SLOENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIERITA NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU 1130098 ANALÝA ÝOJA ÝSLEDKU HOSPODÁRENIA O YBRANOM PODNIKU 2011 Eva Spišiaková
SLOENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIERITA NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU ANALÝA ÝOJA ÝSLEDKU HOSPODÁRENIA O YBRANOM PODNIKU Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Ekonomika podniku 6284700 Ekonomika a manažment podniku Katedra ekonomiky Ing. Jana Miklovičová, PhD. Nitra, 2011 Eva Spišiaková
Čestné vyhlásenie Podpísaná Eva Spišiaková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému Analýza vývoja výsledku hospodárenia vo vybranom podniku vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. Nitre 10. mája 2011 Eva Spišiaková
Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Jane Miklovičovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce..
Abstrakt Subjektom skúmania sme zvolili Pekáreň a cukráreň Rusina, spol, s r. o. Cieľom bakalárskej práce je zhodnotiť vývoj výsledku hospodárenia vo vybranom podniku. zhľadom na to, že výsledok hospodárenia determinujú náklady a výnosy podniku, je potrebné sa zamerať aj na tieto kategórie a určiť faktory, ktoré ich ovplyvňujú. Práca je rozdelená na 3 časti. Prvá časť bakalárskej práce obsahuje teoretické poznatky zo skúmanej oblasti. Druhá časť pozostáva z charakteristiky podniku a samostatnej analýzy výsledku hospodárenia. Tretia časť je záver, kde sú zhrnuté získané výsledky a zároveň navrhnuté odporúčania do budúcnosti. Kľúčové slová: majetok, kapitál, náklady, výnosy, zisk Abstract The subject of the research is company named Pekáreň a cukráreň Rusina. The main goal of my bachelor thesis is the analysis of development of the economical result. Given the fact that the economic result is determined by the benefits and costs, it is necessary to address these categories and identify the factors that influence them. The thesis is divided into 3 parts. The first part of the bachelor thesis is the theoretical knowledge of the study area. The second part consists of the characteristics of the company and analysis of economical result. The third one includes the results of the analysis with suggestions and recommendations for the future. Key words: assets, capital, cost, revenues, profit
Obsah ÚOD... 7 1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY... 8 2 CIEĽ PRÁCE... 20 3 METODIKA PRÁCE... 21 3.1 CHARAKTERISTIKA PODNIKU... 21 3.2 HODNOTENIE MAJETKOEJ A KAPITÁLOEJ ŠTRUKTÚRY PODNIKU... 23 3.3 HODNOTENIE NÁKLADO, ÝNOSO A ÝSLEDKU HOSPODÁRENIA... 24 3.4 UKAOATELE RENTABILITY... 26 3.5 METODIKA ROKLADU RENTABILITY CELKOÉHO KAPITÁLU... 28 4 LASTNÁ PRÁCA... 31 4.1 ANALÝA MAJETKOEJ A KAPITÁLOEJ ŠTRUKTÚRY... 31 4.1.1 Analýza majetku... 31 4.1.2 Analýza kapitálu... 33 4.1.3 Posúdenie financovanie obežného a neobežného majetku... 34 4.2 ANALÝA NÁKLADO, ÝNOSO A ÝSLEDKU HOSPODÁRENIA... 36 4.2.1 Analýza nákladov... 36 4.2.2 Analýza výnosov... 37 4.2.3 Analýza výsledku hospodárenia... 38 4.3 ANALÝA RENTABILITY... 41 4.4 ANALÝA ROKLADU RENTABILITY CELKOÉHO KAPITÁLU... 42 ÁER... 44 POUŽITÁ LITERATÚRA... 47 PRÍLOHY... 50 5
Použité označenie celkový kapitál CP cenné papiere C cudzie zdroje ČR časové rozlíšenie D dlhodobý cudzí kapitál DK dlhodobý kapitál DM dlhodobý majetok DPOH dlhodobé pohľadávky FN finančné náklady K krátkodobý cudzí kapitál MaP personalistiky a mzdy MEN materiálové a energetické náklady MT materiálovo-technické zabezpečenie NM neobežný majetok OM obežný majetok OSN osobné náklady OSTN ostatné náklady výnosy I vlastné imanie S výrobná spotreba zisk ÁS - zásoby 6
Úvod Dnešná doba nie je pre podniky, spoločnosti, ale aj pred drobných podnikateľov nijako jednoduchá. Nachádzame sa v dobe trhovej ekonomiky, ktorá so sebou prináša vysokú konkurenciu. Každý podnik, či už sa jedná o malý alebo veľký, musí v tejto súvislosti riešiť tri základné ekonomické problémy: čo vyrábať, ako to vyrábať a pre koho vyrábať. ýsledok už záleží na každom podniku, či si vybudované postavenie na trhu udrží, či bude prosperovať a vytvárať si stále lepšiu pozíciu alebo naopak zanikne. volenou témou mojej bakalárskej práce je Analýza vývoja výsledku hospodárenia v podniku Pekáreň a cukráreň Rusina, spol. s r. o. súčasnej dobe obchodné reťazce na Slovenku svojou politikou likvidujú malé, ale aj stredné pekárne. Negatívne ich ovplyvňujú na jednej strane tvrdými obchodnými podmienkami, ako aj tým, že likvidujú tradičných odberateľov malých pekární. Pekáreň a cukráreň Rusina, so sídlom v Dolnom Kubíne, som si vybrala práve preto, že aj napriek vysokej konkurencii na trhu, s ktorou bojuje, sa jej stále darí udržovať stabilnú pozíciu na trhu a kvalitnými výrobkami zásobovať celý región Oravy, Liptov a celé Považie až po Trenčín. Finančná analýza predstavuje jednu z najdôležitejších súčastí podnikového riadenia, pretože nám poskytuje dôležité podklady pre finančné rozhodovanie. Na základe kvalitnej a pravidelne vykonávanej analýze možno odhaliť prípadné nedostatky vo finančnom zdraví podniku, a preto jej vypracovanie by malo byť v záujme každého podnikateľského subjektu. Analýza výsledku hospodárenia podniku je súčasťou finančno-ekonomickej analýzy. Jej význam spočíva v tom, že okrem vlastníkov, zamestnancov a manažérov, môže podať obraz aj externým užívateľom o hospodárení podniku, medzi ktorých môžeme zaradiť či už odberateľov i dodávateľov, finančné inštitúcie, poisťovne a iní. Hlavným cieľom bakalárskej práce je analyzovať vývoj výsledku hospodárenia a identifikovať tie faktory a činitele, ktoré determinujú jeho tvorbu. Potrebné informácie, ktoré budeme pre jednotlivé výpočty analýzy potrebovať, obsahujú účtovné výkazy za jednotlivé sledované obdobia, ktoré sú uvedené v prílohách. závere bakalárskej práce bude celkové zhodnotenie získaných výsledkov a navrhnutie určitých opatrení na zlepšenie slabších stránok podniku. 7
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Mnohí autori tvrdia, že pojem podnikanie sa vyvinul z pojmu obchod, ktorý sa častejšie používal v starých obchodných zákonníkoch, ako aj v staršej obchodno-právnej literatúre. Obchodný zákonník pri označovaní subjektov obchodno-právneho vzťahu opustil klasicky pojem obchodníka, prípadne kupec, a nahradil ho pojmom podnikateľ. domácej a zahraničnej literatúre sa môžeme stretnúť s celým radom myšlienok autorov týkajúcich sa problematiky nákladov, výnosov a,ich sledovania v sústave finančného i vnútropodnikového účtovníctva v sústave kalkulácií. KUPKOIČ, M. a kolek. (2003) charakterizujú podnikanie ako ľudskú činnosť, ktorá sa zameriava na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike. Je to stav, keď sú výrobné zdroje vynaložené optimálnym spôsobom so zreteľom na vlastnosti ekonomického prostredia. Podnikanie sa považuje za ekonomickú činnosť vyvolávajúcu ekonomické podnety. isk sa v modernej teórii podnikania považuje za základný motivačný faktor, ktorý podnecuje a stimuluje podnikateľa a zároveň za výsledok hospodárenia. Podnikanie je tvorivou činnosťou, ktorú vyvíjajú podniky. Tieto vznikajú ako odozva na ekonomické príležitosti, alebo sú vytvárané cieľavedome napr. štátom, či obcou z dôvodov produkcie verejných statkov. Cieľavedomosť vo vytváraní ekonomických príležitostí sa pokladá za nevyhnutný predpoklad úspešného podnikania. LISÝ, J. HONTYOÁ, K. MAJDÚCHOÁ, H. (2006) definujú pojmy fyzická osoba, právnická osoba a obchodný register. Fyzickú osobu možno definovať ako biologickú jednotku, je ňou každý človek, ktorý sa narodí. Svojou plnoletosťou získava fyzická osoba spôsobilosť na právne úkony. Fyzické osoby môžu byť súkromnými alebo podnikateľskými fyzickými osobami. Právnickú osobu možno definovať ako inštitucionálnu jednotku, ktorá svoju právnu subjektivitu získava dňom svojej registrácie. Podnikateľské právnické osoby sa registrujú do obchodného registra. Ostatné právnické osoby sa registrujú do osobitných zákonom určených registrov, napr. nadácie do registra Ministra vnútra SR. Podľa Obchodného zákonníka 5 podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. 8
Podľa Obchodného zákonníka 2 sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je: osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká za základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. HONTYOÁ, K. - LISÝ, J. - SATKOÁ, B. (2001) tvrdia, že podnik je ekonomicky a právne samostatná jednotka, ktorá existuje za účelom podnikania. Je základným subjektom podnikania. Ďalej autori uvúdzajú, že oodnik je zároveň podnikateľskou jednotkou, v ktorej prebieha transformácia výrobných faktorov na produkty. ýrobné faktory sú vstupmi podniku, produkty sú výstupmi podniku a majú podobu výrobkov alebo služieb. Transformácia vstupov na výstupy sa realizuje prostredníctvom súboru činností, ktoré podnik vykonáva. MAJTÁN, Š. a kolek. (2005) charakterizuje základné znaky podniku, ktorými sú: princíp kombinácie výrobných faktorov v každom podniku sa obstarávajú, kombinujú a využívajú základné výrobné faktory (práca, stroje, zariadenia, suroviny), princíp hospodárnosti vyjadruje snahu podniku o čo najefektívnejší vzťah medzi vstupmi a výstupmi podniku, princíp finančnej rovnováhy, ktorý sa prejavuje v likvidite podniku. BIELIK, P. (2008) uvádza, že funkcie podniku vo všeobecnosti chápeme ako výrobu výrobkov určených na trh v dostatočnom množstve, s cieľom upokojovania potrieb zákazníkov. Sú to: obchodná marketing inovačná zásobovacia správna ochranná riadiaca a organizačná 9
Podľa GOORA. (2005) sa podnikom rozumie forma podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobnoorganizačnej jednotke s uzatvoreným obratom hodnoty a cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre vlastné uspokojenie potrieb. Podnikateľská činnosť sa stala neodmysliteľnou súčasťou každého hospodárskeho subjektu v trhovej ekonomike. Podnikanie je funkciou hospodárskej činnosti výrobnoorganizačných jednotiek, ktoré produkujú úžitkové hodnoty pre potreby spoločnosti. Jeho rozsah, aktívnosť a ekonomický výsledok určujú vonkajšie a vnútorné činitele hospodárskej prosperity. Úlohou podniku v podnikateľskom riadení je vyrábať tovar a poskytovať služby na uspokojovanie potrieb ľudí. Potrebné činnosti musia prebiehať rozvážne a plánovito, aby podnik optimálnym spôsobom dosahoval stanovené ciele. KOTLER, P. - ARMSTRONG, G. - WANG, W. - SAUNDERS, P. (2008) charakterizujú okolie podniku ako prostredie, ktoré sa skladá z mikroprostredia a makroprostredia. Mikroprostredie tvoria vplyvy, ktoré obklopujú podnik a ovplyvňujú jeho schopnosť slúžiť zákazníkom dodávatelia, firma, marketingoví sprostredkovatelia, konkurenti a verejnosť. Makroprostredie tvoria širšie spoločenské vplyvy, ktoré pôsobia na mikroprostredie demografické, ekonomické, prírodné, technologické, politické a kultúrne vplyvy. Poslaním podniku je aktívna forma podnikania, ktorá realizuje predmet činnosti za účasti ľudských zdrojov, finančných a materiálnych hodnôt vo väzbe na trh. Podnik má za úlohu realizovať isté výroby, práce, služby a tak vyplňoval chýbajúce aktivity v hospodárskom prostredí. Každý podnik má ciele, ktoré formuluje podnikový manažment vo väzbe na marketingový priestor. Nevyhnutnou súčasťou a, predpokladom, podnikania sú podľa MALEJČÍK, A. (2006) právne predpoklady,, ktoré vytvára legislatíva. Podnikanie má nasledovné znaky: Podnikanie ako sústavná činnosť je chápané ako pravidelná alebo opakujúca činnosť. Podnikanie,nie je činnosť vykonávaná jednorázovo a príležitostne. Samostatnosť v podnikaní znamená, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe, forme, rozsahu, čase a mieste výkonu svojich aktivít. Podnikateľ nemá podriadené, ani nadriadené postavenie voči svojmu zákazníkovi. ystupujú ako obchodní partneri. Podnikane pod vlastným menom znamená, že podnikateľská jednotka musí mať svoje meno, pod ktorým vykonáva podnikateľské aktivity. 10
Podnikanie na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk znamená zodpovednosť za dodržanie zmluvných podmienok a všetkých právnych predpisov vo vnútri podniku i navonok. ároveň ide o zodpovednosť za hospodársky výsledok v podobe, zisku alebo straty. ýnosy, náklady a predovšetkým výsledok hospodárenia patria k najdôležitejším charakteristikám hospodárenia každého podniku. Preto sú predmetom ich každodenného záujmu. Každá činnosť podniku je spojená so spotrebou, resp. opotrebovaním výrobných faktorov podniku. Peňažné ocenenie spotreby výrobných faktorov podniku vyjadrujú náklady. Nákladmi (2006) podľa 2. ods. 4 písm. e) ákona o účtovníctve sa rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov. účtovej triede 5 Náklady sú sústredené predovšetkým prvotné náklady, čo vyplýva z postavenia účtovnej jednotky ako subjektu vstupujúceho v podnikateľskej činnosti do najrozmanitejších vzťahov s vonkajším okolím. osobitných prípadoch sa v účtovej triede 5 Náklady účtujú aj druhotné náklady, t. j. také, ktoré sa po prvotnom zaúčtovaní účtujú po druhý krát do nákladov prostredníctvom aktivácie, napr. vnútropodnikové služby použité na reprezentačné účely. ýnosmi (2006) podľa 2. ods. 4 písm. c) ákona o účtovníctve sa rozumie zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov. ýnosy účtované v účtovej triede 6 vyjadrujú predovšetkým realizáciu vlastných výkonov účtovnej jednotky vo vzťahu k vonkajšiemu okoliu. Do výnosov sa ďalej zahrňujú zmeny stavu vnútroorganizačných zásob, aktivácia vnútroorganizačných služieb, priznanie dotácií a podpôr na hospodársku činnosť a zúčtovanie dotácií a podpôr na obstaranie dlhodobého majetku, výnosy finančnej povahy a mimoriadnej povahy. BIELIK, P. RAJČÁNIOÁ, M. (2006) definujú náklady ako peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na získanie výnosov a súvisia s obstarávaním, spotrebovaním a opotrebovaním výrobných faktorov v procese výroby. ýnosy definujú ako peňažnú čiastku, ktorú podnik získal zo všetkých svojich činností za určité účtovné obdobie bez ohľadu na to, či v tomto období došlo k ich úhrade, pričom sa 11
vychádza z princípu aktuálneho účtovníctva, kde sa výnosy odlišujú od príjmov, náklady sa odlišujú od výdavkov, a zisk sa odlišuje od konečného stavu peňažných prostriedkov. Podľa AYERS, M. - COLLINGE, A. (2004) z hľadiska zmeny objemu produkcie náklady členíme na: variabilné náklady - sú to náklady, ktorých výška sa so zmenou objemu produkcie mení. Patrí tam napr.: náklady na mzdy, suroviny, palivo a pod. Pri nulovom výstupe sú aj variabilné náklady nulové. Tieto náklady pri pohľade na náklady z krátkodobého hľadiska sú veľmi významné, pretože v krátkom období možno meniť úroveň výstupu len zmenou variabilných výrobných faktorov, fixné náklady - ide o náklady, ktoré sa nemenia so zmenou objemu produkcie. Existujú aj v prípade, že je objem výstupu nulový. Firma fixné náklady musí uhrádzať, hoci napr. kapitál v danom okamžiku nepoužíva. GURČÍK, Ľ. (2004) uvádza, že náklady sú finančné prostriedky vynaložené na zabezpečenie konkrétnych výrobkov, prác a služieb ako výsledkov (výstupov) výrobného, resp. obchodného procesu. Náklady sú teda spotrebované výrobné faktory, ocenené v peňažných jednotkách. ýnosy charakterizuje ako peňažnú čiastku, ktorú podnik získal zo svojich činností za určité účtovné obdobie. Sú to aktivizované náklady, t. j. výkony ocenené zložkami vynaloženého majetku alebo realizačnými cenami, ktoré okrem spotrebovaných faktorov obsahujú aj očakávané efekty. Podľa ALAIA, K. (2010) celkový výsledok hospodárenia za účtovné obdobie je výsledkom úspešnosti podniku v jeho predmete činnosti, teda v jeho bežnej činnosti, ako aj výsledkom prípadných mimoriadnych udalostí, ktorých výnosy, resp. náklady vyúsťujú do mimoriadneho výsledku hospodárenia. Mimoriadny výsledok určujú väčšinou náhodné, nepredvídateľné udalosti, ktoré zo strany manažmentu podniku nie sú ovplyvniteľné (napr. živelné pohromy). Oba hodnotené výsledky (bežný aj mimoriadny) sú vo výkaze ziskov a strát prezentované aj v podobe použiteľného zisku po odpočítaní dane z príjmov. KOŠČO, T. SOICS, P. ŠEBO, A TÓTH, M. (2006) konštatujú, že výsledok hospodárenia je rozdielom medzi všetkými výnosmi a všetkými nákladmi podniku. Keď sú výnosy vyššie ako náklady, formou hospodárenia je zisk, ak je to obrátené, výsledkom hospodárenia je strata. isk, ako finančný výsledok podnikovej činnosti je významným kvantitatívnym ukazovateľom. Charakterizuje efektívnosť používania podnikového kapitálu, je zdrojom dôchodkov vlastníkov a dôležitým zdrojom 12
financovania rozvoja podniku. Preto sa pri, posúdení finančného hospodárenia podniku najčastejšie narába s veličinami, ako sú výnosy, zisk, strata. Podľa PATAKYHO, J. - ŠKORECOEJ, E. (2005) výsledok hospodárenia sa môže vymedziť ako zisk alebo stratu tejto činnosti., Predpokladom vyčíslenia výsledku hospodárenia môžu byť informácie o: nákladoch a výnosoch na účtoch výsledkových, majetku a ich zdrojov na účtoch súvahových. uvedeného vyplýva, že zisťovanie výsledku, hospodárenia môže byť pomocou výkazu ziskov a strát, resp. priamo v súvahe. oboch prípadoch náklady a výnosy pôsobia na výšku vlastného imania. Náklady a výnosy môžu na vlastné imanie vplývať: priamo, nepriamo. GRNÁR M. SABO Ľ. (2001) tvrdia, že cieľom každého podnikateľského subjektu,, v podmienkach trhovej ekonomiky, je ekonomická prosperita, pod ktorou sa najčastejšie chápe úhrada nákladov, spojená s podnikaním a dosahovanie primeraného zisku, ktorý umožňuje ďalší rozvoj podniku a uspokojovanie osobných potrieb podnikateľa alebo majiteľa. ŠLOSÁR, R. LISÝ, J. - BUROÁ, S. - FABOÁ, Ľ. (2006) charakterizujú zisk ako rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými, nákladmi. isk dosahujú podniky, ktoré dobre hospodária, teda majú výnosy vyššie ako náklady. Ak podnik zle hospodári a jeho výnosy sú nižšie ako náklady, výsledkom hospodárenia je strata. DOŘÁČEK, J. (2005) hovorí, že výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) sa považuje za najdôležitejší ukazovateľ hospodárskej činnosti podniku, pretože sa v ňom odzrkadľuje úroveň celej činnosti podniku a to výrobnej, zásobovacej, odbytovej, riadiacej a pod. Ide o syntetický kvantitatívny aj kvalitatívny ukazovateľ. Kvantitatívny preto, že sa dá vyjadriť v peňažných jednotkách (ýnosy v Sk Náklady v Sk = ýsledok hospodárenia v Sk). Kvalitatívny ukazovateľ je preto, lebo sa v ňom odráža prosperita podniku (v prípade zisku), alebo úpadok podniku ( v prípade straty). Podľa SAMUELSONA P. A. NORDHAUSA W. D. (2000) je zisk kombináciou rôznych prvkov vrátane implicitného výnosu, kapitálu vlastníka, odmeny za postúpenie rizika a inovačného zisku. isk je predovšetkým výnos vlastníkov firmy z kapitálu a práce, ktoré poskytli vlastníci, t. j. z výrobných faktorov, ktoré dodali. Tieto výnosy sa nazývajú implicitné výnosy, čím označujeme alternatívne náklady faktorov, ktoré firma vlastní. isk 13
ako odmena za postúpenie rizika. ieme definovať inovačný zisk (ktorý sa niekedy nazýva schumpeterovský zisk) ako dočasný dodatočný výnos inovátorov a podnikateľov. Inovačný zisk sa dosahuje počas krátkeho obdobia. Je dočasný a čoskoro ho zlikviduje konkurencia súperov a napodobňovateľov. Inovačný zisk bude existovať, kým sa budú v ekonomike odohrávať technické a technologické zmeny. MIŽIČKOÁ, Ľ. - UBREŽIOÁ, I. (2007) tvrdia, že zisk má, najväčší význam z hľadiska financovania podnikateľskej činnosti, nakoľko vyjadruje mieru účelovosti predmetu činnosti, stupeň, hospodárnosti nákladov a mieru využívania vloženého kapitálu. ýška zisku je významným motivačným faktorom ale aj zdrojom úhrady daní, odvodov a financovania vlastných zdrojov. Tvorbu zisku ovplyvňuje najmä: výška a štruktúra nákladov. ýznamným zdrojom znižovania nákladov je úspora v spotrebe materiálu, energie, živej práce, používaná technológia, dodávatelia vstupov, kvalita výrobkov, organizácia práce, využívanie disponibilnej kapacity, množstvo nepotrebného majetku, úroky z úverov, režijné náklady, objem produkcie, služieb, štruktúra realizovanej produkcie, najmä zastúpenie ziskovejších výrobkov a služieb, daňová politika v štáte, rozdeľovanie zisku, na investovanie, rozširovanie predmetu činnosti, na zisk spoločníkov a pre osobnú spotrebu. LISÝ, J. a kolek. (2005) rozdeľujú zisk nasledovne: Ekonomický zisk pri ekonomickom zisku uvažujeme s ekonomickými nákladmi na výrobu produkcie. Ekonomické náklady sú súčtom explicitných a implicitných nákladov. Medzi explicitné náklady zaraďujeme všetky peňažné náklady, ktoré firme pri výrobe produkcie vzniknú. Implicitné náklady nevznikajú v peňažnej forme a sú spojené s použitím vlastných zdrojov firmy. Účtovný zisk sú to náklady, ktoré sú zachytené v účtovných výkazoch, t. j. explicitné náklady. Normálny zisk vyjadruje náklady obetovanej príležitosti, t. j. alternatívne náklady vlastných zdrojov firmy, ktoré firma používa pri výrobe. Alternatívne náklady resp. náklady obetovaných príležitostí sú všetky peňažné i nepeňažné úžitky, ktoré sme museli obetovať, keď sme sa rozhodli zvoliť si určité riešenie. 14
ŠLOSÁROÁ, A. (2006) charakterizuje finančnú analýzu ako analýzu akejkoľvek ekonomickej činnosti, kde majú hlavnú úlohu peniaze a čas, t. j. objektom analýzy sú rôzne skutočnosti. Analýza sa môže uskutočňovať na mikroúrovni (v podniku alebo inom type organizácie), na makroúrovni (t. j. na úrovni odvetvia alebo celého štátu). Autorka ďalej tvrdí že finančná analýza sa najčastejšie aplikuje v podniku. tomto prípade finančnou analýzou sa potom rozumie všestranná analýza finančnej situácie podniku. MIKLOIČOÁ. J. TURČEKOÁ, N. (2006) uvádzajú, že hlavným zmyslom finančnej, analýzy je dospieť k určitým záverom o celkovej finančnej a hospodárskej situácii podniku a poskytnúť manažmentu podniku podklady pre rozhodovanie. Finančná, analýza poskytuje, syntetický obraz o, finančnej výkonnosti podniku. Môžeme teda konštatovať, že diagnostikuje, finančné zdravie podniku. K hlavným zdrojom informácií pre finančnú analýzu podľa KRÁĽOIČA, J. LACHYNSKÉHO, K. (2002) sa zaraďujú výkazy tvoriace účtovnú závierku podniku: výkaz ziskov a strát (výsledovka), súvaha, prehľad o peňažných tokoch (výkaz cash flow). ýkaz ziskov a strát poskytuje informácie o nákladoch, výnosoch a hospodárskom výsledku podniku. Má vecnú a logickú väzbu na súvahu. ýnosy, náklady a hospodársky výsledok sa vykazujú za prevádzkovú, finančnú a mimoriadnu oblasť. Súvaha poskytuje informácie o majetku podniku (aktíva) a finančných zdrojoch jeho krytia (pasíva). Obsahuje stavové veličiny, čo si treba uvedomiť pri analýze ukazovateľov konštruovaných z výkazu ziskov a strát a zo súvahy. Ďalším nemenej významným informačným zdrojom pre finančnú analýzu je prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow). Poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku. Peňažné toky sa vo výkaze členia na tri oblasti: základné podnikateľské činnosti, investičné činnosti, finančné činnosti. Okrem údajov z výkazov účtovnej závierky sa na naplnenie niektorých ukazovateľov používajú i údaje z kapitálového trhu, napr. trhová cena akcie, ďalej informácie o počte pracovníkov, ich štruktúre (na výpočet ukazovateľov produktivity) a pod. 15
KRIŠTOFÍK, P. - SAXUNOÁ, D. ŠURANOÁ,. (2009) uvádzajú, že súvaha je výkaz o finančnej situácii účtovnej jednotky v určitom časovom momente, sumarizuje majetok (aktíva), cudzie zdroje a vlastné zdroje (pasíva) účtovnej jednotky, prezentuje kvantitatívne údaje o majetku (t. j. ekonomických statkoch) a o nárokoch vlastníkov a veriteľov na ekonomické statky, ktoré veritelia či vlastníci pomohli financovať. Ďalej tvrdia, že informácia zo súvahy: napomáha predpovedať veľkosť, načasovanie a neistotou budúcich peňažných tokov účtovnej jednotky, poskytuje základ na výpočet návratnosti, ziskovosti, kapitálovej štruktúry spoločnosti, umožňuje vyhodnotiť likviditu, solventnosť, zadlženosť a finančnú pružnosť spoločnosti. ŠÍBL, D. a kolek. (2002) charakterizujú výkaz ziskov a strát (výsledovka) ako výkaz, ktorý sprostredkúva informácie o podnikových výnosoch a nákladoch. ich rozdielu vyplýva hospodársky výsledok podniku (zisk alebo strata) za analyzované účtovné obdobie. ýnosy, náklady a hospodársky výsledok sú vo výkaze ziskov a strát rozdelené do troch oblastí prevádzkovej, finančnej a mimoriadnej. ýsledovka je výkaz umožňujúci analyzovať činitele, ktoré determinovali tvorbu hospodárskeho výsledku, a preto má veľký význam pre finančnú analýzu. SEDLÁČEK, J. (2003) definuje cash flow ako skutočný pohyb (tok) peňažných prostriedkov podniku za určité obdobie v súvislosti s jeho činnosťou. Je východiskom pre riadenie podniku za určité obdobie v súvislosti s jeho činnosťou ako aj pre riadenie likvidity podniku. Na rozdiel od zisku, ktorý sa určuje z rozdielu výnosov a nákladov, je cash flow rozdielom medzi príjmami a výdavkami podniku v danom období. Na zistenie účelu vydávania peňazí v podniku a veľkosť príjmov inkasovaných podnikom v danom období, je možné použiť všeobecne dve metódy: 1. metódu priamu, ktorá môže byť založená na sledovaní skutočných príjmov a výdavkov peňažných prostriedkov (tvz. čistá priama metóda) alebo na transformáciu výnosovo nákladových údajov na príjmovo výdavkové (tzv. nepravá priama metóda). 16
2. metódu nepriamu, ktorá upravuje výsledok hospodárenia na peňažný tok. Jej výhodou je, že prehľadne zachytáva transformáciu výsledku hospodárenia na čisté peňažné toky. FABO, F. J. - PEETERSON, P. P. (2003) tvrdia, že vo vnútri podniku sa finančná analýza využíva, nielen pre ohodnotenie výkonu podniku, ale aj tiež jeho oddelení, divízií, a produktívnych línií. Finančná analýza môže byť uskutočňovaná periodicky, a realizuje sa nielen pre zabezpečenie informácií o investičných rozhodnutiach, ale tiež ako pomoc pri implementácii personálnej politiky a systému odmeňovania. KOTULIČ, R. - KIRÁLY P. - RAJČÁNIOÁ M. (2007) pokladajú za hlavný cieľ finančnej analýzy objasniť, resp. dať čo najrealistickejší obraz o finančnej situácii podniku, o jeho efektívnosti hospodárenia, o jeho postavení na trhu v podobe vhodných výstupov pre všetkých, ktorí tieto informácie potrebujú (a majú oprávnenie ich dostať). Ďalej uvádzajú šesť základných funkcií finančnej analýzy: analytická a hodnotiaca umožňuje vhodnými nástrojmi a metódami analyzovať a hodnotiť finančnú situáciu podniku, kvantifikačná číselne vyjadruje javy a procesy, vývoj, a tak umožňuje určiť úroveň, objem, odchýlky skúmaných javov, poznávacia umožňuje na základe výsledkov analýz a hodnotení spoznať finančnú situáciu, úroveň prebiehajúcich procesov a postavenie podniku, vlastnosti analyzovaných veličín, ich vývoj a vzájomné vzťahy, informačná je zdrojom informácií pre manažment, zamestnancov, veriteľov, investorov, štátne orgány i verejnosť, kontrolná poskytuje cenné informácie na vykonávanie kontroly, stimulujúca, resp. rozvojová vedomím o svojom postavení a úrovni reprodukčného procesu pôsobí motivačne na zlepšovanie, resp. zefektívnenie podnikovej činnosti a procesov. RUĆKOÁ, P. (2007) uvádza, že hlavnou úlohou finančnej analýzy je overiť obchodnú zdatnosť podniku a tým udržanie majetkovej finančnej stability. Preto, aby sme mohli úspešne začať spracovávať finančnú analýzu, sú dôležité základné účtovné výkazy: súvaha, výkaz ziskov a strát, výkaz o tvorbe a použití peňažných prostriedkov (výkaz cash flow) 17
Súvaha a výkaz ziskov a strát sú účtovné výkazy, ktorých štruktúra je záväzne stanovená Ministerstvom financií a sú záväznou súčasťou účtovných závierok v sústave podvojného účtovníctva. K účtovným výkazom sa v rámci účtovnej závierky pripojuje ešte príloha, ktorá musí obsahovať údaje o príslušnej účtovnej jednotke, informácie o účtovných metódach, obecných účtovných zásadách a spôsoboch oceňovania, ďalej musí obsahovať doplňujúce informácie k súvahe a výkazu ziskov a strát a taktiež prehľad o peňažných tokoch. ALEXY J. (2005) uvádza tieto ásady finančnej analýzy: cieľovosť, komplexnosť, konkrétnosť, objektívnosť a kritičnosť, systematickosť. Finančná analýza pomáha v rozhodovacom procese podniku. Medzi hlavné prínosy finančnej analýzy patria najmä: informuje o súčasnej i budúcej situácii podniku, upozorňuje na možnosť finančného krachu a ponúka východiská, poukazuje na správne využívanie majetku firmy, umožňuje efektívne využívať a riadiť finančné zdroje podniku, ponúka prehľad o finančných tokoch existujúcich v podniku, umožňuje poznať efektívnosť a nákladovosť podnikových operácií, pomáha pri riadení investičných projektov a pri optimalizácii investičného rizika, je spoľahlivo integrovaná do podnikových informačných systémov ako aj do každodennej práce manažérov. KRÁLIK, P. (2006) rozdeľuje ukazovatele finančnej analýzy nasledovne: a) z ukazovateľov ex post - ukazovateľom aktivity, - ukazovateľom likvidity, - ukazovateľom rentability, - ukazovateľom zadlženosti, - ukazovateľom nákladovosti, 18
b) z ukazovateľov ex ante - ukazovateľov Altmanovho vzorca, - ukazovateľom rýchleho testu, - ukazovateľom bonity. Podľa CHAJDIAKA, J. (2004) analýza relatívnych ukazovateľov umožňuje transformovať absolútne údaje líšiace sa podľa veľkosti firiem na spoločnú, a teda aj porovnateľnú bázu. Je to najrýchlejší spôsob ako porovnávať aktuálne ekonomické informácie danej firmy s jej historickými údajmi alebo s inými, väčšími či menšíme firmami. Rozdeľuje ich na: ukazovateľa produktivity ukazovateľa rentability ukazovateľa bonity ďalšie relatívne ukazovatele Ukazovatele produktivity skupina relatívnych ukazovateľov produktivity zahŕňa také ukazovatele v čitateli ktorých je objem produkcie. vyčajne ako objem produkcie vyjadruje objem pridanej hodnoty, objem výnosov alebo tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb. Do menovateľa sa dáva niektorý z ukazovateľov vstupu do hospodárskeho procesu alebo výnosy. Ukazovatele rentability merajú ekonomickú efektívnosť práce firmy z pohľadu vlastníka. Sú to relatívne ukazovatele, v ktorých čitateli je zisk. Ďalej špecifikujeme príslušný typ ukazovateľa rentability podľa menovateľa. Ukazovatele bonity bonitu firmy vyjadrujú tri skupiny ukazovateľov. Sú to ukazovatele likvidity, ukazovatele riadenia dlhu (zadlženosti) a ukazovatele vybavenosti. Charakterizujú ako je firma schopná uspokojovať svoje záväzky, aké sú predpoklady budúceho uspokojovania jej záväzkov, akú sú predpoklady získania cudzieho kapitálu pre ďalší chod firmy, ako dobre je vybavená. Relatívne ukazovatele charakterizujúce ďalšie aspekty úrovne ekonomického hospodárenia firmy môžeme zoskupiť do troch skupín. Sú to ukazovatele nákladovosti, ukazovatele aktivity a ukazovatele trhovej hodnoty. Predstavujú významný doplňujúci zdroj informácií pri riadení ekonomiky a firmy. 19
2 Cieľ práce Cieľom bakalárskej práce bude analyzovať vývoj a tvorbu výsledku hospodárenia vo vybranom podniku a určiť ktoré faktory vplývajú na tento ukazovateľ. K tomuto cieľu podriadime čiastkové ciele: charakteristika podniku a jeho organizačná štruktúra, analýza štruktúry majetku a kapitálu, analýza nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia, analýza ukazovateľov rentability analýza rozkladu celkového kapitálu návrh opatrení. ybraným podnikateľským subjektom bude Pekáreň a cukráreň Rusina, spol. s r. o. so sídlom v Dolnom Kubíne, ktorého hlavná činnosť pozostáva z výroby pekárenských a cukrárenských výrobkov. ýsledok hospodárenia podniku budeme analyzovať za roky 2006, 2007, 2008 a 2009, k čomu nám dopomôžu účtovné výkazy (súvaha, výkaz ziskov a strát), ktoré nám poskytol riaditeľ spoločnosti Ing. Milan Rusina. Práca pozostáva z teoretickej a praktickej časti. Teoretická čas zahŕňa názory domácich a zahraničných autorov na riešenú problematiku. Praktická čas obsahuje charakteristiku podniku, jeho organizačnú štruktúru a samotnú analýzu výsledku hospodárenia. áverečnou časťou bakalárskej práce bude pomocou zistených skutočností navrhnúť riešenie prípadných problémov a opatrenia, ktoré by pomohli podniku zlepšiť jeho finančnú situáciu a hospodársku stabilitu. 20
3 Metodika práce 3.1 Charakteristika podniku Spoločnosť Pekárne a cukrárne Rusina, spol. s r.o. vznikla 5.8.1994 zápisom do Obchodného registra. zniku predchádzalo založenie spoločnosti spoločenskou zmluvou zo dňa 2.8.1994. Päť rokov spoločnosť vystupovala pod obchodným menom Pekárne Rusina, s. r. o., 16. 8. 1999 došlo k zmene názvu spoločnosti na dnešný názov Pekárne a cukrárne Rusina, spol. s r. o., Dolný Kubín. ákladné imanie spoločnosti predstavuje 6 640. Spoločníkom a konateľom je od roku 1994 Ing. Milan Rusina, ktorý spoločnosť zastupuje a koná za ňu samostatne. Spoločnosť Pekárne a cukrárne Rusina je akcionárom obchodnej spoločnosti SuperPek, a.s., Bratislava. Predmet činnosti: výroba pekárenských a cukrárenských výrobkov výroba cestovín nákup a predaj tovaru mimo jedov, žeravín a výrobkov zo zlata prieskum trhu výroba zmrzliny pohostinská činnosť predaj nápojov na priamu konzumáciu predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov, bezmäsitých jedál a obvyklých príloh kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) reklamná činnosť Hlavnou činnosťou spoločnosti je výroba pekárenských a cukrárenských výrobkov. Svojim širokým sortimentom chleba, pšeničného pečiva a cukrárskych výrobkov zásobuje celý región Oravy, Liptov a celé Považie až po Trenčín. týchto oblastiach zásobuje prostredníctvom obchodnej siete potravinami približne 60% obyvateľov, čo v prepočte na reálne číslo predstavuje viac ako 160 000 21
spotrebiteľov. Firma nakupuje suroviny od svojich stálych dodávateľov, ďalej ich spracováva a svoje výkony realizuje na trhu nielen prostredníctvom obchodných reťazcov a drobných odberateľov, ale prevádzkuje obchodnú činnosť aj vo vlastných predajniach v Dolnom Kubíne (potraviny a cukráreň), Námestove, Trstenej a v Rabči. Súčasťou spoločnosti sú tiež dve typové pekárne v Trstenej a Rabči. Rozvoz výrobkov zabezpečuje vlastnými motorovými vozidlami pre približne 313 obchodných partnerov, čo predstavuje sieť 450 až 519 predajní, pričom niektoré z nich je potrebné zásobovať 2 až 3 krát denne. Pekárne Rusina zamestnávajú spolu 190 pracovníkov na piatich prevádzkových miestach. ýroba prebieha v predĺženom pracovnom týždni. Podniku patria štyri samostatné výrobné strediská a päť prieskumných predajní. Hlavné sídlo spoločnosti je v Dolnom Kubíne, kde aj veľká priemyselná pekáreň zabezpečuje 90 % celkovej produkcie spoločnosti. Firma neustále zlepšuje svoju pozíciu na trhu, rozširuje a skvalitňuje vlastnú obchodnú sieť, zväčšuje rozsah výroby a snaží sa rozširovať sieť odberateľov. Predaj časti výroby sa realizuje prostredníctvom vlastných predajní. Najväčšia časť výrobkov z vlastnej produkcie sa však ku konečným zákazníkom dostáva prostredníctvom veľkých obchodných reťazcov akú sú napr. sieť predajní COOP Jednota, ktoré tvoria zhruba 35 % podiel na tržbách, s cca. 10 %-ným podielom na tržbách sa výrobky predávajú prostredníctvom HM Tesco v Dolnom Kubíne a v Tvrdošíne obchodná sieť CBA Slovakia tvorí necelých 8 % podielu na tržbách. Najväčšími odberateľmi sú: COOP jednota Trstená, spotrebné družstvo, COOP Jednota Námestovo, spotrebné družstvo, CBA Slovakia s. r. o., UNITED BAKERIES TRADE SLOAKIA, s. r. o., COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo. Najväčšími dodávateľmi múk a ostatných surovín sú: Mlyn Pohronský Ruskov, Firma SOJAN Handlowo-Uslugova Jan Kulak, Poľsko, Mlyn Trenčan spol. s r. o. 22
3.2 Hodnotenie majetkovej a kapitálovej štruktúry podniku Pri analýze vývoja a štruktúry majetku a kapitálu vychádzame zo súvahy, podľa ktorej budeme hodnotiť štruktúru majetku a zdrojov krytia majetku. Najčastejšou používanou metódou takejto analýzy je hodnotenie dodržania tzv. zlatého bilančného pravidla. Na základe tohto pravidla zistíme, či sú podniky podkapitalizované alebo prekapitalizované. Pravidlo vyžaduje, aby neobežný majetok bol krytý dlhodobými zdrojmi (dlhodobým kapitálom = DK), ktoré sú tvorené vlastným imaním (vlastným kapitálom = K) a dlhodobým cudzím kapitálom (D). Sumárna účtovná hodnota neobežného majetku (NM) podľa uvedeného pravidla by mala byť menšia, minimálne rovná dlhodobým zdrojom. Ak platí: NM + DPOH < DK NM + DOH - DK < 0 OM - DPOH > K OM - DPOH - K > 0 OM - DPOH - K = čistý pracovný kapitál Na základe týchto nerovníc môžme povedať, že ak hodnota dlhodobých zdrojov prevyšuje objem neobežného majetku zvýšený o dlhodobé pohľadávky, podnik je prekapitalizovaný. takomto prípade je hodnota obežného majetku (OM) znížená o hodnotu dlhodobých pohľadávok (DPOH) vyššia, než hodnotové vyjadrenie krátkodobého požičaného (cudzieho) kapitálu (K). Rozdiel medzi týmito dvoma veličinami je nazývaný čistý pracovný kapitál. Ak platí: NM + DPOH > DK NM + DPOH - DK > 0 OM - DPOH < K OM - DPOH - K < 0 OM - DPOH - K = nekrytý dlh tomto prípade stav neobežného majetku zvýšený o dlhodobé pohľadávky je vyšší ako objem dlhodobých zdrojov, čiže hovoríme, že podnik je podkapitalizovaný. Objem obežného majetku znížený od dlhodobé pohľadávky je nižší než objem krátkodobého cudzieho kapitálu a tento rozdiel nazývame nekrytý dlh. 23
3.3 Hodnotenie nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia tejto časti budeme vychádzať z výkazu ziskov a strát z rokov 2005, 2006, 2007, 2008, 2009 a hodnotiť medziročný vývoj nákladov a výnosov v absolútnom i relatívnom vyjadrení a analyzovať ich štruktúru. Tak isto budeme postupovať aj pri hodnotení medziročných zmien výsledku hospodárenia v absolútnom i relatívnom vyjadrení a analýze štruktúry jeho tvorby v jednotlivých oblastiach jeho činnosti. Náklady podniku sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik vynaložil za účelom získania podnikových výnosov a tieto náklady súvisia s obstarávaním, spotrebovaním a opotrebovaním výrobných faktorov v procese výroby. Náklady členíme: náklady na hospodársku činnosť, finančné náklady, mimoriadne náklady. ýnosy podniku sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik získal zo všetkých svojich činností za určité časové obdobie, bez ohľadu na to, či v tomto období došlo k ich úhrade. ýnosy členíme: výnosy z hospodárskej činnosti, finančné výnosy, mimoriadne výnosy. ýsledok hospodárenia je výsledným ukazovateľom efektívnosti a výkonnosti podnikateľského subjektu. Člení sa podľa toho, z akej činnosti vznikol, na výsledok hospodárenia z : hospodárskej činnosti, finančnej činnosti, mimoriadnej činnosti. 24
Hospodárska činnosť je prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky, činnosť vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti, ak súvisí s hospodárskou činnosťou. Finančná činnosť je činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami (obchody s CP, úroky, kurzové rozdiely a pod.). Hospodárska činnosť spolu s finančnou činnosťou sa považuje za bežnú činnosť. Mimoriadna činnosť nesúvisí s bežnou činnosťou, a preto sa nepredpokladá, že sa bude často a pravidelne opakovať (napr. živelné pohromy). Bežná činnosť spolu s mimoriadnou činnosťou tvorí celkovú činnosť účtovnej jednotky. Najjednoduchšie sa výsledok hospodárenia vyčísľuje nasledovne: H = N > N (zisk) < N (strata) Pri analýze tvorby hospodárskeho výsledku je dôležité sledovať aj nebezpečenstvo rizika poklesu tržieb (výnosov), čo by zapríčinilo pokles zisku a v nežiaducom prípade aj dosiahnutie straty. HBČN HÚON HMČN HBČB DPBČ HMČB DPMČ + HHČB HČ + NHČ DPBČS M + + DPMČS DPBČO MN DPMČO HFČB F FN Obr. 1 Model desagredácie výsledku hospodárenia droj: alai, K. a kolek.: Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint vfra, 2010, 233 s. ISBN 978-80-89393-15-2 25
Legenda: HÚO N výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (netto) HBČ N výsledok hospodárenia z bežnej činnosti po zdanení (netto) HMČ N výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti po zdanení (netto) HBČ B výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením (brutto) DPBČ daň z príjmov za bežnú činnosť DPBČ S daň z príjmov za bežnú činnosť splatná DPBČ O daň z príjmov za bežnú činnosť odložená HMČ B mimoriadny výsledok hospodárenia pred zdanením (brutto) DPMČ daň z príjmov z mimoriadnej činnosti DPMČ S daň z príjmov z mimoriadnej činnosti splatná DPMČ O daň z príjmov z mimoriadnej činnosti odložená HHČ B výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti pred zdanením(brutto) HFČ B výsledok z hospodárenia z finančných činností pred zdanením (brutto) HČ výnosy z hospodárskej činnosti NHČ náklady na hospodársku činnosť F finančné výnosy FN finančné náklady M mimoriadne výnosy MN mimoriadne náklady 3.4 Ukazovatele rentability Rentabilita je pomer dosiahnutého efektu k prostriedkom vynaloženým na dosiahnutie tohto efektu. Je to finančná kategória, ktorá charakterizuje výnos z podnikania za určité obdobie ako pomer výsledku hospodárenia a (najčastejšie) kapitálu. Rentabilita celkového kapitálu = výsledok hospodárenia + Un. (1 Sd) celkový kapitál kde: Un Sd nákladové úroky sadzba dane z príjmu (% dane/100) 26
Ukazovateľ vyjadruje s akou intenzitou sa produkuje kapitál vložený do podniku a je kritériom rozmiestnenia kapitálu. Snahou každého podniku je dosiahnuť čo najvyššiu hodnotu toho ukazovateľa. výsledok hospodárenia Rentabilita vlastného kapitálu = vlastný kapitál Rentabilita vlastného kapitálu je tiež známa ako rentabilita vlastného imania, vyjadruje výnosnosť vlastného kapitálu. ypovedá o tom, aký zisk podniku dosiahol v pomere k vlastnému kapitálu. Má význam pre vlastníkov spoločnosti. Rentabilita základného imania = výsledok hospodárenia základné imanie Rentabilita cudzieho kapitálu = výsledok hospodárenia cudzí kapitál Rentabilita cudzieho kapitálu vyjadruje, koľko čistého zisku resp. v nežiaducom prípade straty dostaneme z požičaného eura. Rentabilita tržieb = výsledok hospodárenia tržby Charakterizuje trhovú úspešnosť podniku. Odpovedá na otázku: Koľko zisku vyprodukoval podniku na 1 tržieb? Rentabilita výnosov = výsledok hospodárenia výnosy spolu Ukazovateľ nazývame tiež ziskovosť. Patrí k rozhodujúcim ukazovateľom pre umiestnenie zo strany investorov. výsledok hospodárenia Rentabilita nákladov = náklady spolu 27
Ukazovateľ poukazuje, aký pomer má zisk na vynaložených celkových nákladoch v podniku. Do pomeru môžeme dávať aj jednotlivé dielčie nákladové položky ako sú napr. osobné náklady, náklady spojene s výrobnou spotrebou atď. Rentabilita pridanej hodnoty = výsledok hospodárenia pridaná hodnota Ukazovateľ vyjadruje na podiel zisku pripadajúci na euro hodnoty pridanej samotným analyzovaným podnikom. 3.5 Metodika rozkladu rentability celkového kapitálu Nákladová vetva Kapitálovomajetková 1 MEN OSN FN S OSTN I C + + ČR Obr. 2 Pyramídová sústava ukazovateľov znázorňujúca rozklad rentability celkového kapitálu droj: Gurčík, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra: SPU, 2004, 47 s. ISBN 80-8069-449-4 Postup pri kvantifikácii: 1) Kvantifikácia zmeny rentability celkového kapitálu: = 1 1 0-0 28
2) Kvantifikácia vplyvu zmeny rentability výnosov na zmenu rentability celkového kapitálu: logi = logi. 3) Kvantifikácia vplyvu zmeny viazanosti celkového kapitálu na zmenu rentability celkového kapitálu: logi = - logi. 4) Kvantifikácia vplyvu zmeny materiálovej a energetickej nákladovosti výnosov na zmenu rentability celkového kapitálu: MEN = - MEN. 5) Kvantifikácia vplyvu zmeny osobnej nákladovosti na zmenu rentability celkového kapitálu: OSN = - OSN. 6) Kvantifikácia vplyvu zmeny finančnej nákladovosti výnosov na zmenu rentability celkového kapitálu: FN = - FN. 7) Kvantifikácia vplyvu zmeny podielu výrobnej spotreby na výnosoch na zmenu rentability celkového kapitálu: S = - S. 29
8) Kvantifikácia vplyvu zmeny podielu ostatných neanalyzovaných nákladov na výnosoch na zmenu rentability celkového kapitálu: OSTN = - OSTN. 9) Kvantifikácia vplyvu zmeny viazanosti vlastného imania na zmenu rentability celkového kapitálu: I I =. 10) Kvantifikácia vplyvu zmeny viazanosti cudzích zdrojov na zmenu rentability celkového kapitálu: C C =. 11) Kvantifikácia vplyvu zmeny viazanosti časového rozlíšenia pasív na zmenu rentability celkového kapitálu: ČR = ČR. ysvetlivky k rozkladu rentability celkového kapitálu: (zisk), (celkový kapitál), (výnosy), MEN (materiálové a energetické náklady), OSN (osobné náklady), FN (finančné náklady), S (výrobná spotreba), OSTN (ostatné náklady), I (vlastné imanie), C (cudzie zdroje), ČR (časové rozlíšenie). 30
4 lastná práca 4.1 Analýza majetkovej a kapitálovej štruktúry 4.1.1 Analýza majetku Tab. 1 Stav, vývoj a štruktúra majetku (v ) Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa 2006 2007 2008 2009 mena 09-06 Index 09/06 Štruktúra 2009 % Spolu majetok 1 785 534 1 625 307 1 617 159 1 662 896-122 638 0,931 100,000 Neobežný majetok 990 307 782 447 728 393 755 860-234 447 0,763 45,454 DNM 0 0 0 0 0 0 0 DHM 970 325 773 584 685 963 713 430-256 895 0,735 42,903 Dlhodobý fin. majetok 19 983 8 863 42 430 42 430 22.447 2,123 2,552 Obežný majetok 791 974 840 835 879 646 905 260 113 286 1,143 54,439 ásoby 176 160 216 258 197 354 162 887-13 273 0,925 9,795 Dlhodobé pohľadávky 0 0 0 0 0 0 0 Krátkodobé pohľadávky 560 745 579 831 508 695 488 098-72 647 0,870 29,352 Finančné účty 55 069 44 745 173 597 254 275 199 206 4,617 15,291 Časové rozlíšenie 3 253 2 025 9 120 1 776-1 477 0,546 0,107 droj: Súvaha 2006-2009, vlastné spracovanie Celková hodnota majetku podniku počas sledovaného obdobia mala kolísavú tendenciu. roku 2009 majetok vykazoval hodnotu 1 662 896 a oproti roku 2006 poklesol o 122 638 čo prestavuje 6,9 %. šetky tri zložky majetku sa podieľali na jeho štruktúre kde 45,45 % tvoril neobežný majetok, 54,44 % z celkového majetku tvoril obežný majetok a 0,11 %-ný podiel tvorilo časové rozlíšenie. Dominantnú časť v neobežnom majetku tvoril dlhodobý hmotný majetok, ktorý vykazoval najvyššiu hodnotu v roku 2006, ktorá predstavuje 990 307. Ďalej sme zaznamenali jeho pokles oproti roku 2009 o 23,68 % či činí 234 447. Podnik počas celého analyzovaného obdobia nedisponoval žiadnym dlhodobým nehmotným majetok. prípade obežného majetku dominantnú časť pripisujeme krátkodobým pohľadávkam, ktoré mali kolísavý vývoj a na celkovom majetku sa podieľali 29,35 %. roku 2009 ich hodnota bola 488 098, čo 31
prestavovalo 13-ný % pokles oproti prvému roku analyzovaného obdobia. Ďalšou významnou položkou obežného majetku sú zásoby, ktoré v priebehu nášho analyzovaného obdobia mali kolísavý trend. Najväčšie zásoby podnik vytváral v roku 2007, kedy ich hodnota činila 216 258. rámci obežného majetku treba spomenúť aj finančné účty, u ktorých sme v roku 2009 zaznamenalí vysoký nárast oproti roku 2006. Tento rozdiel tvoril 199 206, čo v realtívnom vyjadreni predstavuje 382 %. Časové rozlíšenie počas sledované obdobia mala prevažne kolísavý vývoj. Ich najvyššiu hodnotu sme zaznamenali v roku 2008, čo činilo 9 120. roku 2009 výrazne pokleslo na hodnotu 1 776 čo predstavuje 80,5 %. Majetková štruktúra spoločnosti v % 60.00% 50.00% 40.00% 30.00% 20.00% Neobežný majetok Obežný majetok Časové rozlíšenie 10.00% 0.00% 2006 2007 2008 2009 droj: Súvaha 2006 2009, vlastné spracovanie Obr. 3 Majetková štruktúra spoločnosti (v %) 32
4.1.2 Analýza kapitálu Tab. 2 Stav, vývoj a štruktúra vlastného imania a záväzkov spolu (v ) Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa 2006 2007 2008 2009 mena 09-06 Index 09/06 Štruktúra 2009 % Spolu I a záväzky 1 785 534 1 625 307 1 617 159 1 662 896-122 638 0.931 100,000 lastné imanie 791 144 726 714 675 282 688 291-102 853 0,870 41,391 ákladné imanie 6 639 6 639 6 639 6 639 0 1,000 0,399 Cudzie zdroje 994 390 898 593 941 877 974 605-19 785 0,980 58,609 Rezervy 74 188 76 944 75 272 57 108-17 080 0,770 3,434 Dlhodobé záväzky 39 468 34 854 46 900 68 189 28 721 1,728 4,101 Krátkodobé záväzky 711 379 637 456 712 084 694 280-17 099 0,976 41,751 Bank. úvery a výpomoci 169 355 149 339 107 621 155 028-14 327 0 9,323 Dlhodobé úvery 0 0 0 0 0 0 0 Krátkodobé úvery 169 355 149 339 107 621 155 028-14 327 0 9,323 Krát. finančné výpomoci 0 0 0 0 0 0 0 Časové rozlíšenie 0 0 0 0 0 0 0 droj: Súvaha 2009-2006, vlastné spracovanie Spolu vlastné imanie a záväzky zaznamenali v sledovanom období pokles o 122 638 a to zo 1 785 534 v roku 2006 na 1 662 896 v roku 2009, čomu zodpovedá index 0.931. o štruktúry kapitálu vyplýva, že vlastné imanie sa podieľalo 41,4 %. Malo prevažne klesajúci vývoj do roku 2008 a v roku 2009 nastal mierny nárast na hodnotu 13 009. Cudzie zdroje tvorili 58,6 %-ný podiel na celkovom kapitáli podniku. ýznamnú časť cudzích zdrojov tvorili krátkodobé záväzky, ktoré sa podieľa až 41,6 % na vlastnom imaní a záväzkoch spolu. Počas sledovaného obdobia mali kolísavý trend. roku 2009 vykazovali hodnotu 694 280 čo prestavuje 2,4 %-ný pokles oproti roku 2006, kedy dosiahli hodnotu 711 379. Bankové úvery a výpomoci mali na celkovom kapitáli 9,32 %-ný podiel na ktorom sa podieľali čisto len krátkodobé úvery, ktoré mali kolísavý trend počas sledovaného obdobia a v roku 2009 sme zaznamenali 8,5 %-ný pokles oproti roku 2006 čiže z hodnotu 169 335 poklesli na hodnotu 155 028. 33
Kapitálová štruktúra spoločnosti v % 60.00% 50.00% 40.00% 30.00% 20.00% lastné imanie Cudzie zdroje Časové rozlíšenie 10.00% 0.00% 2006 2007 2008 2009 droj: Súvaha 2006 2009, vlastné spracovanie Obr. 4 Kapitálová štruktúra spoločnosti ( v %) 4.1.3 Posúdenie financovanie obežného a neobežného majetku Tab. 3 Posúdenie financovania obežného majetku (v ) Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa mena Index 2006 2007 2008 2009 09-06 09-07 09-08 09/08 OM - dlh. pohľadávky 791 974 840 835 879 646 905 260 113 286 64 425 25 614 1.029 Krátkodobý cudzí kapitál 880 734 786 795 819 705 849 308-31 426 62 513 29 603 1.036 ČPK, ND -88 761 54 040 59 941 55 952 144 713 1 912-3 989 0.933 droj: Súvaha 2006-2009, vlastné spracovanie Rozdiel obežného majetku bez dlhodobých pohľadávok a krátkodobého cudzieho kapitálu je v roku 2006 záporný, čo znamená že podnik je podkapitalizovaný, ide o nekrytý dlh. ostatných sledovaných rokoch tento rozdiel je kladný, čiže podnik je prekapitalizovaný. To znamená, že od roku 2007 vzniká čistý pracovný kapitál, ktorý najvyššiu hodnotu nadobúdal v roku 2008, ktorá predstavovala 59 941. 34
Tab. 4 Posúdenie financovania neobežného majetku (v ) Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa mena Index 2006 2007 2008 2009 09-06 09-07 09-08 09/08 NM + dlh. pohľadávky 990 307 782 447 728 393 755 860-234 447-26 587 27 467 1.038 lastné imanie 791 144 726 714 675 282 688 291-102 853-38 423 13 009 1.019 Dlhodobé záväzky 39 468 34 854 46 900 68 189 28 721 33 335 21 289 1.454 Dlhodobé úvery 0 0 0 0 0 0 0 0 Dlhodobý kapitál spolu 830 611 761 568 722 182 756 480-74 131-5 088 34 298 1.047 ČPK, ND 159 696 20 879 6 211-620 160 316 21 499 6 831-0.100 droj: Súvaha 2006-2009, vlastné spracovanie tabuľky 4 vidíme, že v sledovanom období je hodnota neobežného majetku zvýšená o dlhodobé pohľadávky vyššia ako hodnota dlhodobého kapitálu, čo znamená, že podnik je podkapitalizovaný a vytvára nekrytý dlh. Avšak to neplatí pre rok 2009 kedy rozdiel medzi neobežným majetkom a dlhodobým kapitálom je záporný a podnik sa stáva prekapitalizovaným, čiže vytvára čistý prevádzkový kapitál vo výške 620. 35
4.2 Analýza nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia 4.2.1 Analýza nákladov Tab. 5 ývoj nákladov (v ) Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa 2006 2007 2008 2009 mena 09-06 Index 09/06 Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru 897 398 994 523 1 078.342 949 907 52 509 1,059 ýrobná spotreba 2 056 596 2 182 002 2 468 016 1 853 333-203 263 0.901 Osobné náklady 1 263 161 1 429 397 1 546 236 1 456 159 192 998 1.153 Dane a poplatky 20 680 18 323 16 830 18 268-2 412 0.883 Odpisy DNM a DHM 297 982 257 950 147 517 120 844-177 138 0.406 ostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu 96 959 42 820 36 588 12 961-83 998 0.134 Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam 0 0-0 039 297 297 0 Ostatné náklady na hospodársku činnosť 20 912 98 652 10 278 6 544-14 368 0.313 Náklady na hospodársku činnosť 4 653 688 5 023 667 5 303 768 4 418 313-235 375 0.949 Nákladové úroky 14 207 11 817 12 166 12 335-1 872 0.868 Kurzové straty 266 432 531 505 239 1.902 Ostatné náklady na finančnú činnosť 29 775 26 157 26 700 26 529-3 246 0.891 Náklady na finančnú činnosť 44 247 38 405 39 397 39 369-4 878 0.890 Mimoriadne náklady 0 0 0 0 0 0 Celkové náklady 4 697 935 5 062 073 5 343 165 4 457 682-240 253 0.949 droj: ýkaz ziskov a strát 2006-2009, vlastné spracovanie tabuľka 10 môžeme vidieť, že celkové náklady podniku do roku 2008 mali rastúcu tendenciu a medziročne sa v priemere zvyšovali o 7 %. lom nastal v roku 2009 kedy klesli z hodnotu 5 343 165 v roku 2008 na hodnotu 2 257 682 čo predstavuje 17 %. Náklady na hospodársku činnosť sa podieľajú 99 %-mi na celkových nákladoch podniku. Najdominantnejšou nákladovou položkou je výrobná spotreba, ktorá mala najväčší podiel na tvorbe celkových nákladov za všetky sledované obdobia. Jej hodnota v roku 2009 dosahovala 1 853 333 a oproti prvému roku išlo o 10 %-ný pokles. Súčasťou výrobnej spotreby sú aj náklady na opravu a udržiavanie. roku 2009 došlo k ich zvýšeniu, ktoré bolo spôsobené dôsledkom opráv budov. Išlo hlavne o maliarske práce, opravu podláh a opravu a maľovanie strechy. Taktiež došlo k vyššiemu čerpaniu položky ostatné služby, ktoré tvorili náklady na reklamu vlastných výrobkov. Ďalšou 36
podstatnou časťou, ktorá sa podieľala na celkových nákladov patria osobné náklady. Hodnota v roku 2009 bola 1 456 159 a predstavovala 15 %-ný nárast oproti roku 2006. Náklady na finančnú činnosť sa podieľali iba 1 % na celkových nákladoch. Podnik počas celého sledovaného obdobia nevynaložil žiadne náklady na mimoriadnu činnosť. ývoj nákladov 6000000 5000000 4000000 3000000 2000000 Hospodárske náklady Finančné náklady Mimoriadne náklady 1000000 0 2006 2007 2008 2009 Obr. 5 ývoj nákladov (v ) droj: ýkaz ziskov a strát 2006-2009, vlastné spracovanie 4.2.2 Analýza výnosov Ukazovateľ Tab. 6 ývoj výnosov (v ) Hodnota ukazovateľa 2006 2007 2008 2009 mena 09-06 Index 09/06 Tržby z predaja tovaru 1 108 046 1 225 088 1 310 446 1 165 388 57 342 1.052 ýroba 3 385 813 3 600 378 3 902 052 3 261 560-124 253 0.963 Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu 103 665 80 528 60 192 10 163-93 502 0.098 Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti 10 788 99 615 20 724 37 790 27 002 3.503 ýnosy z hospodárskej činnosti 4 608 312 5 005 610 5 293 414 4 474 901-133 411 0.971 ýnosové úroky 33 33 24 15-18 0.452 Kurzové zisky 432 199 1 009 52-380 0.121 ýnosy z finančnej činnosti 465 232 1 033 67-398 0.144 ýnosy z mimoriadnej činnosti 0 0 0 0 0 0 Celkové výnosy 4 608 776 5 005 842 5 294 447 4 474 968-133 808 0.971 droj: ýkaz ziskov a strát 2006-2009, vlastné spracovanie 37
Pri analýze celkových výnosoch podniku môžeme tvrdiť, že sa vyvíjali takmer rovnakou tendenciou ako náklady, čiže do roku 2008 sa medziročne v priemere zvyšovali o 7 % a v roku 2009 poklesli z hodnoty 5 294 447 v roku 2008 na 4 474 968 čo predstavuje 15 %. ýnosy z hospodárskej činnosti predstavovali 99 %-ný podiel na celkových výnosoch. Najväčšie zastúpenie mala výroba pekárenských a cukrárenských výrobkov, ktorá tvorila v priemere 73 %-ný podiel na celkových výnosoch podniku. roku 2009 došlo k jej 16 % poklesu oproti roku 2008, čo sa nepriaznivo prejavilo aj na dosiahnutých tržbách. Tržby za predané výrobky a tržby z predaja služieb sú v porovnaní s rokom 2008 nižšie o 631 153, čo predstavuje pokles až o 17,37 %. Tržby za predaný tovar sú v porovnaní s predchádzajúcim rokov nižšie o 158 058 čo je pokles o 11 %. ýnosy z finančnej činnosti nadobúdali najvyššiu hodnotu v roku 2008 a ich hodnota bola 1 033, z ktorej 97 % predstavovali kurzové zisky. Mimoriadne výnosy počas štyroch rokov neovplyvnili celkové výnosy, nakoľko podnik nemal žiadna mimoriadne výnosy počas analyzovaného obdobia. ývoj výnosov 6000000 5000000 4000000 3000000 2000000 1000000 Hospodárske výnosy Finančné výnosy Mimoriadne výnosy 0 2006 2007 2008 2009 Obr. 6 ývoj výnosov ( ) droj: ýkaz ziskov a strát 2006-2009, vlastné spracovanie 4.2.3 Analýza výsledku hospodárenia Ako vieme výkaz ziskov a strát predstavuje prehľad výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia za určité obdobie. rámci, analýzy sa zaoberáme otázkou, ktoré položky a do akej miery, ovplyvňujú výsledok hospodárenia. 38
Ukazovateľ Tab. 7 Analýza výsledku hospodárenia (v ) Hodnota ukazovateľa 2006 2007 2008 2009 mena 09-06 Index 09/06 (+) HČ 4 608 312 5 005 610 5 293 414 4 474 901-133 411 0,971 ( ) NHČ 4 653 688 5 023 667 5 303 768 4 418 313-235 375 0,949 (+) HHČ B -45 376-18 057-10 354 56 588 101 964-1,247 (+) F 465 232 1 033 67-398 0.144 ( ) FN 44 247 38 405 39 397 39 369-4 878 0.890 (+) HFČ B -43 783-38 173-38 364-39 302 4 481 0.898 (+) HBČ B -89 159-56 230-48 718 17 286 106 445-0,194 (+) DPBČ S 0 0 0 3 3 0,000 (+) DPBČ O -2 987-2 921 2 696 4 274 7 261-1,431 ( ) DPBČ -2 987-2 921 2 696 4 277 7 264-1.432 (+) HBČ N -86.171-53.309-51.414 13 009 99 180-0,151 (+) M 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 ( ) MN 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 (+) HMČ B 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 (+) DPMČ S 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 (+) DPMČ O 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 ( ) DPMČ 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 (+) HMČ N 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 HÚO N -86 171-53 309-51 414 13 009 99 180-0,151 droj: ýkaz ziskov a strát 2006-2009, vlastné spracovanie tabuľky 7 môžeme vidieť že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, aj keď vykazoval záporné hodnoty vo väčšine analyzovaných rokov, sa vyvíjal rastúcou tendenciou. eľký zlom nastal v roku 2009 kedy aj napriek trvajúcej hospodárskej kríze podnik dosiahol zisk v hodnote 13 009 a oproti roku 2006 vzrástol o 99 180. Najvýznamnejšie sa na jeho tvorbe podieľal výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti, ktorý bol jeho ťažiskom. roku 2009 vykazoval hodnotu 56 588, čo predstavuje nárast z roku 2006 o 101 964. ýsledok hospodárenia z finančnej činnosti mal kolísavý vývoj. Počas celých štyroch rokov sa pohyboval v záporných hodnotách. Jeho hodnota v roku 2009 bola 39 302, čo ale oproti roku 2006 predstavuje nárast o 4 481. ýsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti počas všetkých štyroch analyzovaných rokoch je nulový. 39
ývoj výsledku hospodárenia 20000 0-20000 -40000-60000 -80000-100000 2006 2007 2008 2009 ýsledok hospodárnia za účtovné obdobie Obr. 7 ývoj výsledku hospodárenia za účtovné obdobie (v ) droj: ýkaz ziskov a strát 2006-2009, vlastné spracovanie ývoj jednotlivých položiek výsledku hospodárenia 60000 40000 20000 0-20000 -40000 H z hospodárskej činnosti H z finančnej činnosti H z mimoriadnej činnosti -60000 2006 2007 2008 2009 Obr. 8 ývoj jednotlivých položiek výsledku hospodárenia (v ) droj: ýkaz ziskov a strát 2006-2009, vlastné spracovanie 40
ývoj výsledku hospodárenia pred a po zdanení 2009 2008 2007 2006-100000 -80000-60000 -40000-20000 0 20000 40000 H pred zdanením H po zdanení Obr. 9 ývoj výsledku hospodárenia pred a po zdanení (v ) droj: ýkaz ziskov a strát 2006 2009, vlastné spracovanie 4.3 Analýza rentability Tab. 8 Ukazovatele rentability Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa 2006 2007 2008 2009 mena 09-06 Index 09/06 Rentabilita celkového kapitálu - 0,042 0,051 0,991 12,280 12,322-293,665 Rentabilita vlastného kapitálu - 0,109-0,073-0,076 0,019 0,128-0,174 Rentabilita základného imania -12,980-8,030-7,744 1,959 1,939-0,151 Rentabilita tržieb - 0,020-0,011-0,010 0,003 0,023-0,158 Rentabilita výnosov - 0,019-0,011-0,010 0,003 0,022-0,155 Rentabilita nákladov - 0,018-0,011-0,010 0,003 0,021-0,159 Rentabilita pridanej hodnoty -0,056-0,032-0,031 0,008 0.064-0.143 droj: Súvaha 2006-2009, vlastné spracovanie tabuľke 8 je zachytený vývoj ukazovateľov rentability, ako aj ich zmena a index posledného roka v porovnaní s prvým. Počas celého sledovaného obdobia mal vývoj všetkých ukazovateľov rentability rastúcu tendenciu. 41