PRÁVNE AKTUALITY LEGAL UPDATE 01/2013 SLOVENSKO / SLOVAKIA Novela Obchodného zákonníka The Amendment to the Commercial Code Novela zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci The Amendment to the Act on Liability for Damage Caused in the Course of the Exercise of Public Authority Novela zákona o správe daní The Amendment to the Tax Administration Act
NOVELA OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA (zákon č. 9/2013 Z.z.) Dňa 1.2.2013 nadobudne účinnosť novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník). Hlavným účelom novely Obchodného zákonníka je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Najvýznamnejšie zmeny, ktoré novela priniesla sú nasledovné: Maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku Podľa nového ustanovenia 340a Obchodného zákonníka zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku medzi podnikateľmi nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry (alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Strany sa môžu dohodnúť aj na dlhšej lehote splatnosti, ktorá je však podmienená tým, že nemôže byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam pre veriteľa. Lehota na splnenie peňažného záväzku pre subjekt verejného práva je stanovená na 30 dní odo dňa doručenia faktúry alebo odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Ak to odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku aj v tomto prípade sa strany môžu dohodnúť na dlhšej lehote splatnosti peňažného záväzku, ktorá však nesmie presiahnuť lehotu 60 dní a rovnako nemôže byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam pre veriteľa. Tieto ustanovenia odsekov sa nepoužijú, ak sa strany dohodli na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ. Omeškanie dlžníka Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, bude v omeškaní, ak neplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia faktúry alebo poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia faktúry neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Veriteľ má právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov nebola dohodnutá, bude dlžník povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Rovnaká povinnosť sa ustanovuje aj pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, výška úrokov sa bude aj naďalej určovať podľa predpisov občianskeho práva. Paušálna náhrada nákladov Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ich výšku ustanoví rovnako vláda Slovenskej republiky nariadením (ku dňu prípravy týchto právnych aktualít ešte nariadenie nebolo prijaté). Nárok na paušálnu náhradu nákladov nevznikne veriteľovi pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, ak dlžníkom je spotrebiteľ. Nekalé zmluvné podmienky a nekalá obchodná prax Novela Obchodného zákonníka zavádza dva nové právne inštitúty: Nekalá zmluvná podmienka je definovaná ako zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby z úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod. Takéto dojednanie je neplatné. Nekalá obchodná prax je definovaná ako obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer k právam a 1
povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod. Takáto obchodná prax je zakázaná. Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úroky z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov, a to aj v prípade, ak sa ich veriteľ vzdá ešte pred porušením zmluvnej povinnosti sa považuje za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax. Obchodný zákonník zavádza ustanovenie, na základe ktorého môže mať súdne rozhodnutie dosah aj na iné strany ako účastníkov sporu. V zmysle 369d ods. 5, ak súd vyhlási dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania povinná zdržať sa jej ďalšieho používania v záväzkových vzťahoch s ďalšími podnikateľmi. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka, o omeškaní dlžníka, ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi sa budú vzťahovať na záväzkové vzťahy uzavreté po 1. februári 2013. Povinnosť osvedčenia pravosti podpisu Rozširuje sa tiež povinnosť úradného osvedčenia pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia na zápisnici o valnom zhromaždení, resp. pravosť podpisu jediného spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na rozhodnutí jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, a to v prípadoch: rozhodovania o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovania o nepeňažnom vklade; vymenovania, odvolania a odmeňovania konateľov; rozhodovania o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy; rozhodovania o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku; a pri vymenovaní a odvolaní prokuristu. Nekalá súťaž - vyvolanie nebezpečenstva zámeny Novela tiež rozširuje exemplifikatívny výpočet skutkovej podstaty vyvolávania nebezpečenstva zámeny, ktorým bude od účinnosti Novely aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo použitia takého označenia podniku, ktoré je spôsobilé vyvolať u adresátov nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciu vedenou na základe zákona. NOVELA ZÁKONA O ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PRI VÝKONE VEREJNEJ MOCI (zákon č. 412/2012 Z.z.) Dňa 1. januára 2013 nadobudne účinnosť zákon č. 412/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (Novela). Novela predovšetkým zužuje zodpovednosť orgánov Slovenskej republiky za ich konanie tým, že rozširuje okruh prípadov, kedy právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nevznikne. Novela tiež zavádza novú právnu úpravu náležitostí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a uplatňovanie trov konania podriaďuje zásade účelnosti vynaložených nákladov. Nesprávny úradný postup Novela spresňuje definíciu nesprávneho úradného postupu a to tak, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky alebo Vlády Slovenskej republiky pri výkone ich normotvorných právomocí (ako napr. prijímanie ústavných zákonov, zákonov alebo nariadení Vlády). Nezákonné rozhodnutie V nadväznosti na úpravu nesprávneho úradného postupu novela výslovne stanovuje, že za nezákonné rozhodnutie nemožno považovať výsledok legislatívnej činnosti NR SR, ktorý má všeobecne záväznú povahu (ako napr. schválenie zákona alebo ústavného zákona). 2
Väzba v konaní o vydanie do cudziny Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci tiež nevznikne a orgány Slovenskej republiky nebudú niesť zodpovednosť za náhradu takejto škody ani vtedy, ak ide o prípad väzby nariadenej v konaní o vydaní do cudziny, ibaže by škodu spôsobili orgány Slovenskej republiky svojím nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uhrádzanie nemajetkovej ujmy v peniazoch Novela stanovuje maximálnu výšku peňažnej náhrady, ktorú možno priznať ako náhradu nemajetkovej ujmy. Táto nemôže presiahnuť výšku náhrady, ktorá sa poskytuje obetiam násilných trestných činov podľa trestnoprávnych zákonov. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku V prípade vzniku škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je potrebné nárok na náhradu takejto škody vopred predbežne prerokovať s príslušným orgánom, a to na základe písomnej žiadosti poškodeného. V tejto súvislosti zavádza Novela základné formálne náležitosti takejto žiadosti. Zo žiadosti musí byť zrejmé: kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nárok na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla, čoho sa poškodený domáha, výška náhrady škody a označenie orgánu verejnej moci, ktorý škodu spôsobil. V prípade neuspokojenia nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom, možno v rámci následného súdneho konania uplatňovať nárok len v rovnakom rozsahu a z rovnakého titulu ako v konaní pred príslušným orgánom pri predbežnom prejedaní nároku. Trovy právneho zastúpenia Podľa Novely bude náhrada škody zahŕňať len náhradu takých trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia výška náhrady sa určí ako tarifná odmena advokáta. Za účelné vynaložené náklady nebude možné považovať, ak by si poškodený zvolil viacerých právnych zástupcov alebo ak si dohodol s advokátom vyššiu ako tarifnú odmenu. NOVELA ZÁKONA O SPRÁVE DANÍ (Zákon č. 440/2012 Z.z.) Dňa 28. decembra 2012 bola v Zbierke zákonov publikovaná novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Novela zavádza niekoľko zmien do daňového konania a zavádza menšie korekcie do niektorých opatrení, o ktorých sme informovali aj v predchádzajúcich Právnych aktualitách v septembri 2012 (napríklad súhlas správcu dane). Najdôležitejšie zmeny sú nasledovné: Dodatočné daňové priznanie Podľa úpravy platnej pred 1. januárom 2013 mal daňový subjekt možnosť (nie však povinnosť) podať dodatočné daňové priznanie ak zistil, že (i) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší; (ii) daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená; (iii) daňové priznanie neobsahuje správne údaje; alebo (iv) daňová strata je vyššia ako bola uvedená v daňovom priznaní. Toto dodatočné daňové priznanie bolo možné podať najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez 3
povinnosti podať daňové priznanie alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. S účinnosťou od 1. januára 2013 bola uvedená lehota zrušená. Dodatočné daňové priznanie bude teda možné aj v týchto prípadoch podať do konca lehoty, po ktorej uplynutí zaniká právo vyrubiť daň. Zároveň sa ustanovuje, že ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie vo vyššie uvedených prípadoch v posledný rok lehoty, po ktorej uplynutí zaniká právo vyrubiť daň, lehota na vyrubenie dane sa automaticky predlžuje o jeden rok. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie. Lehota na vykonanie daňovej kontroly Od 1. januára 2013 bude môcť byť lehota na vykonanie daňovej kontroly (v maximálnom trvaní jedného roka) predĺžená vo vzťahu k zahraničným osobám, ktoré podľa zákona o dani z príjmov podliehajú slovenským pravidlám transferového oceňovania. Lehotu môže predĺžiť druhostupňový orgán na základe písomného odôvodnenia orgánu vykonávajúceho kontrolu a to najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Súhlas správcu dane Od 1. januára 2013 platí, že správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad vydá súhlas s prevodom väčšinového obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, ak daňový subjekt nemá nielen daňový nedoplatok ale ani nedoplatok na cle. Pôvodne trojdňová lehota na vydanie súhlasu bola predĺžená na 5 dní. Zákon pri súhlase správcu dane s prevodom väčšinového obchodného podielu uvádza, že súhlas udeľuje správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. V praxi by teda registrové súdy mali pri prevode väčšinového obchodného podielu požadovať doloženie potvrdenia od daňového úradu a colného úradu. V tejto súvislosti si dovolíme upozorniť na prax registrových súdov pri výmaze subjektov z obchodného registra, ktoré aktuálne vyžadujú doloženie súhlasu s výmazom od daňového úradu, colného úradu aj obce. Nie je vylúčené, že tak budú postupovať aj pri registrácii prevodu väčšinového obchodného podielu. Prerušenie daňového konania Spresňuje sa postup správcu dane pri prerušení daňového konania. S účinnosťou od 1. januára 2013 bude možné daňové konanie prerušiť najskôr ku dňu, keď bolo rozhodnutie o prerušení odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami; v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Postúpenie nároku na vrátenie dane, daňového preplatku a nároku na sumu podľa osobitných predpisov S účinnosťou od 1. januára 2013 sa výslovne ustanovuje, že daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nároku na sumu podľa osobitných predpisov postúpiť podľa Občianskeho zákonníka. 4
ENGLISH PART 5
AMENDMENT TO COMMERCIAL CODE (Act No. 9/2013 Coll.) On 1 February 2013, the amendment to the Act No. 513/1991 Coll. the Commercial Code, as amended (the Commercial Code) comes into force. The main purpose of this amendment is transposition of Directive of the European Parliament and of the Council of the European Union No. 2011/7/EU of 16 February 2011 on combating late payment in commercial transactions. The main changes introduced by this amendment are as follows: Maximum due date for monetary obligations According to the Section 340a of the Commercial Code the agreed contractual due date for monetary obligation between entrepreneurs cannot exceed 60 days from the later of (i) the date of receipt of the invoice or (ii) the date of the supply of goods or services by the creditor. Contractual parties could agree on longer due dates provided this agreement is not grossly disproportionate to the creditor s rights and duties. The period for payment of monetary obligation by a public authority as a debtor is 30 days from the later of (i) the date of receipt of the invoice or (ii) the date of the supply of goods or services by the creditor. Even in this case the contractual parties may agree on longer due dates for monetary obligation (which cannot exceed 60 days), if it is justified by a specific nature of the type of performance, provided it is not grossly disproportionate to the creditor s rights and duties. These paragraphs shall not apply, if the parties agreed on payment of the debtor's monetary obligation in instalments and in consumers contracts. Default of the debtor A debtor with monetary obligation will be in default if he fails to perform duly and no later than 30 days from the later of (i) the date of receipt of the invoice or (ii) the date of the supply of goods or services by the creditor, unless a different period for payment is agreed in the contract. Where the date of receipt of the invoice is uncertain, the debtor is in default after 30 calendar days from the date of receipt of the supply of goods or services by the creditor. The creditor is entitled to charge interest for late payment on the outstanding amount in the amount agreed in the contract without prior notification. If the interest for late payment is not agreed, the debtor is obligated to pay interest for late payment in the amount determined in a government regulation. The same obligation will apply to the public authority being a debtor. Fixed sum compensation for recovery costs In case of debtor s default, the creditor shall be entitled to claim also a fixed sum compensation for recovery costs incurred in asserting claims, even without prior notification. The amount of fixed sum compensation will be determined in a government regulation (on the date of preparation of this legal update this government regulation has not been yet adopted). The claim for fixed sum compensation of costs does not arise in consumer agreements, if the debtor is a consumer. Unfair contractual terms and unfair commercial practice The amendment to the Commercial Code introduces two new legal concepts: Unfair contractual term is defined as an agreed contractual term concerning the due date for monetary obligation, interest rate on late payments or fixed sum compensation of costs incurred in asserting claims, which is unfairly in disproportion to the creditor s rights and duties arising out of the contractual relationship. Such term is invalid. Unfair commercial practice is defined as commercial practice established between parties concerning due date for monetary obligation, interest rate on late payments or fixed sum compensation of costs incurred in asserting claims, which is unfairly in disproportion to the creditor s rights and duties arising out of the contractual relationship. Such a practice is prohibited. 6
Contractual term or contractual practice excluding the right to charge interest on late payments or the right to compensation for recovery costs, even if the creditor waives these rights before the breach of contract occurred, is deemed as unfair contractual term or unfair commercial practice. The Commercial Code introduces a provision under which the court's decision may have impact on persons other than the parties of the legal dispute. In accordance with Section 369d(5), if the court declares the contractual term as unfair contractual term or prohibits unfair commercial practice, the contractual party, which caused invalidation of this contractual term or practice, is obligated to refrain from using it in its other contractual relationships. These provisions on performance of monetary obligations by the debtor, the debtor's default, and provisions of unfair contractual terms and unfair commercial practices will apply to contracts entered into after 1 February 2013. Obligation to signature verification The amendment also widens the obligation to verify authenticity of a signature (by a notary public) of (i) a chairman of the general meeting in the minutes from the general meeting or (ii) a sole shareholder of a limited liability company acting in the capacity of the general meeting in the decision of the sole shareholder that relate to: increase or decrease of the registered capital and resolution on non-monetary contribution; appointment, recall and remuneration of the executives; winding up of the company or change of its legal form; approval of an agreement on sale of the enterprise or sale of a part of an enterprise; and appointment or recall of procurist. Unfair competition misrepresentation The amendment also broadens the list of examples of misrepresentation, which under the amendment will include also the conduct of entrepreneur when selecting a company name that is likely to be confused with public registers or other registers maintained by law. THE AMENDMENT TO THE ACT ON LIABILITY FOR DAMAGE CAUSED IN THE COURSE OF THE EXERCISE OF PUBLIC AUTHORITY (Act No. 412/2012 Coll.) On 1 January 2013 the Act No. 412/2012 Coll., amending the Act No. 514/2003 Coll. on liability for damage caused in the course of the exercise of public authority (Amendment), comes into effect. In particular, the Amendment restricts liability of authorities of the Slovak Republic for their action by widening the range of cases in which the right to compensation of damage caused in the course of the exercise of public authority does not arise. The Amendment also establishes new legal regulation concerning essentials of an application for preliminary review of a claim and requires that claims for reimbursement of costs of proceedings must be brought in line with principle of efficiency of expended costs. Improper procedure of public authority The amendment refines the definition of improper procedure of public authority by excluding from its scope a procedure or a result of procedure of the National Council of the Slovak Republic or the Government of the Slovak Republic while exercising their legislative powers (e.g. adoption of laws, constitutional laws or Government regulations). Unlawful decision In connection with clarifying the scope of improper procedure of public authority, the Amendment expressly stipulates that also a result of legislation procedure of the National Council having general binding effect (e.g. generally binding law or constitutional law) cannot be deemed as unlawful decision. 7
Detention in proceedings on extradition to a foreign country No claim for compensation of damage caused in the course of the exercise of public authority arises, and authorities of the Slovak Republic will not be liable, if detention was ordered in proceedings on extradition to a foreign country, unless the damage was caused by unlawful decision or improper procedure of a Slovak public authority. Financial compensation for non-pecuniary loss The amendment sets forth the cap for financial compensation for non-pecuniary damages. This amount cannot exceed the amount of compensation provided to victims of violent crimes pursuant to criminal law. Application for preliminary review of a claim In case of damage caused in the course of the exercise of public authority, a claim for compensation of damages must be first brought by filing a written application of an injured party with a competent public authority. In this connection, the Amendment lays down the following basic formal essentials such application must contain: identification of a person filing a claim, a referred matter, grounds for claiming damages, a manner in which the damage occurred, what is being claimed, the amount of claimed damages, identification of a public authority that allegedly caused the damage. If the claim was not satisfied at the competent authority, it may be brought in court however only in the same extent and on the same grounds as brought before the competent authority in the preliminary review of a claim. Costs of legal representation Pursuant to the Amendment, damages shall include only reimbursement of such costs of proceedings and costs of legal representation that were efficiently expended. As regards costs of legal representation, the amount of reimbursement shall be determined on the basis of a statutory tariff fee of an attorney. Efficiently expended costs will not include costs of legal representation if the injured party engaged more attorneys or agreed with an attorney on award higher than the tariff fee for legal representation. AMENDMENT TO THE TAX ADMINISTRATION ACT (Act No. 440/2012 Coll.) On 28 December 2012, an amendment to Act No. 563/2009 Coll. on tax administration (tax procedural code) was published in the Collection of Acts. The amendment introduces several changes into the tax administration procedure and also brings some corrections to previously implemented measures we informed about in September 2012 Legal update (e.g. the consent of the tax authorities). The main changes of the amendment are the following: Additional tax return According to regulation valid before 1 January 2013 the tax subject could (but was not required) to file additional tax return if it found out that (i) the amount of tax declared in the tax return should have been lower or the VAT recovery should have been higher, or the tax refund claim should have been higher; (ii) the amount of tax should have been lower than imposed by the tax authority; (iii) the tax return contains incorrect data; or (iv) the tax loss is higher than declared in the tax return. 8
This additional tax return could have been filed within four years from the end of the year in which (i) the obligation to file tax return arose, or (ii) the tax subject was required to pay the tax without filing the tax return, or (iii) a claim of the tax subject for VAT recovery or tax refund arose. With effect from 1 January 2013, this four-year limitation period was abolished. Thus, also in the abovementioned cases, the additional tax return may be filed within the general limitation period for imposition of tax. Also, it is stipulated, that if the tax subject files the additional tax return for reasons stated above in the last year of the general limitation period, the general limitation period for tax imposition will be automatically extended by one year. Within this extended period no additional tax return could be filed. Tax audit limitation period With effect from 1 January 2013, the (one year) tax audit limitation period can be extended with respect to tax subjects that are subject to Slovak transfer pricing rules according to the Slovak Income Tax Act. The limitation period may be extended by a tax authority of second instance up to additional 12 months on the basis of a written explanation of a tax authority of first instance. Consent of the tax authorities With effect from 1 January 2013, the tax authorities, such as the tax office or customs office, will issue consent with transfer of a majority interest in a Slovak limited liability company, if the tax subject does not have any overdue tax or customs liability. Originally three-day period set forth for issuance of the consent has been extended to five days. The tax office or customs office are expressly stipulated in the act to be authorised to issue consent with transfer of a majority interest stated above. Thus, in practice, the registry courts should require consents of these two tax authorities for registration of transfer of majority interest. Note that with respect to deletion of tax subject from the Slovak Commercial Register the registry courts require in addition to consents of tax office and customs office also consent of the municipalities (being the administrators of real estate tax). It is therefore possible they will follow the same procedure with respect to transfer of majority interest. Suspension of tax proceedings The amendment refines the process of suspension of tax proceedings. With effect from 1 January 2013, the effective date of tax proceedings suspension may not precede (i) the day when the decision on suspension was dispatched for postal delivery or sent by electronic delivery; or (ii) in case of personal delivery by employees of a tax office, the day this decision was delivered. Assignment of tax refund claim, excess tax payment refund claim and any other claim under special tax legislation With effect from 1 January 2013, it is explicitly prohibited to assign pursuant to the relevant provisions of the Civil Code (i) the tax refund claim, (ii) excess tax payment refund claim, or (iii) any other claim under special tax legislation. 9
KONTAKTY / CONTACTS Miriam Galandová Martin Kříž Emil Nemec Peter Oravec miriam.galandova@prkpartners.com martin.kriz@prkpartners.com emil.nemec@prkpartners.com peter.oravec@prkpartners.com BRATISLAVA Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava +421-232 333 232 bratislava@prkpartners.com PRAHA / PRAGUE Jáchymova 26/2, 110 00 Praha 1 +420-221 430 111 prague@prkpartners.com OSTRAVA Stodolní 3, 702 00 Ostrava 1 +420-558 272 505 ostrava@prkpartners.com BUDAPEŠŤ / BUDAPEST Millenaris Avantgarde Office Building Fény u 16, H - 1024 Budapešť +36 1-336 0443 budapest@prkpartners.com www.prkpartners.com Tento dokument obsahuje len všeobecné informácie a nepredstavuje právnu radu. This document contains only general information and in no event constitutes legal advice. 10