KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY, VÝSKUMU A INOVÁCIÍ

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY, VÝSKUMU A INOVÁCIÍ Zuzana MALIKOVÁ Ekf Katedra regionálnych vied a manažmentu Zuzana.malikova@tuke.sk Abstrakt Cieľom tohto článku je priblížiť spôsob štátnej podpory vedy a výskumu a inovácií (V&V) v troch vybraných krajinách vo Švédsku, na Slovensku a v Japonsku. Prvá časť poskytuje teoretický prehľad inovačných nástrojov, ktoré aplikujú rôzne krajiny s cieľom zvýšiť participáciu podnikateľského sektoru vo vede a výskume. Druhá časť popisuje a porovnáva zvolené indikátory vedy, výskumu a inovácie v daných krajinách. Posledná časť približuje použité inovačné nástroje vo zvolených krajinách. Kľúčové slová: finančné a nefinančné nástroje podpory V&V, financovanie V&V, rizikový kapitál 1 ÚVOD Globalizácia, prílev zahraničných produktov a ekonomické rozpínanie ázijských krajín vyvolávajú stále väčší záujem o inovácie. Inovácie vedú k zvýšeniu produktivity, zlepšeniu kvality produktov a tým k zvýšeniu konkurencieschopnosti podniku. Otvorenie národného trhu umožňuje transfer inovatívnych postupov, technológií, vedomostí, prílev zahraničných investícii. Pod inováciami sa môžu chápať nové tovary, nové výrobné metódy, nové trhy, nové zdroje výrobných faktorov a nové organizačné zmeny [2]. Pod výdavkami do vedy a výskumu sa môžu chápať výdavky na podporu vzdelávania ľudí, na tvorbu nových metód, postupov, technológií, číže výdavky na tvorbu inovácií v spoločnosti. OECD definuje výdavky na vedu a výskum ako peniaze vynaložené na kreatívnu prácu vykonávanú systematicky s cieľom zvýšiť úroveň vedomostí a využívanie týchto vedomostí na odvodenie nových aplikácií [17]. Podstatu zásahu štátu do vedy a výskumu vysvetlil Griliches cez existenciu spillovers vo výskume a vývoji. Spillovers vo V&V znamená, že súkromné investície do vedy, výskumu a inovácií prinášajú výnos nie len pre podnik ale aj pre spoločnosť. Otázne je komu to prináša väčší osoh. Porovnáva spoločenskú mieru

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU návratnosti a mieru návratnosti z hľadiska súkromného sektora. Podľa neho spoločnosť získava viac ako daný investujúci podnik. Tým odôvodňuje podporu zo strany štátu [1]. Štúdie na podnikateľskej úrovni dokazujú, že prínos pre spoločnosť z investícií do V&V dosahuje 90 až 100% zatiaľ čo prínos pre podnikateľa sa pohybuje v rozmedzí 7 69%. Tento výrazný nepomer potvrdzuje potrebu štátnej podpory a stimulácie V&V [26]. Štát má vytvoriť vhodný inštitucionálny rámec vzdelávania, vedy, výskumu a zvoliť správny spôsob financovania. Aplikovanie inovačnej politiky do reality prebieha za spolupráce viacerých subjektov, ktorými sú napr. Európska komisia, vláda, ministerstvá, vládne podporné organizácie, poradenské centra a podniky. Všetky tieto subjekty spolu tvoria inovačný systém krajiny. Štát môže využívať nástroje finančné aj nefinančné. Medzi fiškálne nástroje sa radí znižovanie daňových záväzkov voči štátu, proinovačne orientovaná odpisová politika, daňové úľavy, licencie oslobodené od dane[7,13]. Niektorým firmám sa tak znížia náklady. Naopak pre malé nové spoločností to nie je zaujímavé ani prospešné, keďže na začiatku nedosahujú zisk. Výsledky výskumu z roku 2005 v Anglicku ukázali, že 34% respondentov uskutočnilo projekty V&V s dlhodobou návratnosťou vďaka daňovým stimulom, 24% opýtaných firiem mohlo uskutočniť rizikovejšie projekty a 16% opytovaných firiem to dopomohlo k prilákaniu zahraničných projektov [3]. Fiškálne nástroje sa od finančných líšia tým, že firme umožňujú investovať do tej oblasti vedy a výskumu, ktorá vyhovuje firme. V prípade finančných nástrojov štát podporuje projekty, ktoré vyberie. Finančné nástroje sú vo forme grantov, pôžičiek s nízkou úrokovou sadzbou. V porovnaní s fiškálnymi nástrojmi sú administratívne komplikovanejšie. Na druhej strane kontrola, kde sa finančné prostriedky použili, je jednoduchšia. Štát pomocou nich podporuje projekty, ktoré sú pre neho významné. Pod stimulovaním kapitálového trhu sa chápe finančná regulácia, garantované pôžičky, záruky. Podľa komisárky Máire Geogheganovej v Európskej Únií je nedostatok rizikového kapitálu, ktorý by premenil výskumné projekty na komerčný úspech. Množstvo týchto projektov v EU prevyšuje aj USA či Japonsko. Napríklad formát MP3 bol vytvorený v Európe, ale komercializovaný v USA. Komisárka vidí problém v riziku nedostatku skúsenosti so správou fondov. Jej navrhovaným riešením je prepojenie verejných a súkromných fondov rizikového kapitálu. Doteraz nie je Európsky trh rizikového kapitálu (RK) jednotný, čo môže byť dôvod nedostatku RK v EU. Cezhraničné investície RK sa stretávajú s problémami kvôli odlišným národným, administratívnym a daňovým pravidlám a reguláciám. Odstraňovanie týchto prekážok je pre fond časovo aj finančne náročné [9]. Nefinančná politika obsahuje nástroje ako informačné poradenské centrá, inkubátory, centrá excellence, posilnenie duševného vlastníctva. Duševné vlastníctvo je chránené týmito právami:

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII 1. Práva priemyselného vlastníctva kde spadajú patenty, úžitkové vzorce, známky. 2. Autorské práva literatúra, umelecké diela, hudba, software, databázy. Nemusia sa registrovať, lebo sú udeľované automaticky. 3. Komerčné stratégie obchodné tajomstvá, zmluvy o mlčanlivosti. V Európe je získanie patentu 10 krát drahšie ako v Amerike čo oslabuje konkurencieschopnosť a odrádza [10]. Patenty sú v každej krajine udeľované špecifickým úradom. Zatiaľ nie je možné získať patent platný v celej Európskej únií (EU). Na zavedenie Jednotného Európskeho patentu ostáva zrealizovať len posledný krok a to jazykový preklad patentu. Jednotný patent bude platiť v celej EU, nebude potrebné ho overovať vnútroštátne a znížia sa tým aj náklady spojené s prekladom. V súčasnosti existuje Európsky patentový úrad (EPU), pod ktorý spadá 27 krajín EU a 10 ďalších európskych krajín. EPU udeľuje európsky patent, avšak ten platí v členskej krajine až po vnútroštátnom overení. EPU používa 3 úradné jazyky: angličtina, francúzština a nemčina. Vyžadovaný preklad a byrokracia sú finančné náročné. Príklad porovnávajúci USA s Európou: v Európe aby 1 patent platil v 13 členských krajinách je potrebné zaplatiť 20 000 eur z čoho preklad a administrácia stoja 14 000eur. V Amerike stojí cca.1850 eur [12]. Je nevyhnutný efektívny systém ochrany duševného vlastníctva, ktorý bude motivovať k výskumu a posilní konkurencieschopnosť. Napríklad v zdravotníctve ochrana duševného vlastníctva má zabezpečiť farmaceutickej spoločnosti na určité obdobie výhradné právo predávať novo vyvinutý liek. Dočasné monopolné postavenie im má zaručiť vrátenie nákladov, ktoré boli vynaložené na výskum. 2 ANALÝZA PODPORY VEDY A VYSKUMU VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH Prvá časť článku popisuje teoretické poznatky o inováciách a výdavkoch do vedy a výskumu. Nasledujúca časť popisuje aké štátne nástroje sa využívajú na stimulovanie V&V vo zvolených krajinách. Cieľom poslednej časti je porovnať situáciu vedy, výskumu a inovácií v troch zvolených krajinách, ktorá môže byť dôsledkom zvolených stimulačných nástrojov jednotlivých krajín. V závere sú navrhnuté oblasti, ktorým by sa mala venovať väčšia pozornosť v rámci Slovenska. Ako prvú krajinu, si autorka zvolila svoju krajinu pôvodu. Ďalšie dve krajiny boli vybraté na základe Sumárneho inovačného indexu (SII) a kontinentu, na ktorom sa nachádzajú. SII popisuje celkovú relatívnu inovačnú výkonnosť krajiny. Podľa SII sú krajiny rozdelené do štyroch skupín: inovační lídri, inovační nasledovníci, mierni inovátori a dobiehajúce krajiny. Švédsko je krajina EU rovnako ako Slovensko. V roku 2007, 2008 aj 2009 Švédsko dosiahlo najvyššiu hodnotu tohto indexu a patrí do skupiny inovačných lídrov. Slovensko v roku 2007 a 2008 patrilo do skupiny dobiehajúcich krajín. V roku

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU 2009 v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2008 postúpilo o jedno miesto nahor a to z 22. miesta na 21. miesto a dostalo sa do skupiny miernych inovátorov. Posledná zvolená krajina je Japonsko. Cieľom článku je porovnať situáciu na Slovensku, s inou EU krajinou s najvyšším SII a s krajinou mimo Európy s vysokým SII. V roku 2007 Japonsko dosiahlo šiesty najvyšší SII a z mimo európskych krajín bol pred ním len Izrael. Od roku 2008 SII sa zameriava len na krajiny Európy, preto sa v rámci Japonska pozeralo len na SII z roku 2007 [19]. V tejto kapitole bude najprv popísaná situácia štátnej podpory V&V vo Švédsku, potom v Japonsku a nakoniec na Slovensku. Pre Švédsko je charakteristické, že štátna finančná podpora smeruje najmä do univerzít a výskumných centier. Podniky si financujú V&V vo väčšej miere samy. Získavajú z toho výhody ako spoznanie výskumníkov, skúsenosti. Švédska vládna podpora smerujúca k podnikom postupne klesá. Z celkového pohľadu na investície do V&V vyplýva, že väčšina domácich výdavkov na V&V pochádza zo súkromného sektora 64%, keďže v roku 2009 77% V&V aktivít realizujú podnikateľské subjekty a to najmä nadnárodné korporácie [24]. V roku 2007, vládne výdavky predstavujú 22,2% a výdavky sektoru vysokoškolského vzdelania dosiahli výšku 0,7% z celkových výdavkov na V&V [11]. Švédske vládne financovanie výskumu môžeme deliť na: 1. Priame vládne granty, ktoré si nevyžadujú súťaženie 2. Granty od rady pre výskum a vládnych agentúr na báze súťaženia 3. Granty od vládnych agentúr vo Švédsku a od EU na báze súťaženia 4. Granty od nezávislých výskumných fondov na báze súťaženia Zodpovednosť za financovanie V&V prešla od roku 2001 do rúk Švédskej vládnej agentúry pre inovačné systémy - Vinnova. Medzi najväčších verejných aktérov, ktorí poskytujú priame finančné podpory v počiatočnej fáze podniku sú Švédska agentúra pre ekonomický a regionálny rozvoj NUTEK, Vinnova, univerzity, Innovationsbron (špecializovaný na komercializáciu výskumu), regionálne administratívne komisie, Švédska energetická agentúra. Poskytujú pomoc v 3 formách: investície do vlastného imania, podmienené pôžičky, dotácie [6]. 40% vládneho financovania V&V smeruje do univerzít a to v podobe priameho financovania cez granty. Medzi najvýznamnejšie akademické inštitúcie patrí: Švédska agentúra obranného výskumu, Zariadenie obranného výskumu a Letecký výskumný ústav. V rámci podnikateľského sektora, tiež väčšina vládnej podpory smeruje do veľkých firiem orientovaných najmä na vojenský sektor. Len 13% z vládneho financovania V&V smeruje pre MSP, čo je v porovnaní so 60% vo Fínsku veľmi nízke. Podniky realizujú V&V s cieľom zlepšiť existujúce produkty, služby a procesy,

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII v menšej miere investujú peniaze do tvorby produktov, ktoré predtým na trhu neboli [26]. Nasledujúca tabuľka 1 znázorňuje zdroje financovania V&V v podnikoch v roku 2007. 76% tvoria vlastné zdroje a len 1% štátne zdroje a ďalšie 1% z EU. Tabuľka 1: zdroje financovania V&V v podnikoch v roku 2007 vlastné zdroje 76% vlastná skupina podnikov v zahraničí 8% ďalšie firmy vo Švédsku 3% vlastné skupiny podnikov vo Švédsku 6% Obrana 3% ďalšie podniky v zahraničí 2% EU a medzinárodné organizácie 1% verejné/ štátne zdroje 1% Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov zo Statistic Sweden Rizikový kapitál porástol vo Švédsku z 0,14% HDP v roku 2004 na 0,23% HDP v roku 2006. Pričom vo väčšine krajín ako aj vo Švédsku kapitál smeroval do fázy expanzie a nie do prvotných štádií. V medzinárodnom porovnaní majú vo Švédsku dobrý prístup ku kapitálu. Určitú časť peňazí vláda vyčleňuje aj na vývoj a aktivitu národných inkubátorov pre podporu začatia nových firiem. Krajina pritom využíva fondy z EU. V druhej polovici 1970, Švédsko bolo jednou z prvých krajín ktoré poskytovali daňové úľavy na výdavky na V&V a technický pokrok. Tento nástroj krajina využívala 10 rokov. Keďže verejné výdavky boli príliš vysoké, tento druh fiškálneho nástroja prestali používať. V období 2006 až 2010 prebieha v Japonsku tretí základný plán vedy a techniky, ktorý je zameraný na 4 hlavné oblasti: veda o živej prírode, nanotechnológie a materiály, informácie a komunikácia a životné prostredie. V roku 2008 výdavky na V&V dosiahli 3,76% HDP. Z toho 77,7% boli výdavky vynaložené podnikateľským sektorom, 15,6% sektorom vysokoškolského vzdelania, 7,3% neziskovými organizáciami a verejným sektorom. Čo sa týka zamestnancov V&V tak 58,7% je v podnikateľskej sfére, 7,3% v neziskových inštitúciách a verejnom sektore a 34% v školstve [4]. V Rámci krajín OECD je Japonsko na štvrtom mieste v počte výskumníkov na celkovú zamestnanosť: na 1000 zamestnaných pripadá 11 výskumníkov, pričom priemer OECD je 7, 3 [18].

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU Z týchto čísel vyplýva, že hlavným aktérom vo výskume sú podnikateľské subjekty a druhým najväčším finančným podporovateľom je vláda [4]. Typickým pre Japonsko je veľmi nízka účasť európskych a iných zahraničných fondov. Podľa údajov z Eurostat, v roku 2007 celkové cezhraničné financovanie dosiahlo len 0,3%. 90% vládnych výdavkov na V&V smeruje do univerzít a verejných inštitúcií. V rámci všetkých univerzít je 75% súkromných. Aj napriek tomu, štát finančne podporuje najmä štátne univerzity. Súkromné univerzity majú financie zo školného plateného študentmi, ktoré je vyššie v porovnaní so štátnymi univerzitami. Nevyhnutné je spomenúť, že štátne univerzity aj štátne výskumné centrá majú finančné prostriedky priamo od ministerstiev alebo od špecializovaných agentúr pre financovanie, ale tieto finančné prostriedky nie sú v podobe konkurenčných grantov, ktoré získavajú najlepší [14]. V Japonsku sa rozpočet na V&V výrazne nemení od roku 2002. Je rozdelený medzi jednotlivé ministerstva Radou pre politiku vedy a techniky. V Japonsku sa nachádzajú tri hlavné organizácie na financovanie V&V: Japonská spoločnosť pre podporu vedy. Japonská agentúra vedy a techniky a Rozvojová organizácie pre nové energetické a priemyselné technológie. Každé ministerstvo poskytuje finančnú podporu v 4 základných formách: základné univerzitné financovanie, financovanie V&V za pomoci nezávislých správnych orgánov spadajúcich pod ministerstvá, špeciálne financovanie V&V organizácií, iné priame financovanie cez programy a projekty z ministerstva. Čo sa týka daňových stimulov v Japonsku, v roku 2003 vláda pozmenila systém daňových stimulov a zaviedla 8 10% permanentnú úľavu z celkových výdavkov na V&V. Okrem toho zaviedla aj 2% dočasnú úľavu kvôli klesajúcej ekonomickej situácií. V Roku 2005, 2% daňovú úľavu zrušila a zaviedla len jednotnú sadzbu na základe celkových výdavkov. Aby nepoklesla motivácia firiem vláda ešte zaviedla dočasné riešenie a to 5% sumy presahujúcej výdavky na V&V za posledné 3 roky [18]. Japonska vláda nepriamo podporuje súkromné investície do V&V aj cez tvorbu technologických parkov, ktoré slúžia na podporu podnikateľov. Základnú motiváciou včlenenia súkromného sektora do V&V vidia cez vytváranie povedomia a zapájanie súkromného sektoru do tvorby výskumnej politiky. Súkromná sféra je implementovaná aj do tvorby systému duševného vlastníctva. Napríklad vďaka tomu boli zavedené vhodné nástroje ako skrátenie procesu získavania patentov. Zapojenie tohto sektora môže mať viacero podôb [15]: všeobecné dialógy, neformálne zapojenie bez priamej účasti do procesu tvorby výskumnej politiky spoločné aktivity medzi verejným a súkromným sektorom pri vytváraní klastrov, technologických parkov

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII očakáva sa nárast dôležitosti prepojenia zamestnancov medzi súkromným a verejným sektorom Cieľom Inovačnej stratégie Slovenska na roky 2007 2013 je aby sa inovácie stali jedným z hlavných nástrojov rozvoja znalostnej ekonomiky a zabezpečovania vysokého hospodárskeho rastu Slovenskej republiky s cieľom dosiahnuť úroveň najvyspelejších ekonomík Európskej únie [16]. V roku 2006, Ministerstvo hospodárstva SR vykonalo analýzu inovačnej politiky, ktorá odhalila viacero nedostatkov [19]. Slabá inovatívnosť firiem je spôsobená nedostatkom vedomostí, ľudského kapitálu, nedostatkom finančných prostriedkov. Veľký vplyv má slabá prepojenosť medzi potrebami podnikov a výsledkami základného výskumu čo je spôsobené ich obmedzenou spoluprácou s výskumno vzdelávacím systémom. Táto analýza navrhla zmenu systému financovania výskumu a vývoja. Hlavným kritériom získania financií by malo byť komerčné využitie vedy, čiže uspokojenie dopytu firiem vďaka dobrej komunikácie a spolupráce medzi výskumno vzdelávacím systémom a podnikmi. Ďalej táto analýza odhalila dva najzávažnejšie dôvody nízkych súkromných výdavkov na vedu a výskum. Firmy inovujú málo kvôli nedostatku rizikového kapitálu. Druhým dôvodom je fakt, že slovenské firmy prikladajú malý význam inováciám. Výsledky analýzy ovplyvnili formulovanie Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013. Slovenský inovačný systém je tvorený troma skupinami subjektov. Prvá sú vládne subjekty (napr. Ministerstvo školstva), druhá sú agentúry spadajúce pod ministerstvá poskytujúce financie (napr. VEGA) a tretia skupina pozostáva zo subjektov realizujúcich výskum (SAV, univerzity, podniky). Na Slovensku je 23 verejných, 10 neverejných univerzít, a iné vzdelávacie inštitúcie, ktoré realizujú výskumné aktivity na nízkej úrovni. Výdavky na V&V v roku 2009 dosiahli 0,46 % z HDP, pričom v nasledujúcom roku sa očakáva zvýšenie na 0,6% z HDP. Slovenská vláda každým rokom vyčleňuje menšiu čiastku zo štátneho rozpočtu na V&V. Štátna podpora V&V v roku 1998 dosahovala 12,14 miliónov eur, naopak v roku 2008 len 4,23 miliónov eur. V porovnaní so Švédskom a Japonskom, najväčšie výdavky neboli vynaložené podnikateľským sektorom (35,6%) ale boli zo strany vlády v hodnote 53,9% z celkových výdavkov na V&V. Charakteristickým pre Slovensko je, že finančná podpora je prevažne vo forme grantov. Iné formy finančnej podpory ako podiel na vlastnom imaní firiem na báze nových technológii alebo zvýhodnené pôžičky neboli zatiaľ aplikované. Na Slovensku má finančná podpora dve podoby [5]: Financovanie SAV a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania cez priame transfery alebo VEGA granty. Podľa výročnej správy v roku 2009 bolo 2269 riešených

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU projektov VEGA, z čoho 1718 z vysokých škôl a 551 z pracovísk SAV. MŠ SR a SAV na riešenie projektov vyčlenila dokopy 13,279 miliónov eur [25]. Konkurenčné granty Na jednej strane sa zvýšila verejná podpora univerzít a Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Na druhej strane podpora Slovenskej akadémie vied (SAV) v reálnom čase klesá V rámci oblasti fiškálnych stimulov podľa správy pre EK z roku 2004, Slovensko nevyužívalo daňové úľavy ako nástroj podpory pre V&V. Ani v roku 2007 o to ministerstvo financií SR nemalo záujem. Zákon z roku 2009 už obsahuje túto formu fiškálnych nástrojov [8]. Zákon č.185/2009 je zákon o stimuloch výskumu a vývoja pre podnikateľov zapísaných v obchodnom registri na Slovensku. Tento zákon vymedzuje 5 druhov stimulov, ktorých poskytovatelia sú Ministerstvo Školstva SR a Ministerstvo financií SR [20]: A) dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na : 1. Podporu základného, aplikovaného výskumu alebo experimentálneho vývoja 2. Vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu 3. Zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva 4. Dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja B) úľava na dani z príjmu podľa osobitných predpisov Mnohokrát podniky okrem finančnej pomoci potrebujú aj nefinančnú pomoc, ktorú im môžu poskytnúť podnikateľské inkubátory (nefinančný nástroj štátu). Inkubátory vytvárajú potrebné podmienky pre začínajúcich podnikateľov, čo môžu využívať aj tri roky. V ich priestoroch má podnikateľ k dispozícií kancelárske priestory, miestnosti na školenia, zasadačky, miestnosti s počítačmi, kopírkou. Inkubátory sú využívané už v prípravnej fáze ako poradenské centrum. Môžu zvýšiť šancu prežitia novovytvoreného podniku. V období 2002 až 2008 bolo zo štátneho rozpočtu a fondu PHARE vybudovaných 16 inkubátorov a 1 virtuálny [22]. 3 KOMPARATÍVNA ANALÝZA OBLASTI VEDY A VÝSKUMU VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH Predchádzajúca kapitola popisovala čo robí štát pre podporu vedy, výskumu a inovácií. Táto kapitola znázorňuje konkrétne čísla a porovnáva stav V&V v krajinách. Komparácia troch krajín sa realizovala na základe sekundárnych dát zo štatistických úradov vybraných krajín, z databáz OECD a Eurostatu. Na obrázku 1. sú znázornené vybrané indikátory charakterizujúce situáciu vedy, výskumu a inovácií v krajine. Slovensko je na poslednom mieste vo všetkých

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII indikátoroch okrem počtu patentov so zahraničnými spoluvynálezcami. Najhoršiu situáciu dosahuje v rámci trojitej patentovej rodiny na milión obyvateľov a to 0,02. Trojitá patentová rodina znamená, že jeden patent bol podaný v EPO (Európsky patentový úrad), JPO (Japonský patentový úrad) USPTO (Úrad pre patenty a ochranné známky v USA). Švédsko má najvyššie hodnoty v rámci rizikového kapitálu na HDP, v podnikateľskom výskume a vývoji (BERD 46% HDP), v počte vedeckých článkov na milión obyvateľov (95,6) a okolo 65% firiem sa vyznačuje inovatívnymi aktivitami. Japonsko má najvyššie hodnoty v rámci percenta firiem s netechnologickými inováciami, a v rámci trojitých patentových rodín. To znamená, že v Japonsku pripadá na 1 milión obyvateľov až 100 trojitých patentov. % firiem s netechnologic kými Obr. 1: vybrané indikátory V&V GERD ako % HDP BERD ako % HDP Japonsko Švédsko Slovensko % firiem s novým produktom Rizikový kapitál % HDP Vedecké články na mil.obyv Patenty so zahraničným spolutvorca Trojitá patemtová rodina na Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z databázy Eurostat Nasledujúca tabuľka 2 popisuje počet inovatívnych firiem k celkovému počtu firiem v krajine. Švédsko (0,5093) má dvojnásobne viac inovatívnych firiem ako Slovensko (0,268). Orientujú sa viac na inováciu produktu ako procesu. V obidvoch krajinách sú inovácie produktov realizovaná najmä v podnikoch. Na Slovensku okolo 11% inovatívnych podnikov kooperuje s inými podnikmi či inštitúciami a vo Švédsku je to 13,3% inovatívnych podnikov.

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU inovácia produktu Inovácia procesu Tabuľka 2: Podniky s inovačnými aktivitami Podniky s inovačnými aktivitami Slovensko Švédsko počet inovatívnych podnikov k celkovému počtu podnikov v roku 2006 0,2683 0,5093 Vyvinutý najmä podnikom alebo podnikovou skupinou 0,2989 0,4419 Vyvinutý podnikom spolu s ďalšími podnikmi alebo inštitúciami 0,108 0,1334 Vyvinutý hlavne inými podnikmi alebo inštitúciami 0,0203 Vyvinutý najmä podnikom alebo podnikovou skupinou 0,1861 0,2593 Vyvinutý podnikom spolu s ďalšími podnikmi alebo inštitúciami 0,0636 0,2018 Vyvinutý hlavne inými podnikmi alebo inštitúciami 0,0154 Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z databázy Eurostat Tabuľka 3 znázorňuje zoznam opatrení inovačnej a výskumnej politiky vo zvolených krajinách aj priemer v 27 krajinách Európskej Únie EU27. Bola vytvorená autorkou na základe Erawatch správ. Slovne popísané budú len tie najvýznamnejšie a najvýraznejšie. V Japonsku až 48% prislúcha inovačným stratégiám, ktoré majú vysoký vyznám aj vo Švédsku (16%). To je vysoké v porovnaní so 4% pre EU 27 a 5% na Slovensku. Druhým najvýznamnejším nástrojom v Japonsku 37% je priama podpora vo forme grantov a pôžičiek, na Slovensku dosahuje 30% a naopak vo Švédsku len 3%. Slovensko má najväčšie percento 45% v rámci V&V kooperácie (PPP projekty), čo je skoro dvojnásobok EU27 a je väčšie aj v porovnaní so zvyšnými dvoma krajinami: vo Švédsku 31% a Japonsku 30%. Druhým najvýznamnejším nástrojom 30% na Slovensku sú Strategické výskumné politiky (dlhodobé výskumné programy), to je tiež dvojnásobok v porovnaní s EU27. V rámci tohto nástroja Švédsko sa nelíši od priemeru EU 27 a Japonsko dosahuje vyššiu hodnotu o 5%. Švédsko dáva najväčší dôraz 31% na V&V kooperáciu (PPP projekty). 28% orientujú na politické opatrenia týkajúce sa excelentnosti, relevantnosti a riadenia výskumu na univerzitách. V Japonsku tento nástroj má len 6%, na Slovensku 25%.

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII Tabuľka 3: zoznam opatrení inovačnej a výskumnej politiky vo zvolených krajinách % zastúpenie politických opatrení v krajine EU 27 SE SR JP 1.1.1 Strategické politické dokumenty 2 5 1.2.1 Strategická výskumná politika (dlhodobý program pre výskum) 16 16 30 21 1.2.2 Inovačné stratégie 4 16 5 48 1.3.1 Klastrové politiky 7 28 5 6 1.3.2 Horizontálne opatrenia finančnej podpory 6 25 12 1.3.3 Iné horizontálne politiky (napr. inovácie riadené spoločnosťou) 3 0 2.1.1 Politické opatrenia týkajúce sa excelentnosti a manažmentu výskumu na Univerzitách 15 28 25 6 2.1.2 Štátne inštitúcie výskumu 15 15 2.1.4 Infraštruktúra výskumu 8 6 15 10 2.2.1 Podpora infraštruktúry (školenia podporného personálu) 4 0 12 2.2.2 Transfer poznatkov 12 3 15 15 2.2.3 R&D kooperácia (spoločné projekty, PPP s výskumnými inštitúciami) 27 31 45 30 2.3.1 Priama podpora výskumu a vývoja (dotácie a pôžičky) 15 3 30 37 3.1.2 Vzťah medzi výučbou a výskumom 4 10 3.1.3 Stimulácia PhD študentov 7 3 10 3.2.1 prijímania výskumných pracovníkov (napr. daňové stimuly) 7 3 5 18 3.2.2 Rozvoj kariéry (napr. dlhodobé zmluvy univerzitných výskumníkov) 6 6 15 18 3.2.3 Mobilita výskumných pracovníkov (napr. "odliv mozgov, prevoditeľnosť práv) 9 6 12 3.3.1 pracovný tréning (LLL) výskumníkov a ďalších pracovníkov zapojených do inovácií 4 6 10 3.3.2 Náborom kvalifikovaných pracovníkov v podnikoch 4 6 4.2.3 Podpora transferu technológií medzi podnikmi 7 6 5 4.1.1 Podpora sektorových inovácií v priemysle 8 13 15 4.1.2 Podpora inovácií v službách 6 3

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU 4.2.1 Podpora riadenia inovácií a poradenských služieb 11 15 4.3.1 Podpora inovatívne začínajúcich 16 13 20 15 4.3.2 Podpora rizikového kapitálu 8 3 10 5.1.1 Podpora tvorby priaznivých klimatických inovácie 5 6 5.2.1 Fiškálne stimuly na podporu šírenia inovačných technológií 5.3.1 Opatrení na zvýšenie povedomia a poskytnutia všeobecných informácií o právach duševného vlastníctva Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov zo správ Erawatch 4 10 3 5 4 ZÁVER Štát, podnikateľské subjekty a ostatné subjekty inovačného systému majú v rukách národnú úroveň inovácií, vedy, výskumu a technológii, čo ovplyvňuje konkurencieschopnosť, produktivitu, zamestnanosť a s tým spojenú kvalitu života. Tento príspevok približuje a porovnáva štátne stimuly V&V vo Švédsku, v Japonsku a na Slovensku. Komparatívna a deskriptívna analýza nám poukázala na niekoľko nedostatkov podpory V&V na Slovensku. Celkové výdavky na V&V vyjadrené ako percento z HDP sú na Slovensku veľmi nízke, nedosahujúce ani 0,5% zatiaľ čo vo Švédsku a Japonsku sú nad 3% HDP. V rámci zvolených krajín, len na Slovensku najväčšia časť výdavkov bola vynaložená zo strany štátu a nie zo strany podnikateľov. Vo Švédsku 76% výdavkov na V&V je zo strany podnikateľov a v Japonsku je to 77%. Slovensko zaostáva aj v podpore rizikového kapitálu, ktorý dosahuje len 0,46% HDP v porovnaní so 46% HDP vo Švédsku. Analýza okrem toho preukázala aj odlišný rozsah priamej podpory V&V, ktorá je veľmi nízka vo Švédsku s najvyšším SII a naopak veľmi vysoká na Slovensku. Z vykonaných analýz by sme mohli vyvodiť záver, že Slovensko ma väčšiu pozornosť venovať rizikovému kapitálu, celkovo zvýšiť povedomie podnikateľov o význame inovácií a zároveň aj samotný štát by mal V&V venovať väčšiu pozornosť. V rámci fiškálnych stimulov je to otázne, pretože Švédsko ich nevyužíva ale Japonsko áno. REFERENCES / POUŽITÁ LITERATÚRA [1] Domínguez, Angeles Marra (2006). The Effects of Fiscal Incentives and Public Subsidies on Private R & D Investment., Hacienda Pública Espanola. Dostupné na Repec: http://ideas.repec.org/a/hpe/journl/y2008v184i1p35-66.html

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII [2] Becker M.C.,Knudsen T., 2002. Schumpeter 1911 Farsighted Visions on Economic Development : American Journal of Economics and Sociology, vol.1, no.2, s.387-403 [3] Clemens, S., Savage, B., Malicka, D.: Research and Development Tax Credits, Final Report,BMRB, 2005.Dostupné na :http://www.evatassurance.com/nr/rdonlyres/eqinqe3xgwsrp2sznhns7qdvv3oomt 6haijmqeu5awexxeky2ylgtit2vbuzl25ypfezke7umzye2lythrf67pavkld/randtaxcredits-summary.pdf [4] Erawatch 2010. National profile Japan research policy, policy documents, structure of research system. Dostupné na: http://cordis.europa.eu/erawatch/index.cfm?fuseaction=ri.content&topicid=619& parentid=44&countrycode=jp [5] Erawatch 2010. National profile Slovakia Basic characterisation of the research system. Dostupné na: http://cordis.europa.eu/erawatch/index.cfm?fuseaction=ri.content&topicid=35&p arentid=34&countrycode=sk [6] Erawatch 2010. National profile Sweden Basic characterisation of the research system. Dostupné na: http://cordis.europa.eu/erawatch/index.cfm?fuseaction=ri.content&topicid=14&p arentid=12&countrycode=se [7] Euractiv, 2007. Investujte do vedy a znížte si dane! Nie však na Slovensku. Dostupné na: http://www.euractiv.sk/danova-politika/clanok/investujte-do-vedy-aznizte-si-dane-nie-vsak-na-slovensku [8] Europa, 2004. Expert Group on fiscal measures for research. Hague, 15.6.204 Dostupné na: http://ec.europa.eu/invest-inresearch/pdf/download_en/omc_and_fiscal_measures_for_research.pdf [9] Ec.europa) European Commission. Venture capital. [cit.23.8.2010]. Dostupné na: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/finance/risk-capital/venture-capital/ [10] Europa Duševné vlastníctvo. Dostupné na: http://ec.europa.eu/youreurope/business/competing-throughinnovation/protecting-intellectual-property/index_sk.htm [11] EUROSTAT Statistics database. Dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database [12] Hospodárske noviny, Jednotný európsky patent bude čoskoro realitou. 2.7.2010. Dostupné na http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=13&prm1=0&prm2=14&prm3=201 40&pt=7802 [13] KOZOVSKY, Dusan - FRANK, Karol - PRCOVA, Silvia. Podpora vedy, vyskumu a inovacii vybranymi nastrojmi hospodarskej politiky v malej otvorenej ekonomike. In Teoreticke a prakticke aspekty verejnych financi. Praha 13.-14. 4. 2007 : XII. mezinarodni vědecka konference. Praha : Oeconomica, 2007 [14] Lennart Stenberg & Hiroshi Nagano 2009. Priority-Setting in Japanese Research and Innovation Policy. VINNOVA ISBN 978-91-85959-91-4

KOMPARATÍVNA ANALÝZA ŠTÁTNEJ PODPORY VEDY A VÝSKUMU [15] Meissner Dirk 2006. Private Sector Interaction in the Decision Making Processes of Public Research Policies Country profil Japan. Dostupné na: http://ec.europa.eu/invest-inresearch/pdf/download_en/psi_countryprofile_japan.pdf [16] Návrh inovačnej politiky SR na roky 2008 až 2010. Dostupné na http://www.economy.gov.sk/inovacie-6194/127879s [17] OECD 2005. OECD glossary of statistical terms. Dostupné na http://stats.oecd.org/glossary/detail.asp?id=2315. [18] OECD 2008. OECD science, technology and industry Outlook 2008. Dostupné na http://www.oecd.org/dataoecd/17/62/41559228.pdf. ISBN 978-92- 64-04991-8 [19] ProInnoEurope. Executive summary: Summary Innovation index 2007, 2008, 2009. Dostupné na: http://www.proinno-europe.eu/page/european-innovationscoreboard-2007 [20] Prno, Ignác, Investičná a inovačná politika - Bratislava : Merkury, s.r.o., 2008-218 s. - ISBN 978-80-89143-85-6, [21] Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj. [12.8.2010]. Dostupné na: http://stimuly.vedatechnika.sk/index/ostimuloch [22] NADSME. Inkubátory na Slovensku. Dostupné na: http://www.nadsme.sk/content/technologicky-inkubator-inovatech-sladkovicovo [23] Statistics Sweden 2010. Government Budget Appropriations or Outlays for RaD 2010. Dostupné na: http://www.scb.se/pages/product 25078.aspx [24] Taxand2009. Global guide to RaD tax incentives. Dostupné na:www.taxand.com [25] VEGA Výročná správa za rok 2009. Dostupná na: http://www.minedu.sk/data/userdata/vysokeskolstvo/vatvs/vega/vega_v yroc_sprava_2009_upr.pdf [26] VINNOVA Vládna agentúra Ministerstva podnikov, energie a komunikácie 2008. Research and innovation in Sweden An international comparison. Dostupné na: http://www.iva.se/upload/in%20english/intern.%20folbench_eng.pdf ISBN: 978-91-7082-753-5