SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE 2123345 FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU SOCIO-EKONOMICKÝ STATUS SAMOSTATNE HOSPODÁRIACEHO ROĽNÍKA V AGRÁRNEJ ŠTRUKTÚRE SLOVENSKA 2011 Bc. Zuzana Belišová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU SOCIO-EKONOMICKÝ STATUS SAMOSTATNE HOSPODÁRIACEHO ROĽNÍKA V AGRÁRNEJ ŠTURKTÚRE SLOVENSKA Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Agrárny obchod a marketing 6280800 Obchod a marketing Katedra spoločenských vied PhDr. Barát Pavol Nitra, 2011 Bc. Zuzana Belišová
Čestné vyhlásenie Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. V Nitre 15. apríla 2011...
Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi PhDr. Pavlovi Barátovi za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce....
Abstrakt Cieľom diplomovej práce na tému Socio-ekonomický status SHR v agrárnej štruktúre Slovenska je na základe získaných teoretických poznakov a štatistických údajov analyzovať a zhodnotiť sociálno ekonomické postavenie samostatne hospodáriacich roľníkov v agrárnej štruktúre krajiny. V úvode vlatnej práce sa venujeme rozboru vybraných ekonomických ukazovateľov, ktoré sú prioritné pri stanovení jeho ekonomického postavenia. Z dosiahnutých výsledkov sa dá konštatovať, že skupina SHR je najpočetnejšie zastúpeným prvkom v agrárnej štruktúre Slovenska, pričom z pohľadu obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, hospodária na oveľa menších výmerách v porovnaní s podnikmi právnických osôb. Zámerom druhej časti práce bolo poskytnúť ucelený obraz o sociálnom postavení roľníka na základe celkového zloženia pracovných síl fariem, ich vekovej a vzdelanostnej štruktúry. Z pozorovania je viditeľné, že aj naďalej u farmárov prevládajú pracovníci vyššieho veku a z pohlavia jednoznačne dominuje mužské. Súčasťou vlastnej práce je aj komparácia dosiahnutých výsledkov hospodárenia u právnických osôb ako aj u fariem registrovaných fyzických osôb, t.j. SHR. V závere vlastnej práce sme zostavili prehľadnú SWOT analýzu, kde poukazujeme na najdôležitejšie silné stránky, príležitosti tejto právnej formy podnikania, ako aj vyplývajúce slabé stránky a ohrozenia. Kľúčové slová: poľnohospodárstvo, agrárna štruktúra, samostatne hospodáriaci roľník
Abstract The objective of this diploma thesis is to analyse and subsequently assess the social and economic status of the self-employed farmer in the agrarian structure of the country based on the gained theoretical knowledge and required information. The introductory part analyses the selected economic indicators that have priority in determining the self-employed farmer s economic status. The achieved results show that the group of self-employed farmers presents the largest group existing within the agrarian structure of Slovakia. However, in terms of farmed agricultural area, the self-employed farmers farm on much smaller acreages than agricultural enterprises. The aim of the second part was to provide an integrated picture of the selfemployed farmer s status on the basis of the overall composition of work force applied on these farms and its age and education structure. It is evident from the observation that the majority of the work force continues to be of a higher age and as far as the sex is concerned, male workers are highly predominant. The third part compares the results of farming achieved by self-employed farmers and agricultural enterprises. The concluding part presents a summary SWOT analysis, which points out the most important strengths of this legal form of establishment and the opportunities for it, as well as its consequential weaknesses and risks. Key words: a self-employed farmer, a status, an agrarian structure, a farm, agriculture
Obsah Zoznam skratiek a značiek... 7 Úvod... 8 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky... 10 1.1 Poľnohospodárstvo a jeho multifunkčnosť... 10 1.2 Pôda a jej funkcie... 13 1.3 Podnikanie, podnik, formy podnikania... 14 1.4 Charakteristika korporatívnych organizačno právnych foriem... 17 1.5 Samostatne hospodáriaci roľník... 20 2 Cieľ... 25 3 Metodika... 26 4 Vlastná práca... 28 4.1 Analýza agrárnej štruktúry SR... 28 4.2 Identifikácia postavenia SHR podľa vývoja výmery a štruktúry obhospodarovanej pôdy... 33 4.3 Hrubá poľnohospodárska produkcia... 37 4.4 Výsledky hospodárenia právnických osôb a SHR... 40 4.5 Sociálny status SHR... 44 4.6 SWOT analýza SHR vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu v poľnohospodárstve... 49 Záver... 53 Zoznam použitej literatúry... 55 Prílohy... 60
Zoznam skratiek a značiek a. s. akciová spoločnosť EÚ FO ha k.s. HPP mil. MP SR OR SR P PO p.p. RP RV SHR SP SR Európska únia fyzická osoba hektár komanditná spoločnosť hrubá poľnohospodárska produkcia milión Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Obchodný register Slovenskej republiky príjmy právnická osoba poľnohospodárska pôda rastlinná produkcia rastlinná výroba samostatne hospodáriaci roľník stratové podniky Slovenská republika s. r. o. spoločnosť s ručením obmedzeným ŠÚ SR štatistický úrad Slovenskej republiky t. j. to jest TTP V VÚEPP Z ZP trvale trávnaté porasty výdaje Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva zamestnanci ziskové podniky Z. z. zbierka zákonov ŽP ŽV živočíšna produkcia živočíšna výroba 7
Úvod Vývoj ľudskej spoločnosti je z prevažnej časti spätý s poľnohospodárstvom. Od nepamäti je považované za jedno z najdôležitejších a najpotrebnejších ľudských činností. Aj v súčasnom období hlavnou úlohou poľnohospodárstva je zabezpečovanie cenovo prístupných, kvalitných a zdravotne neškodných potravín pre obyvateľstvo. Vykonávanie úloh ako ochrana a zveľaďovanie prírodných zdrojov, udržiavanie kultúrneho rázu krajiny, zachovanie zamestnanosti a vidieckej štruktúry osídlenia sú tzv. mimoprudkčnými funkciami tohto odvetvia, ktoré vykonáva v prospech celej spoločnosti. V období rokov 1989 až 1993, počas transformujúceho sa spoločného štátu, sa slovenské poľnohospodárstvo zmietalo v množstve problémov, ktoré boli hlavne spojené s prechodom z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú. V rámci transformačného procesu bolo nevyhnutné uskutočniť aj podstatné zmeny v podnikateľských štruktúrach a vytvoriť také formy hospodárenia na pôde, ktoré dokážu motivovať pracovníka či kolektív. V organizácii slovenskej agrárnej výroby možno hovoriť o existencii duálneho systému. Na jednej strane ho charakterizuje pretrvávanie, hospodárenia vo veľkých podnikoch. Na druhej strane sa vyznačuje miernym nárastom podielu individuálnych hospodárstiev, ktoré však v prevažnej miere majú samozásobiteľský charakter. Činnosť poľnohospodárstva je na území Slovenskej republiky vykonávaná rôznymi typmi poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú odrazom organizácie vlastníckych vzťahov. Či už je to podnikanie prostredníctvom obchodných spoločností (s.r.o., a.s., v.o.s., k.s.), poľnohospodárskych družstiev ale taktiež aj samostatne hospodáriacimi roľníkmi. Táto forma podnikania sa u nás začala obnovovať až okolo roku 1995. A aj keď by sa mohlo zdať, že toto agropodnikanie je pomerne novým fenoménom, nie je to tak. Jej zastúpenie v socialistickom poľnohospodárstve cez podiel individuálne hospodáriacich roľníkov bolo do r. 1989 štatisticky nevýznamné. Samostatne hospodáriaci roľníci sú predovšetkým výsledkom tzv. po novembrovej agrárnej politiky, ktorej snahou, okrem iného, bolo aj transformovať poľnohospodárstvo Slovenska na podmienky trhovej ekonomiky a obnoviť vlastnícke práva k pôde, čo v konečnom 8
dôsledku prinieslo renesanciu roľníckeho stavu. Preto tento spôsob podnikania je len návratom k prirodzenej forme hospodárenia na pôde. Tí, ktorí sa rozhodli podnikať ako samostatne hospodáriaci roľníci sú v súčasnosti schopní preklenúť mnohé riziká a neistoty, ktoré so sebou prináša trhové, hospodárstvo. Stávajú sa zárukou stability, produkcie nezávadných, vysoko akostných potravín a výrazne zasahujú do ochrany a zveľaďovania krajiny. Ich podnikateľská úspešnosť závisí ani nie tak na objeme vyrobenej produkcie, ako na miere uspokojenia požiadaviek samotných spotrebiteľov. Na základe štúdia dostupnej literatúry, analýzy dostupných štatistických údajov a získaných vedomostí je v diplomovej práci prostredníctvom ekonomických a sociálnych indikátorov charakterizované postavenie samostatne hospodáriaceho roľníka v agrárnej štruktúre Slovenska. 9
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Problematika agrárnej štruktúry Slovenska je pertraktovaná v rôznych vedných disciplínach. Z dostupných prameňov boli vybrané tie zdroje, ktoré umožnili teoretické podloženie témy, konceptualizáciu a operacionalizáciu potrebnú pre deskripciu, analýzu a komparáciu socio ekonomického statusu SHR vo vlastnej práci. 1.1 Poľnohospodárstvo a jeho multifunkčnosť Poľnohospodárska výroba tvorí jeden z koreňov tradičnej slovenskej kultúry. Hudáková, M. (2008) poukazuje na veľký význam poľnohospodárstva pre obyvateľstvo Slovenska. Je odvetvím vytvárajúcim pracovné príležitosti trvalej a sezónnej povahy a predstavuje dôležitú súčasť výrobných síl krajiny. Poľnohospodárstvo zohráva, významnú úlohu v zabezpečovaní výživy obyvateľstva, v celospoločenskej deľbe práce, vo vytváraní pracovných miest a zamestnanosti. Žiaľ, v súčasnosti je po priemysle jedným z hlavných dodávateľov nezamestnaných na úrady práce.(hajduk, M. Hajduková, J., 2003) Zoborský, I.M. (2002) charakterizuje poľnohospodárstvo ako náročnú činnosť, ktorú vykonávajú poľnohospodárske podniky na poľnohospodárskej pôde s účelom uspokojiť potreby spotrebiteľov a s cieľom dosiahnuť zisk. Poľnohospodárstvo charakterom svojej výroby je schopné výrazne ovplyvňovať priestor, v ktorom pôsobí. Z toho Belajová, A. (2004) vyvodzuje, že poľnohospodárstvo: formuje relatívne vyvážený hospodársko sociálny rozvoj regiónov, je stále viac prepojené s inými hospodárskymi odvetviami, predovšetkým s podnikmi poskytujúcimi vstupy ako aj odbyt produkcie, vplyvom celoplošného rozšírenia základného výrobného faktora pôdy, je prirodzeným správcom a garantom poľnohospodárskej a vidieckej krajiny. Hlavnou úlohou poľnohospodárstva je predovšetkým produkcia potravín s cieľom zabezpečiť výživu obyvateľstva, ako aj produkcia dostatočného množstva poľnohospodárskych surovín pre spracovateľský priemysel.(paška, Ľ., 2006) 10
V súčasnosti na rozvoj poľnohospodárstva pôsobí niekoľko interných faktorov. Durand,G. - Huylenbroeck, G. (2003) medzi tieto faktory zaraďujú: rozdielny vývoj v orientácii poľnohospodárskej výroby v závislosti na reformách spoločnej poľnohospodárskej politiky a zmenách v dopyte, zmeny v poľnohospodárskych profesiách spôsobených automatizáciou a zavádzaním nových technológií a následným rastúcim dopytom po manažérskych zručnostiach, zmeny v agropotravinárskych reťazcoch vyvolávajúcich nové usporiadanie agropotravinárskych sietí, koncentráciu a internacionalizáciu distribúcie potravín, štrukturálne zmeny spôsobované stárnutím aktívnej poľnohospodárskej i celkovej vidieckej populácie. Autorky Chrastinová, Z. Izakovičová, B. (2006) sú názoru, že vývoj slovenského poľnohospodárstva bol do značnej miery ovplyvnený nielen samotným vstupom SR do EÚ, ale aj prípravami na tento akt. Preto už predvstupové obdobie, hodnotené na základe rokov 2000-2003, naznačilo isté vývojové trendy. Ako uvádzajú Šimo, D. Rovný, P. (2010) vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je historickým medzníkom vo vývoji Slovenského štátu. Tento dôležitý akt významným spôsobom ovplyvnil spoločenskú, politickú, ekonomickú pozíciu obyvateľstva a poľnohospodárstva zvlášť. Na začiatku 90-tych rokov dochádza v našich podmienkach transformujúcej sa ekonomiky k významnému poklesu úrovne hospodárenia na pôde. Autori taktiež poukazujú na skutočnosť, že slovenské poľnohospodárstvo má nízky stupeň intenzifikácie, nedostatok vlastných finančných zdrojov a málo prístupné cudzie finančné zdroje na podnikanie. Gecíková, I. (2008) konštatuje, že nielen transformačný proces, ale aj celoeurópsky ekonomický vývoj výrazne ovplyvnili názory a postoje k chápaniu poľnohospodárstva ako prirodzenej súčasti národného hospodárstva a rozvoja krajiny aj na Slovensku. Poľnohospodárstvo ako ekonomická aktivita sa sústreďuje predovšetkým do vidieckych oblastí, ktoré ponúkajú dostatočnú ponuku základného lokalizačného faktora poľnohospodárskej výroby pôdy. 11
Poľnohospodárstvo je integrovanou súčasťou národného hospodárstva. Ako odvetvie primárneho sektora nepatrí k odvetviam, ktoré rozhodujúcim podielom ovplyvňujú tempo ekonomického rastu. Vytvára len malú časť hrubého domáceho produktu, no jeho primárny význam spočíva v zabezpečení potravinovej bezpečnosti štátu, v optimálnom využívaní disponibilných zdrojov krajiny a čoraz viac narastá jeho význam v rozvoji krajinotvorných, ekologických, sociálnych a turistických aktivít. (Szabo, Ľ., 2006) Na pokles relatívnej dôležitosti poľnohospodárstva na národnom hospodárstve okrem všeobecného ekonomického rozvoja pôsobila aj ekonomická transformácia. Po roku 1989 nastal prudký rozmach terciárneho sektora a rýchlejšie zotavenie nepoľnohospodárskej produkcie, kým poľnohospodárska produkcia mala klesajúci trend aj v absolútnom vyjadrení.(pokrivčák, J., 2002) Ako dôvody tohto trendu autor uvádza: klesajúce výmenné poľnohospodárske relácie, extrémy počasia, transformáciu poľnohospodárskeho sektora, nejasné vlastnícke vzťahy v prechodnom období transformácie, deformácie spôsobené v krátkom období privatizáciou a reštrukturalizáciou, transformáciu odvetví dodávajúcich vstupy a odberajúcich výstupy, pokles reálnych príjmov, nárast samozásobovania vidieckych domácností, fluktuáciu na zahraničných trhoch, nízku stabilitu poľnohospodárskej politiky a iné. Ako sa vyjadril Zoborský, I. M. (2006), základný význam poľnohospodárskej výroby spočíva v tom, že vyrába potraviny pre výživu obyvateľstva a plní tým produkčnú funkciu. V súčasnosti sa však v prostredí EÚ presadzuje princíp multifunkčnosti poľnohospodárstva. Je vymedzený nasledovnými činnosťami: produkčné funkcie (potraviny, suroviny, energie), regionálne funkcie (osídlenie, infraštruktúra, zamestnanosť, miestne služby), ekologické funkcie (udržiavanie krajiny, ochrana prírody, recyklácia odpadov), sociálne funkcie (práca, služby, kultúra), funkcie v turizme (dovolenka na farme, zvyšovanie atraktivity krajiny). (Zoborský, I. M., 2006; Szabo, Ľ. Jankelová, N., 2006) 12
Poľnohospodárstvo nie je priemyselný, čisto výrobne orientovaný sektor ale sektor multifunkčný. Malo by zabezpečovať produkciu zdravých potravín, udržiavanie rôznorodej krajiny, čisté životné prostredie a zamestnanosť na vidieku. (Fischler,F., 2001; Rocholl, M., 2004) V rámci SR multifunkčný model ako uvádza Grznár, M. (2006) zodpovedá prírodným a spoločensko ekonomickým podmienkam Slovenska, pretože rešpektuje obmedzenú dostupnosť produktívnych prírodných zdrojov, najmä vody, ekologické a kultúrno spoločenské limity intenzifikácie, typ a hustotu osídlenia krajiny. 1.2 Pôda a jej funkcie Základnou osobitosťou poľnohospodárskej výroby podľa Meravej, E. Gubovej, M. (2001) je, že poľnohospodári vykonávajú svoju činnosť za pomoci výrobného prostriedku pôdy, ktorej prirodzená úrodnosť a ďalšie vklady za účelom zúrodnenia ovplyvňujú výrobné náklady a tým výsledky podnikania. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a súčasne aj ekonomický a ekosociálny potenciál SR. Ako tvrdí Škulecová, Ľ. (2001), hoci výkon starostlivosti o pôdu na Slovensku prináleží Ministerstvu pôdohospodárstva SR treba uznať jej multifunkčný a medziodvetvový význam a následne aj spoluzodpovednosť a potrebu nevyhnutného záujmu všetkých o dostatočnú výmeru a primeranú kvalitu našich pôd. Blaas, G. (2010) konštatuje, že kľúčovým prírodným a ekonomickým zdrojom poľnohospodárstva je pôda. Je to rozhodujúci a prírodný zdroj Slovenska s komoditným a nekomoditným potenciálom pre ekonomický a eko-sociálny stav a rozvoj spoločnosti. Pôda ako ju charakterizuje Kudláč, V. (2006), je nositeľom prírodných zdrojov a je jedným z výrobných faktorov a súčasne aj najdôležitejším prírodným zdrojom, pretože bez pôdy nemožno vyrábať poľnohospodárske plodiny. Podľa Šima, D. Rovného, P.(2010) je poľnohospodárska pôda základným výrobným faktorom. Od jej kvality, obrábania, intenzifikácie využívania progresívnych pestovateľských technológií bude závislá efektívnosť podnikania na pôde. Paška, Ľ. (2004) definuje poľnohospodársku pôdu ako základnú výrobnú podmienku a zároveň výrobný činiteľ zdroj pri tvorbe nových úžitkových hodnôt v odvetviach RV každého prvovýrobného agropodnikateľského subjektu. Na 13
poľnohospodárskej pôde sa realizujú výrobné procesy RV, ktorých výsledky sú prevažne realizované mimo hraníc agropodnikateľského subjektu a sú zároveň základom ekonomickej prosperity odvetví RV. Jednotlivé funkcie poľnohospodárskej pôdy člení a definuje Zoborský, I.M. (2006) nasledovne: prírodná funkcia pôda ako prírodný zdroj tvorí životný priestor a základ života pre človeka, rastliny, zvieratá a pôdne organizmy, úžitková funkcia pôda ako úžitková hodnota je stanovišťom poľnohospodárskych plodín, tvorí priestor na bývanie, rekreáciu a odpočinok a je priestorom na ťažbu surovín, pôda ako kultúrne dedičstvo je archívom dejín prírody, zmien vegetácie a klímy, dejín činnosti ľudí, vrátane dejín hospodárenia na pôde. Súčasný právny stav vzťahov k pôde je výsledkom dlhodobého vývoja našej spoločnosti. Rumanovská, Ľ. (2008) poukazuje na skutočnosť, že základom práv a povinností súvisiacich s pôdou je vlastnícky vzťah, ktorému naša spoločnosť poskytuje významnú ochranu, vzhľadom na špecifické poslanie a funkcie pôdy najmä pre odvetvie poľnohospodárstva, ktoré je neoddeliteľne s pôdou spojené. Situácia v stave vlastníckych a užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde u subjektov hospodáriacich na Slovensku sa v období transformácie zmenila, aj keď je i naďalej charakterizovaná výraznou prevahou užívacích vzťahov nad vlastníckymi. 1.3 Podnikanie, podnik, formy podnikania Agrárnu štruktúru Slovenska tvoria rôzne typy poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú odrazom organizácie vlastníckych vzťahov. Vlastníctvo formulované vlastníckymi právami je jednou zo základných inštitúcií v poľnohospodárstve. Možno ho chápať ako kultúrne podmienenú sociálnu aktivitu, predstavujúcu aktívny sociálny vzťah k sociálnemu a prírodnému prostrediu. 14
Podnikanie definuje Obchodný zákonník, č.513/1991 Zb.z. ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosahovania zisku. Malejčík, A. (2008) považuje podnik za základný článok manažmentu, v ktorom sa spájajú pracovné sily a investičný majetok v jednej organizačnej jednotke pri uzavretom obrate hodnoty za účelom tvorby tovarov a zisku. Podľa Gozoru, V. (2003) sú poľnohospodárske podniky hospodárske organizácie, ktoré sa vyznačujú plošným, sezónnym a biologickým charakterom výroby, kde finálnym produktom sú poľnohospodárske komodity, ktoré sa pri následnom spracovaní transformujú do potravinárskych výrobkov. Internetová stránka www.spspart.edu.sk hovorí o podnikateľovi ako o osobe, ktorá dosiahla vek 18 rokov, je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná, t.j. bez trestného záznamu. Podľa obchodného zákonníka sa za podnikateľa považuje PO alebo FO, ktorá: je zapísaná v obchodnom registri, podniká na základe živnostenského listu, podniká na základe iného než živnostenského listu (koncesná listina, audítori, daňový poradca), uskutočňuje poľnohospodársku výrobu a pre jej výkon je evidovaná. Na Slovensku môžu vykonávať podnikateľskú činnosť tak fyzické, ako aj právnické osoby. Fyzickú osobu Daňko, J. (2003) charakterizuje ako občana spôsobilého právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba zodpovednosť. Spôsobilosť nadobúda dosiahnutím veku 18 rokov. FO sa dobrovoľne môže zapísať do obchodného registra. Na jej podnikanie postačuje živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie podnikať. Ako tvrdia autori Varoščák, J. Izakovič, T. (2007) poľnohospodársku výrobu na Slovensku môže zabezpečovať: SHR PO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu na pozemkoch, ktoré vlastní, alebo si ich prenajíma. 15
Túto činnosť môžu vykonávať ako hlavnú, alebo doplnkovú činnosť. Dnes sa už všeobecne deklaruje a uznáva, že okrem podnikov PO a SHR sú súčasťou slovenského poľnohospodárstva aj producenti, ktorí nie sú zapísaní v podnikovom registri. Prechod slovenskej ekonomiky na trhové podmienky si vyžadoval predovšetkým úpravu možnosti podnikania. Základom tohto procesu bola podľa Taligu, F. (2001) úplná prestavba právnych noriem spočívajúcich na zrovnoprávnení štátneho, družstevného i súkromného vlastníctva. Výsledkom transformačného procesu v tejto oblasti bol vznik a aj zánik veľkého množstva podnikateľských subjektov v rôznych formách. Činnosť podnikateľských subjektov je na Slovensku upravená v troch základných právnych predpisoch: v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku a v Živnostenskom zákone, pričom sa rozlišuje podnikanie fyzických a právnických osôb: FO môžu podnikať ako: živnostníci, slobodné povolania (advokáti, lekári, audítori), samostatne hospodáriaci roľníci SHR. PO môžu podnikať ako: ziskové organizácie: - obchodné spoločnosti (s.r.o., a.s., v.o.s., k.s.), - družstvá, - štátne podniky, - obecné podniky, neziskové organizácie (rozpočtové a príspevkové organizácie a ostatné neziskové organizácie ako sú spolky, kluby a cirkevné organizácie). 16
Mižičková, Ľ. (2007) člení právne formy podnikania nasledovne: FO PO 1. FO živnostníci 1. obchodné spoločnosti: 2. FO s tichým spoločníkom - a.s. 3. FO s vypomáhajúcimi rodinnými - s.r.o. príslušníkmi žijúcimi v spoločnej - v.o.s. domácnosti - k.s. 4. FO podnikajúca podľa osobitných 2. družstvo predpisov 3. združenie PO 5. FO podnikajúca v poľnohospodárstve 4. účelové združenia majetku 6. Združenie FO 5. jednotky územnej samosprávy 6. ostatné PO štátne podniky, banky podnikania: Podľa Daňka, J. (2003) možno rozlišovať tieto organizačno právne formy Podnikateľský subjekt FO PO Bez právnej subjektivity - SP zaregistrovaný na ŽÚ - v.o.s. - združenie - SP zaregistrovaný do OR - k.s. - tichý spoločník - SHR zaevidovaný do - s.r.o. miestnej evidencie - a.s. - SHR zaregistrovaný do OR - družstvo Uvedené, aplikované na pomery Slovenskej republiky, nás oprávňuje konštatovať, že v agrárnej štruktúre vyvíjajú aktivity ako podniky PO, tak i podniky FO. Konkrétnu charakteristiku jednotlivých organizačno právnych foriem reprezentujúcich agrárnu štruktúru Slovenska prináša nasledovný text. 1.4 Charakteristika korporatívnych organizačno právnych foriem Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) ako sa uvádza na internetovej stránke www.podnikajte.sk je najpopulárnejšou formou podnikania spomedzi všetkých 17
právnických osôb. Takmer 75 % všetkých právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, podnikajú práve touto formou. Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného základného imania, resp. do výšky svojho vkladu. Základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. S.r.o. je spoločnosťou, ktorá je podnikateľským subjektom typickým pre nižšie alebo stredne náročné kapitálové podnikanie. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá v prípade, že je majiteľom iba jedna osoba zakladateľskou listinou (v prípade, že je majiteľom iba jedna osoba netreba spisovať zakladateľskú listinu formou notárskej zápisnice (od 1. februára 2004 stačí len úradne overený podpis zakladateľa), v prípade viacerých spoločníkov spoločenskou zmluvou. Základné imanie s.r.o. je minimálne 5 000 EUR, toto základné imanie tvoria peňažné aj nepeňažné vklady. Ku dňu vzniku musí byť v prípade jedného spoločníka splatené v plnej výške, v prípade viacerých spoločníkov musí byť splatené ku dňu vzniku aspoň 30 % základného imania, celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom stanovenej výšky základného imania. Zvyšok je potrebné splatiť do piatich rokov. Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 EUR. Podpísaním spoločenskej zmluvy dochádza k založeniu s.r.o., spoločnosť však vzniká zápisom do obchodného registra. Zrušenie spoločnosti je možné dohodou spoločníkov alebo rozhodnutím súdu. Akciová spoločnosť je v Obchodnom zákonníku SR (zákon č. 513/1991 Zb) definovaná ako spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur. Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak dvaja alebo viacerí zakladatelia. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "akciová spoločnosť" alebo skratku "akc. spol." alebo "a. s.". Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti 18
s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Akciová spoločnosť sa ruší rozhodnutím akcionárov na valnom zhromaždení. Zaniká výmazom z obchodného registra. Družstvo je definované v 221 až 260 Obchodného zákonníka ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb, založené na účely podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Na založenie družstva je zákonom požadovaný minimálny počet členov, a to najmenej 5 členov fyzických osôb. Tento minimálny počet neplatí, ak sú zakladateľom dve právnické osoby. Členom družstva môžu byť fyzické aj právnické osoby. Družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom. Členovia neručia za záväzky družstva s výnimkou situácie, keď stanovy určujú, že všetci členovia družstva alebo len niektorí z nich, sú povinní, ak tak rozhodne členská schôdza, podieľať sa na krytí strát určitou čiastkou presahujúcou ich členský vklad. Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva. Stanovy družstva určujú výšku základného imania, ktoré sa zapisuje do obchodného registra a ktoré zákon označuje ako zapisované základné imanie. Základné imanie zapisované do obchodného registra musí byť minimálne 1660 EUR, pričom pred podaním návrhu na zápis družstva do obchodného registra musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania, to je 830 EUR. Zapisované základné imanie je odlíšené od celkového základného imania družstva. Zapisované základné imanie družstva možno zmeniť len zmenou stanov, o ktorých rozhoduje členská schôdza. Družstvo, ktoré má viac ako 50 členov musí mať nasledovné orgány: členská schôdza, predstavenstvo a kontrolná komisia. Štatutárnym orgánom družstva je predstavenstvo. Družstvo je pri svojom vzniku povinné vytvoriť nedeliteľný fond najmenej vo výške 10 % zapisovaného základného imania. Tento fond družstvo dopĺňa najmenej 19
o 10 % ročného čistého zisku, a to až do doby, kým výška nedeliteľného fondu dosiahne sumu rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania družstva. Družstvo zaniká výmazom z obchodného registra. Hlavnou výhodou družstva je otvorenosť, tzn. relatívne voľný vstup a odchod členov. 1.5 Samostatne hospodáriaci roľník Prechodom na nové ekonomické podmienky sa v agropotravinárskom komplexe vytvoril priestor pre budovanie súkromných poľnohospodárskych podnikov. Najpočetnejšiu skupinu ako tvrdí Mižičková, Ľ. (2001) tvoria podnikajúci podľa zákona č. 219/1991 Zb o súkromnom podnikaní občanov, čiže samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí sa stali trvalou súčasťou agropotravinárskeho komplexu. Z jednotlivých právnych foriem podnikania v poľnohospodárstve predstavujú podľa Marišovej, E. (2001) najefektívnejšiu skupinu samostatne hospodáriaci roľníci, potom nasledujú obchodné spoločnosti a.s., s.r.o. a družstvá. Podnikanie samostatne hospodáriacich roľníkov je forma podnikania, ktorá je síce najpočetnejšou skupinou, avšak z hľadiska výmery poľnohospodárskej pôdy obhospodaruje najmenšiu plochu. Ako konštatuje autorka, postavenie SHR, ktoré v období socializmu bolo okrajovou skupinou a viac menej neexistovalo, je v súčasnosti zakotvené v špeciálnej právnej úprave (Zákon č. 105/1990 Zb. a Zákon č. 219/1991 Zb.). Ich rozvoj podmieňovala obnova vlastníckych práv k pôde. Uznesením vlády SR č. 869/1993 bola schválená koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva v zmysle ktorej sa pristúpilo k obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Podmienky pre vznik súkromne hospodáriacich roľníkov (SHR) upravil zákon č.219/1991zb. Prijatá právna úprava definuje SHR, upravuje vzťahy medzi SHR navzájom, či už pôsobia ako fyzická osoba s ohlasovacou povinnosťou na obecnom úrade, alebo ako právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri. (Bielik, P. 2001) Právny status SHR je upravený v zákone č.219/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Samostatne hospodáriacim roľníkom je podnikateľ, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. Ide najmä o činnosť fyzickej osoby, ktorá: 20
vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, len s týmto súhlasom, alebo poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty. Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. Príslušný orgán Slovenskej republiky zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia. V evidencii je uvedené meno a priezvisko SHR, miesto jeho trvalého bydliska, rodné číslo, prípadne údaje o osobitnom oprávnení alebo povolení, pokiaľ sa na určitý druh činnosti podľa osobitných predpisov vyžadujú a deň zápisu do evidencie. Samostatne hospodáriaci roľník ohlási príslušnému orgánu do 15 dní zmenu skutočností vedených v evidencii, ako aj ukončenie svojej poľnohospodárskej výroby. O zápise do evidencie vydá príslušný orgán samostatne hospodáriacemu roľníkovi osvedčenie. Na základe upovedomenia pridelí príslušný orgán štátnej štatistiky samostatne hospodáriacemu roľníkovi identifikačné číslo. Samostatne hospodáriaci roľník je povinný viesť účtovníctvo v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami. Môže viesť jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo alebo viesť evidenciu príjmov z podnikania. Zákonom daná možnosť jednoduchej evidencie na Obecnom úrade sťažuje zistenie presného počtu SHR, ich meniaceho sa podielu na obhospodarovanej pôde i zistenie celkového efektu podnikania. (Ubrežiová, I., 2007) Barát, P. - Moravčíková, D. (1999) považuje SHR za fyzickú osobu, pre ktorú hlavným kritériom určenia jej sociálneho statusu je vlastníctvo a spôsob užívania pôdy, ktorú v rôznych formách poľnohospodárskej činnosti cieľavedome spája vecné, finančné a ľudské zdroje do konkrétnej výrobno organizačnej jednotky s cieľom 21
produkovať úžitkové hodnoty pre uspokojovanie potrieb vlastnej rodiny a pre potreby trhu. Habovštiak, J. (2000) sa pozerá na súkromného roľníka ako na osobu, ktorá hospodári na pôde, chová vlastné zvieratá, má aspoň niektoré vlastné stroje a zariadenia a čím lepšie hospodári, tým viac je na svoje výsledky hrdý, čo ho motivuje k lepším výkonom. Hoci možno povedať, že roľník túto prácu z časti robí pre peniaze, je pre neho koníčkom a relaxom. Haspra, R. (2000) definuje SHR ako podnikateľa, ktorý vykonáva činnosť poľnohospodárskej prvovýroby vrátane hospodárenia na vodných plochách a lesoch. Patria sem aj činnosti FO, ktorá vyrába výrobky poľnohospodárskej prvovýroby za účelom dosiahnutia zisku, najmä ich predajom alebo vykonáva úpravu alebo iné spracovanie poľnohospodárskej produkcie, prípadne poskytuje príležitostné práce. Podľa Mižičkovej, Ľ. (2001) postupné presadzovanie sa SHR v podnikateľskom prostredí sa prejavuje aj na zabezpečovaní agrárneho trhu základnými komoditami Je pochopiteľné, že v prvých rokoch súkromného agropodnikania prevažovali produkty základnej rastlinnej výroby, medzi nimi hlavne obilniny. Zo živočíšnej výroby to bolo mlieko a mäso. Veľa začínajúcich SHR nezvládlo uvedenú situáciu a po prvých neúspechoch prestali súkromne hospodáriť. Súbežne s odchodom časti malých podnikateľov sa vyprofilovala skupina úspešných, problematiku nových ekonomických podmienok znalých agropodnikateľov, ktorí sa trvalo usadili na slovenskom agrárnom trhu. Barát, P. Moravčíková, D. (1996) uvádzajú, že SHR môžu vykonávať poľnohospodárske aktivity ako hlavné alebo vedľajšie zamestnanie. Rodinný podnik chápu ako organizačnú formu poľnohospodárskych činností zameranú na výrobu pokrývajúcu vlastnú spotrebu, kde pracovné vzťahy sú určované podľa rodinného práva. Ako uvádza Chrastinová, Z. (2005), FO SHR boli v sledovanom období (2000-2003) najpočetnejšou skupinou podnikateľov na pôde. S nízkym, len 7% ným podielom na výmere poľnohospodárskej pôdy však väčšina z nich zostala v podmienkach SR v rozhodujúcej miere iba doplnkovou formou hospodárenia Z hľadiska foriem hospodárenia na pôde najlepšie hospodárske výsledky podľa Kazdu, R. (2006) naďalej vykazujú podnikatelia FO, t.j. SHR a farmári podnikajúci 22
na menších výmerách (tieto dve kategórie vzájomne korelujú), ktorí sa tak umiestňujú pred obchodnými spoločnosťami a družstevnými formami hospodárenia. SHR ako socioprofesná skupina je diferencovaná z hľadiska stratégií spôsobov hospodárenia na malých, stredných a veľkých výmerách, nadobúdania a užívania majetku, charakteru komerčnej činnosti a tiež vykonávania poľnohospodárskych aktivít ako hlavného alebo vedľajšieho zamestnania. Ako konštatuje Danglová, I. Námerová, I. (1999) v štruktúre sociálnych vzťahoch tejto skupiny nastáva čiastočné oživenie tradičných hodnôt a princípov vidieckeho spoločenstva. Mižičková, Ľ. (2007) vychádzajúc z výsledkov analýzy súčasného stavu, poukazuje na nasledovné výhody a nevýhody tejto skupiny. Za výhody považuje: sústredenie rozhodovacích právomocí do kompetencie SHR (čím je umožnená rýchla a operatívna reakcia na výsledky prvovýroby a podmienky trhu), rýchlejšia možnosť zmeny výrobného programu, využitie sezónneho kolísania cien, rýchlejšie prispôsobenie výroby trhovému prostrediu, schopnosť znížiť mzdové náklady vlastnej pracovnej sily, resp. zefektívniť jej využitie. Ako nevýhody tejto organizačno právnej formy uvádza: nutnosť permanentného sledovania platných právnych predpisov, vysoké úverové sadzby, nesolventnosť odberateľov, závislosť od dotácií štátu, liberalizácia cien vstupov a iné. Haspra, R. (2000) sa pri klasifikácii SHR vykonávajúcich poľnohospodársku prvovýrobu používa jednotný systém dvoch kritérií: podľa ekonomickej veľkosti, typu výrobného zamerania. 23
Pri klasifikácii podľa triedy ekonomickej veľkosti sa uplatňujú nasledovné kroky: identifikácia výrobných odvetví v podniku, určenie váhy výrobných odvetví (v RV meraná ha pestovaných plodín, v ŽV počtom zvierat), výpočet štandardného príspevku na úhradu za každé výrobné odvetvia podľa pestovaných plodín a chovaných zvierat, výpočet štandardného príspevku na úhradu za podnik agregáciou štandardných príspevkov na úhradu výrobných odvetví, výpočet ekonomickej veľkosti podniku v Sk s prepočtom na ECU a ESU (European Size Units), čo je Európska veľkostná jednotka EVJ, EVJ=1200 EUR. Týchto tried je spolu 10 a pre každú je stanovený interval v ESU (=1200 EUR podnikového štandardného hrubého zisku produkcie z 1 ha resp. 1 kusu) v rozmedzí od 2 do 250 a viac ESU. Na základe tejto klasifikácie podľa EVJ sa SHR pôsobiaci na Slovensku približujú štruktúre farmárov v starých krajinách EÚ. Zároveň poukazuje na rozdielnosti, ktoré dokumentujú to, že farmári v starých krajinách EÚ sa viac špecializujú, zatiaľ čo SHR na Slovensku sú viac orientovaní na zmiešané typy poľnohospodárskej výroby. Podľa typu výrobného zamerania podniky SHR predstavujú farmy, ktoré sa špecializujú na poľné plodiny, záhradníctvo, trvalé kultúry, farmy s voľne ustajneným dobytkom, farmy špecializujúce sa na odchov zvierat kŕmených jadrom, farmy so zmiešanou a kombinovanou RV a ŽV a nezaradené farmy. Najvyšší podiel v štruktúre fariem podľa tohto kritéria predstavujú farmy zmiešanej RV a ŽV, SHR špecializovaní na pasúci sa dobytok a poľné plodiny. 24
2 Cieľ Cieľom diplomovej práce je na základe získaných teoretických poznakov a zhromaždených potrebných informácií analyzovať a následne zhodnotiť sociálno ekonomické postavenie samostatne hospodáriacich roľníkov v agrárnej štruktúre Slovenskej republiky. Primárny cieľ diplomovej práce pozostáva z týchto čiastkových úloh: charakteristika jednotlivých organizačno právnych foriem podnikov agrárnej štruktúry Slovenska; vymedzenie postavenia SHR jeho socio ekonomického statusu cez vybrané socio ekonomické indikátory (výmera obhospodarovanej pôdy, podiel na hrubej poľnohospodárkej produkcii, výsledku hospodárenia, štruktúra pracovných síl, vekové a vzdelanostné zastúpenie); komparácia individuálnych (SHR ako súčasť FO) a korporatívnych (PO) foriem podnikania podľa počtu podnikov, výmery obhospodarovanej pôdy, podielu na hrubej poľnohospodárskej produkcii, vybraných sociálnych ukazovateľov cez porovnanie štruktúry pracovných síl; identifikácia silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození samostatne hospodáriaceho roľníka v SWOT analýze. 25
3 Metodika Metodika práce bola zvolená na základe stanovených, cieľov diplomovej práce. Parciálne úlohy si vyžiadali rozdeliť prácu do viacerých častí. Predmetom skúmania boli súkromné hospodárstva samostatne hospodáriacich roľníkov. Analýzu sme vykonávali za obdobie rokov 2003, 2005 a 2007, nakoľko aktuálnejšie informácie za roky 2009 a 2010 budú sprístupnené až v novembri roku 2011. Hlavným zdrojom informácií bolo Štrukturálne zisťovanie fariem, ktoré sa uskutočnilo na základe Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 613/2002 Z. z. o programe štatistických zisťovaní, ktoré sa vykonáva v dvojročných intervaloch Pri spracovaní diplomovej práce sme si zvolili nasledovný metodický postup: preštudovanie odborných príspevkov, domácej i zahraničnej literatúry, ktoré sa stali teoretickým základom pre vlatnú prácu, analýza dostupných štatistických prameňov, získanie potrebných podkladových materiálov, analýza a komparácia zhromaždených údajov, SWOT analýza, spracovanie a interpretácia zistených skutočností. V prvej časti vlastnej práce sa zaoberáme členením agrárnej štruktúry z pohľadu právnych foriem podnikania. Osobitnú pozornosť venujeme charakteristike najpočetnejšej skupiny SHR. Informačnými zdrojmi pre túto časť práce boli údaje, čerpané z Regionálnej databázy Štatistického úradu za aktuálnejšie časové obdobie rokov 2003 až 2009. Zároveň sme sledovali členenie agrárnej štruktúry aj podľa údajov Štrukturálneho zisťovania fariem, kde ich komparáciou sme mohli vidieť evidentne veľké rozdiely či už v členení alebo v dosiahnutých výsledkoch z dôvodu uplatňovania rozličných metodických postupov a následného spracovania informácií. Zdrojom informácií druhej časti vlastnej práce bolo taktiež Štrukturálne zisťovanie fariem 2003, 2005, 2007, pričom zámerom bolo analyzovať a porovnať poľnohospodárske podniky podľa jednotlivých výmer obhospodarovanej pôdy a jej štruktúry. 26
Súčasťou štvrtej kapitoly je aj zhodnotenie hrubej poľnohospodárskej produkcie za obdobie rokov 2003 až 2008. Údaje boli čerpané zo ŠÚ SR, konkrétne z publikácie Hrubý obrat vybrané ukazovatele v poľnohospodárstve. Ukazovateľ hrubej poľnohospodárskej produkcie z hrubého obratu sa sledoval vrátane odhadu HPP za organizácie zapísané do OR s počtom zamestnancov do 19 osôb, súkromne hospodáriacich roľníkov, drobných pestovateľov a chovateľov. V rámci hrubej poľnohospodárskej produkcie sme sledovali produkciu za živočíšnu výrobu len za roky 2003 a 2005, nakoľko v nasledujúcich rokoch sa tento ukazovateľ nesledoval. Ďalšia časť obsahuje zhodnotenie výsledkov hospodárenia právnických i fyzických osôb (SHR) kde podkladovým materiálom boli Zelené správy Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky za roky 2007 2009, pre ktoré podkladovým materiálom boli Informačné listy MP SR, uložené v CD MP SR na VÚEPP. Pri určovaní sociálneho statusu SHR sme taktiež vychádzali z údajov Štrukturálneho zisťovania fariem 2003, 2005, 2007, pričom pri ukazovateli štruktúry vzdelania sme sa venovali len roku 2007, nakoľko v predchádzajúcih rokov tento ukazovateľ v publikácii nebol zaradený. V závere vlastnej práce sa venujeme podrobnejšej SWOT analýze SHR, kde identifikujeme silné a slabé stránky tejto formy podnikania a taktiež poukazujeme na jej možné príležitosti a ohrozenia. Pri získavaní potrebných informácií, štatistických údajov u vybraných ukazovateľov boli uplatnené nasledovné metódy: metóda analýzy dokumentov, ktorá umožnila raalizovať výber podľa ich dostupnosti a poskytovaných dôležitých informácií, metódy štatistické, pomocou ktorých sme vyjadrovali vybrané kvantitatívne charakteristiky v tabuľkových prehľadoch a v percentuálnom vyjadrení, metódy grafické, ktorými sme zabezpečili lepšiu prehľadnosť hodnotených ukazovateľov, metóda SWOT analýzy, metódy komparácie a syntézy, prostredníctvom ktorých sme mohli zistené skutočnosti interpretovať a následne ich formulovať do záverov. 27
4 Vlastná práca V prvej polovici 90 rokov prevládala predstava, že transformáciou, socialistických, poľnohospodárskych podnikov, a obnovením vlastníckych práv, k pôde, znovu vytvoríme skutočnú vrstvu roľníkov, ktorá tvorí prevažnú časť vidieckej populácie. Vývoj agrárnej štruktúry jasne ukázal, že skutočnosť bola iná ako očakávania. Keďže došlo k pretrhnutiu kontinuálneho vývoja 1 roľníckeho stavu, vývoj agrárnej štruktúry po novembrových zmenách v roku 1989 jasne signalizoval prirodzenú koexistenciu samostatne hospodáriaceho roľníka (podniku typu rodinnej farmy) s rôznymi organizačno právnymi formami korporatívneho charakteru, ktoré reprezentujú právnické osoby. Štruktúra podnikov poľnohospodárstva Slovenskej republiky je tvorená rôznymi organizačno právnymi formami podnikov. Svoje zastúpenie tu majú obchodné spoločnosti, poľnohospodárske družstvá i podniky fyzických osôb ako živnostníci a v neposlednom rade i samostatne hospodáriaci roľníci. A práve táto skupina fyzických osôb (SHR), jej sociálne a hospodárske postavenie na základe vybraných sociálnych a ekonomických indikátorov sú predmetom vlastnej časti diplomovej práce. 4.1 Analýza agrárnej štruktúry SR V súčasnosti je agrárna štruktúra tvorená širokým zastúpením podnikov (fariem), podnikajúcich formou právnických alebo fyzických osôb. Činnosť podnikov, ktoré sú v úpadku preberajú iné podnikateľské subjekty, najmä obchodné spoločnosti a fyzické osoby. Majetková transformácia poľnohospodárskych družstiev sa legislatívne ukončila v polovici 90 tych rokov. 1 Prvou diskontinuitou vo vývine agrárnej kultúry i v spôsobe života vidieckeho obyvateľstva boli spoločenské a politické zmeny po roku 1948. Druhou diskontinuitou v živote slovenského vidieka boli spoločenské zmeny, ktoré nastali po roku 1989. Podľa autora spoločnosť očakávala, a nielen poľnohospodárska, že vývoj nebude pokračovať idealizovaním predsocialistickej minulosti, ale anticipatívnou agrárnou politikou, ktorá dá tomuto výrobnému odvetviu víziu pre 21. storočie. SLAVKOVSKÝ, Peter. (1996) 28
Prehľad štruktúry podnikov podľa právnych foriem podnikania, tak ako to sleduje Štatistický úrad SR, je uvedený v tabuľke 1. Poskytuje informáciu o počte právnických, fyzických osôb ale najmä o počte samostatne hospodáriacich roľníkov (SHR). Tab. 1 Štruktúra fariem podľa právnej formy podnikania v SR za obdobie 2003 až 2009 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 PO spolu 101 412 114 285 126 777 139 240 149 772 169 960 179 352 Obchodné spoločnosti 57 647 67 143 76 632 86 317 94 580 112 149 119 268 Družstvá 1 517 1 564 1 542 1 501 1 492 1 535 1 553 Štátne podniky 37 35 30 22 21 23 23 Rozpočtové organizácie 6 470 6 612 6 654 6 649 6 643 6 592 6 643 Príspevkové organizácie 1 354 962 895 816 792 751 726 Ostatné organizácie 34 387 37 969 41 024 43 935 46 244 48 910 51 139 FO spolu 329 720 360 378 367 094 388 246 399 641 418 221 413 867 Živnostníci 306 356 336 640 344 870 364 185 374 382 392 841 387 876 Slobodné povolania 13 044 13 683 12 752 15 175 16 725 17 189 17 974 SHR 10 320 10 055 9 472 8 886 8 534 8 191 8 017 Zdroj: ŠÚ SR, Regionálna databáza Ako môžeme z tabuľky vidieť, z právnych foriem podnikania v každom roku sledovaného obdobia jednoznačne prevládajú podniky fyzických osôb. Obe skupiny, či už FO alebo PO mali z roka na rok stúpajúcu tendenciu. Celkový počet právnických osôb za rok 2009 predstavoval 179 352 podnikov, z ktorých dominantné postavenie mali bezkonkurenčne obchodné spoločnosti s počtom 119 268 subjektov. Tie zaznamenali v roku 2008 najväčší nárast, a to o 17 569 subjektov oproti roku 2007, kde bol ich počet 94 580. Svoje postavenie tu mali aj družstvá, ktoré si napriek poklesom v určitých rokoch, udržali svoju pozíciu. Zo všetkých právnických osôb najmenšie počty dosahovali štátne podniky. Z podnikov fyzických osôb viedli FO živnostníci, za nimi nasledovali slobodné povolania a následne to boli samostatne hospodáriaci roľníci. (viď. obr.1). V roku 2009 formou živností podnikalo 387 876 fyzických osôb. Tí spolu so slobodnými povolaniami vykazovali z roka na rok stúpajúci trend. Ako jediní zo skupiny fyzických osôb, ktorí zaznamenali klesajúcu tendenciu boli samostatne hospodáriaci roľníci. 29
Obr. 1 Vývoj počtu FO v rokoch 2003-2009 Fyzické osoby počet 450 000 400 000 350 000 300 000 250 000 200 000 150 000 100 000 50 000 0 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 živnostníci slobodné povolania SHR Zdroj: vlastné spracovanie V roku 2003 počet SHR v podnikateľskej štruktúre predstavoval 10 320 roľníkov, v roku 2005 to bolo už len 9 472, až nakoniec v roku 2009 ich počet klesol na 8 017. Početnosť SHR za jednotlivé kraje Slovenskej republiky demonštruje nasledovná tabuľka. Tab. 2 Počet SHR za jednotlivé kraje SR za obdobie 2003 až 2009 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 SR 10 320 10 055 9 472 8 886 8 534 8 191 8 017 Bratislavský kraj 656 574 554 516 507 479 485 Trnavský kraj 1 413 1 385 1 267 1 155 1 091 1 020 958 Trenčianský kraj 372 367 344 333 317 304 305 Nitrianský kraj 2 337 2 254 2 096 1 930 1 818 1 723 1 649 Žilinský kraj 1 271 1 282 1 220 1 153 1 084 1 065 1 058 Banskobystrický kraj 1 783 1 689 1 540 1 475 1 442 1 392 1 382 Prešovský kraj 1 035 1 047 1 039 1 000 994 973 1 001 Košický kraj 1 453 1 457 1 412 1 324 1 281 1 235 1 179 Zdroj: ŠÚ SR, Regionálna databáza 30
Najvyššie zastúpenie, skupiny fyzických osôb SHR za celé sledované obdobie bolo zaznamenané v Nitrianskom kraji. Dôvodom sú veľmi dobré pôdno- klimatické podmienky, ktoré vytvárajú najlepšie predpoklady, pre rozvoj poľnohospodárstva vôbec a v rámci neho aj súkromného, roľníctva. Napriek najpočetnejšiemu zastúpeniu aj v Nitrianskom kraji zaznamenali klesajúcu tendenciu. Naopak najnižšie zastúpenie mal Trenčiansky kraj s počtom 305. Po Nitrianskom kraji patrilo druhé najvyššie zastúpenie Banskobystrickému kraju s počtom roľníkov 1 382 a na treťom mieste bol Košický kraj s počtom 1 179 roľníkov. V porovnaní podnikateľskej štruktúry, ktorú uvádza Štatistický úrad, so štruktúrou fariem podľa Štrukturálneho zisťovania fariem sú evidentné rozdiely, ktoré vyplývajú z iného metodického postupu pri získavaní a následnom spracovaní údajov. V tabuľke 3 je uvedený počet jednotlivých druhov fariem v sledovanom súbore podľa Štrukturálneho zisťovania fariem za roky 2003, 2005 a 2007. Tab. 3 Počet fariem v SR za roky 2003, 2005 a 2007 Ukazovateľ 2003 2005 2007 Počet fariem SPOLU 71 738 68 491 68 989 FO spolu 70 078 66 686 66 948 V tom: FO registrované 6 550 7 172 6 893 FO neregistrované 63 528 59 514 60 055 PO spolu 1 660 1 805 2 041 Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálne zisťovanie fariem Pod farmami právnických osôb rozumieme podnikateľské subjekty zapísané do obchodného registra. Farmy registrovaných fyzických osôb sú firmy samostatne hospodáriacich roľníkov (SHR) registrovaných na štatistickom úrade na základe osvedčenia obecného úradu a nezapísaných do OR a pod farmami neregistrovaných FO sa chápu farmy domácností (tzv. rodinné farmy samozásobiteľského charakteru). Z tabuľky vyplýva, že v agrárnej štruktúre Slovenska majú jednoznačne dominantné postavenie farmy fyzických osôb, u ktorých sa počet po vstupe SR do EÚ mierne znížil. V roku 2007 bolo zistených 66 948 fariem fyzických osôb, z ktorých početnejšiu časť tvorili neregistrované FO s počtom 60 055 domácností. Zvyšnú časť tvorili registrované FO, t.j. samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí bezkonkurenčne 31
svojim počtom v každom roku sledovaného obdobia prevyšovali farmy právnických osôb. Najväčšie zastúpenie dosiahli v roku 2005 s počtom 7 172 SHR. Následne o dva roky neskôr sa ich počet znížil o 279 fariem (6 893). Podrobné členenie fariem podľa právnej formy podnikania uvádza nasledovná tabuľka. Tab. 4 Počet fariem podľa právnej formy za SR v rokoch 2003, 2005 a 2007 SR spolu Počet fariem podľa právnej formy 2003 2005 2007 71 738 68 491 68 989 Neregistrované FO 63 528 59 514 60 055 Živnostník 176 310 432 Živnostník zapísaný v OR 3 3 5 SHR-roľník 4 589 4 604 4 030 SHR-roľník zapísaný v OR 1 1 2 FO - Slobodné povolanie 13 16 18 Živnostník podnikajúca súčasne ako SHR 1 759 2 226 2 383 FO zapís.v OR-podnikajúca súčasne ako SHR 18 15 19 FO nezapís.v OR-podnikajúca súčasne ako osoba so slobodným povolaním 13 16 30 Verejná obchodná spoločnosť 1 1 2 Spoločnosť s ručením obmedzeným 817 959 1 159 Nezisková organizácia poskytujúca prospešné služby 1 4 5 Akciová spoločnosť 123 127 123 Družstvo 644 603 603 Spoločenstvá vlastníkov pozemkov, bytov a pod. 5 21 39 Štátny podnik 5 5 5 Rozpočtová organizácia 3 16 17 Príspevková organizácia 28 22 19 Verejnoprávna inštitúcia 1 2 1 Združenie 2 6 11 Cirkevná organizácia 1 4 6 Organizačná jednotka združenia 2 4 8 Obecný úrad, mestský úrad 5 12 15 Zdroj: ŠÚ SR, Štrukturálne zisťovanie fariem Ako môžeme vidieť, hneď po farmách domácností a farmách SHR, mali v organizačnej štruktúre najpočetnejšie zastúpenie aj živnostníci podnikajúci súčasne ako SHR, u ktorých bol zachytený rastúci trend. V roku 2007 ich touto formou podnikalo 2 383, čo bolo v porovnaní s rokom 2003 o 624 živnostníkov viac. 32