FINANCOVANIE 2014 LESY DREVO

TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE LESNÍCKA FAKULTA KATEDRA EKONOMIKY A RIADENIA LESNÉHO HOSPODÁRSTVA Iveta Hajdúchová a kolektív FINANCOVANIE 2014 LESY DREVO ZBORNÍK VEDECKÝCH PRÁC ZVOLEN 2014

IVETA HAJDÚCHOVÁ A KOLEKTÍV: FINANCOVANIE 2014 LESY DREVO ZBORNÍK VEDECKÝCH PRÁC AUTORI prof. Ing. Iveta Hajdúchová, Ph.D. vedúca autorského kolektívu Lucia Ambrušová Ján Holécy Roman Sloup Emília Balážová Zuzana Hricová Jozef Spevár Taras Bondarenko Ján Ilavsky Jozef Suchomel David Březina Martin Jankovský Dalibor Šafařík Yvonne Brodrechtova Ján Jurica Jaroslav Šálka Zuzana Dobšinská Václav Kupčák Martina Štěrbová Roman Dudík Josef Lenoch Rastislav Šulek Miloš Gejdoš Martin Lieskovský Marek Trenčiansky Blanka Giertliová Ján Lichý Jozef Tutka Daniel Halaj Igor Michalík Martin Užík Ctibor Határ Karel Pulkrab Vlastimil Vala Petra Hlaváčková Miroslav Sloup Igor Viszlai VEDECKÍ RECENZENTI: doc. Ing. Hubert Paluš, PhD. doc. Mgr. Ing. Rastislav Šulek, PhD. REDAKČNÉ A ZOSTAVITEĽSKÉ PRÁCE: Ing. Blanka Giertliová, PhD. Ing. et Ing. Ján Lichý, Ph.D. Príspevky neprešli jazykovou a redakčnou úpravou. Za obsah a úroveň jednotlivých príspevkov zodpovedajú ich autori. VYDAVATEĽSTVO TECHNICKEJ UNIVERZITY VO ZVOLENE, ZVOLEN 2014 NÁKLAD 150 KUSOV POČET STRÁN 216 ISBN 978-80-228-2467-5

OBSAH VYUŽITIE ROZHODOVANIA NA PRINCÍPE MAKE-OR-BUY V LESNÝCH PODNIKOCH LUCIA AMBRUŠOVÁ... 4 UKAZOVATEĽ EVA V LESNOM PODNIKU EMÍLIA BALÁŽOVÁ... 12 FINANČNÍ STABILITA SPRÁVY NÁRODNÍCH PARKŮ ČESKÉ REPUBLIKY DAVID BŘEZINA - PETRA HLAVÁČKOVÁ... 22 DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE VLASTNÍKOV LESA V NEMECKU ZUZANA DOBŠINSKÁ - BLANKA GIERTLIOVÁ... 30 EU TIMBER REGULATION V ČESKÉ REPUBLICE ROMAN DUDÍK... 40 VPLYV DAŇOVÉHO ZAŤAŽENIA NA DISPONIBILNÉ ZDROJE PODNIKOV LH IVETA HAJDÚCHOVÁ... 47 BIOEKONOMIKA A LESNÍCKY SEKTOR: MENIACE SA TRHY A NOVÉ TRHOVÉ PRÍLEŽITOSTI DANIEL HALAJ... 54 VPLYV KLIMATICKÝCH RIZÍK NA FINANCOVANIE PODNIKU LESY SR, Š.P. BANSKÁ BYSTRICA CTIBOR HATÁR... 61 EKONOMICKÁ HODNOTA REKREAČNÍ FUNKCE LESŮ NA ÚZEMÍ ŠLP ML KŘTINY PETRA HLAVÁČKOVÁ - DAVID BŘEZINA -DALIBOR ŠAFAŘÍK... 68 VÝSLEDKY EKONOMETRICKÉHO MODELU SLOVENSKÉHO LESNÍCTVA V PODMIENKACH ŠPECIFICKÉHO RIZIKA HOSPODÁRENIA NA LESNEJ PÔDE76 JÁN HOLÉCY... 76 ANALÝZA POLITICKEJ MOCI ZÁUJMOVÝCH ZDRUŽENÍ VLASTNÍKOV LESA NA SLOVENSKU ZUZANA HRICOVÁ - JAROSLAV ŠÁLKA... 84 FINANCOVANIE NÁHRADY UJMY A ŠKÔD VZNIKAJÚCICH V DÔSLEDKU OCHRANY PRÍRODY JÁN ILAVSKY... 91 VPLYV VYBRANÝCH FAKTOROV NA FINANCOVANIE VLM SR, Š.P. JÁN JURICA... 97 VYBRANÉ EKONOMICKÉ ASPEKTY NOVÝCH TECHNOLOGIÍ V LH ČR VÁCLAV KUPČÁK... 104 INFORMOVANOST A POSTOJ VEŘEJNOSTI OHLEDNĚ STAVEB NA BÁZI DŘEVA V ČESKÉ REPUBLICE JOSEF LENOCH... 110 EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ VÝROBY DREVNÝCH ŠTIEPOK MARTIN LIESKOVSKÝ - MAREK TRENČIANSKY - MARTIN JANKOVSKÝ... 117 CIEĽOVÁ ORIENTÁCIA LESNÝCH PODNIKOV AKO SÚČASŤ ICH STRATEGICKÉHO RIADENIA JÁN LICHÝ RASTISLAV ŠULEK... 123 EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ OBHOSPODAROVANIA ŠTÁTNYCH LESOV NA SLOVENSKU A V ČESKEJ REPUBLIKE IGOR MICHALÍK YVONNE BRODRECHTOVA... 131 2

POTENCIÁLNÍ VLASTNÍ NÁKLADY NA OCHRANU LESNÍCH KULTUR PROTI ZVĚŘI V ČESKÉ REPUBLICE KAREL PULKRAB - ROMAN SLOUP - MIROSLAV SLOUP... 138 FINANCOVANIE LESNÉHO HOSPODÁRSTVA V SR JOZEF SPEVÁR... 149 VPLYV NÁHODNÝCH ŤAŽIEB NA TRH A OBCHOD S DREVOM V ROKU 2014 JOZEF SUCHOMEL - MILOŠ GEJDOŠ... 156 STAV INFORMAČNEJ ASYMETRIE NA TRHU S DREVOM RASTISLAV ŠULEK JÁN LICHÝ... 165 MOŽNOSTI FINANČNEJ PODPORY INOVÁCIÍ V LH SR Z PROJEKTOVEJ PODPORY PROGRAM ROZVOJA VIDIEKA V OBDOBÍ 2007-2013 MARTINA ŠTĚRBOVÁ - JAROSLAV ŠÁLKA... 174 POROVNANIE SR A UKRAJINY V OBLASTI VYUŽÍVANIA BIOMASY NA ENERGETICKÉ ÚČELY MAREK TRENČIANSKY -TARAS BONDARENKO - MARTIN LIESKOVSKÝ... 182 ODHAD EKONOMICKÝCH DOPADOV KLIMATICKÝCH ZMIEN V SR JOZEF TUTKA... 188 INVESTÍCIE DO OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV MARTIN UŽÍK... 196 ANALÝZA VÝVOJE LESŮ ČESKÉ REPUBLIKY, S.P. V OBDOBÍ 2001-2012 VLASTIMIL VALA... 204 VÝVOJ GLOBALIZÁCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY PODĽA INDEXU KOF IGOR VISZLAI - IVETA HAJDÚCHOVÁ... 210 3

ANALÝZA POLITICKEJ MOCI ZÁUJMOVÝCH ZDRUŽENÍ VLASTNÍKOV LESA NA SLOVENSKU ZUZANA HRICOVÁ - JAROSLAV ŠÁLKA Abstrakt Predkladaný článok sa venuje politickej moci združení vlastníkov lesov na Slovensku. Politická moc záujmového združenia je schopnosť presadiť sa v politickom procese. Identifikovali sme faktory politickej moci, prostredníctvom ktorých sme zostavili SWOT analýzu, ktorú sme adresovali bývalým a terajším funkcionárom združení vlastníkov lesov. Daný výskum slúži ako základný prístup k skúmaniu politickej moci združení vlastníkov lesov na Slovensku. Kľúčové slová: politická moc, združenia vlastníkov lesov, SWOT analýza Abstract Article represents the political power of forest owners associations in Slovakia. The political power of interest groups is the ability to assert itself in the political process. We have identified factors of political power by which we have compiled SWOT analysis and addressed to the former and current officials of forest owners associations. Research serves as a basic approach to examining the political power of forest owners associations in Slovakia. Keywords: political power, forest owners associations, SWOT analysis Úvod Záujmové združenia hrajú dôležitú úlohu vo verejnej politike. Združenia by sa mali zapájať do politického procesu s cieľom dosiahnuť svoje ciele a uspokojiť záujmy. Združenia nepredstavujú len dosiahnutie svojich cieľov, ale reprezentujú aj zdroj informácií, ktoré môžu byť využité v legislatívnom procese alebo v procese tvorby strategických dokumentov. Záujmové združenia vedia dosahovať svoje ciele prostredníctvom moci. Pojmu moc sa venovalo mnoho autorov ako napríklad Dahl (1961), Bachrach a Baratz (1962) alebo Lukes (1974). Niektorí autori chápu moc ako schopnosť aktéra ovplyvňovať iných aktérov a dosiahnuť politický výsledok. Aktéra považovali za objekt, ktorý je zahrnutý v politickom procese formulácie a implementácie, kde formulácia a implementácia sú vnímané ako výsledok aktérovho zásahu. Títo aktéri môžu byť jednotlivci alebo združenia (Krott et al., 2013). Politická moc záujmových združení Záujmové združenia sú nenahraditeľné vo vyspelom demokratickom politickom systéme (Glück, 1976). Spolupráca s verejným sektorom, informovanie verejnosti, aktívne zúčastňovanie legislatívneho procesu, sú len niektoré z dôležitých rolí záujmových združení. V záujme vysokej politickej agendy svojich členov riešia politické problémy. Za týmto účelom využívajú prostriedky na zvyšovanie povedomia verejnosti, aby si zabezpečili reakcie politických aktérov a mohli formulovať príslušné programy. 84

Záujmové združenia môžu zvýšiť svoj vplyv v politickom procese, ak sú ich politické aktivity v súlade s verejnou mienkou a vedia využiť svoje zdroje (Denzau a Munger, 1986, Kollman, 1998). Zdroje združení zahŕňajú finančné zdroje, politická podpora, odborné vedomosti, skúsenosti a informácie o danej problematike (Crombez, 2002, Hall a Deardorff, 2006). Bayers, Eising a Maloney (2008) sa taktiež venovali kritériám, ktoré by malo spĺňať záujmové združenie angažujúce sa v politickom procese. Podľa nich je relevantný najmä stupeň organizovanosti a štruktúrovanosti, ktorý je pre skupinu prirodzený a vymedzuje ju voči všeobecnej verejnej mienke. Kritériom, ktoré zužuje záber v rámci organizovaných skupín je politický záujem, za účelom propagovania a dosiahnutia ktorého skupiny smerujú svoj vplyv na vývoj politických rozhodnutí prostredníctvom politickej obhajoby daného záujmu. Zo záujmového združenia sa stáva politický aktér reflektujúci požiadavky svojich členov. V politickom procese je však aktérov reprezentujúcich politické záujmy svojich priaznivcov viac (ako napr. politické strany/hnutia), preto je nutné záujmové združenie voči nim vymedziť kritériom neformálnosti. Tento parameter vytvára zo záujmového združenia aktéra, ktorý nedisponuje ambíciami inštitucionálne sa zapojiť do štátnych štruktúr vytvárajúcich verejnú politiku a ovplyvňujúcich ich implementáciu (Bayers, Eising, Maloney, 2008). Ohroziť politickú moc môže fragmentácia záujmových združení. Pluralizmus ako pravidlo fungovania politického systému vytvára priestor pre vznik viacerých združení, čo však prináša aj nevýhodu vo forme fragmentácie. Fragmentované združenia sú slabým partnerom v politickom živote, ich nevýhodou je, že súperia medzi sebou a nedokážu sa spojiť, aj keď ich cieľ je rovnaký. Združenia by mali byť jednotné v spoločných otázkach (Schubert, 1989). Politickú moc definujeme ako schopnosť záujmového združenia presadiť sa v politickom procese. Politickú moc rozpoznávame podľa formálnych, neformálnych a vnútorných, vonkajších faktorov. Formálne faktory sú predovšetkým založené ústavne. Neformálne faktory predstavujú schopnosti záujmových združení fungovať a predstaviť sa v politickom procese. Vnútorné faktory predstavujú schopnosť záujmových združení fungovať vnútri združenia, vonkajšie predstavujú správanie smerom k iným združeniam, vláde, iným neziskovým organizáciám a pod. Identifikovali sme nasledovné faktory politickej moci, ktoré sme považovali za dôležité pri ovplyvňovaní politického procesu. Tabuľka 1Faktory politickej moci záujmových združení Politická moc Vnútorný záujmových združení Formálny 1. Vnútorné predpisy a demokratická agenda setting 2. Finančné zdroje na činnosť združení 3. Služby členom združenia 4. Spoločné hospodárenie členov 5. Odborné vedomosti Vonkajší 1. Ústavné a legislatívne práva 2. Povinnosť členstva 85

Neformálny Zdroj: Vlastný zdroj 1. Funkcionári a veľkí členovia 2. Spoločná ideológia 3. Spolupráca združení vlastníkov lesov na Slovensku 1. Lobing v parlamente, vláde, verejnej správe a medzinárodných inštitúciách 2. Public relations Materiál a metódy Cieľom výskumu bolo zistenie charakteristík záujmových združení vlastníkov lesa a ich politickej moci z pohľadu funkcionárov. Priebeh výskumu Pre zistenie charakteristík záujmových združení vlastníkov lesa a ich politickej moci z pohľadu expertov a funkcionárov sme využili SWOT analýzu. SWOT analýza je nástroj strategického plánovania, ktorý sa používa na hodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb organizácie alebo projektu za účelom dosiahnuť určitý cieľ. Silné stránky predstavujú vnútorné vlastnosti, ktoré môžu napomôcť k dosiahnutiu cieľa, slabé stránky sú vnútorné vlastnosti, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa, príležitosti sú vonkajšie podmienky, ktoré môžu dopomôcť k dosiahnutiu cieľa a v neposlednom rade ohrozenia sú taktiež vonkajšie podmienky, ktoré môžu ale naopak sťažiť dosiahnutie cieľa (Jakubíková, 2008). SWOT analýza bola prvotne vytvorená skupinou expertov, ktorú tvorili riešitelia APVV projektu VYNALES (Výskum vplyvu neštátneho vlastníctva lesov na politiky súvisiace s lesníctvom). Experti vytvorili konečnú verziu SWOT analýzy, ktorá bola adresovaná bývalým a terajším funkcionárom záujmových združení vlastníkov lesa po celom Slovensku. Zmyslom danej SWOT analýzy bolo poskytnúť záujmovým združeniam možnosti využívania silných stránok a odporúčania pre ich ďalšie fungovanie v politickom procese a účasti na jeho rozhodovaní. Na druhej strane mala slúžiť na maximálne využitie príležitostí, ktoré ponúka vonkajšie prostredie a zaistiť, aby vonkajšie hrozby mali čo najmenší negatívny vplyv na realizáciu nimi určených cieľov. SWOT analýza vytvorená expertmi Silné stránky Združovanie a reprezentácia spoločných záujmov Zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja hospodárenia na lesných pozemkoch Organizačná štruktúra, vysoká operatívnosť (neexistuje 3-stupňové riadenie ako v štátnych lesoch) Spolupráca vlastníkov prostredníctvom ich záujmového združenia napríklad v obchode a marketingu Slabé stránky Fragmentácia neštátneho vlastníctva lesov s malým záujmom o vstup do združení vlastníkov lesov Pretrvávajúca nedostatočná medzirezortná spolupráca a koordinácia s politikami ovplyvňujúcimi lesy a lesníctvo Odlišné záujmy jednotlivých členov v združení Malá reprezentatívnosť záujmových združení 86

Prezentácia požiadaviek verejným činiteľom Vplyv na návrhy legislatívnych dokumentov Dôležitý nástroj v prispievaní k cieľom mobilizácie dreva stanovených v stratégii EÚ pre lesníctvo a lesného akčného plánu Vyriešenie veľkej časti reštitučných a reprivatizačných problémov lesných pozemkov Podpora riadenia lesného hospodárstva na národnej úrovni a úrovni EÚ Aktívni funkcionári záujmových združení Dobrá spolupráca s drevospracujúcim priemyslom a jeho združeniami Príležitosti Podpora záujmových združení prostredníctvom PRV Silné odborné zázemie lesníctva na Slovensku pre podporu neštátneho sektora s ochotou spolupracovať so záujmovými združeniami vlastníkov lesa Prevencia ilegálnych aktivít v lesoch Väčšia šanca pri uspokojovaní potrieb združenia pri zvýšenom počte členov Zlepšenie komunikácie s odbornou a laickou verejnosťou Posilňovanie kooperácie, koordinácie a komunikácie medzi jednotlivými združeniami Možnosť získavania finančných prostriedkov z fondov EÚ Nízka úroveň spolupráce so štátnymi lesmi Nedostatok finančných zdrojov na prácu združení Ohrozenia Ekonomická kríza s dopadom na finančnú silu záujmových združení Zvyšujúce sa strety záujmov pri využívaní lesov Rozdrobenosť združení Strata spoločenského postavenia lesníctva, kríza s dopadom na politický potenciál záujmových združení Dominantné postavenie štátnych lesov v obchode s drevom Nedostatočná informovanosť verejnosti o význame neštátneho vlastníctva lesov Nezáujem štátnej moci o lesníctvo a neštátny sektor Výsledky Silné stránky Silné stránky znamenajú vnútorné vlastnosti, ktoré môžu napomôcť k dosiahnutiu cieľa. Funkcionári s jednotlivými tvrdeniami prevažne súhlasili. Najväčší nesúhlas nastal pri tvrdeniach o spolupráci v obchode a marketingu, kde sa jednotliví funkcionári vyjadrili, že marketingu sa vôbec nevenujú a neexistuje absolútne žiadna spolupráca v rámci jednotlivých združení a ani ju nepovažujú za dôležitú v rámci ich pôsobenia. Väčšina funkcionárov nepovažuje za silnú stránku združení ich prispievanie k cieľom stanovených v stratégii EÚ pre lesníctvo a v lesnom akčnom pláne. Súvisí to hlavne s tým, že združenia nedisponujú veľkými finančnými prostriedkami, nie sú pozývané ku tvorbe strategických dokumentov a ani nie sú brané do úvahy pri jednotlivých rozhodnutiach. Zhodné súhlasné aj nesúhlasné stanovisko 87

vyjadrili funkcionári pri tvrdení o podpore riadenia lesného hospodárstva na národnej úrovni a úrovni EÚ. Vyjadrili sa, že by dané tvrdenie bolo silnou stránkou, ak by boli pozývaní k tvorbe strategických dokumentov. Vážne tvrdenia by mali byť zabezpečené v zákone, vyhláškach a usmerneniach. Podľa funkcionárov neexistuje žiadna podpora zo strany ministerstva a ich názory nie sú akceptované. Väčšina funkcionárov sa vyjadrila, že nemajú dobrú spoluprácu s drevospracujúcim priemyslom a jeho združeniami, len štátne lesy spolupracujú. Združenia nemajú žiadny vplyv na spoluprácu, keďže podľa nich vyhrávajú priekupníci s drevom a nemajú možnosť to ovplyvniť. Pozitívom je však možnosť výmeny informácií. Slabé stránky Slabé stránky znamenajú vnútorné vlastnosti, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa. Pri slabých stránkach nesúhlasné stanovisko prevládalo pri úrovni spolupráce so štátnymi lesmi. Funkcionári sa vyjadrili, že so štátnymi lesmi majú primeranú spoluprácu. Štátne lesy majú antagonistické postavenie, určujú cenovú politiku dreva, a postupne sa spolupráca zlepšuje. Príležitosti Znamenajú externé podmienky, ktoré môžu dopomôcť k dosiahnutiu cieľa. Pri príležitostiach sa názory funkcionárov zhodovali s názormi a tvrdeniami expertov. Vyplýva to z toho, že jednotlivé tvrdenia vychádzajú z poznatkov, ktoré by združenia mali využívať vo svoj prospech. Ohrozenia Znamenajú externé podmienky, ktoré môžu sťažiť dosiahnutie cieľa. Jednotlivé ohrozenia taktiež priniesli výrazné súhlasné stanovisko s názormi vytvorené expertmi. Dané tvrdenia v rámci ohrození by mali slúžiť ako varovanie pre združenia, ktoré by mali brať do úvahy a snažiť sa spoločne spolupracovať a vedieť tak lepšie ovplyvňovať svoje záujmy. Odporúčania Záujmové združenia vlastníkov lesov by mali využívať silné stránky a príležitosti, ktoré sú im ponúkané, pretože len tak by vedeli zvýšiť svoju silu v politickom procese. Dané stránky by však nemali byť využívané len aktívnymi lídrami združenia, ale taktiež aj členovia by sa mali zapájať do zaumienených cieľov a záujmov združenia. Neštátny sektor by mal využiť všetky snahy na odstránenie slabých stránok a využívať silu v plnom rozsahu. Zvýšenie aktivity členov a zjednocovanie názorov môže prispieť k eliminácii konfliktných názorov a schopnosti lepšie využívať zdroje financovania, ktoré sú podstatné pre združenia vlastníkov lesov na Slovensku. Financovanie združení je na Slovensku problém, a prostredníctvom externých zdrojov by združenia mohli lepšie využívať svoju politickú moc. Podpora združení od štátu je v posledných rokoch kritická, združenia nevidia snahu od štátu im pomôcť a to by sa malo zmeniť. Len spoločným prístupom a jednotnými názormi by združenia vedeli zvýšiť svoju politickú moc a získať pozornosť štátu a získať financie na ich chod. Príležitosti pre združenia sa opierajú taktiež aj o zahraničie, kde majú možnosť získavať financie z fondov EÚ alebo prostredníctvom Programu rozvoja vidieka. Lobing, práca s verejnosťou alebo odborné vedomosti sú faktory, ktoré by mali združenia využívať naplno v politickom procese. V záujmových združeniach je dôležitým faktorom pojem power of expertise, ktorý znamená schopnosť ovplyvňovať správanie ostatných v združení na základe predošlých skúseností a odborných znalostí v určitej oblasti a je znakom lepšej kooperácie pri dosahovaní spoločných záujmov (Huber, 2000). Práca s verejnosťou prostredníctvom médií, propagačných materiálov, rôznych podujatí pomáha vytvárať pozitívny vzťah obyvateľstva k združeniam. Práca s verejnosťou prináša združeniam 88

vlastníkov lesov veľa príležitostí aj prostredníctvom členstva Slovenska v EÚ, najmä možnosti získavania finančných prostriedkov prostredníctvom zahraničných projektov a fondov EÚ. Združenia by mali vedieť využívať rôzne PR nástroje (podujatia, médiá, informačné tabule, informačné služby) v praxi, aby sa dostali do povedomia verejnosti a zohrali tak dôležitú úlohu pri jej ovplyvňovaní a tvorbe politického procesu (Krott, 2006). Pri presadzovaní záujmov združení vlastníkov lesov treba využívať aj vzájomnú spoluprácu dominantných lesníckych subjektov a spoločnú stratégiu práce s verejnosťou. Záver Poznať politickú moc záujmových združení vlastníkov lesov je dôležité pre každú oblasť lesného hospodárstva, od lesohospodárskeho plánovania, cez ochranu lesa až po ekonomiku lesníckeho sektora. Politickú moc sme definovali ako schopnosť združenia presadiť sa v politickom procese. Identifikovali sme formálne, neformálne a vnútorné, vonkajšie faktory politickej moci, na základe ktorých sme vytvorili SWOT analýzu, ktorú sme adresovali bývalým a terajším funkcionárom združení vlastníkov lesov. Združenia by mali využívať všetky silné stránky a príležitosti, ktoré sú im ponúkané, aby vedeli lepšie presadzovať svoje záujmy v politickom procese. Na druhej strane, združenia by mali eliminovať slabé stránky a zaistiť, aby ohrozenia mali čo najmenší negatívny vplyv na dosahovanie ich cieľov. Poďakovanie Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0057-11. Literatúra: [1] BAYERS, J., EISING, R., MALONEY, W. 2008. Researching Interest Groups Politics in Europe and Elsewhere: Much We Study, Little We know? In: West European Politics, s.1103-1128 [2] CROMBEZ C. 2002. Information, lobbying and the legislative process in the European Union. In: European Union Politics, p. 7-32 [3] DENZAU A. T., MUNGER M.C. 1986. Legislators and Interest Groups: How unorganized Interests Get Represented. In: American Political Science Review, p. 150-165 [4] GLÜCK P. 1976. Die Rolle der Verbände in der theoretischen Forst- und Holzwritschaftpolitik. Wien. [5] GLÜCK P. et al. 2011. Private Forest Owners in the Western Balkans- Ready for the Formation of Interest Associations. European Forest Institute [6] GREENWOOD, J. 2003. Interest Representation in the European Union. Houndmills, Palgrave [7] HALL R.L., DEARDOFF A. 2006. Lobbying as Legislative Subsidy. In: American Political Science Review, p. 69-84 [8] HUBER B. 2000. Experts in organizations: The power of expertise. Institute for research in Business Administration. University of Zurich. Zurich [9] JAKUBÍKOVÁ D. 2008. Strategický marketing. Stratégie a trendy. Vydavateľstvo Grada Publishing [10] KOVÁČECHOVÁ E., ŽILINČÍK P. 1999. Ako sa rodí zákon. Centrum pre podporu miestneho aktivizmu. Poniky 89

[11] KOLLMAN K. 1998. Outside Lobbying: Public Opinion and Interest Group Strategies. Princeton, NJ: PRinceton University Press [12] KROTT M. 2006. Forest policy analysis, European Forest Institute, Springer [13] KROTT, M. et al. 2013. Actor-centred power: The driving force in decentralised community based forest governance. In: Forest Policy and Economics [14] SCHUBERT, K.. 1989. Interessen vermittlung und staatliche Regulation, Westdeutscher Verlag, Opladen Adresy autorov: Mgr. Zuzana Hricová Doc. Dr. Ing. Jaroslav Šálka Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva Lesnícka fakulta Technická univerzita vo Zvolene T.G. Masaryka 24 960 53 Zvolen e-mail: salka@vsld.tuzvo.sk hricovaz@tuzvo.sk 90