2, Lobovať kvôli infraštruktúre. 2, Koordinovať nákup. 2, Zlepšovať povedomie firiem o strategickom partnerstve. 2, Podporovať tvorbu spin-offs. 2, Zaviesť technické normy. 2, Znížiť konkurenciu v rámci partnerstva. 2, Vytvoriť konkrétnu značku pre daný región. 2, Študovať a analyzovať partnerstvo. 2, Prevádzať súkromné projekty pre infraštruktúru. 2, Spracovávať správy o partnerstve. 2, Nasledujú štatistické výsledky piatich najviac požadovaných aktivít a iniciatív. Priložený súbor Prieskum - Analyza.xls obsahuje všetky odpovede a ich grafické vyobrazenie. 92

92 3 0, , ,00 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 Obrázok 28 Klastrová iniciatíva - podporovať export ,11 11, ,78 0,00 10,00 20,00 30,00 40,00 50,00 60,00 70,00 80,00 90,00 100,00 Obrázok 29 Klastrová iniciatíva - zlepšovať právne predpisy. 3 0, ,00 50,00 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 Obrázok 30 Klastrová iniciatíva - podporovať inovácie, nové technológie. 3 0, ,00 50,00 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 Obrázok 31 Klastrová iniciatíva - zdokonaliť výrobné procesy. 93

93 3 11, , ,56 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 Obrázok 32 Klastrová iniciatíva - uľahčovať inovácie vyššieho rádu Analýza údajov Za najdôležitejšie formy partnerstva pre naplnenie strategických cieľov podnikov boli označené geograficky a odvetvovo blízke partnerstvá klastre. Najvýznamnejším výsledkom prieskumu sú výsledky hodnotenia klastrových iniciatív. Zaujímavé je hodnotenie prvých 2 klastrových iniciatív. Tento výsledok bol potvrdený osobnými rozhovormi s podnikmi počas návštev: - podporovať export, - zlepšovať právne predpisy, Najvyšší nárast hodnotenia v porovnaní s rokom 2003, podľa [64], zaznamenali klastrové iniciatívy: - zlepšovať právne predpisy, - zdokonaliť výrobné procesy, Najvyšší pokles hodnotenia v porovnaní s rokom 2003, podľa [64] zaznamenali klastrové iniciatívy: - vytvoriť konkrétnu značku pre daný región, - podporovať siete medzi ľuďmi, 94

94 3.3 Prieskum hodnotenia klastrovej iniciatívy podpora exportu. Spoločná účasť podnikov na medzinárodnom veľtrhu HANNOVER MESSE 2010 a HANNOVER MESSE 2011 a porovnanie s účasťou Českej republiky Štatistické vyhodnotenie údajov Všetky podniky, ktoré sa zúčastnili výstavy Hannover Messe 2010 a Hannover Messe 2011 v spoločnom stánku hodnotili svoju účasť a spokojnosť s výstavou prostredníctvom dotazníka Hodnotenie výstavnej / veľtržnej akcie, príloha C.1. Forma dotazníka nie je predmetom DDP. Používa sa pre hodnotenie akcií organizovaných pre MH SR. Dotazník je rozdelený na niekoľko častí. V prvej časti podniky hodnotia spokojnosť s akciou v prípravnej a realizačnej fáze a v druhej časti hodnotia prínosy z účasti na akcii. V obidvoch častiach dotazníka podniky uvádzali spokojnosť na stupnici od 1 do 5, pričom 1 je najslabšie a 5 najlepšie hodnotenie. Tretia časť je slovné hodnotenie a návrhy na zlepšenie. V štvrtej časti sa hodnotí účasť z hľadiska prínosu pre podniky. V piatej časti je celkové štvorstupňové hodnotenie akcie od hodnotenia špičkové po hodnotenie nesplnilo očakávania Hodnotenie akcie Tabuľka 10 Výsledky hodnotenia výstavnej / veľtržnej akcie [79] Hodnotenie akcie Prípravná fáza Spolupráca s technickým realizátorom 4,75 4,86 Spolupráca s veľtržnou správou 4,92 4,33 Realizácia Technické riešenie stánku 4,17 4,00 Úroveň vybavenia stánku 4,42 4,29 Úroveň katalógu a informačných materiálov 4,58 3,57 Sprievodné podujatia 3,75 3,33 Hodnotenie prínosov z účasti na akcii z hľadiska Získanie nových obchodných kontaktov 3,17 3,14 Posilnenie kreditu a prestíže firmy 3,42 3,14 Rozvoj existujúcich obchodných vzťahov 3,17 3,57 Prezentácia noviniek firmy 3,00 2,71 Získanie informácií o vývojových trendoch 3,83 3,86 Priemerné hodnotenie 3,93 3,72 Celkové hodnotenie akcie 2,1 2,6 95

95 3.3.2 Analýza údajov Celkové hodnotenie bolo v roku 2010 značne ovplyvnené najnižším hodnotením dvoch podnikov z dôvodu, že výsledok na výstave hodnotili tieto podniky ako účasť nesplnila očakávania. Napriek tomu, že výsledok celkového hodnotenia je v roku 2011 vyšší oproti roku 2010, je potrebné akciu hodnotiť na základe hodnotenia A, B a C dotazníka v prílohe C.1 [79]. V tabuľke 10 je spracované hodnotenie spokojnosti spoluvystavovateľov na spoločnom stánku MH SR a porovnanie hodnôt s rokom Väčšina hodnotení v roku 2011 zostala približne rovnaká v porovnaní s rokom Najväčší pokles hodnotenia nastal v položke Úroveň katalógu a informačných materiálov. Po osobnom rozhovore so spoluvystavovateľmi, ktorí hodnotili túto položku kriticky, bolo vysvetlené, že sa nejedná o hodnotenie katalógu a materiálov TRK SOPK a MH SR, ale oficiálneho katalógu výstavy HANNOVER MESSE Firmám sa nezdá vhodná nová forma CD katalógu výstavy. Celkové priemerné hodnotenie kleslo z hodnoty 3,93 na 3,72. V hodnotení C. Komentár, návrhy na zlepšenie sa najviac objavuje návrh na zväčšenie plochy stánku a zmenu umiestnenia stánku z haly 3 do haly 4 [79]. Oficiálnu účasť Českej republiky na medzinárodnom veľtrhu HANNOVER MESSE organizačne zabezpečuje agentúra na podporu obchodu CzechTrade. V roku 2010 mal spoločný stánok Českej republiky plochu 260 m 2 a v roku 2011 plochu 175 m 2. Porovnanie so stánkom SR je v tabuľke 11 a v tabuľke 12. Tabuľka 11 Porovnanie oficiálneho stánku Českej republiky a Slovenskej republiky na medzinárodnom veľtrhu HANNOVER MESSE 2010 a Slovenská republika 90 m 2 50 m 2 Česká republika 263 m m 2 96

96 Tabuľka 12 Porovnanie plochy oficiálneho stánku Českej republiky a Slovenskej republiky na medzinárodnom veľtrhu HANNOVER MESSE 2010 a 2011, prepočítané na 1 mil. obyvateľov Slovenská republika 16,6 m 2 9,23 m 2 Česká republika 25,07 m 2 16,62 m 2 Podpora účasti SR na medzinárodnom veľtrhu HANNOVER MESSE zaostáva za podporou účasti ČR. Na obrázku 33 je umiestnenie stánku Českej republiky a Slovenskej republiky v pavilóne 3 a sú vyznačené hlavné prúdy návštevníkov. Fotodokumentácia spoločného stánku SR je v prílohe C2. Hlavný prúd návštevníkov Slovenská republika Česká republika Obrázok 33 Umiestnenie stánku Českej republiky a Slovenskej republiky v hale 3 97

97 3.4 Analýza tvorby spin-off Osobný rozhovor s výskumno-vývojovým ústavom v Trenčianskom kraji Počas štúdia som navštívil súkromný výskumno vývojový ústav v Trenčianskom kraji, z celkového počtu troch funkčných VVÚ. Počas rozhovoru som zisťoval aj situáciu odchodu jednotlivých zamestnancov, prípadne celej skupiny zamestnancov. Otázky, ktoré som kládol boli nasledovné: - Zamestnanci vo VVÚ v zahraničí zarábajú podstatne viac ako na Slovensku. Ako dokážete udržať vlastných výskumníkov? - Aké sú hlavné dôvody odchodu zamestnancov? Existujú aj iné dôvody, ako výška odmeny, napríklad sebarealizácia, potreba vyvíjať vlastný nápad, alebo lepšie podmienky pre výskum? - Koľko nastalo prípadov odchodu zamestnancov a vytvorenie vlastného podniku? Dôvodom odchodu zamestnancov z navštíveného VVÚ sú finančné dôvody. Časť odchádza z oblasti výskumu a ostáva na Slovensku, alebo odchádza do zahraničia. VVÚ sa obáva riešiť situáciu ponukou odchádzajúcim zamestnancom založiť vlastný podnik a umožniť pokračovať vo výskume na zmluvnom základe. V Trenčianskom kraji, v ktorom pôsobia tri VVÚ, som zistil na základe ďalších neštruktúrovaných rozhovorov, že došlo k vytvoreniu spin-off založenom na báze výskumu, odchodom skupiny zamestnancov, len v jedinom prípade ový dotaz na SAV a MU Brno a osobná návšteva SAV Čerpajúc praktické skúsenosti mnohých zahraničných univerzít, Masarykova univerzita založila Centrum pro transfer technologií Masarykovy univerzity (CTT MU). Cieľom centra je podpora transferu znalostí a technológií a snaha MU umožniť a podporiť vznik spin-off podnikov ako formy praktického využitia duševného vlastníctva vznikajúceho na MU. V zmysle metodického pokynu centra [63] MU ponúka dve možnosti poskytnutia práv k duševnému vlastníctvu vznikajúcej spin-off (v obidvoch prípadoch MU môže, ale nemusí mať podiel vo vznikajúcej spin-off): 98

98 - prevod práv k duševnému vlastníctvu formou predaja alebo formou vkladu do spinoff - poskytnutie výhradnej alebo nevýhradnej licencie. Na základe ového dotazu som obdržal nasledovnú odpoveď: Databáza technológií CTT MU obsahuje približne dvadsať technológií, s ročným prírastkom desať prípadov. V doterajšom období bolo na MU založených päť spin-off a o založení dvoch sa práve rokuje. SAV má vybudovaný Technologický inštitút SAV. Na základe ového dotazu bola dohodnutá osobná návšteva Technologického inštitútu SAV. V rámci návštevy mi bol vysvetlený len postup, ako jednotlivé ústavy SAV spolupracujú s podnikmi. V čase návštevy, ktorá sa konala v roku 2011, prebiehal na ústavoch SAV audit technologií, ktorý poskytne presné údaje o počte ponúkaných technológií Cudzí štatistický prieskum Štatistika spolupráce akademickej a podnikateľskej sféry na Slovensku od roku 2004 do 2009 spracovaná v [22] udáva, že z celkového počtu 208 rôznych prípadov spolupráce len 1,4% bolo formou založenia spin-off, čo predstavuje založenie len troch firiem. 99

99 4 NÁVRHOVÁ ČASŤ 4.1 Návrh rozdelenia združení podľa geografickej a odvetvovej blízkosti Klaster podľa definície uvedenej v kap , je považovaný za najvhodnejšiu formu združenia. Pri hľadaní odpovede prečo, je v tejto časti venovaná pozornosť geografickej a odvetvovej blízkosti podnikov združených v klastri a porovnaniu s ostatnými formami združení a partnerstiev. Uverejnené vo vlastnej práci [75]. Rozdelenie združení podľa geografickej a odvetvovej blízkosti je na obrázku 34. Obrázok 34 Geografická a odvetvová blízkosť Zdroj: Združovanie podnikov. Odvetvová a geografická blízkosť. Vlastná práca [75] Odvetvovo vzdialené združenia podnikov Združenia, ktorých členovia vykonávajú činnosť v rôznych odvetviach hospodárstva, budeme považovať za odvetvovo vzdialené. Charakteristickým pre odvetvovo vzdialené združenia podnikov je, že neprispievajú k vytváraniu 100

100 špecializovaných dodávateľov, poskytovateľov služieb a súvisiacich inštitúcií v konkrétnom odbore a taktiež firiem v príbuzných odboroch. Odvetvovo vzdialené Geograficky vzdialené Združenia, ktorých členmi sú podniky odvetvovo a geograficky vzdialené, zameriavajú svoju činnosť naprieč všetkými odvetviami tak, aby svojou činnosťou a pôsobením uspokojovali očakávania všetkých členov. Príkladom môžu byť obchodné, priemyselné alebo hospodárske komory, ktoré pôsobia zvyčajne na území štátu a ich činnosť je prierezová. Komory s takouto pôsobnosťou zastupujú záujmy podnikateľov na danom území štátu všeobecne. Odvetvovo vzdialené Geograficky blízke Združenia, ktorých členmi sú podniky odvetvovo vzdialené a geograficky blízke, majú taktiež činnosť zameranú naprieč všetkými odvetviami. Avšak ich pôsobnosť je zameraná na geograficky menšie územie, región. Typickým príkladom sú regionálne komory a regionálne inovačné centrá. Aktivity vyvíjané týmito a ďalšími zoskupeniami s regionálnou pôsobnosťou zastupujú záujmy podnikov v regióne a napomáhajú riešiť ich problémy na regionálnej úrovni Odvetvovo blízke združenia podnikov Združenia, ktorých členovia vykonávajú činnosť v rovnakých alebo príbuzných odvetviach hospodárstva, budeme považovať za podniky odvetvovo blízke. Odvetvovo blízke Geograficky vzdialené Rôzne odvetvové združenia, asociácie či komorové sekcie zameriavajú svoju činnosť na podniky z rovnakého a príbuzného odvetvia. Takáto forma združovania prináša výhody spojené s možnosťou špecializácie v danej oblasti. 101

101 Naviac súčasné technológie umožňujú rýchly prenos informácií, virtuálne vzdelávanie a konferencie, prípadne teleworking. Ďalší vývoj informačných technológií prináša neustále nové formy komunikácie, ktoré sú prísľubom neustáleho približovania podnikov. Stále sú však prítomné nevýhody vyplývajúce z väčšej geografickej vzdialenosti. Odvetvovo blízke Geograficky blízke Ak vznikne v určitej geografickej časti, v regióne zvýšená koncentrácia podnikov v určitom odvetví v porovnaní s inými odvetviami, môžeme túto koncentráciu považovať za klaster. Existuje mnoho štúdií, ktoré práve takýmto zoskupeniam pripisujú tie požadované vlastnosti, pre ktoré vzniká vyššia inovačná výkonnosť, a tým aj konkurencieschopnosť regiónu. Za základnú teóriu sa všeobecne považuje Porterov diamant konkurenčnej výhody, kapitola 2.1.3, ktorý ponúka schému umožňujúcu analyzovať konkurenčnú výhodu odvetvia v regióne. 4.2 Návrh činností Regionálneho inovačného centra Budovanie regionálnych inovačných centier (RIC) mal byť na Slovensku nový fenomén a v zmysle Inovačnej stratégie SR pre roky , kapitola a Inovačnej politiky SR na roky 2008 až 2010, kapitola mala začať prvá fáza budovania RIC a to posilňovaním regionálnych kapacít v oblastiach plánovanej pôsobnosti RIC. Svojím pôsobením RIC zasahuje aj do oblasti činnosti klastrov a klastrových iniciatív. Preto je v DDP pojednávané aj o problematike RIC. RIC sú záujmové združenia právnických osôb. Zakladajúcimi členmi združenia sú samosprávny kraj, verejné univerzity, pracoviská SAV, mestá a obce v regióne. Na základe inovačných strategických dokumentov SR a regionálnych inovačných stratégií a ich cieľov je hlavnou úlohou regionálnych inovačných centier zvyšovanie inovačnej výkonnosti v regiónoch. V závislosti od miestnych a regionálnych podmienok sa menia aj úlohy a z toho vyplývajúce aktivity jednotlivých regionálnych inovačných centier. Taktiež 102

102 možnosti každého regiónu zabezpečovať činnosti podporujúce inovačnú výkonnosť sú iné. Uverejnené vo vlastnej práci [73]. Pre zvýšenie inovačnej výkonnosti v regiónoch je dôležitá vzájomná informovanosť a spolupráca všetkých zainteresovaných inštitúcií a podnikov. Okrem zakladajúcich členov dôležitú úlohu zohrávajú: - združenia, asociácie a komory, - výskumné ústavy a skúšobne, - regionálne a poradenské informačné centrá, - vzdelávacie a tréningové centrá, - stredné a základné školy, - súkromné firmy. V spolupráci s týmito inštitúciami môže RIC rozšíriť svoju pôsobnosť a vo väčšej miere využívať ponúkané externality. Uverejnené vo vlastnej práci [73] Rozdelenie kompetencií a úloh medzi RIC a klastre Pri koexistencii RIC a klastrov v regióne, ktoré sú založené rovnakými inštitúciami, prípadne ich kombináciami, je dôležité vymedziť ich pôsobnosť. Ak RIC, ktorého hlavným cieľom je zvýšiť inovačnú výkonnosť v regióne a tým aj jeho konkurencieschopnosť, má vykonávať všetky činnosti podporujúce inovačnú výkonnosť, vrátane odborných iniciatív vo všetkých oblastiach, prípadne v oblastiach, kde má región rastový potenciál, bolo by potrebné vybudovať finančne náročnú inštitúciu. Ukazuje sa výhodnejšie, ak RIC vyvíja aktivity všeobecného charakteru, napríklad: - Technologické inovačné centrum Zlín - Jihomoravské inovační centrum Podľa [73] na začiatku svojej pôsobnosti môžu jednotlivé regionálne inovačné centrá podľa potreby posilňovať regionálne kapacity predovšetkým v prierezových oblastiach: 103

103 - projektový manažment, - patentové poradenstvo, - právne a colné poradenstvo, - skúšobníctvo, - manažment pre podporu exportu, znalcov teritórií, - znalostný manažment, - informačný manažment. Po úvodnom nábehu môže byť činnosť RIC obohatená o nasledovné aktivity: - správa podnikateľských fondov, - správa inkubátorov, - nadväzovanie spolupráce s obdobnými centrami na Slovensku a vo svete, - garancia medziodvetvovej spolupráce v rámci klastrov v regióne, - prierezové akcie, ktoré sú bežne považované za klastrové iniciatívy. Na druhej strane je neopodstatnené a neefektívne, aby každý jednotlivý klaster v regióne vykonával činnosť všeobecného charakteru. Práve tu prichádza do úvahy podpora RIC. Klaster môže týmto celú kapacitu venovať odborným aktivitám. Vyššie uvedený zoznam cieľov klastrových iniciatív je preto vhodné rozdeliť na ciele, ktoré sú všeobecné, prierezové a ciele, ktoré sú odvetvové. Plnením úloh všeobecného charakteru poveriť RIC. Uverejnené vo vlastnej práci [73] Udržanie a prilákanie inventorov do regiónu Opatrenia inovačnej stratégie SR uvažujú so spoluprácou podnikateľského sektora s univerzitami a ďalšími inštitúciami. Neuvažuje sa tu so spoluprácou s osobami, ktoré nie sú zastúpené inštitúciami. Ide o osoby, ktoré sa problematikou zaoberajú a problémy riešia na amatérskej, neprofesionálnej úrovni a ako dielne a laboratóriá používajú garáž. Z prípadových štúdií vieme, že ich pohľad na problémy a ich riešenia zohrávali významnú úlohu a stávali sa základom aj pri budovaní silných inovatívnych firiem (Apple Corporation, Hewlett-Packard.) 104

104 V existujúcich opatreniach inovačnej stratégie je priestor pre takúto podporu vyhľadávaním, zapájaním a financovaním týchto osôb prostredníctvom klastrov. Klastre môžu plniť úlohu odborného a organizačného garanta, čím sa znižuje riziko investície. Samotné regionálne inovačné centrum môže plniť úlohu správcu Rizikového Inovačného Fondu Navrhovaná štruktúra je na obrázku 35. Obrázok 35 RIC, klastre a podpora individuálnych inventorov Regionálne inovačné centrum a klastre. Vlastná práca [73] Vlastníctvo prostriedkov a priemyselných práv Pri pomerne veľkých finančných prostriedkoch venovaných budovaniu RIC a klastrov je prirodzené, že technické prostriedky, väčšinou drahá laboratórna a meracia technika, zostávajú vo vlastníctve zakladateľov. Ak RIC a klastre zabezpečujú podpornú činnosť inventorom a zamestnávajú ich podľa predchádzajúceho modelu, je možné v zmysle zákona č. 435//2001 Z.z. dosiahnuť, aby patentovateľné riešenia boli vlastníctvom RIC. Týmto spôsobom všetci členovia klastrov môžu využívať finančne náročnú techniku a patentované riešenia, alebo ich predajom získať dodatočné finančné zdroje. Uverejnené vo vlastnej práci [73]. 105

105 4.2.4 Budúcnosť RIC Inovačná politika na roky v rezorte MH SR, kapitola viac s budovaním RIC nepočíta. 4.3 Návrh zvýšenia podpory najžiadanejších klastrových iniciatív V zmysle kapitoly 3.2 boli v prieskume hodnotenia klastrových iniciatív najlepšie hodnotené klastrové iniciatívy: - podporovať export, - zlepšovať právne predpisy, Na základe získaných výsledkov navrhujem zvýšiť podporu klastrových iniciatív zameraných na podporu exportu. Jedná sa o nasledovné aktivity: - spoločná účasť na výstavách a veľtrhoch v zahraničí, - účasť na podnikateľských misiách na Slovensku a v zahraničí, - vytváranie sietí v rámci programov cezhraničnej spolupráce, - tvorba virtuálnych aktivít virtuálne výstavy, misie, siete obchodníkov a prepojenie týchto aktivít s jestvujúcimi sieťami. Dôvodom, prečo klastrová iniciatíva zameraná na podporu exportu bola vysoko ohodnotená, je pokles produkcie na Slovensku zapríčinený hospodárskou krízou. Podniky správne predpokladajú, že tieto iniciatívy môžu byť nápomocné pre opätovné zvýšenie produkcie. Význam zlepšovania právnych predpisov bol v prieskume umocnený aj výsledkom ostatných častí dotazníka. V časti Identifikácia prekážok podnikania na Slovensku. podniky za najväčšie prekážky označili skutočnosť, že sa neposudzuje vplyv zákonov na podnikateľské prostredie, zákony nie sú jednoznačné, samotní úradníci nedokážu podať vysvetlenie, existencia nestabilného legislatívneho prostredia, časté zmeny zákonov, poctivý podnikateľ je v nevýhode, zákony sú prijímané bez konzultácie s podnikateľmi, úradníci nepomáhajú sa zorientovať, sú neochotní a cítia sa nedotknuteľní a existencia 106

106 vysokej miery korupcie. Stáva sa všeobecne uznávanou pravdou, že hospodárska kríza je krízou morálky, vysokej spotreby a zanedbania inovácií vyšších rádov, vedy a základného výskumu. Podnikateľská verejnosť si uvedomuje nutnosť zmien, nového prístupu a očakávania spoločnosti. Nie sú výnimkou ani úvahy o zmene ekonomickej paradigmy Klastrová iniciatíva Spoločná účasť na výstavách a veľtrhoch Na základe hodnotenia spoluvystavovateľov, na základe osobných rozhovorov a skúseností z účastí na ostatných veľtrhoch a výstavách navrhujem zvýšiť podporu MH SR na výstavách a veľtrhoch. Medzinárodný veľtrh HANNOVER MESSE je považovaný za jeden z najvýznamnejších v strojárenskom odvetví. Napriek tomu je podpora účasti na tomto veľtrhu nízka. V zmysle kapitoly 3.3 navrhujem zväčšiť plochu, zmeniť formu poloostrovného stánku na ostrovný stánok a presunúť stánok do haly 3 alebo do haly 4 podľa obrázka 36 [79]. Umiestnenie stánku v roku 2010 a Navrhované umiestnenie stánku. Obrázok 36 Umiestnenie stánku v roku 2010 a 2011 a návrh nového umiestnenia. 107

107 Taktiež pri príprave spoločnej účasti využiť vo zvýšenej miere marketingové nástroje ponúkané výstaviskom HANNOVER MESSE [79]: - Informačné materiály v Press centre. - Internet mail servis. - Zverejnenie niekoľkých tlačových správ v Press centre pred a počas konania veľtrhu. 4.4 Návrh teoretického modelu pre modelovanie procesov prebiehajúcich v klastroch V kapitole 2.7 je uvedená definícia malého sveta, tak ako sa používa na modelovanie rôznych javov v technických, biologických a sociálnych sietiach. Model malého sveta som rozšíril o parameter počtu členov, ktorí utajujú vedomosti. Takýto parameter môže v praxi predstavovať akúkoľvek príčinu, ktorá bráni šíreniu vedomostí. Na modeli malého sveta bol skúmaný vplyv utajovania vedomostí niektorých členov na celkovú priemernú vedomostnú úroveň klastra a jej časový priebeh. Za utajovanie vedomosti je považované také správanie sa člena, ktorý prijíma vedomosti od ostatných členov, ale vlastné vedomosti neposkytuje ostatným členom. V našom modeli to predstavuje situáciu, keď niektorí členovia prijímajú vedomosti podľa (2.7.1), prijaté vedomosti zhodnocujú podľa (2.7.2) a v čase, keď majú vysielať svoje vedomosti, vysielajú vedomosti s 0-vou hodnotou. Vlastný výpočet, vytvorenie modelu malého sveta, bolo uskutočnené s nasledovnými parametrami: - počet členov N=100, - počet spojení každého člena n=16, - pravdepodobnosť, s ktorou sa zmenilo spojenie s iným náhodne vybraným členom p=0,1, - absorbčná schopnosť alfa=1,2. V takto vytvorenom modeli sa uskutočnil počet vysielaní t=100 a pre rôzny počet náhodne vybraných členov, ktorí vysielajú vedomosti s nulovou hodnotou 108

108 NonSender = 0, NonSender = 30 a NonSender = 90 Priemerná vedomostná úroveň každého člena je vypočítaná podľa (2.7.3) a (2.7.4) z piatich rôznych oblastí vedomostí Vi. Tieto boli v čase t=0 (počiatočná úroveň vedomostí) náhodne vygenerované s hodnotou od 0 do 100. Časový priebeh agregovanej priemernej úrovne vedomostí v našej spoločnosti je pre rôzny počet členov, ktorí utajujú vedomosti, hodnoty NonSender na grafe 2. Graf 2 Časový priebeh agregovanej priemernej úrovne vedomostí pre rôzny počet členov, ktorí utajujú vedomosti Zdroj: Open society progress provision and confidentiality of knowledge in a small world. Vlastná práca [81]. Získané výsledky boli taktiež overené a potvrdené na modeli za rovnakých podmienok s výnimkou, že vedomosti si vymieňa každý s každým. Ide o model malého sveta ktorý vzniká, keď počet spojení každého člena sa približuje k celkovému počtu členov. Výsledky získané na takomto modeli majú podobný charakter s tým rozdielom, že 109

109 agregovaná priemerná úroveň vedomostí s rôznymi hodnotami počtu členov, ktorí nevysielajú vedomosti, v čase rýchlejšie konverguje k rovnakým hodnotám. Avšak rozdiel agregovanej priemernej úrovne vedomostí v počiatočných štádiách vývoja spoločnosti je významný, ako uvádzam vo vlastnej práci [81]. Za spoločnosti, v ktorých si informácie vymieňa každý s každým, sa v reálnom svete môžu považovať rôzne otvorené diskusné skupiny v internete, konferencie, časopisy, zborníky a všetky ostatné prípady, v ktorých má každý možnosť prezentovať svoje výsledky pred celou spoločnosťou, klastrom, či spolupracujúcou skupinou. V ďalšom som uvažoval s prípadmi, keď členov malého sveta predstavujú klastre, alebo jednotlivé podniky, obrázok 37. Podľa výsledkov získaných z predchádzajúceho modelu sa spoločnosť, v ktorej sú klastre a jednotlivé podniky navzájom prepojené a voľne si vymieňajú vedomosti, vyvíja rýchlejšie ako spoločnosť, v ktorej existujú a pôsobia izolované klastre a izolované podniky. Uverejnené vo vlastnej práci [75]. Klaster 1 Klaster 2 Podnik Obrázok 37 Sieť klastrov a podnikov Zdroj: Združovanie podnikov. Odvetvová a geografická blízkosť. Vlastná práca [75]. Takýto model môže byť taktiež rozšírený o predstavu, že klastre a jednotlivé podniky sú odvetvovo a geograficky vzdialené, obrázok

110 Odvetvie A Odvetvie B Región 1 Región 2 Obrázok 38 Sieť klastrov a podnikov. Geografická a odvetvová blízkosť Zdroj: Združovanie podnikov. Odvetvová a geografická blízkosť. Vlastná práca [75]. Absorbčná schopnosť vedomostí členmi je nižšia v prípade, ak vedomosti sú z iného odvetvia ako je ich hlavná pôsobnosť, v porovnaní s absorbčnou schopnosťou vedomostí, ak člen spoločnosti obdrží vedomosti z vlastného odvetvia. Je to dané tým, že klaster alebo jednotlivý podnik má viac informácií, skúseností, vedomostí a know-how, zamestnáva zručných a kvalifikovaných pracovníkov, špecialistov v oblasti, pozná dodávateľov a zákazníkov. Ak je klaster alebo podnik v kontakte a spolupracuje s klastrom alebo podnikom z inej oblasti, nemá v tejto oblasti požadované vedomosti, a tak aj absorbčná schopnosť podľa [9] alebo koeficient zvýšenia celkovej úrovne vedomostí v zmysle vlastnej práce [81] sú nižšie. Podľa mnohých autorov z oblasti inovačného a strategického manažmentu má firma pri podnikaní mimo hraníc existujúcich odvetví alebo v novom odvetví strategickú výhodu. Nové odvetvia sú charakteristické doteraz nevyužitým trhovým priestorom, vytváraním dopytu a príležitosťami dosiahnuť veľký zisk. Zamerať sa len na súčasné odvetvia znamená prijať veľa obmedzujúcich faktorov a odmietnuť vytváranie nového trhového priestoru [10]. 111

111 Získavať vedomosti z iného odvetvia je obtiažnejšie a prírastok získaných vedomostí je nižší. Na druhej strane pôsobenie za hranicami jestvujúcich odvetví a pôsobenie v novovznikajúcich odvetviach prináša možnosť vytvoriť progresívnu inováciu alebo revolučnú zmenu a tým strategickú výhodu. Nakoľko ide o uzavretý systém, vedomosti konvergujú k určitej hladine, čo nezodpovedá reálnemu stavu. Aby bol zachovaný progres spoločnosti je potrebné, aby sa objavila aj progresívna vedomosť - vedomosť, ktorá vyvolá novú paradigmu, zmenu doterajšieho myslenia. V našom modeli to predstavuje občasný výskyt vysokej hodnoty alfa. Na grafe 3 je zobrazený časový priebeh úrovne vedomostí, ak sa takáto vedomosť objaví. Pri jej výskyte dochádza k zrýchleniu vývoja spoločnosti. Uverejnené vo vlastnej práci [68]. Výskyt progresívnej vedomosti Graf 3 Časový priebeh priemernej úrovne vedomostí pri výskyte progresívnej vedomosti Zdroj: Accelerating the society development level of innovation and pyramid of knowledge. Vlastná práca [68]. 112

112 Pre urýchlenie vývoja spoločnosti je potrebné: Podporovať výmenu informácií - informatizácia spoločnosti, prístup k internetu a k informačným zdrojom, - budovanie regionálnych inovačných centier, klastrov a rôznych združení, - umožniť zamestnancom aktívnu alebo pasívnu účasť na konferenciách, stretnutiach a prácu v rôznych pracovných skupinách. Podporovať vznik progresívnych vedomostí - zvýšiť podiel finančných prostriedkov venovaných na inovácie vyšších stupňov na úkor inovácií nižších stupňov, - zvýšiť podporu vedy a základného výskumu. 4.5 Návrh rozdelenia inovácií do inovačných stupňov Uvažujme, že počet inovačných stupňov výrobkových inovácií je n a výskyt inovácií v jednotlivých inovačných stupňoch je rozdelený podľa grafu 4 tak, aby bola závislosť počtu inovácií od úrovne inovácií lineárna. Všeobecne platí, že početnosť výskytu inovácií sa znižuje so zvyšujúcim sa inovačným stupňom. 113

113 Graf 4 Početnosť výskytu inovácií v jednotlivých inovačných stupňoch Zdroj: Accelerating the society development level of innovation and pyramid of knowledge. Vlastná práca [68]. Drobné, nepodstatné zmeny a úpravy na výrobkoch, inovácie nižšieho stupňa taktiež podnecujú k vyššej celkovej spotrebe spoločnosti, pritom však ich príspevok k rozvoju spoločnosti je zanedbateľný. Napríklad vymeniteľný ovládací panel a výroba tlačítok s iným farebným odtieňom môžu byť síce komerčne úspešné, ale pre nízky príspevok vedomostí, pre podnecovanie k vyššej spotrebe, ktorá neprináša ani pre užívateľa reálnu hodnotu, môžeme takúto inováciu považovať z celospoločenského hľadiska za negatívnu. Naproti tomu inováciu tlačítok, ktoré sú vyrábané nanotechnológiami, na základe princípu bottom-up - zostavením kontaktných miest na atómovej alebo molekulovej úrovni, bez odpadu a s atómovou presnosťou môžeme považovať za inováciu najvyššieho rádu, za inováciu s vysokým príspevkom k úrovni vedomostiam. Zároveň ak sa vyvíjala inovácia vyššieho rádu a nie predchádzajúca, nevznikla vysoká spotreba predchádzajúcimi inováciami. Tým je inovácia vyššieho rádu inováciou znižujúcou celkovú spotrebu spoločnosti. Táto inovácia však môže byť komerčne neúspešná práve z dôvodu vysokých nákladov potrebných pre celý inovačný proces a z dôvodu vysokej miery rizika. 114

114 Ak je celková podpora všetkých inovácií konštantná a zvýši sa podpora inovácií vyšších rádov na úkor nižších, mení sa sklon krivky podľa grafu 4. Ak sa zvýši celková podpora, krivka sa posunie k vyšším hodnotám a naopak. Na obrázku 39 je znázornená početnosť výskytu jednotlivých procesov s rozdielnym podielom kreatívnej činnosti. Obrázok 39 Podiel kreatívnej činnosti / Rýchlosť vývoja spoločnosti / Spotreba spoločnosti Zdroj: Inovačná výkonnosť a spin-off. Vlastná práca [69]. Z pohľadu manažmentu prípravy výroby ide o tri etapy, od tvorby nových poznatkov cez transformáciu až po využitie poznatkov. V prípade procesov v inovačnom manažmente ide o postupnú premenu myšlienky na komerčne využiteľnú inováciu, podľa stupňa pokroku na jednotlivé inovačné stupne a podľa radikálnosti inovačnej zmeny ide o veľké množstvo drobných inovačných zmien až po ojedinelé radikálne inovácie. 115

115 Z pohľadu tvorby spin-off ide o spektrum od veľkého množstva podnikateľských spin-off až po malé množstvo akademických spin-off [69]. 4.6 Návrh modelu pyramídy vedomostí Každé odvetvie má naakumulované určité množstvo vedomostí. Na obrázku 40 je znázornený model vedomostí pomocou pyramídy. Každý stavebný prvok v pyramíde (tehla) predstavuje jednotlivú vedomosť. Najvyššie položené prvky pyramídy predstavujú vrcholnú úroveň vedomostí. Každý prvok bol v určitom čase umiestnený na vrchu a predstavoval vrcholnú úroveň vedomostí. V čase sa pyramída vyvíja tým, že každý prvok spolu s ľudskou invenciou generuje novú vedomosť, ktorá sa stáva novou vrcholovou vedomosťou. Uverejnené vo vlastnej práci [68]. Niektoré vedomosti, progresívne vedomosti sú tak významné, že vyvolajú vznik nového odvetvia alebo skokovú zmenu vývoja. Uverejnené vo vlastnej práci [68]. Pyramídu vedomostí si môžeme predstaviť ako viacdimenzionálnu niektoré vedomosti sú súčasťou pyramíd vedomostí viacerých odvetví. Môžeme ich označiť za prierezové vedomosti. Každý pokrok, každá nová vedomosť, ktorá je použiteľná vo viacerých oblastiach, pôsobí na rozvoj viacerých oblastí súčasne, a preto urýchľuje vývoj spoločnosti viac, ako vedomosť získaná a využiteľná v jednej oblasti. Uverejnené vo vlastnej práci [68]. Typickým príkladom prierezovej vedomosti, to znamená vedomosti, ktorá ovplyvňuje ďalšie odvetvia, je elektrónový mikroskop. Príklady vedomostí, ktoré urýchlili vývoj: 1. Laser. 2. Meracie zariadenia Elektrónový mikroskop. 3. Polovodičová technika. 4. Materiály a technológie. 116

116 Všetky uvedené vedomosti sú prierezové. Výsledky vedy a základného výskumu v prierezových oblastiach vyvolali vznik nových odvetví a inovácií najvyššieho stupňa rodová zmena. Na druhej strane inovácie: - rotujúce záznamové hlavy, - systém záznamu v šikmých stopách, predstavovali síce inovácie vyšších stupňov (získané vedomosti ovplyvnili odvetvie magnetického záznamu), dokonca umožnili magnetický záznam obrazu komerčne presadiť, avšak z dlhodobého hľadiska významne neprispeli k rozvoju nového druhu výrobkov, napríklad Flash pamätí, alebo jednoelektrónových tranzistorov. Dokonca komerčný úspech systému VHS znížil komerčný záujem o systémy optického záznamu a spomalil ich vývoj, v zmysle kapitoly 2.9. Obrázok 40 Pyramída vedomostí Zdroj: Accelerating the society development level of innovation and pyramid of knowledge. Vlastná práca [68]. 117

117 4.7 Návrh modelu vývoja spoločnosti Ako formálny zápis vývoja spoločnosti je použitý upravený zápis podľa [18]. Tak ako sa v koncepte otvorenej inovácie [20] uvažuje o zámernom využívaní vonkajšieho prúdu vedomostí, v tejto kapitole sa pojednáva o zámernom využívaní vedomostí v čase. Uverejnené vo vlastnej práci [82]. Odvetvie (disciplína) je označená symbolicky D i {i=1,m}, kde m predstavuje počet odvetví. Napríklad, strojárstvo D 1, elektrotechnika D 2. Jednotlivé vedomosti sú označené symbolom V. Časová postupnosť získavania jednotlivých vedomostí v jednotlivých odvetviach sa môže vyjadriť zápisom podľa obrázka 41. Obrázok 41 Časová postupnosť získavania jednotlivých vedomostí v jednotlivých odvetviach Zdroj: The knowledge accelerating the society development. Vlastná práca [82]. Vedomosť V 1,k1 predstavuje vrcholnú úroveň vedomostí v odvetví D 1, vedomosť V 2,k2 v odvetví D 2. V zmysle predchádzajúceho modelu pyramídy vedomostí, získaná vedomosť spolu s predchádzajúcou vedomosťou v odvetví generuje novú vedomosť. Vznik novej vedomosti nie je spôsobený len predchádzajúcou vedomosťou v danej oblasti a invenciou vyjadrenou koeficientom nárastu vedomosti, kapitola 2.7, ale aj vedomosťami najbližších príbuzných odvetví. Vývoj spoločnosti sa môže vyjadriť ako postupné získavanie vedomostí v jednotlivých odvetviach v čase. Všeobecne sa môže potom vývoj spoločnosti vyjadriť zápisom podľa obrázka

118 Obrázok 42 Vývoj spoločnosti Zdroj: The knowledge accelerating the society development. Vlastná práca [82]. Odvetvia D 2 a D m vznikli neskôr ako odvetvie D 1. Preto neexistujú vedomosti V 2,1 V m,1 V m,2. Prvá vedomosť v odvetví D 2 je V 2,2. Odvetvie D m vzniklo ako posledné a jeho prvá vedomosť je V m,3. Okrem prípadu bežného vývoja spoločnosti postupným získavaním vedomostí, sa môžu vyskytnúť vedomosť s niektorými špeciálnymi vlastnosťami: - vedomosť, ktorá predbehla vývoj spoločnosti, - vedomosť, ktorá ovplyvňuje vývoj vo viacerých oblastiach, - vedomosť, ktorá rozširuje hranice jestvujúceho alebo spôsobuje vznik nového odvetvia Vedomosť, ktorá predbehla vývoj spoločnosti Vo vývoji spoločnosti sa objavujú vedomosti, ktoré predbehli svoju dobu a budú využiteľné až v budúcnosti. Klasickým prípadom je používanie dvojkovej sústavy. M. Leibnitz v roku 1703 je prvý, kto uviedol dvojkovú sústavu a jej používanie [26]. Avšak dvojková sústava našla svoje praktické využitie až vo výpočtovej technike. Ide o vedomosť, ktorá sa v čase objavenia neprejavuje ako vedomosť predbiehajúca vývoj, ale ako vedomosť, ktorá nemá praktické využitie. Bolo potrebné získať mnoho ďalších vedomostí, v mnohých ďalších odvetviach, aby dvojková sústava našla praktické využitie. Vedomosť V 2,4 je vedomosť ktorá v odvetví 2 predbehla vývoj spoločnosti, obrázok

119 Obrázok 43 Vedomosť, ktorá predbehla dobu Zdroj: The knowledge accelerating the society development. Vlastná práca [82]. Takáto vedomosť vyvoláva spätné urýchlené objavenie vedomostí vo svojom odvetví, prípadne v ostatných odvetviach, obrázok 44. Obrázok 44 Spätné pôsobenie vedomosti, ktorá predbehla dobu Zdroj: The knowledge accelerating the society development. Vlastná práca [82]. Aj použitie dvojkovej sústavy, ktoré vo svojej dobe nemalo praktické využitie, urýchlilo vývoj spoločnosti. Vývoj v období, v ktorom sa začína uvažovať o použití dvoch stavov na prenos a spracovanie informácií, bol urýchlený už existujúcimi vedomosťami o dvojkovej sústave a o základných matematických operáciách vykonávaných v tejto sústave. I keď miera, ktorou vedomosť urýchlila vývoj spoločnosti, bola v tomto prípade nízka. Pre využitie takejto vedomosti na urýchlenie vedomostí je preto potrebné tieto uchovať a ďalej rozvíjať pre budúcnosť a zároveň vyhľadávať a využívať vedomosti z minulosti Vedomosť, ktorá ovplyvňuje vývoj vo viacerých oblastiach Elektrónový mikroskop, pomocou ktorého je možné študovať materiály na atómovej úrovni, otvoril ďalšie možnosti rozvoja vo všetkých odvetviach. Pomocou elektrónového mikroskopu je možné okrem pozorovania povrchu materiálov aj manipulovať s jednotlivými atómami a molekulami, čo umožní výskum v nových 120

120 oblastiach, napríklad nanotechnológia. Na obrázku 45 je znázornená vedomosť V 2,4, ktorá je prierezová a ovplyvnila (urýchlila) vývoj v ďalších odvetviach. Obrázok 45 Prierezová vedomosť Zdroj: The knowledge accelerating the society development. Vlastná práca [82] Vedomosť, ktorá rozširuje hranice jestvujúceho alebo spôsobuje vznik nového odvetvia Na obrázku 46 je znázornená najvzácnejšia vedomosť. Jedná sa o vedomosť, ktorá spôsobí rozšírenie hraníc jestvujúceho odvetvia, prípadne vznik nového odvetvia. Obrázok 46 Vedomosť, ktorá spôsobila vznik nového odvetvia Zdroj: The knowledge accelerating the society development. Vlastná práca [82]. odvetví. Ako príklad môže poslúžiť objav a rozvoj lasera, ktorý rozšíril hranice mnohých Každú vedomosť je možné do určitej miery považovať za vedomosť, ktorá: - predbehla svoju dobu a spätne urýchľuje vývoj spoločnosti, - ovplyvňuje vývoj vo viacerých odvetviach, - rozširuje hranice jestvujúceho odvetvia alebo spôsobuje vznik nového odvetvia. Pre urýchlenie vývoja spoločnosti je potrebné: 121

121 Podporovať vedomosti ovplyvňujúce pokrok vo viacerých odvetviach, alebo spôsobujúce vznik nového odvetvia - podporovať medziodvetvovú spoluprácu, - podporovať rozvoj technológií, nových materiálov, meracích metód - podporovať rozvoj ostatných prierezových oblastí. - Uchovávať, prípadne rozvíjať aj vedomosti, ktoré nemajú v prítomnosti komerčné využitie a vyhľadávať už existujúce vedomosti, ktoré v minulosti nemali komerčné využitie. 4.8 Návrh využitia javu hyperprelievania vedomostí Ku prelievaniu vedomostí (inovácií) dochádza pri geografickej koncentrácii vhodnej štruktúry podnikov, univerzít, vedeckých a výskumných inštitúcií a samosprávy. Prelievanie vedomostí spôsobuje urýchlenie vývoja spoločnosti a následné prilákanie nových inovatívnych firiem. Na obrázku 47 je symbolicky znázornené prelievanie vedomostí (inovácií) jednotlivých klastrov. K ďalšiemu urýchleniu vývoja spoločnosti dochádza, ak spoločnosť dokáže zabezpečiť šírenie tacitných a explicitných vedomostí mimo klaster. Pri spolupráci klastrov, pri bežnej forme výmeny vedomostí medzi klastrami dochádza k transféru vedomostí, nakoľko sa jedná o zamýšľanú výmenu vedomostí. Klaster 1 Klaster 2 Klaster 3 Obrázok 47 Prelievanie vedomostí v jednotlivých klastroch Zdroj: Hyperprelievanie vedomostí. Hyperklaster. Vlastná práca [80]. 122

122 Hyperprelievanie vedomostí je nezamýšľaná výmena vedomostí medzi jednotlivými klastrami a podnikmi nachádzajúcimi sa mimo klaster. Existuje niekoľko situácií, kedy dochádza k tomuto javu: 1. Zastúpenie podniku Ak podnik vybuduje zastúpenie alebo pobočku geograficky umiestnenú v oblasti klastra, môže dochádzať k prelievaniu tacitných a explicitných vedomostí na individuálnej úrovni a explicitných vedomostí na individuálnej, firemnej i globálnej úrovni. Dochádza tu k novému javu, hyperpreliatiu vedomostí (inovácií), pretože sa prelievajú vedomosti prostredníctvom takéhoto zastúpenia, či pobočky mimo klaster. Okrem súkromných podnikov môžeme do tejto skupiny počítať aj regionálne pracoviská SAV, univerzít, výskumných ústavov či dokonca samosprávy. 2. Pôsobením globálnych sietí Inštitúciami, ktoré majú vybudovanú vlastnú sieť na nadnárodnej úrovni (globálnu sieť) a/alebo sieť na národnej úrovni združenia, asociácie, komory, siete regionálnych a poradenských informačných centier. Poznámka: Sieť obchodných komôr je jedným z možných príkladov. Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) so svojou sieťou regionálnych komôr a kancelárií je zároveň členom sietí obchodných komôr Medzinárodnej obchodnej komory a Eurokomôr. SOPK a jej regionálne komory majú podpísaných mnoho dohôd o spolupráci so zahraničnými komorami, s niektorými komorami majú nadštandardné vzťahy a účasť v spoločných projektoch. Ak je niektorá z takýchto inštitúcií umiestnená geograficky blízko existujúceho klastra a je svojou činnosťou vhodne zapojená do tvorby podnikateľského prostredia, prispieva k hyperprelievaniu vedomostí (inovácií). 3. Pohyb kvalifikovanej a znalej pracovnej sily z iných regiónov a krajín, v ktorých sa vyskytuje geografická koncentrácia podnikov. 4. Stretávanie sa odborníkov mimo región. 123

123 Pri hyperprelievaní vedomostí (inovácií) dochádza k nezamýšľanej výmene vedomostí (inovácií) mimo klaster. Táto výmena je zaistená prepojením jednotlivých klastrov do hyperklastra, prostredníctvom zastúpení podnikov a inštitúcií, prostredníctvom existujúcich globálnych sietí, obrázok 48. Hyperprelievanie vedomostí je taktiež podporované pohybom kvalifikovanej a znalej pracovnej sily a stretávaním sa odborníkov z rôznych regiónov, či krajín. Klaster 1 Klaster 2 Klaster 3 Samostatný podnik Hyperpreliatie vedomostí Obrázok 48 Hyperprelievanie vedomostí Hyperklaster Zdroj: Hyperprelievanie vedomostí. Hyperklaster. Vlastná práca [80]. V prípade spolupráce a výmeny vedomostí priamo medzi klastrami ich členmi, sa jedná väčšinou o transfer vedomostí. K prelievaniu vedomostí môže dôjsť aj medzi spolupracujúcimi podnikmi, ktoré sú umiestnené v rozličných klastroch. Úroveň prelievania jednotlivých druhov tacitných vedomostí je v takomto prípade nižšia. 124

124 Pre urýchlenie vývoja spoločnosti využitím javu hyperprelievania vedomostí je potrebné: - Zakladať v miestach klastrov - geografickej koncentrácie podnikov a inštitúcií (mimo domovský región či krajinu) svoje zastúpenia, pobočky alebo pracoviská. Okrem podnikateľskej sféry sa jedná aj o regionálne pracoviská SAV, univerzít, výskumných ústavov, či dokonca samosprávy. - Vhodné zapájanie existujúcich prvkov globálnych a národných sietí do jestvujúcich klastrov. - Podporovať prilákanie vysoko odbornej a kvalifikovaniej pracovnej sily do regiónu. - Podporovať stretávanie sa vlastných odborníkov mimo región formou stretnutí a účasti na spoločných projektoch. 4.9 Príklad uplatnenia výsledkov DDP - Zákaz konkurenčnej doložky Podľa návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov [35], sa v 83a obmedzuje zárobková činnosť po skončení pracovného pomeru nasledovne: Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, nebude vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by mala k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Navrhované obmedzenie je v rozpore so zásadou podpory vzniku spin-off a prelievania vedomostí. Z pohľadu problematiky riešenej v DDP navrhujem zakázať takzvanú konkurenčnú doložku. 125

125 5 ZHODNOTENIE TEORETICKÉHO A PRAKTICKÉHO PRÍNOSU DDP 5.1 Potvrdenie predpokladov Slovensko zaostáva v klastrovaní aj v celkovej inovačnej výkonnosti za krajinami EÚ. V kapitole je opísaná súčasná situácia klastrovania podnikov na Slovensku a v kapitole je porovnanie situácie na Slovensku a v krajinách EÚ. Na základe vyhodnotenia údajov cudzieho štatistického prieskumu (European Innovation Scoreboard) [13], [28] a na základe porovnania situácie vo Veľkej Británii v Londýne so situáciou na Slovensku v Bratislave je potvrdené, že Slovensko zaostáva v klastrovaní a aj v celkovej inovačnej výkonnosti za krajinami EÚ. Pri porovnaní situácie na Slovensku, v Českej republike a EÚ sa situácia zhoršuje a zaostávanie v inovačnej výkonnosti sa prehlbuje. Klastre urýchľujú vývoj spoločnosti. Spoločnosť, v ktorej sa vedomosti voľne šíria, sa vyvíja rýchlejšie ako spoločnosť, v ktorej sa vedomosti utajujú. Model malého sveta, kapitola 2.7, má štruktúru a vlastnosti podobné ako sú štruktúra a vlastnosti klastra. Na tomto modeli je dokázané, že spoločnosť, v ktorej sa vedomosti voľne šíria sa vyvíja rýchlejšie, ako spoločnosť v ktorej niektorí členovia vedomosti utajujú, kapitola 4.4. Podpora aktivít s vysokým podielom kreatívnych činností urýchľuje vývoj spoločnosti. Naproti tomu podpora aktivít s nízkym podielom kreatívnych činností zvyšuje spotrebu spoločnosti. Na základe záverov modelovania výmeny vedomostí v malom svete je dokázané, že vývoj spoločnosti sa urýchľuje pri objavení sa novej, radikálnej vedomosti, novej paradigmy, ktorá mení dovtedajšie chápanie. Čím radikálnejšia je táto zmena, tým je zrýchlenie úrovne vedomostí vyššie, kapitola 2.6, 2.9, 4.4, 4.5, 4.6, 4.7. Klastrové iniciatívy zamerané na podporu exportu sú na Slovensku a v čase hospodárskej krízy najžiadanejšie. 126

126 TRK SOPK pravidelne hodnotí spokojnosť podnikov v regióne, mapuje prekážky brániace podnikaniu a zisťuje požadované aktivity. V roku 2009 bola do dotazníka vložená časť, na základe ktorej podniky hodnotili jednotlivé aktivity z pohľadu naplnenia ich strategických cieľov. Hodnotené aktivity boli zhodné s celosvetovým štatistickým zisťovaním z roku Z 28 hodnotených aktivít najlepšie hodnotenie získala aktivita Podporovať export s hodnotením 1,25 (1 najlepšie hodnotenie, 3 najhoršie hodnotenie.) V porovnaní s prieskumom z roku 2003 sa aktivita podpora exportu posunula z 8. miesta na 1. miesto, kapitola 3.2. Napriek globalizačným procesom a pokroku v oblasti informačno komunikačných technológií je klaster ako regionálna koncentrácia podnikov významným zdrojom inovácií. Rozvoj vo všetkých oblastiach, predovšetkým v oblasti informačno-komunikačných technológií, prináša nové možnosti v spolupráci podnikov. Napriek týmto možnostiam zostáva klaster ako regionálna koncentrácia podnikov významným zdrojom inovácií. Vízia budúcnosti naznačuje, že klastre ako zdroj inovácií stratia svoj význam a budú nahradené koncentráciou vedomostí v budúcich sietiach, kapitola Zhrnutie Európska komisia sleduje a pravidelne hodnotí inovačnú výkonnosť a potenciál krajín EÚ. Zistené údaje zverejňuje v edícii European Innovation Scoreboard. Inovačná výkonnosť a potenciál krajín EÚ sú vyjadrené ako index a vypočítané na základe niekoľkých parametrov. Podľa zverejnených výsledkov inovačný koeficient Slovenska zaostáva za priemerom EÚ. SR zaostáva aj v hodnotení parametra Množstvo inovatívnych spolupracujúcich MSP, ktorý zo sledovaných parametrov najviac opisuje mieru klastrovania. Hodnotenie SR v uvedených koeficientoch sa v roku 2011 oproti hodnoteniu v roku 2010 zhoršuje. 127

127 Pre zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska je pritom potrebné využívať nielen existujúce nástroje pre podporu inovácií ako podpory klastrovania, ale hľadať a používať nové nástroje pre podporu inovácií. V zmysle strategických dokumentov SR [31] [32] [33], odbornej literatúry, prác [64] [87] a ďalších, práve klastre sú považované za jeden z najdôležitejších nástrojov pre zvýšenie inovačnej výkonnosti SR, regiónov a podnikov. V kapitole 4.2 som sa venoval novému fenoménu v oblasti inovácií na Slovensku, a to vznikajúcim RIC. Vybudovanie RIC bolo naplánované v strategických dokumentoch [31], [33]. Koexistencia RIC a klastrov môže napomáhať efektívnejšiemu rozdeleniu zdrojov, udržaniu a prilákaniu inventorov do regiónu a k vlastníctvu prostriedkov a priemyselných práv klastrom alebo RIC. Inovačná politika na roky [32] však s budovaním RIC nepočíta. V zmysle kapitoly 4.4, okrem bežne pripisovaných vlastností, klaster môže svojimi iniciatívami zasahovať aj do oblasti príbuzných odvetví, či medziodvetvovej spolupráce v regióne a mimo región. Na základe výsledkov získaných pomocou modelu malého sveta, klaster prispieva k rýchlejšiemu vývoju spoločnosti, k zvýšeniu konkurencieschopnosti regiónu a podnikov, ktoré v regióne vyvíjajú podnikateľskú činnosť. V kapitole sa uvažuje o dôvodoch, prečo je pre podnik výhodné klastrovanie a výmena vedomostí. Taktiež sa okrajovo venuje aj problematike morálky v podnikaní. V časoch morálnej krízy môžu COIN dopomôcť firmám správať sa správne a inovovať to, čo je hlavným predmetom ich podnikania, a nie vytvárať kreatívne účtovníctvo [16]. V kapitole 4.8 je definovaný nový pojem Hyperklaster a jeho vlastnosť Hyperprelievanie vedomostí. Práve využívaním tejto vlastnosti je možné zvýšiť inovačnú výkonnosť krajiny, regiónu a podnikov. V DDP je ukázané, ako podpora procesov s vysokým podielom kreatívnych činností urýchľuje vývoj spoločnosti. Naproti tomu podpora procesov s nízkym podielom kreatívnych činností zvyšuje spotrebu spoločnosti. 128

128 Na prípade vývoja laserov a záznamu obrazu je ukázaných niekoľko hlavných vývojových línií, spoločných prvkov a prelomových udalostí. Napríklad vývoj laserovej techniky spôsobil rozvoj optického záznamu. Na týchto prípadoch je taktiež ilustrované, ako má spoločnosť postupovať v budúcnosti pri snahe urýchliť vývoj. Podľa klasického prístupu k inováciám majú inovácie zmysel, len ak majú komerčné využitie, z čoho vyplýva aj snaha podnikov dosahovať najvyššie možné hodnoty všetkých pomerných ukazovateľov uvádzaním inovovaných produktov. Podľa klasických teorií podniky bojujú o ovládnutie trhu, maximalizujú zisk, znižujú náklady. Taktiež podľa klasickej teórie má samotný trh zabezpečiť optimálne rozdeľovanie prostriedkov a ich efektívne vynakladanie na inováciu produktov a procesov. Ak je inovácia ponechaná na samoregulačných trhových mechanizmoch, samotné podniky majú tendenciu zameriavať sa na nižšie stupne inovácií a pre vznik a uplatnenie vyšších inovačných stupňov externalizujú svoje náklady a využívajú výsledky verejného sektora, štátnych vedeckých pracovísk a verejných univerzít. Na základe výsledkov týchto inštitúcií, (vedecké objavy a výsledky základného výskumu), súkromný sektor má snahu využívať a uplatniť na trhu len tie výsledky, ktoré môžu obstáť v konkurenčnom boji a prinášať ziskovosť. Správajú sa tak pre vysokú mieru rizika a neistoty. Ľudstvo získavaním nových vedomostí do určitej miery zachováva udržateľnosť vývoja, avšak množstvo a úroveň pribúdajúcich vedomostí nie je na dostatočnej úrovni. Vlastná práca [57]. Pre vývoj spoločnosti ako celku je ale potrebné, aby firmy zvýšili podiel finančných prostriedkov vynaložených na inovácie vyššieho rádu a aby svoje aktivity smerovali aj do oblasti vedy a základného výskumu. Na druhej strane verejný sektor, vedecké a výskumné inštitúcie majú byť podporované verejnými zdrojmi v oblastiach aplikovaného výskumu a vývoja, čiže v oblastiach, kde vznikajú komerčne ľahšie uplatniteľné výsledky s väčšou mierou zisku. Tým verejný sektor získa ďalšie prostriedky pre vedu a základný výskum. 129

129 5.3 Prínosy doktorandskej dizertačnej práce pre rozvoj teórie a prax Prínosy DDP pre rozvoj teórie: - Rozdelenie združení podľa odvetvovej a geografickej blízkosti. - Rozšírenie teoretického modelu malého sveta o parameter poskytovania a utajovania vedomostí. - Potvrdenie, že spoločnosť (krajina, región, klaster, podnik) sa vyvíja rýchlejšie, ak sa vedomosti šíria voľne. - Definícia a vysvetlenie pojmu hyperprelievania vedomostí. - Rozšírenie teoretického modelu vývoja spoločnosti založeného na úrovni vedomostí a vytvorenie modelu pyramídy vedomostí. - Rozdelenie procesov podľa podielu kreatívnych činností. Prínosy DDP pre prax: - Súbor odporúčaní pre spoločnosť (krajinu, región, klaster, podnik) zabezpečujúci urýchlenie vývoja. 5.4 Určenie ďalšieho možného výskumu V nasledujúcom období je možné ďalej sledovať vznik, vývoj a zánik jednotlivých klastrov a klastrových iniciatív. Taktiež je dôležité sledovať vývoj inovačnej výkonnosti a vybraných parametrov, ktoré inovačnú výkonnosť a inovačný potenciál Slovenska ovplyvňujú. Z pohľadu miery klastrovania ide o parameter Množstvo inovatívnych spolupracujúcich MSP. Sledovať vývoj v oblasti inovačného manažmentu, ktorý je zameraný na oblasť klastrovania, otvorenej inovácie, prelievania vedomostí a tvorby spin-off. Návrh rozdelenia do inovačných stupňov a závislosť medzi inovačnou úrovňou (podielu kreatívnych činností) je vypracovaný so zreteľom na dodržanie rozsahu DDP a z pohľadu šírky záberu a časového rámca navrhujem vykonať ďlaší výskum. 130

130 Potvrdiť existenciu hyperprelievania vedomostí, hľadať jej súvislosť s globalizáciou a ostatnými reáliami spoločnosti. Ďalšími prácami podporiť tvrdenie o dôležitosti aktivít s vysokým podielom kreatívnych činností. Ďalej rozvíjať model vývoja spoločnosti, založený na úrovni získaných vedomostí. Hľadať súvislosti výsledkov DDP s existujúcim systémom patentovej ochrany. Hľadať kritický bod vo vývoji spoločnosti, v ktorom geografická koncentrácia podnikov nie je pre inovačnú výkonnosť a konkurencieschopnosť regiónu, v ktorom sa táto geografická koncentrácia nachádza, dôležitá. 131

131 ZÁVER Podľa údajov Wuppertal Institute for Climate, Environment and Energy [97] sa ľudstvo v súčasnom období správa, ako by malo k dispozícii zdroje zo štyroch zemegúľ, avšak zatiaľ žije na jednej a má prístup k obmedzenému množstvu zdrojov. Súčasný stav rozvoja nie je udržateľný. Na narastajúce globálne problémy začalo postupne poukazovať stále viac odborníkov z mnohých odvetví a v roku 1968 založili združenie, mimovládnu medzinárodnú organizáciu Rímsky klub (Club of Rome). Cieľom Rímskeho klubu je poukazovať na nebezpečenstvá pre ľudstvo plynúce zo samotnej ľudskej činnosti, predovšetkým z presadzovania intenzívneho rozvoja. Massachusettský technologický inštitút vypracoval v roku 1972 správu pre Rímsky klub pod názvom Hranice rastu (The Limits to Growth). Sledoval päť hlavných zložiek: neobnoviteľné zdroje, populáciu, priemyselnú výrobu, potraviny a znečistenie [55]. Takmer po 40 rokoch sa globálne problémy, ktoré boli skúmané, stali výraznejšie a riešenie problémov naliehavejšie [7]. Preto Rímsky klub v roku 2008 spúšťa štvorročný program Nová cesta rozvoja sveta (A New Path for World Development). Program sa zameriava na päť navzájom prepojených okruhov otázok: - Životné prostredie a zdroje klimatické zmeny, energetická bezpečnosť, ekosystémy a voda. - Globalizácia rozdeľovanie bohatstva a príjmov, zamestnanosť, reštrukturalizácia ekonomiky, obchod a financie. - Medzinárodný vývoj demografický vývoj, enviromentálna záťaž, chudoba, produkcia jedla, zdravie a zamestnanosť. - Sociálne vzťahy sociálne zmeny, hodnoty, kultúra, identita a správanie. - Mier a bezpečnosť právo, demokracia, vládna moc, solidarita, bezpečnosť a mier. 132

132 V súčasnom svete vzniká potreba nových ekonomických mechanizmov, či novej ekonómie. Práve podpora klastrov, otvorenej inovácie, prelievania vedomostí a tvorby spin-off sa môže stať jedným z nástrojov pre rýchlejšie získavanie vedomostí, a tým zvýšenia úrovne udržateľnosti. Rovnako zvyšovanie podpory aktivít s vysokým podielom kreatívnych činností a nepodporovanie aktivít s nízkym podielom kreatívnych činností napomáha zvyšovaniu úrovne udržateľnosti. 133

133 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV [1] ACKOFF, Russell: From Data to Wisdom. In: Journal of Applied Systems Analysis, Volume 16, 1989, ISSN , p 3-9. [2] AGENTÚRA CZECHINVEST: Průvodce klastrem. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [3] BALDWIN, Carliss, HIENERTH, Christoph, HIPPEL Eric. How User Innovations Become Commercial Products: A Theoretical Investigation and Case Study. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < pe=pdf> [4] BEARMAN, S. Peter MOODY, James: Chains of Affection: The Structure of Adolescent Romantic and Sexual Networks. The University of Chicago. In: American Journal of Sociology. Volume 110 Number 1 (July 2004): [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [5] BELLINGER, Gene CASTRO, Durval MILLS, Anthony: Data, Information, Knowledge, and Wisdom. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [6] CASTRO NETO A.H. GUINEA F. et al.: The Electronic Properties of Graphene Reviews of Modern Physics, Vol. 81, No.1, January March 2009, S [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [7] CLUB OF ROME, The Programme of the Club of Rome on A New Path for World Development. [online], 2010 [cit ]. Dostupné na internete: < [8] COWAN, Robin: Network models of Innovation and knowledge diffusion [online]. MERIT, University of Maastricht, 2004 [cit ]. Dostupné na internete: < [9] COWAN, Robin JONARD, Nicolas: The Dynamics of Collective Invention [online]. MERIT, University of Maastricht, 2000 [cit ]. Dostupné na internete: < [10] ČIMO, Jozef MARIAŠ, Miroslav: Inovačný manažment. GeoPARNAS, Bratislava, 2006 ISBN

134 [11] DAHL, S. Michael PEDERSEN, Ø. R. Christian DALUM Bent: Entry by Spinoff in a High-tech Cluster Danisch Research Unit for Industrial Dynamics, Working Paper No [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [12] DUMAN, Pavol BALOG, Miroslav REHÁK, Štefan et al.: Klastre na podporu inovácií. Analytická štúdia. [online]. Slovenská inovačná a energetická agentúra, [cit ]. Dostupné na internete (obsah): < Dostupné na vyžiadanie (kompletný dokument): <pavol.duman@siea.gov.sk> [13] EUROPEAN UNION, PRO INNO EUROPE: European Innovation Scoreboard [online] [cit ]. Dostupné na internete: < ISBN [14] EURÓPSKE SPOLOČENSTVA: Nová definícia malých a stredných podnikateľov. Užívateľská príručka a modelové vyhlásenie. [online] [cit ]. ISBN Dostupné na internete: < htm> [15] FALLAH, Hosein IBRAHIM Sherwat: Knowledge Spillover and Innovation in Technological Clusters. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < EDGE_SPILLOVER_AND_INNOVATION_IN_TECHNOLOGICAL_CLUSTE RS.pdf> [16] GLOOR, Peter A.: Swarm Creativity Competitive Advantage through Collaborative Innovation Networks. Oxford University Press ISBN: [17] GRUNDIG Intermedia GmbH [18] HOLAKOVSKÝ, Štefan: Pohnime rozumom! 5. časť In: Duševné vlastníctvo 2007, roč. 11, č. 3, s ISSN [19] HRDINOVÁ, Gabriela - ŠMÍD, Jaroslav - SAKÁL, Peter: Klastery i otkrytyje innovacii - II. In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S [20] CHESBROUGH, Henry VANHAVERBEKE, Wim WEST, Joel: Open Innovation: Researching a new Paradigm. Oxford University Press ISBN

135 [21] JÁČ, Ivan RYDVALOVÁ, Petra ŽIŽKA, Miroslav: INOVACE v malém a středním podnikání. Computer Press ISBN [22] JECK, Tomáš: Transfér a difúzia znalostí ako faktor modernizácie slovenskej ekonomiky. Dizertačná práca. Ekonomický ústav SAV, [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < > [23] KLEINBERG, Jon: The small-world Phenomenon: An Algorithmic Perspective In: Cornell Computer Science Technical Report [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [24] KLEPPER, S.: Emplyee Startups in High Tech Industries. Industrial and Corporate Change, 10, pp [25] KOGUT, Bruce M. - METIU, Anca: Open-source Software Development and Distributed Innovation. Oxford Review of Economic Policy, Vol. 17, No. 2, Summer 2001 [26] LEIBNITZ M. [on-line] [cit ]. Dostupné na internete: < [27] LESÁKOVÁ, Ľubica: Inovatívny manažment vo vedomostnej ekonomike. Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2008, ISBN [28] MAASTRICHT ECONOMIC AND SOCIAL RESEARCH AND TRAINING CENTRE ON INNOVATION AND TECHNOLOGY (UNU-MERIT): INNOVATION UNION SCOREBOARD 2010 [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [29] MEYER, Peter B.: Episodes of Collective Invention. [online]. U.S. Department of Labor [cit ]. Dostupné na internete: < [30] MÍKA, Vladimír T.: Manažérske metódy a techniky. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta špeciálneho inžinierstva, Žilina [online] [cit ]. ISBN Dostupné na internete: < [31] MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Inovačná stratégia SR na roky 2007 až Uznesenie vlády SR č. 265/2007. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < schvalena-vladou-sr /127886s> 136

136 [32] MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Inovačná politika na roky [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [33] MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Inovačná politika SR na roky 2008 až Uznesenie vlády SR č. 128/2008. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [34] MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Zoznam veľtrhov a výstav kategórie A,B,C a D na realizáciu v roku [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [35] MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Návrh zákoníka práce. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [36] MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Register záujmových združení právnických osôb. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [37] MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Národný referenčný strategický rámec SR na roky [online] [cit ]. Dostupné na internete: < zip> [38] NÁRODNÁ RADA SR: Zákon č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. [online] 2005 [cit ]. Dostupné na internete: < 2.pdf> [39] NONAKA, Kujiro: A Dynamic Theory of Organizational Knowledge Creation. Organization Science, Volume 5, No. 1, 1994, p [40] NOVÁČEK Zdeněk: Flash paměti historie a současnost [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [41] NUVOLARI, Alessandro: The Anatomy of Collective Invention Processes: A Study of Early Nineteenth Century Steam Engineering. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [42] ONDREJKOVIČ, Peter: Interpretácia a vedecké vysvetľovanie v spoločenskovednom výskume. VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2008 ISBN

137 [43] ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OPERATION AND DEVELOPMENT (OECD): Business Clusters: Promoting Enterprise in Central and Eastern Europe. [online] [cit ]. ISBN Dostupné na internete: < [44] ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OPERATION AND DEVELOPMENT (OECD): Introduction: The New Spin on Spin-off [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 0.html> [45] ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OPERATION AND DEVELOPMENT (OECD): Innovation: the OECD Definition [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 0.html> [46] ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OPERATION AND DEVELOPMENT (OECD): Oslo Manual. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [47] PATCH, Kimberly: DNA assembles nanotube transistor In: Technology Research News [online] [cit ]. Dostupné na internete: < or_ html> [48] PAVELKOVÁ, Drahomíra et al.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. Grada ISBN [49] PÉNIN, Julien: Open Knowledge Disclosure: An Overview of the Empirical evidences and the Economic Motivations. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [50] PÉNIN, Julien: Why do firms publish? An explanation by using the adverse selection literature. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [51] POLANYI, Michael: The tacit dimension. Doubleday & Co., Garden City, NY, 1966 [52] PORTER, Michael: The Competitive Advantage of Nations The Free Press, New York, 1990 [53] PORTER, Michael: On Competition Harvard Business School Press, Boston,

138 [54] REBROŠ, M., V kríze musíme investovať, In: Revue Priemyslu č.6, 2009 [55] RUSKO, M. WITTLINGER, V.: Základy environmentalistiky. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave STU Bratislava, 2007 ISBN [56] RYBANSKÝ, Rudolf DRAHŇOVSKÝ, Juraj: Manažment výroby II. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave STU Bratislava, 2009 ISBN [57] SAKÁL, Peter ŠMÍD, Jaroslav HRDINOVÁ, Gabriela: Klastery i otkrytyje innovacii - I. In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S [58] SEDLÁČEK, Karel: Laser v mnoha podobách Naše vojsko, Praha, 1982, /01 [59] SLOVENSKÁ OBCHODNÁ A PRIEMYSELNÁ KOMORA (SOPK), [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [60] SLOVENSKÝ ŠTATISTICKÝ ÚRAD: DATABÁZA REGIONÁLNEJ ŠTATISTIKY REGDAT [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [61] SMOLKOVÁ, Eva BOROVSKÝ Juraj: Strategické partnerstvá pre malé a stredné podniky. EUROUNION spol. s r.o., September 2005, ISBN X [62] SONY CORPORATION [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [63] SOUKUP, Jiří: Metodický pokyn centra pro transfer technologií k založení spinoff MU. Centrum pro transfer technologií Masarykovy univerzity. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [64] SÖLVELL, Örjan LINDQVIST, Göran KETELS, Christian: Zelená kniha klastrových iniciatív. [online] [cit ]. ISBN Dostupné na internete: < [65] STRUMBAN, Emil Jefimovič: Lasery a optoelektronika [Z rus. orig. přel. Ivan Štoll]. 1. vyd. Praha : Panorama, s. (Pyramida)

139 [66] SUBCOMMITTEE ON NANOSCALE SCIENCE, ENGINEERING, AND TECHNOLOGY: The National Nanotechnology initiative Strategic plan. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [67] SWINBURNE UNIVERSITY OF TECHNOLOGY [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [68] ŠMÍD, Jaroslav: Accelerating the society development level of innovation and pyramid of knowledge. In: CO-MAT-TECH Industrial Engineering, Management and Quality for 21st century. [CD-ROM] : Proceedings of the 17th International Science Conference, Trnava October Trnava : AlumniPress, ISBN S [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [69] ŠMÍD, Jaroslav: Inovačná výkonnosť a spin-off. In: Spoločenská zodpovednosť - súčasť environmentálnej a firemnej kultúry. - Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica, ISBN S [70] ŠMÍD, Jaroslav: Kolektívna invencia ako nástroj inovačnej politiky. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < tiky.pdf> [71] ŠMÍD, Jaroslav: Otvorená inovácia. In: Procesný manažér. - ISSN Roč. 3, č. 2 (2008), s [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [72] ŠMÍD, Jaroslav: Otvorená inovácia - prehodnotenie. In: Obchod, priemysel, hospodárstvo. - ISSN Roč. XVIII, č. 4 (2009), s. 10. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [73] ŠMÍD, Jaroslav: Regionálne inovačné centrum a klastre. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [74] ŠMÍD, Jaroslav: Situácia v zakladaní klastrov na Slovensku. In: Obchod, priemysel, hospodárstvo. - ISSN Roč. XVII, č. 10 (2008), s [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < lastrov_na_slovensku.pdf> 140

140 [75] ŠMÍD, Jaroslav: Združovanie podnikov. Odvetvová a geografická blízkosť. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < _blizkost.pdf> [76] ŠMÍD, Jaroslav HRDINOVÁ, Gabriela SAKÁL, Peter: Klastery i otkrytyje innovacii - III. In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S [77] ŠMÍD, Jaroslav HRDINOVÁ, Gabriela SAKÁL, Peter: Klastery i otkrytyje innovacii - IV. In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S [78] ŠMÍD, Jaroslav HRDINOVÁ, Gabriela SAKÁL, Peter: Klastery i otkrytyje innovacii - V. In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S [79] ŠMÍD, Jaroslav - PLŠKO, Martin: Cestovná správa zo zahraničnej pracovnej cesty apríla 2011, Hannover, Nemecko [80] ŠMÍD, Jaroslav - SAKÁL, Peter: Hyperprelievanie vedomostí. Hyperklaster. In: Fórum manažéra. - ISSN č. 2 (2010), s [81] ŠMÍD, Jaroslav - SAKÁL, Peter: Open society progress provision and confidentiality of knowledge in a small world. In: Vedecké práce MtF STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Research papers Faculty of Materials Science and Technology Slovak University of Technology in Trnava. - ISSN Č. 26 (2009), s [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [82] ŠMÍD, Jaroslav - SAKÁL, Peter: The knowledge accelerating the society development. In: Vedecké práce MtF STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Research papers Faculty of Materials Science and Technology Slovak University of Technology in Trnava. - ISSN Vol. 18, č. 29 (2010), s [83] ŠMÍD, Jaroslav - SAKÁL, Peter - HRDINOVÁ, Gabriela: Klastery i otkrytyje innovacii i ich "vstraivanije" v prostranstvenno organizovannyje ekonomičeskije sistemy. In: Ekonomičeskoje prostranstvo: teorija i realii. - Moskva : Ekonomika, ISBN S

141 [84] ŠUJANOVÁ, Jana REŠETKOVÁ, Kvetoslava VÝBOCH Jozef: Informačný manažment. Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2007, ISBN [85] TAUŠ Gustáv: Video 1990, SNTL Nakladatelství technické literatury, n. p., Praha [86] TAYLOR, Peter BEAVERSTOCK, Jonathan COOK, Gary et al.: Financial Services Clustering and its significance for London. [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [87] THE HIGH LEVEL ADVISORY GROUP ON CLUSTERS: The European Cluster Memorandum. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [88] THE OPTE PROJECT [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [89] TIŠŇOVSKÝ, Pavel: Vývoj optických pamětí: od DVD k Blu-ray [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [90] TOPTICA Photonics AG [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [91] TUMA, M.: Inovačné podnety v čase globálnej krízy, In: Duševné vlastníctvo č. 1, 2009, s [92] TUREKOVÁ, H. MIČIETA, B.: Inovačný manažment východiská, overené postupy, odporúčania. EDIS, Žilina, 2003, ISBN [93] ÚRAD VLÁDY SR: Slovník pojmov. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [94] VALENTA, František: tvůrčí aktivita inovace efekty Nakladatelství Svoboda, Praha, 1969 [95] VYSOKÁ ŠKOLA BÁŇSKÁ, TECHNICKÁ UNIVERZITA OSTRAVA [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < [96] WATTS, D. STROGATZ, S.: Collective dynamic of the small-world networks In: Nature, Vol. 393, pp [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 142

142 [97] WUPPERTAL INSTITUTE FOR CLIMATE, ENVIRONMENT AND ENERGY [online] [cit ]. Dostupné na internete: < [98] ZEMAN, K. HEZINA, M. HEŘMAN, J.: Průmyslové inovace. VŠE, Praha, ISBN [99] ZVÄZ STROJÁRSKEHO PRIEMYSLU SLOVENSKEJ REPUBLIKY [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 143

143 PRÍLOHA A Publikačná činnosť počas doktorandského štúdia ADF Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch ADF1 Šmíd, Jaroslav - Sakál, Peter: Hyperprelievanie vedomostí. Hyperklaster. In: Fórum Manažéra. - ISSN Č. 2 (2010), s ADF2 Šmíd, Jaroslav - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Koncept HCS model 3E vs. spoločensky zodpovedné podnikanie (CSR). Združovanie podnikov. Odvetvová a geografická blízkosť. In: Fórum Manažéra. - ISSN Č. 1 (2010), s ADF3 Šmíd, Jaroslav - Sakál, Peter: Open society progress provision and confidentiality of knowledge in a small world. In: Vedecké práce MtF STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Research papers Faculty of Materials Science and Technology Slovak University of Technology in Trnava. - ISSN Č. 26 (2009), s ADF4 Šmíd, Jaroslav - Sakál, Peter: The knowledge accelerating the society development. In: Vedecké práce MtF STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Research papers Faculty of Materials Science and Technology Slovak University of Technology in Trnava. - ISSN Vol. 18, č. 29 (2010), s AEC Vedecké práce v zahraničných recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách AEC1 Šmíd, Jaroslav - Sakál, Peter - Hrdinová, Gabriela: Klastery i otkrytyje innovacii i ich "vstraivanije" v prostranstvenno organizovannyje ekonomičeskije sistemy. In: Ekonomičeskoje prostranstvo: teorija i realii. - Moskva : Ekonomika, ISBN S AED Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách AED1 Šmíd, Jaroslav: Inovačná výkonnosť a spin-off. In: Spoločenská zodpovednosť - súčasť environmentálnej a firemnej kultúry. - Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica, ISBN S AFC Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách AFC1 Hrdinová, Gabriela - Šmíd, Jaroslav - Sakál, Peter: Klastery i otkrytyje innovacii - II. In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S AFC2 Sakál, Peter - Šmíd, Jaroslav - Hrdinová, Gabriela: Klastery i otkrytyje innovacii - I. 144

144 In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S AFC3 Šmíd, Jaroslav - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Klastery i otkrytyje innovacii - III. In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S AFC4 Šmíd, Jaroslav - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Klastery i otkrytyje innovacii - IV. In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S AFC5 Šmíd, Jaroslav - Hrdinová, Gabriela - Sakál, Peter: Klastery i otkrytyje innovacii - V. In: Upravlenie ekonomikoj: metody, modeli, technologii. Tom 1 : X Meždunarodnaja konferencija s elementami naučnoj školy dlja molodeži oktjabrja 2010, Ufa. - Ufa : UGATU, ISBN S AFD Publikované príspevky na domácich vedeckých konferenciách AFD1 Šmíd, Jaroslav: Accelerating the society development level of innovation and pyramid of knowledge. In: CO-MAT-TECH Industrial Engineering, Management and Quality for 21st century. [CD-ROM] : Proceedings of the 17th International Science Conference, Trnava October Trnava : AlumniPress, ISBN S AFL Postery z domácich konferencií AFL1 Šmíd, Jaroslav: Information Exchange. In: Exchange of Knowledge and Approved Methods towards Sustainable Development of Cross Border Cooperation in V4 Countries : Proceedings from the Conference, on the 21st and 22nd October 2010 at the Alexander Dubček University of Trenčín. - Trenčín : Euroregión Bílé-Biele Karpaty, ISBN BDF Odborné práce v domácich nekarentovaných časopisoch BDF1 Šmíd, Jaroslav: Otvorená inovácia. In: Procesný manažér. - ISSN Roč. 3, č. 2 (2008), s BDF2 Šmíd, Jaroslav: Otvorená inovácia - prehodnotenie. In: Obchod, priemysel, hospodárstvo. - ISSN Roč. XVIII, č. 4 (2009), s. 10 BDF3 Šmíd, Jaroslav: Priemyselné vlastníctvo - patenty. In: Obchod, priemysel, hospodárstvo. - ISSN Roč. XVIII, č. 9 (2009), s

145 BDF4 Šmíd, Jaroslav: Situácia v zakladaní klastrov na Slovensku. In: Obchod, priemysel, hospodárstvo. - ISSN Roč. XVII, č. 10 (2008), s

146 PRÍLOHA B Dotazník použitý pre identifikáciu klastrových iniciatív požadovaných pre naplnenie strategických cieľov a vízie podniku IČO: Názov organizácie: Adresa: Kontaktná osoba: Tel.: Fax: DOTAZNÍK TRENČIANSKA REGIONÁLNA KOMORA SOPK Dátum vzniku spoločnosti: Historický dátum vzniku spoločnosti, prípadne značky: Počet zamestnancov: Obchodný obrat v roku 2008: Poznámka: prvá časť dotazníka, v ktorej Trenčianska regionálna komora SOPK zisťovala požiadavky svojich členov a ktorej súčasťou bola časť identifikácie firmy a základné kontaktné údaje. IDENTIFIKÁCIA ĎALŠÍCH POŽADOVANÝCH AKTIVÍT PRE NAPLNENIE CIEĽOV VAŠEJ SPOLOČNOSTI 1 Vízia, strategické ciele. (Uveďte prosím, najdôležitejšie. Ak vaša firma nemá víziu a strategický cieľ, označte X.) Vízia firmy: Strategické ciele firmy: 2 Strategické partnerstvá. (Uveďte prosím typ partnerstva s inými firmami, inštitúciami a členstvo v združeniach. Napríklad: Joint Venture s jednou firmou. Členstvo v SOPK. Členstvo v automobilovom klastri.) 3 Formy strategických partnerstiev. (Uveďte mieru, akou považujete jednotlivé formy partnerstiev za prínosné pre naplnenie strategických cieľov. Stupnica: 1-najdôležitejšia forma / 3-najmenej dôležitá forma) Tesné formy partnerstva. Spoločné podnikanie. Majetkové prepojenia. - Joint ventures. Spoločné podnikateľské aktivity niekoľkých firiem. - Voľné formy partnerstva. (Geograficky a odvetvovo blízke.) Napr. klastre. - Voľné formy partnerstva. (Odvetvovo blízke.) Napr. asociácie, 147

147 združenia. - Voľné formy partnerstva. Napr. komory. Iné (špecifikujte, prosím)... 4 Požadované aktivity a iniciatívy, ktoré prispejú k naplneniu strategických cieľov. (Označte mieru dôležitosti každej z uvedených požiadaviek. Stupnica: 1-najdôležitejšia požiadavka / 3-najmenej dôležitá požiadavka) Podporovať siete medzi ľuďmi. - Podporovať expanziu jestvujúcich firiem. - Vytvárať siete medzi firmami. - Uľahčovať inovácie vyššieho rádu. - Podporovať inovácie, nové technológie. - Prilákať do regiónu nové firmy a talenty. - Vytvoriť konkrétnu značku pre daný región. - Podporovať export. - Poskytovať pomoc pri podnikaní. - Zhromažďovať informácie o trhu. - Analyzovať technické trendy. - Zlepšovať povedomie firiem o strategickom partnerstve. - Podporovať tvorbu spin-offs. - Poskytovať technické vzdelávanie. - Poskytovať školenie manažmentu. - Šíriť v rámci partnerstva nové technológie. - Zdokonaliť výrobné procesy. - Lobovať kvôli infraštruktúre. - Zlepšiť stimuly pre zahraničné investície. - Zlepšovať právne predpisy. - Poskytovať služby inkubátorov. - Lobovať v prospech dotácií. - Študovať a analyzovať partnerstvo. - Koordinovať nákup. - Prevádzať súkromné projekty pre infraštruktúru. - Zaviesť technické normy. - Spracovávať správy o partnerstve. - Znížiť konkurenciu v rámci partnerstva. Iné (špecifikujte, prosím)... VYPLNENÝ DOTAZNÍK DORUČTE PROSÍM OBRATOM om: smid@scci.sk, alebo faxom: , alebo poštou na adresu: Trenčianska regionálna komora SOPK, Jilemnického 2, Trenčín, poprípade osobne. Dotazník je taktiež k dispozícii na adrese Poznámka: Formát druhej časti originálneho dotazníka, zameraného na identifikáciu dlhodobých cieľov firmy a požiadaviek na ich dosiahnutie, bol formátu A4. 148

148 PRÍLOHA C MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH HANNOVER MESSE C.1 Dotazník používaný pre hodnotenie výstavnej / veľtržnej akcie HODNOTENIE VÝSTAVNEJ / VEĽTRŽNEJ AKCIE Názov podujatia:... Termín:... Miesto konania:... Účastnícky subjekt:... Počet zamestnancov: a viac A. hodnotenie akcie (*) prípravná fáza o spolupráca s technickým realizátorom: o spolupráca s veľtržnou správou: realizácia o technické riešenie stánku: o úroveň vybavenia stánku: o úroveň katalógu a informačných materiálov: sprievodné podujatia (ak sa konali): B. hodnotenie prínosov z účasti na akcii z hľadiska (*) o získanie nových obchodných kontaktov: o posilnenie kreditu a prestíže firmy: o rozvoj existujúcich obchodných vzťahov: o prezentácia noviniek firmy: o získanie informácií o vývojových trendoch: C. komentár, návrhy na zlepšenie / v prípade potreby pokračovať na 2. strane/ D. ďalšie údaje (**) akcie v stánku MH SR sa zúčastňujeme: po prvý raz opakovane (predtým v rokoch): účasť hodnotíme: ako jednoznačný prínos pre firmu vcelku pozitívne... nebola pre nás prínosom E. celkové hodnotenie podujatia (**) (komplexný pohľad, najmä hodnotenie odbornej úrovne, úroveň poskytnutých služieb, prípadné porovnanie s inými akciami zhodného zamerania; pre slovný komentár použite i 2. stranu) 149

149 špičkové, rozhodne veľmi dobré, dobré, ďalšia nesplnilo očakávania sa znova zúčastníme mali by sme účasť však aj bez podpory MHSR znova záujem nie je nevyhnutná * krúžkovať od 1 do 5 (1- najslabšie, 5-najlepšie hodnotenie) ** zaškrtnúť 150

150 C.2 Fotodokumentácia z medzinárodného veľtrhu HANNOVER MESSE Foto 1 Spoločný stánok podnikov HANNOVER MESSE 2010 Foto 2 Spoločný stánok podnikov HANNOVER MESSE