Bratislava jú1 1998, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Zvolen 2000, 70 s.

KONÔPKA, J. GRANDTNER, M. M. (editori): 3. konferencia lesníckej sekcie, 19. svetový kongres Spoločnosti pre vedy a umenie Bratislava jú1 1998, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Zvolen 2000, 70 s. V predhovore zborníka organizátori J. Konôpka a M. M. Grandtner charakterizujú medzinárodnú Spoločnosť pre vedy a umenia so sídlom vo Washingtone a jej činnosť. Táto združuje približne 2 000 vedcov a ostatných vynikajúcich pracovníkov z radov slovenských a českých krajanov, roztrúsených v zahraničí. Spoločnosť uskutočnila 19. svetový kongres 5. 10. 7. 1998 v Bratislave na tému Aktuálne problémy vedy a umenia na prahu 21. storočia. Plenárnemu zasadnutiu predsedal Alexander Tkáč (Bratislava) a Miloslav Rechcigl (Washington). Po hlavných referátoch na lakovaní v 5 tich tematických sekciách odzneli referáty zahraničných a domácich významných osobností. Lesnícka sekcia s ústredným motívom Lesníctvo na prelome 21. storočia hodnotila jeho vývoj, zvlášť v stredoeurópskom regióne a naznačila ďalšie smerovanie s dôrazom na zvláštnosti slovenského lesníctva. V rámci lesníckej konferencie sa uskutočnila exkurzia do dubových porastov Malých Karpát. Priebeh a výsledky kongresu sa hodnotia ako prínos pre reprezentáciu slovenskej vedy, umenia a kultúry. Tretia lesnícka konferencia nadväzovala na témy predchádzajúcich kongresov Trvale udržateľný rozvoj lesníctva (Praha 1994) a Symbióza a poznanie pre trvalo udržateľné lesníctvo (Brno 1996). Zborník obsahuje 8 referátov zahraničných a domácich vedeckých pracovníkov. Príspevok Druhová diverzita stromov na prahu 21. storočia (Miroslav M. Grandtner, Faculté de foresteire ed de géomatique, Université Laval, Québec, Kanada) hodnotí pojem biodiverzita, vyplývajúci z Dohody o biologickej diverzite definovaný ako rozmanitosť všetkých živých organizmov a ich životného prostredia. Takéto vymedzenie pojmu biodiverzita v spojení s trvale udržateľným rozvojom posudzuje ako politické. Na vedecké účely navrhuje používať diverzita genetická, druhová a ekosystémová. V príspevku opisuje druhovú diverzitu stromov Severnej Ameriky. Údaje pochádzajú z rozpracovaného projektu Svetový slovník stromov. Cieľom je zhromaždiť údaje zhruba o 60 tisíc taxónoch sveta a vytvoriť základňu na sledovanie zmien svetovej dendroflóry. Strom sa definuje ako drevná rastlina s jedným vzpriameným kmeňom minimálnej výšky 5 m, 10 cm hrobky v prsnej výške a s olistenou korunou. Výnimku tvoria viackmeňové rastliny, ktoré majú aspoň jeden kmeň uvedených rozmerov. Vedecké názvy stromov sa používajú podľa Medzinárodného kódu botanického názvoslovia. Slovník obsiahne prirodzené rozšírenie domorodých druhov, poddruhov a odrôd piatich svetadielov, každý rozdelený na deväť častí (kvadranty). Pri endemitoch sa udáva meno krajiny resp. oblasti ich ohraničeného rozšírenia. Slovník obsahuje údaje o nárokoch stromov na svetlo, pôdnu vlhkosť, minerálne zloženie pôdy a jej chemickej reakcie. Podľa použití a sa dreviny zatrieďujú do kategórií s hodnotou kultúrnou, potravinovou, krmovinovou. Osobitnou kategóriou sú stromy využívané na palivové drevo, uhlie a na celulózu. Kategória dreva zahrňuje stromy, ktoré sa využívajú využívané v stavebníctve, nábytkárstve, vo výrobe hudobných nástrojov a i. Okrem dreva stromy obsahujú aj iný materiál, napr. kaučuk. Aj okrasné a melioračné stromy majú svoju kategóriu. Ohrozené stromy zánikom tvoria osobitnú skupinu. Doterajšie kvantitatívne výsledky druhovej diverzity domorodých stromov Severnej Ameriky uvádzajú 6 053 taxónov, 523 endemitov a 28 ohrozených taxónov. Podľa ich rozšírenia v kvadrantoch 72 % domorodých drevín sa nachádza v juhovýchodnom teplom a mokrom kvadrante. Viac ako 90 % endemických stromov je v karibskej oblasti a smerom na sever a západ ich počet klesá. Ohrozené dreviny sú najviac zastúpené (53 %) v JV kvadrante, ale veľký podiel je ich aj v juhocentrálnej oblasti a 28 % v stredovýchodnej časti svetadielu (oblasť Boston New York Filadelfia

Washington). V tejto časti je silný demografický tlak viac ako 400 rokov. Domorodá severoamerická dendroflóra je aj v iných svetadieloch, a to 2 170 drevín v Južnej Amerike, 48 drevín v Euroázii, 35 drevín v Afrike a 24 druhov v Oceánii. Svetová druhová diverzita stromov je doteraz neznáma. Terajšie údaje ukazujú na veľkú druhovú diverzitu dendroflóry Severnej Ameriky. Ovplyvňuje to viac činiteľov ako napr. geohistorické prostredie tohto kontinentu, t. zn. rovnobežná orientácia pohorí (Skalisté a Apalačské hory) so smerom postupu kontinentálnych ľadovcov (v Európe je orientácia pohorí viacsmerová), čo umožnilo po ústupe ľadovcov návrat drevín na sever. Ďalej je to rozsiahlosť svetadielu v smere sever juh a tým zasiahnutie až do tropickej zóny. Veľké množstvo endemitov v Karibskej oblasti je z dôvodu izolovaných ostrovov. Vzťah s dendroflórou Južnej Ameriky je vysoký (40 %), hlavne pre obdobné klimatické podmienky a územnú prepojenosť. S ostatnými kontinentmi je takáto väzba veľmi malá (1 %). Údaje tohto príspevku tvoria kvantifikovanie stromovej diverzity a budú sa spracovávať a vyhodnocovať podľa viacerých hradísk. Od roka 1998 je táto základňa čiastočne prístupná na Internete. Príspevok opisuje výsledky častí projektu Svetový slovník stromov. Uvádza sa, že sa zostaví z dendrologickej a botanickej literatúry, ktorá sa vydala po roku 1970. Je otázne, či v publikovanej literatúre sú podchytené všetky stromy, najmä v Oceánii. Aktuálne problémy lesného hospodárstva Slovenska na prahu 21. storočia je príspevok Jozefa Konôpku, Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Uvádza, že najviac diskutovanou témou v lesníctve je aplikácia trvale udržateľného rozvoj a v miestnych podmienkach. Nastolila ju Konferencia OSN o životnom prostredí a jeho rozvoji (Rio de Janeiro 1992). Účastnícke štáty odsúhlasili a podpísali dokumenty, z ktorých sú pre lesníctvo najzávažnejšie: Rio deklarácia obsahujúca 27 zásad trvale udržateľného rozvoj a, Agenda 21, v ktorej sa vystupuje proti odlesňovaniu, Rezolúcia o biologickej diverzite a zásady o hospodárení v lesoch tak, aby sa udržali pre budúce generácie. Obecná zásada trvale udržateľného rozvoja sa spresnila na ministerskej konferencii o ochrane lesov Helsinki 1993, XI. svetovom lesníckom kongrese Antalya 1997 a ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe Lisabon 1998. V SR sa rozpracovali medzinárodné dokumenty na naše podmienky. Príspevok charakterizuje súčasný stav lesov a lesníctva SR, prijaté vládne dokumenty, ktorých realizácia vyúsťuje do ťažiskových programových úloh a do nástrojov lesníckej politiky na rok 1999. Časť Lesy a lesníctvo SR uvádza percento lesnatosti SR (41 %), podiel HDP lesníctva na celoštátnom (0,9 %), ako aj hodnotu verejnoprospešných funkcií (16 mld. Sk ročne). V roku 1997 sa vyrobilo 4 538 tis. m 3 sortimentov surového dreva. Drevospracujúci priemysel, ktorý sa zakladá na domácej produkcii dreva, sa podieľa na HDP viac ako 8 % a na hodnote celoštátneho vývozu 10,1 %. Odvetvie LH zamestnáva približne 23 tis. pracovníkov s priemernou mzdou 7 983 Sk (rok 1977). Mzdová disparita proti hospodárstvu SR je 13 %. Investície v LH dosiahli 0,2 % z celoštátnych. To neumožňuje obnovu opotrebovaných a zastaralých výrobných a dopravných prostriedkov. Rentabilita LH je nízka a vyžaduje sa" podpora z verejných zdrojov. Keďže táto klesá, vykonávajú sa práce len na zachovaní lesov bez možnosti ďalšieho rozvoja. Do popredia treba znovu postaviť produkčnú funkciu lesov, ale tak, aby nedošlo k zníženiu účinkov ostatných funkcií. LH SR k 31. 12. 1997 má výmeru lesného pôdneho fondu 1 990603 ha, z čoho plocha lesných porastov je 1 919911 ha. Porastová zásoba lesných drevín dosiahla 390 mil. m 3. Plochu lesov SR tvoria 42,4 % ihličnaté a 57,6 % listnaté dreviny. Hospodárske lesy z porastovej pôdy zaberajú 67,5 %, ochranné 15,1 % a osobitného určenia 15,1 %. Hodnota hmotného a nehmotného investičného majetku k 31. 12. 1997 dosiahla 14,1 mld. Sk, lesných pozemkov 83,5 mld. Sk a lesných porastov 198,5 mld. Sk. Zisťuje sa, že kým v rokoch 1980 1983 sa etát znižoval z 5,3 mil. m 3 na 4,8 mil. m 3, v období 1994 1997 sa zvýšil na 5 mil. m 3. podľa výhľadového etátu a požiadaviek trhu vzniká rozpor medzi možnosťami a požiadavkami, najmä v ihličnatých výrezoch III. A triedy akosti.

K 31. 12. 1997 sa v reštitučnom procese vydali žiadateľom lesy výmery 798 278 ha. Rýchlejší postup obmedzuje legislatíva najmä pri malých výmerách, kde doklady na vydanie sú často nedostatočné a identifikácia parciel v teréne je náročná. Sprivatizovali sa stavebné strojárske a obchodné závody. Na štátne podniky obhospodarujúcich lesy platia osobitné predpisy, ktoré ich privatizovať zamedzujú. V neštátnom sektore existujú subjekty obhospodarujúce lesy viacerých právnych foriem. Vznikajú aj podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú lesnícke činnosti prevažne v neštátnych lesoch. Časť Ciele a úlohy lesného hospodárstva vychádza zo strategicko koncepčných materiálov, prijatých vládou SR a Národnou radou SR. Ide v nich o zachovanie, ochranu a zveľaďovanie lesov. Podľa týchto zásad sa rozpracovávajú koncepčné zámery, ekonomická reforma a ďalšie. Zvýrazňuje sa potreba trvalej udržateľnosti lesov, ich verejnoprospešných funkcií, potreba realizácie ozdravných opatrení v zdravotne narušených lesoch a ukončenie privatizácie stavebných závodov. Štvrtá časť obsahuje Realizáciu cieľov a úloh LH a hlavné problémy. Zameriava sa na vykonávanie rozhodujúcich biologicko pestovných a ochranných činnosti lesného hospodárstva (LH). Upozorňuje sa aj na pôsobenie zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody, ktorým sa sprísňuje režim obhospodarovania lesov v chránených územiach. Na výmere 110,5 tis. ha lesov sa má úplne obmedziť produkčná funkcia. Vplyvom tohto zákona vzniká vlastníkom (užívateľom) lesov ujma z obmedzenia ťažby dreva a zvýšené náklady na spôsoby hospodárenia podľa stupňa ochrany. Ujma a zvýšené náklady sa vykalkulovali na 1,373 mld. Sk. Uvádza sa prehľad o súhrnných ekonomických ukazovateľoch náklady, výnosy, dotácie za obdobie rokov 1995 1998. Priemerná tržná cena dreva v štátnych organizáciách LH za rok 1997 dosiahla 1 126 Sk.m 3 a proti roku 1996 sa znížila o 1,9 %. Negatívne na ekonomiku LH pôsobia pohľadávky po lehote splatnosti, ktoré k 31. 5. 1998 dosiahli len v lesných organizáciách v pôsobnosti MP SR 730 mil. Sk. Detailne sa analyzuje podporná činnosť' štátu lesnému hospodárstvu. Kým.v roku 1990 tvorili dotácie 1 210 mil. Sk, v roku 1997, po zohľadnení inflácie, je to už len 167 mil. Sk. Na dokaz mimoriadne nízkej podpory štátu sa táto porovnáva s NSR, Rakúskom a Českou republikou, ktorá je tu na ha lesa vyššia. LH je stratové aj v dôsledku narastajúcich náhodných ťažieb. Možné zdroje príjmov sa navrhujú získať spoplatnením úžitkov (účinkov) verejnoprospešných funkcií lesov, uhrádzaním škôd, spôsobovaných imisiami (1,5 mld. Sk ročne), úhradou nákladov vynakladaných na neprevzaté a nevýnosné neštátne lesy (150 mil. ročne). Odovzdaním lesných ciest, postavených štátnymi organizáciami na pozemkoch neštátnych subjektov, sa na ich údržbe ušetrí ročne 400 mil. Sk. Ďalej štátne lesné organizácie sú správcami drobných vodných tokov, kde ročné náklady sú potrebné vo výške 100 mil. Sk. Štátne lesné organizácie poskytujú náhrady na zmiernenie následkov niektorých krívd oprávneným osobám, ktoré už dosiah1i výšku 107 mil. Sk. Po zrealizovaní uvedených námetov je predpoklad, že štátne organizácie LH nebudú stratové. Uvedené námety by sa mali uplatniť pri novej finančnej politike v LH. Uvádzajú sa legislatívne predpisy, vzniklé od roku 1994 ako aj tie, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v najbližšom čase. Ťažiskové programové úlohy LH pre budúcnosť vychádzajú zo základného strategického zámeru a zásad štátnej lesníckej politiky. Podrobne sa špecifikujú opatrenia lesníckych činnosti, ktorých realizáciou sa splní hlavný strategický zámer LH. Šiesta časť Návrhy nástrojov a opatrení lesníckej politiky v roku 1999 má 4 podčasti. Ide v nich hlavne o návrh lesného zákona, zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty, spoluprácu s MH SR pri vypracovaní národného programu Drevo surovina 21. storočia, aktualizáciu stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva a ďalšie návrhy, ktoré zabezpečia plynulé obhospodarovanie lesov všetkých vlastníckych foriem. Časť Aktualizácia koncepcie lesníckej politiky akcentuje trvalosť obhospodarovania lesov a zlepšovanie ich funkčného potenciálu. K dosiahnutiu takýchto zámerov sa využijú všetky

motivačné stimuly (ceny, dane, podpory, úvery). Pri tom všetkom treba mať v pozornosti zdravotný stav lesov, ovplyvňovaný antropogénnou činnosťou a globálnymi klimatickými zmenami. Príspevok má široký záber s fundovaným poznaním kladov a nedostatkov LH SR. Všetky návrhy na zlepšenie stavu lesov sa logicky zdôvodnili. Príspevok Forestry in Slovakia its Forest policy and strategy in the context of european iniciatives for sustainable Forest management (Lesníctvo Slovenska jeho lesnícka politika a stratégia v kontexte s európskymi iniciatívami pre trvale udržateľné obhospodarovanie lesov) autorov Jána Ilavského a Haluka Hilmiho, pracovníkov L VÚ Zvolen uvádza, že lesníctvo Slovenska od roka 1993 má vypracované strategické a koncepčné dokumenty, ktoré nadväzujú na európske iniciatívy a slúžia na usmerňovanie LH s cieľom harmonizovať jeho politiku a legislatívu so štátmi EÚ. Výmera lesov sveta je 3 500 mil. ha, čo tvorí 27 % z celkovej plochy. Európa má asi 212 mil. ha lesov. To je okolo 30 % z rozlohy kontinentu. Plocha lesov sa zväčšuje prevažne prirodzeným rozširovaním na blízke málo výnosné poľnohospodárske pôdy. V EÚ je asi 130 mil. ha lesov, čo tvorí 36 % z jej celkovej výmery. SR svojou 41 % ou lesnatosťou prekračuje európsky priemer. V EÚ súkromné lesy tvoria 65 %. V SR k 31. 12. 1997 to bolo 57 % s priemernou výmerou 2,8 ha. Rozdrobené vlastníctvo zhoršuje podmienky pre trvalé obhospodarovanie lesov. V EÚ požiare ročne zničia 350 500 tis. ha. Na Slovensku je to podstatne menej (35 ha v roku 1997). Európske lesy ovplyvňuje urbanizácia, výstavba infraštruktúry, ale aj biotické, abiotické, antropogénne a iné negatívne činitele. Problémy, ktoré ovplyvňujú európske lesníctvo a jeho politiku autori zhrnuli do 10 bodov. Predovšetkým ide o ochranu životného prostredia vrátane uchovania a zveľadenia lesov a ich ekologických, environmentálnych a ostatných funkcií. Podobne poukázali aj na významné činitele, ovplyvňujúce slovenské lesníctvo. Za najdôležitejšie považujú usporiadanie vlastníckych práv, ale aj vplyv lesníctva na rozvoj vidieka. Z nadnárodných aktivít sú to výsledky z Konferencie o životnom prostredí, konanej v Rio de Janeiro 1992, majúce vplyv na trvalé obhospodarovanie lesov. Citujú aj výsledky celoeurópskych dohovorov a rezolúcie z ministerských konferencií o ochrane lesov (Štrasburg 1990, Helsinki 1993, Lisabon 1998). Podrobne rozvádzajú úlohy, ktoré vyplynuli z konferencie v Lisabone. Zdôrazňuje sa najmä účasť verejnosti a nevládnych organizácií na koncipovaní lesníckych zámerov. Vývoj právneho a inštitucionálneho usporiadania slovenského lesníctva ovplyvňuje EÚ. Táto síce nemá spoločnú lesnícku politiku, ako je tomu v poľnohospodárstve, ale stratégia lesníctva EÚ vplýva aj na lesnícku politiku SR. Ide hlavne o rozvoj vidieka, životného prostredia a medzinárodný obchod. Stratégia EÚ v prístupovom procese podporuje aktivity poľnohospodárskych a vidieckych oblasti. Prispieva k zavedeniu právneho systému a riešeniu špecifických problémov asociovaných krajín. Ide aj o lesníctvo s problematikou zalesňovania, investovania a obchodu s drevom. Osobitná časť v príspevku sa venuje lesníckej legislatíve v rámci EÚ. Uvádzajú sa jej okruhy s tým, že úplný zoznam má pracovisko EÚ v Bratislave. So zreteľom na väzbu lesníctva a životného prostredia, osobitná časť sa venuje environmentálnemu právu. Uvádzajú sa smernice na ochranu flóry a fauny, vtáctva (Natura 2000) a účinkoch súkromných a verejných projektov na životné prostredie. Zdôrazňuje sa potreba spoluúčasti verejnosti pri tvorbe rozvojových programov a jej lepšia informovanosť. Slovensko, ako transformujúca sa krajina, robí právne a inštitucionálne zmeny, ale so zreteľom na meniace sa podmienky musí tieto aj revidovať. Tak napríklad vydávanie lesov pôvodným vlastníkom vedie k rozdrobovaniu lesov a narúšaniu ich efektívneho obhospodarovania. V pripravovanom lesnom zákone sa musia rešpektovať nové vlastnícke subjekty, prístupy k obhospodarovaniu lesov, ich využívaniu a medzinárodným požiadavkám na trvalosť rozvoja.

Príspevok vypracovali poprední pracovníci, zaoberajúci sa lesníckou politikou, ktorí majú dobrý prístup k nadnárodným dokumentom a môžu ich aplikovať v lesníckej politike SR. Referát Národní lesnický program České republiky příspěvek ke strategii evropského lesnictví (Bohuslav Vinš, Národní lesnický komitét, Praha, ČR) upozorňuje, že rozloha lesov v trópoch sa zmenšuje, čo vplýva na narastanie oxidu uhličitého (CO 2 a tým aj k vytváraniu skleníkového efektu a ku globálnym klimatickým zmenám. Naproti tomu v európskych lesoch sa zväčšuje prírastok a zásoby dreva v porastoch. Na základe výsledkov rokovania Konferencie OSN o životnom prostredí (Rio de Janeiro 1992) sa vyzývajú vlády všetkých zemí, aby vypracovali Národné lesnícke programy (NLP). Doterajšie výsledky vypracovávania NLP zhodnotilo FAO ako Základné princípy a operačné smernice na formuláciu, vykonávanie a kontrolu NLP. Základné princípy NLP sú: trvale udržateľný rozvoj lesov, zachovanie národnej suverenity, zapojenie všetkých partnerov, medzisektorový prístup, súlad s národnými rozvojovými plánmi a globálnymi iniciatívami. Proces tvorby sa člení na organizácia procesu, strategické sektorové plánovanie, zavádzanie, revízia a aktualizácia programov. Na vypracovanie NLP upozornil aj XI. svetový lesnícky kongres (Antalya 1997). V ČR z podnetu účastníkov seminára o ochrane lesov (1993) sa vytvoril Národní lesnický komitét, ktorého úlohou bolo pripraviť NLP. Tento tvorilo 5 hlavných časti. S jeho obsahom sa verejnosť oboznámila v novembri 1994. NLP sa predložil na expertízu MZe ČR. Takýto postup sa akcentoval i na ďalších medzinárodných fórach. MZe ČR predložilo NLP na diskusiu a poverilo Výzkumný ústav lesního hospodářství a myslivosti spracovaním pripomienok. Do konca roka 1997 sa zhotovila druhá verzia ako Lesnícky program MZe ČR a v januári 1998 sa predložil na diskusiu. Z predloženého materiálu a diskusie k nemu vyplynulo, že v NLP 98 sa jednotlivé častí nedokonale prepojili. Ďalšou úlohou je stanovenie prioritných projektov, vytvorenie lesníckej stratégie ČR a jej harmonizácia s európskou. So zreteľom na rôznorodosť názorov sa na rok 1998 zaradili projekty: štátna správa lesov, obhospodarovanie lesov vo vlastníctve štátu, lesnícky výskum, hospodárska úprava lesov, les a verejný záujem, novela lesného zákona, osveta a poradenstvo, les a imisie, les a zver, les a drevo, lesnícke školstvo, medzinárodná spolupráca v lesníctve. NLP sa predložil aj MŽP ČR, avšak bez náležitej odozvy. Treba uviesť, že ak NLP má vyhovovať lesníckej stratégii EÚ, musí mať nadrezortný charakter, ktorého cieľom sú stabilné a funkčné lesné ekosystémy, slúžiace nielen LH, ale celej verejnosti. Príspevok obsahuje dodatok Jána Kubíka z MZe ČR na tému: Národní lesnický program jako profesionální odpověď na myšlenky z Ria, Štrasburku a Helsiniek. Autor dodatku podnecuje k vytvoreniu Národního lesnického komitétu, ktorý vypracuje NLP. Rozsiahly príspevok Postavenie lesného hospodárstva v ochrane prírody (M. Michelčík, M. Koreň, Štátne lesy TANAP u) uvádza rozpory medzi lesníkmi a ochrancami prírody, ktoré vznikajú pri spravovaní a obhospodarovaní TANAP u. Citujú sa doklady vývoja ochrany prírody ako aj jej najčastejšie definície. Uvádzajú sa aj definície lesníctva a lesného hospodárstva v nadväznosti na ochranu lesov. Popisujú sa najnovšie definície lesníctva a rozsiahla legislatíva, ktorá zabezpečuje správne postavenie lesov v prírode. Citujú sa názory vedcov na ochranu prírody. Konštatuje sa, že počiatky siahajú do šesťdesiatych rokov tohto storočia. Východoeurópski vedci začali definovať vedeckú disciplínu ochrana prírody (sozológia, soziekológia, geosozológia). Popri rôznych definíciách za najdokonalejšiu sa považuje Vološčukova (1997). I napriek tomu vzniká pochybnosť, či už máme náuku o ochrane prírody, keď nevieme jednoznačne definovať samotnú prírodu. Oproti náuke o ochrane prírody stoja lesnícke vedy. Tieto sa roz1išujú ako hraničné, základné a špeciálne (Korpeľ 1988). Z hľadiska ochrany prírody za najdôležitejšie sa považujú pestovanie lesa, ochrana a hospodárska úprava lesov. Ďalej sa analyzujú vzťahy medzi LH a ochranou prírody. Zo štatistických prehľadov ochranárskych inštitúcií vyplýva, že približne 80 % chránených území SR je na lesnom pôdnom fonde. Preto na LH treba pozerať ako na súčasť, ktorá

zabezpečuje starostlivosť o životné prostredie. Realizácia ochranných opatrení v lesoch prispieva k zabezpečovaniu životného prostredia. Závažnou časťou príspevku je hodnotenie LH v starostlivosti o TANAP. Jeho vznik v štyridsiatych rokoch bol počiatkom ochrany prírody na Slovensku a stal sa vzorom pre strednú Európu. Vznik a vývoj možno rozdeliť do 3 etáp. Po vzniku v roku 1949 lesné spoločenstvá sa rozdelili na prísne a čiastočné rezervácie. Po vypracovaní koncepcie ochrany prírody sa rozlišovali prírodné lesy a lesy v rekonštrukcii. Vyhlásením štátnych prírodných rezervácií a schválení Programu starostlivosti o TANAP do roku 2000, vzniklo dvojaké členenie územia štátne prírodné rezervácie a ostatné územia a ekologicko funkčné priestory a zóny ochrany prírody. Závažným momentom po vzniku TANAP u bola vylúčenie holorubného hospodárskeho spôsobu. Cieľom LHP 1966 bola smerovať obhospodarovanie lesov na šesť hlavných úloh, pričom produkcia dreva bola na poslednom mieste. LHP z roku 1975 obnovné zásahy obmedzoval len na podrastové a výberové. Umelá obnova sa mala uskutočňovať len na kalamitných holinách. V LHP 1987 sa lesy rozdelili na hospodárske súbory. LHP na decénium 1997 2006 zdôrazňuje udržanie biodiverzity a ekologickej stability. Vyčlenili sa pásma ohrozenia lesa. Rozpad 7. lesného vegetačného stupňa vyžaduje záchranu hodnôt tatranských lesov. Uvádzajú sa vykonané činnosti za rok 1998, vývoj porastových zásob od roku 1955 do 1996, vývoj zastúpenia drevín od roku 1931 do 1996, ako aj ich výhľadový cieľ (89,9 % ihličnany; 10,1 % listnáče). Výmera génových základní podľa drevín má rozlohu 3 778 ha. Ťaží sa len 1,38 1,75 m 3 dreva z hektára. Pri celkovom priemernom prírastku 5,4 m 3.ha l treba ťažbu zvýšiť, aby sa umožnila prirodzená obnova lesov (t. č. približne 20 %). Zastúpenie listnáčov sa zväčšuje umelým zalesňovaním, ktorého účinnosť znižujú mimoriadne ťažké podmienky. Na pestovanie sadeníc dobudováva TANAP 14 ha škôlku s náležitým vybavením, kde sa má dosiahnuť produkcia 1 300 tisíc sadeníc zo semien vlastnej génovej základne. Na záver sa uvádza nesprávnosť rozdelenia ochrany TANAP u do dvoch riadiacich zložiek. Doterajšie výsledky TANAP u to potvrdzujú. Široko koncipovaný príspevok osvetľuje mnohé nejasnosti medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom. Chýba však aspoň zmienka o vplyve turistického ruchu na kvalitu lesných ekosystémov a chránených území. Poslanie a perspektívy lesného hospodárstva a lesníckeho výskumu v Japonsku je príspevok kolektívu autorov Bohdana Konôpku, LVÚ Zvolen; Libora Janského, Univerzita OSN Tokyo a Hatsuo Tsukaharu, Jamagtská univerzita Japonsko. Poloha Japonska je medzi 20 460 severnej zemepisnej šírky, čo ovplyvňuje jeho klimatické, geografické a pôdne pomery. Aj keď lesnatosťou (68 %) patrí medzi popredné štáty sveta, rozlohou lesa na obyvateľa (0,2 ha) je pod svetovým priemerom. V 50 tych 60 tych rokoch sa kryla spotreba dreva z vlastných zdrojov, t. č. 75 % je z importu. Vysoké ročné zrážky (na ostrovoch Kjúšú a Šikoku 3 000 mm) vyžadujú zvyšovanie lesnatosti a ochranu pred eróziou a zosuvmi pôdy najmä podhorských osídlení. Z výmery 25 mil. ha je 13 mil. ha prirodzených lesov, v ktorých dominujú listnáče. Ročný prírastok je nad 70 mil. m 3, ale ťažba len 31 mil. m 3. Pestrosť lesných spoločenstiev možno rozdeliť do pásma subarktického, mierneho a teplého subtropického. Vysoký dovoz dreva je v dôsledku nesprístupnenosti a uchovania lesov na plnenie verejnoprospešných funkcií. Lepšie sprístupnené sú umelo vysadené porasty, ale rubne ešte nie sú zrelé. Prevládajú súkromné lesy (14 mil. ha), ktoré vlastní 2,5 mil. individuálnych osôb (2,8 ha na vlastníka). Národné a verejné lesy plnia prevažne verejnoprospešné funkcie. Spotreba dreva je necelý m 3 na obyvateľa. Dovoz je hlavne z USA, Malajzie, Kanady a Ruska. Najväčšia spotreba dreva je na výrobu papiera a táto tendencia bude pokračovať. Narastá dopyt po vzácnych drevinách na dekoračné účely. Vysoká spotreba dreva je v staviteľstve, pretože takéto objekty lepšie odolávajú živelným pohromám. Veľký význam má drevo na remeselnícke výrobky, ktoré sú však mimoriadne drahé.

Lesníctvo v Japonsku nevytvára veľký hrubý domáci produkt. Napriek tomu sa lesom kladie veľký význam z dôvodov ochrany jednotlivých zložiek biosféry. Lesnícky výskum je podporovaný vládou. Výskumný ústav LH a produktov z lesa v Tsukube je strediskom výskumu a vzdelávania. Ústav má šesť výskumných staníc. Výskumné zameranie sa sústreďuje do problémových oblastí. V popredí je skúmanie samotného lesa vo vzťahu k plneniu jeho environmentálnych funkcií, zvyšovaniu produkcie dreva a zdokonaľovaniu technológií spracovania dreva. V rámci hlavných téz sa vypracúva desaťročný rámcový plán, ktorý sa rozčleňuje na konkrétne výskumné projekty. Tieto sa riešia 3 5 rokov divíziami. Výskum rieši aj technológie pestovania jedlých húb, ale aj vývoj lesnej techniky pre ťažké prírodné podmienky. Navrhuje tiež sprístupňovanie lesov cestami pri minimálnom narušení prírodného prostredia. Vyvíjajú sa nové postupy pílenia, sušenia, ohýbania a iných operácií pri spracovaní dreva. Veľmi aktívna je pomoc zahraničiu. Podporujú sa hlavne zalesňovacie programy, v rámci ktorých sa zalesnilo asi 160 tisíc hektárov. Cez organizáciu JICA (Japan International Cooperation Agency) v roku 1996 pracovalo 80 odborníkov Japonska v zahraničí. V tabuľke sa uvádza produkcia, dovoz, vývoz a spotreba guľatiny, reziva, plošných materiálov, celulózy, papiera a kartónu za roky 1980, 1984 a výhľad na rok 2010. Príspevok História lesníctva, lesníckej vedy a výskumu na Slovensku 100 rokov lesníckej výskumnej inštitúcie (Ilavský Ján, Lesnícky výskumný ústav Zvolen) hodnotí činnosť tejto inštitúcie pri príležitosti jej 100 ročného jubilea. Výnosom bývalého uhorského Ministerstva orby z 31. 12. 1897 sa zriadila Ústredná výskumná lesnícka stanica v Banskej Štiavnici a štyri vonkajšie, z toho jedna v Liptovskom Hrádku. Banská Štiavnica sa tak stala lesníckym výskumno vzdelávacím centrom Slovenska. Už v roku 1770 sa na Baníckej akadémii začalo s vyučovaním lesníckych predmetov. Veľká spotreba dreva v baníctve a hutníctve si vyžiadala aj vydanie dokumentov regulujúcich tieto dve odvetvia (Maxmiliánov lesný poriadok 1565 a banský poriadok 1573). Keď s rozvojom priemyslu spotreba dreva neúmerne rástla, na zabezpečenie trvalosti lesov sa vydal tzv. Tereziánsky lesný poriadok (1769). Tento podnietil aj lesnícku výuku na Baníckej akadémii. Toto riešenie sa ukázalo ako nedostatočné. Nariadením cisára Františka I. z roku 1807 sa zriadil samostatný Lesnícky ústav. V roku 1808 vznikol Verejný lesnícky ústava osobitná katedra vyššej lesníckej náuky a systematických lesníckych vied pri Akadémii. Lesnícke predmety prednášali významné lesnícke osobnosti ako prof. Henrich David Wilcknes a Rudolf Feistmantel. Lesnícku vedu rozvíjali od polovice 18. storočia najmä nemeckí odborníci H. Cotta, G. L. Hartig, J. Ch. Hundeshagen. Koncom 19. storočia sa zakladajú výskumné ústavy v Nemecku a Rakúsku. Pod vedením Medzinárodného zväzu výskumných ústavov lesníckych (IUFRO, 1892 Eberswald) sa tieto stmelujú s cieľom pracovať podľa rovnakých kritérií. Aj keď podnet na vznik lesníckeho výskumu dal prof. Ľudovít Fekete (1874), pre nedostatok finančných prostriedkov sa jeho činnosť začala až v roku 1897. V roku 1903 sa ústav stal členom IUFRO. So zakladaním objektu cudzokrajných drevín Lesníckeho arboréta v Kysihýbli pri Banskej Štiavnici sa začalo v roku 1900. Výsledky práce ústav publikoval vo svojom časopise Lesnícke pokusníctvo. Zmeny štátoprávneho usporiadania po 1. svetovej vojne podnietili vznik Štátnych výskumných ústavov lesníckych v Banskej Štiavnici. Išlo o Ústav pre lesnú ťažbu a technológiu dreva a Ústav pre pestovanie lesov a lesnú biológiu a Arborétum v Kysihýbli. Nastúpenú cestu ústavov znova narušila 2. svetová vojna. Činnosť sa obnovila v roku 1946 a postupne sa vytvoril Výskumný ústav lesného hospodárstva, ktorý od roku 1964 pôsobí vo Zvolene (od roku 1990 pod názvom Lesnícky výskumný ústav Zvolen). Má výskumné stanice v Oravskom Podzámku, Liptovskom Hrádku, Gabčíkove, Banskej Štiavnici a Košiciach. Ústav je jedinou rezortnou výskumnou inštitúciou. S 235 pracovníkmi, rozdelených do 7 odborov, rieši vedeckovýskumné a vývojové úlohy. Zabezpečuje aj činnosti, nevyhnutné pre funkčnosť lesníctva na Slovensku (ochranárska služba, semenárska kontrola, monitoring zdravotného stavu lesov, normotvorba, poradenstvo, informatika). Spolupracuje s

lesníckymi výskumnými subjektami iných krajín. Vydáva Lesnícky časopis Forestry Journal a 7 neperiodických publikácií lesníckeho a poľovníckeho zamerania. V roku 1993 sa zaradil medzi organizácie združené v Európskom lesníckom inštitúte (EFI). Lesnícky výskum vychádza zo základných strategických a koncepčných materiálov LH prijatých vládou SR a ďalších dokumentov, ako sú Základné smery a priority vedy a techniky v pôdohospodárstve SR a Dlhodobé programové priority pre lesnícky výskum gestorovaných Slovenskou akadémiou pôdohospodárskych vied. Na obdobie 1999 2002 sa navrhlo 5 vedecko technických projektov, ktoré riešia aktuálne problémy LH SR. Tendencie rozvoja lesníckej vedy a výskumu na začiatku nového tisícročia ovplyvní rast populácie, rozvoj civilizácie a tým aj nároky na využívanie prírodných zdrojov. Ročne ubúdajú lesy na poľnohospodárske a iné účely. Narastá však aj spotreba dreva. Tieto protiklady treba účinne riešiť. Preto vznikajú rôzne svetové iniciatívy na trvale udržateľné obhospodarovanie a využívanie lesov, a to ako ich produkčných, tak aj ostatných funkcií. V tomto smere sa koncipujú zámery lesníckej vedy a výskumu. Nedostatok finančných prostriedkov z domácich verejných zdrojov vyžaduje užšiu spoluprácu s vedeckovýskumnými inštitúciami v zahraničí, aby sa transformovali svetové poznatky do našich realizačných zámerov. Oveľa viac treba využívať moderné informačné prostriedky, osobné vedecké kontakty a tímové riešenia obťažných úloh. Autor výstižne osvetlil genézu lesníckej vedy a výskumu, vyzdvihol priority vyžadujúce riešenie vedou a výskumom a načrtol aj metódy práce v nových podmienkach, pretože činitele negatívne pôsobiace na lesné ekosystémy sú oveľa zložitejšie, ako tomu bolo v minulosti. Perspektívy lesníckeho vzdelávania (Milan Hladík, Lesnícka fakulta Technickej univerzity Zvolen). Výchova odborného vzdelávania sa začala na odborných školách, a to v roku 1796 na Lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Ešte predtým v roku 1770 na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici sa do štvorročného vysokoškolského štúdia zaradila aj výučba lesníckych predmetov. Oficiálne vysokoškolské lesnícke štúdium začalo v roku 1807, keď sa na Baníckej akadémii zriadil samostatný lesnícky ústav. V roku 1846 sa vytvorila Banícka a lesnícka akadémia a v roku 1904 Vysoká škola banícka a lesnícka. Rozpadom Rakúsko Uhorska v roku 1918 sa presťahovala do Maďarska (Šoproň). Miesto nej vznikla Štátna vyššia lesnícka škola v Banskej Štiavnici. Do roka 1939 nebolo na Slovensku vysokoškolské lesnícke štúdium. Potreby lesníctva si vyžiadali jeho obnovenie. Najskôr v Bratislave, neskôr v Košiciach a od roka 1952 na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej, teraz Technickej univerzite Zvolen. Vznikali aj ďalšie vzdelávacie inštitúcie na úrovni horárskych, hájnických stredných odborných škôl a učilíšť (Horárska škola v Liptovskom Hrádku, Štátna škola pre lesných hájnikov v Žarnovici a v Jelšave, Stredná lesnícka škola v Humennom, ktorá sa cez Remetské Hámre, Lipovec dostala do Prešova). Súčasná vzdelávacia štruktúra sa vybudovala pre kvalifikovaných lesných robotníkov (5 odborných učilíšť), stredné odborné lesnícke vzdelanie (3 stredné lesnícke školy) a vysokoškolské štúdium (Lesnícka fakulta Zvolen). Špecifiká lesníckeho vzdelávania vyplývajú z potreby zvládnuť širokú škálu poznatkov biologických, technických i ekonomických. Transformačné procesy spoločnosti ovplyvňujú aj lesnícke vzdelávanie. Lesnícka fakulta okrem odboru Lesníctvo zaviedla ďalšie, a to Manažment a podnikanie v lesníctve, Ekológia lesa a Poľovníctvo. Od 4. ročníka je špecializované štúdium tvorba diel hospodárskej úpravy lesov, integrovaná ochrana lesa, lesné lanovky, lesnícke mapovanie a kataster nehnuteľnosti, marketing a finančné plánovanie. Okrem inžinierskeho štúdia na Lesníckej fakulte sa zabezpečuje aj doktorandské. Je to prípravné štúdium pre vedeckých pracovníkov vo vedných odboroch ekológia, lesnícka fytológia, pestovanie lesa, hospodárska úprava lesov, meliorácie, ekonomika a manažment poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Ako v celom školstve, tak aj na Lesníckej fakulte sú problémy súvisiace s nedostatkom finančných prostriedkov, na vedeckovýskumnú prácu, inovovanie a rozširovanie prístrojov a zariadení v laboratóriách, ale aj na bežnú prevádzku a

praktické cvičenia (doprava). Časť finančných prostriedkov sa na vedeckovýskumnú prácu získava z domácich a zahraničných grantov. V rámci medzinárodného vzdelávacieho programu (Tempus Phare) 10 študentov absolvuje ročné štúdium v zahraničí. Odborné problémy sú v zriaďovaní študijných špecializácií. Problematikou sa zaoberala aj medzinárodná konferencia vo Fínsku. Jej záverom bolo, že sa pripraví učebný materiál z podkladov národných lesníckych správ pre zameranie štúdia v 4. a 5. ročníku lesníckych fakúlt. Príspevok dáva rámcový obraz o lesníckom vzdelávaní žiakov a študentov všetkých stupňov. Neuvádza sa vzdelávanie, ktoré pre zamestnancov praxe zabezpečuje Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SR Zvolen. V rámci Diskusie sa najviac hovorilo k prvému referátu Druhová diverzita stromov na prahu 21. storočia, a to najmä k charakteristike stromu a pojmu biodiverzita. Ďalej sa diskusia zamerala na problematiku legislatívy, lesníckej politiky, systému štátnych podpor, noriem kvality dreva, príprave pracovníkov pre finančníctvo a i. Konferencia prijala Závery, ktoré sú odrazom prednesených referátov a orientujú sa tak, aby slovenské lesníctvo bolo v súlade s európskym a svetovým a zameralo sa na trvalé obhospodarovanie lesov v zmenených podmienkach. Nakoniec sa vyslovuje poďakovanie Kanadskej medzinárodnej agentúre pre rozvoj a pánovi M. M. Grandtnerovi za pomoc pri vydaní zborníka. Ďakuje sa pani Brende J. McAffe za úpravu textov anglickej verzie. Jozef KERN ul. J. Kráľa 1 SK 960 01 Zvolen