VÝBER VHODNEJ METÓDY OCENENIA INVESTÍCIÍ 1.

VÝBER VHODNEJ METÓDY OCENENIA INVESTÍCIÍ 1. Veronika Frnková ÚVOD V ekonomickej teórií možno nájsť rôzne metódy hodnotenia efektívnosti investícií, ktoré kopírujú požiadavky investorov na výstupnú informáciu a umožňujú zohľadniť požadované parametre investície a vyhodnotiť jej efektívnosť. Voľba vhodnej metódy bude závisieť od rôznych faktorov. Prehľad najčastejších klasifikácií týchto metód je na obrázku 1. Obr. 1: Klasifiácia metód hodnotenia efektívnosti investičných projektov podľa vybraných kritérií Podľa efektu z investičného projektu Z hľadiska rešpektovania faktora času Podľa možnosti rozhodovať o projekte počas životnosti nákladové metódy statické metódy Doba návratnosti Účtovná rentabilita Priemerné náklady pasívne metódy Statické metódy dynamické metódy ziskové metódy dynamické metódy NPV (čistá súčasná hodnota) Index rentability Vnútorné výnosové percento aktívne metódy Reálne opcie monte carlo simulácia metódy rozhodovacích stromov metódy čistých peňažných príjmov Zdroj: vlastné spracovanie podľa [8] a [11] Aký cieľ má investícia naplniť? Chce investor obnoviť alebo rozšíriť existujúce kapacity a zvýšiť tak produkciu a zisk, chce zvýšiť efektívnosť výroby novými technológiami a dosiahnuť tak úsporu nákladov alebo chce len umiestniť a zhodnotiť voľné finančné prostriedky? Bude investícia krátkodobá alebo dlhodobá? Výber vhodnej metódy na ohodnotenie efektívnosti investície musí investor podriadiť odpovediam na predchádzajúce a mnohé ďalšie otázky. V odbornej literatúre autori zaoberajúci sa touto problematikou klasifikujú metódy hodnotenia investícií podľa rôznych hľadísk. Významným kritériom pre rozdelenie metód oceňovania investícií je možnosť rozhodovať o investícií po jej zaradení do používania, čiže v priebehu celej životnosti investície. Manažérska flexibilita je jedna z najdôležitejších charakteristík úspešného manažmentu a v prípade investícií tvorí pridanú hodnotu projektu. Manažéri podnikov sú neustále konfrontovaný s realitou. Ich úlohou je vyhľadávať, objavovať, identifikovať a hodnotiť potenciálne príležitosti podniku v podobe potenciálnych investícií a kvantifikovať, ako tieto potenciálne investície môžu prispieť k zvýšeniu hodnoty podniku. Ich úlohou je ale taktiež aktívne riadenie existujúcich projektov a priebežné vyhodnocovanie efektov pochádzajúcich z ich minulých rozhodnutí. Tradičné metódy oceňovania investícií predpokladali pasívny prístup manažmentu po rozhodnutí o realizácií investície. Nové teórie 1 Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA 1/0357/11 KLIEŠTIK, T. a kol:výskum možnosti aplikácie fuzzy-stochastického prístupu a CorporateMatrics ako nástrojov kvantifikácie a diverzifikácie podnikových rizík

oceňovania investícií umožnili zahrnúť do hodnotenia investície aj hodnotu strategických rozhodnutí manažmentu v priebehu celej životnosti investície. Jednotlivé metódy možno na základe tohto kritéria rozdeliť do dvoch hlavných skupín: pasívne metódy hodnotenia efektívnosti investícií aktívne metódy hodnotenia efektívnosti investícií 1 PASÍVNE METÓDY HODNOTENIA EFEKTÍVNOSTI INVESTÍCIÍ Pasívne metódy vychádzajú z aktuálneho poznania manažmentu k momentu rozhodnutia o prijatí, resp. zamietnutí realizácie investície a v priebehu životnosti investície nepripúšťajú žiadne zmeny a zásahy do investície. Zahŕňajú tradičné statické a dynamické metódy hodnotenia. 1.1 STATICKÉ METÓDY Statické metódy sú založené na nominálnych údajoch nákladového a výnosového charakteru, ktoré sa vo výpočtoch priemerujú za celú dobu životnosti projektu. Porovnávajú investičné výdavky a príjmy bez ohľadu na čas, kedy sú dosiahnuté. Kvôli svojej jednoduchosti sú pomerne často využívané aj napriek závažným nedostatkom. Z dôvodu, že efekty investícií sa dosahujú v dlhodobom horizonte a siahajú častokrát ďaleko do budúcnosti, sú výsledky vypočítané na základe statických metód bez zohľadnenia faktora času značne skreslené. Čím je investícia dlhodobejšia, tým sú získané výsledky nepresnejšie, čo vyplýva z teórie časovej hodnoty peňazí, ktorej základným východiskom je predpoklad, že hodnota objemu peňazí, ktoré máme k dispozícií okamžite je vyššia, ako hodnota toho istého objemu peňazí, ktoré obdržíme v budúcnosti, pretože disponibilné prostriedky môžeme okamžite investovať tak, aby generovali výnos v podobe úroku. Na budúcu hodnotu peňazí tiež vplývajú mnohé faktory napríklad inflácia, riziko, daňové sadzby, riziko a pod. Preto je použitie statických metód vhodné napríklad pri krátkodobých projektoch, kedy má faktor času minimálny až zanedbateľný vplyv na investíciu. Podľa Kislingerovej môžu byť statické metódy použité u všetkých projektov vo fáze predbežného výberu, kde sú dobrým sitom pre vylúčenie nevýhodných investícií [3]. Scholleová uvádza, že statické metódy rozhodne nemožno odporučiť k závažným rozhodnutiam, akými je strategické rozhodovanie o rozsiahlejších investíciách [8]. Hlavným nedostatkom statických metód je teda nezohľadnenie faktora času, časovej hodnoty peňazí a rizika pri výpočte efektívnosti investície. Pri hodnotení efektívnosti krátkodobých projektov je výhodou jednoduchosť, zrozumiteľnosť a jednoduchá interpretácia výsledku. 1.2 DYNAMICKÉ METÓDY Dynamické metódy (Čistá súčasná hodnota, Index ziskovosti, Vnútorné výnosové percento) nazývané tiež metódami diskontovaných cashflow (DCF) odstraňujú hlavný nedostatok statických metód a do hodnotenia efektívnosti investícií zavádzajú diskontnú sadzbu, ktorá je vyjadrením faktora času, časovej hodnoty peňazí, likvidity a zároveň úrovne podstupovaného rizika. Výhodou tradičných dynamických metód je ich jednoduchosť, zrozumiteľnosť, široká použiteľnosť a jednoduchá interpretácia výsledku. Základom všetkých dynamických metód je čistá súčasná hodnota, ktorá je súčtom kapitálových výdavkov a príjmov z investície (v období výstavby a prevádzky) diskontovaných na súčasnú hodnotu. V absolútnom vyjadrení hovorí, aký bude prírastok hodnoty podniku v dôsledku realizácie investície. Obecne platí, že projekt s kladnou čistou súčasnou hodnotou hodnotu podniku zvyšuje a podnik so zápornou čistou súčasnou hodnotou hodnotu podniku znižuje. Projekt s nulovou čistou súčasnou hodnotou má neutrálny vplyv na hodnotu podniku, ale vlastníkom priniesol očakávaný výnos vo výške nákladov zadržaného kapitálu. Predmetom dynamických metód je teda: odhadnutie budúcich cashflow projektu odhadnutie miery neistoty, ktorá je spojená s budúcimi CF (prostredníctvom diskontnej sadzby) vyčíslenie budúcich cashflow projektu pri zodpovedajúcej miere neistoty Dynamické metódy sú často používané, ale taktiež sú často podrobované kritike. V zahraničnej literatúre rôzni ekonómovia poukazujú na nedostatky týchto metód. Fabozzi a Petersonová uvádzajú, že finančný manažér musí odhadnúť nielen ako sa zmení cash flow firmy po zahájení investície, ale musí tiež ohodnotiť neistotu spojenú s týmito budúcimi peňažnými tokmi [2]. Hodnota investície bude potom závisieť od objemu a načasovania peňažných tokov z investície a diskontnej sadzby použitej na

prevedenie týchto peňažných tokov na ich súčasnú hodnotu. Diskontná sadzba vyjadruje, koľko je investor ochotný dnes zaplatiť za právo získať budúce cashflow [2]. Brach na jednoduchom príklade spochybňuje metódu diskontovaných cash flow. Firma investuje do výroby nového jedinečného výrobku na trhu a predpokladá, že každoročne jej predaj tohto výrobku prinesie konštantný cashflow. Tento cash flow je však atraktívny aj pre konkurenčné firmy, ktoré ponúknu v krátkom čase podobný substitučný produkt, čím radikálne znížia cash flow prvej firme a spôsobia, že produkt už nie je pre ňu ziskový. Nekompromisná metóda NPV však predpokladá, že predikovaný cash flow je nemenný a istý. Metóda taktiež ignoruje možnosti manažmentu reagovať na zmeny na trhu, prispôsobovať rozhodnutia týmto novým podmienkam a skutočnosť, že nové informácie môžu spôsobiť zmenu pôvodného investičného zámeru [1]. Podľa Muna je problémom metód diskontovaných cashflow, že podceňujú hodnotu flexibility projektu, pretože predpokladajú, že predikované výsledky sú statické a všetky rozhodnutia sú neodvolateľné [4]. V praxi však manažment rozhoduje v podmienkach neistoty a v prípade, ak si to okolnosti vyžadujú, môže svoje rozhodnutia zmeniť. Hodnota týchto strategických rozhodnutí však nie je zahrnutá do hodnoty projektu a preto je projekt podhodnotený [5]. Pasívne metódy hodnotenia síce môžu dať odpoveď na otázku: Investovať či neinvestovať? ale nemôžu dať odpoveď na otázky: Kedy je najvýhodnejšie investovať? Realizovať investíciu alebo počkať s realizáciou investície, kým bude dostupných viac informácií? Nevýhody metódy diskontovaných cash flow vyplývajú z rozdielov medzi predpokladmi modelu a realitou. Možno ich zhrnúť nasledovne: Tab. 1: Nevýhody DCF - predpoklady a zjednodušenia Predpoklady a zjednodušenia metódy DCF Rozhodnutia sú ukončené, peňažné toky v budúcnosti sú fixné Projekty sú považované za mini firmy a sú zameniteľné s celou firmou Po zahájení je projekt riadený pasívne Budúce voľné cashflow sú predikovateľné a deterministické Ako diskontná sadzba projektu sú použité oportunitné náklady kapitálu, ktoré sú úmerné nediverzifikovateľnému riziku Všetky riziká sú kompletne zahrnuté v diskontnej sadzbe Všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť výsledky projektu a hodnotu pre investora sú zohľadnené v DCF modeloch cez NPV alebo IRR Neznáme, nehmotné a nemerateľné faktory sú ocenené nulou Cashflow plynie z projektu a do projektu v rovnakom čase, typicky na konci roka Realita Neistota a variabilita budúcich výsledkov. Nie všetky rozhodnutia sú vykonávané hneď, niektoré rozhodnutia sú odložené do budúcnosti, kedy je miera neistoty menšia Pôsobením integrácie sieťových efektov, diverzifikácií, vzájomných závislostí a synergických efektov, firmy sú portfóliom zloženým z rôznych projektov a ich výsledných spoločných cashflow. Niektoré projekty potom nemôžu byť hodnotené ako samostatné (nezávislé) cashflow. Projekty sú aktívne riadené počas celého životného cyklu v závislosti od príležitostí, možností, rozpočtových obmedzení a pod. V praxi je ťažké odhadnúť budúce cashflow, pretože sú spravidla stochastickou veličinou a majú rizikovú povahu. Existujú mnohé zdroje rizika s rôznymi charakteristikami, niektoré sú diverzifikovateľné v rámci projektu a času Riziko firmy a projektu sa môže v priebehu životnosti projektu meniť Z dôvodu komplexnosti projektu a možných externalít je ťažké až nemožné kvantifikovať všetky faktory ovplyvňujúce cashflow. Neplánované výsledky z podnikateľského zámeru môžu byť významné a strategicky dôležité. Mnoho dôležitých benefitov vyplýva z nehmotných aktív alebo z kvalitnej strategickej pozície V skutočnosti cashflow plynie v nepravideľných intervaloch

Predpoklady a zjednodušenia metódy DCF Predpokladáme, že zakúpené aktíva začnú okamžite produkovať Všetky toky sú diskontované rovnakou sadzbou počas celej doby životnosti riziko počas doby životnosti projektu je stále rovnaké Realita V skutočnosti sa riziko neustále mení pod vplyvom rôznych endogénnych a exogénnych veličín Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [4] a [2] Na druhej strane poskytujú metódy diskontovaných cash flow používateľovi niekoľko výhod, z ktorých možno spomenúť napríklad [4]: jasné a konzistentné rozhodovacie kritéria pre všetky projekty výsledky sú nezávisle od postoja investorov k riziku kvantitatívne výsledky sú pomerne presné a ekonomicky racionálne zdôvodniteľné výsledky nie sú ovplyvnené, resp. zdeformované účtovnými postupmi (odpisy, rôzne spôsoby oceňovania majetku) zohľadňujú faktor času (časovú hodnotu peňazí) a faktor rizika sú pomerne jednoduché, známe, široko používané a tiež akceptované sú jednoducho interpretovateľné Na záver možno uviesť, že metódy založené na diskontovaných cash flow umožňujú síce zohľadniť prostredníctvom diskontnej sadzby hroziace riziká, ignorujú však schopnosť manažmentu znižovať tieto hroziace riziká vhodnými strategickými rozhodnutiami. V praxi to znamená, že negatívne riziká sú premietnuté v diskontnej sadzbe, ale hodnotu projektu podľa týchto metód už nie je možné upraviť o toto zníženie rizika a zvýšiť tak celkovú hodnotu projektu. Preto je vhodné tieto metódy používať v súvislosti s projektmi, ktoré nevyžadujú flexibilný prístup manažmentu. 2 AKTÍVNE METÓDY HODNOTENIA EFEKTÍVNOSTI INVESTÍCIÍ Označenie aktívnych metód hodnotenia investícií je odvodené od reálneho, čiže aktívneho prístupu manažmentu k investičným projektom. Investície sú považované za živý organizmus, na ktorý vplývajú všetky mikroekonomické a makroekonomické faktory daného ekonomického prostredia. Preto sú investície neustálym objektom záujmu manažmentu, ktorý aj po realizácií investície priebežne hodnotí vplyv týchto faktorov na efektivitu investície počas jej životnosti. Úlohou manažmentu je zabezpečenie čo najväčšej efektivity a za účelom naplnenia tohto cieľa môže zasahovať do investície a prispôsobovať svoje rozhodnutia aktuálnej ekonomickej situácií, či už za účelom maximalizácie efektívnosti, alebo minimalizácie negatívnych dôsledkov v prípade nepriaznivej ekonomickej situácie, či iných negatívnych vplyvov. Do hodnotenia projektov prinášajú aktívne metódy nový rozmer v podobe kvalitatívnej analýzy projektu prostredníctvom budúcich strategických príležitosti a manažérskych rozhodnutí, ktoré tieto metódy umožňujú ohodnotiť a interpretovať na podklade matematických a štatistických výpočtov. 2.1 METÓDY REÁLNYCH OPCIÍ Metódy reálnych opcií ako aktívne metódy hodnotenia investícií vznikli z dôvodu potreby zakomponovať tento aktívny prístup manažmentu do ceny investície. Rozvoj aktívnych metód hodnotenia podporil aj empirický výskum v USA z 80. rokov 20. storočia, ktorý poukázal na skutočnosť, že mnoho manažérov sa rozhoduje pre realizáciu investícií, ktorých čistá súčasná hodnota (NPV) je záporná [9]. Dôvodom týchto ( z pohľadu NPV nelogických ) rozhodnutí bol rozmach technológií a odvetví, ktoré sa vyznačovali vysokou flexibilitou a ktoré mali potenciál priniesť vyššie hodnoty, ako boli vypočítané prostredníctvom tradičných metód (NPV, DCF). Ďalším dôvodom bola zmena vo vnímaní rizika. Kým tradičné metódy umožnili zohľadniť prostredníctvom diskontnej sadzby len negatívne riziká, nové moderné metódy sa zamerali predovšetkým na ohodnotenie rizika ako výzvy a príležitosti dosiahnuť v budúcnosti vhodnými strategickými rozhodnutiami manažmentu lepšie výsledky, ako boli predikované. Zavedenie pojmu reálne opcie sa prisudzuje profesorovi Stewartovi Mayersovi. V svojej práci Determinants of Corporate Borrowing [7] upozornil na možnosť vytvorenia nového nástroja reálnej opcie, ktorá by bola analógiou finančnej opcie a ktorá by aplikovala poznatky získané pri oceňovaní finančných opcií na svet reálnych investičných projektov a investičné rozhodnutia. Profesor Mayers tvrdil, že hodnotenie finančných investičných príležitostí použitím tradičných metód (NPV a DCF)

ignoruje hodnotu možných strategických rozhodnutí, ktorá sa zvyšuje v prostredí neistoty a v rizikových investičných projektoch [1]. Tradičné metódy diskontovaných cash flow budú mať tendenciu podceňovať hodnotu možných rozhodnutí vedúcich k rastúcim ziskom podnikov [6]. Možno teda povedať, že investície, ktoré nebudú efektívne okamžite, ale budú dôležitým predpokladom pre rast budúcich príležitostí, nebudú môcť byť v rámci NPV akceptované. Ich NPV je záporná, ale tieto investície disponujú právom na budúce cashflow, ktoré musí byť zahrnuté v cene investície. Tým sa podnietil rozvoj aplikácie opčných metód mimo sveta financií. Mayersove práce rozvírili v 80.tych rokoch 20 storočia intenzívnu diskusiu a vynárali sa pochybnosti o vhodnosti aplikácie tradičných metód na investície do rizikových projektov. Bolo uznané, že najmä hodnota nepredvídaných inovácií v oblasti výskumu a vývoja nebola v oceneniach investícií zachytená. Návratnosť investícií (ROI) a DCF boli kritizované z dôvodu, že ich prekážkou boli diskontné sadzby prevyšujúce náklady kapitálu. Tieto vysoké sadzby viedli k poklesu výdavkov na investície do výskumu a vývoja, čo následne ohrozilo konkurenčnú výhodu niektorých sektorov a viedlo k bankrotom viacerých společnosti [1]. V tejto súvislosti bolo zlyhanie tradičných metód v USA považované za dôvod zvýšeného počtu bankrotov. Na druhej strane sú rôzne inovácie, zlepšenia, výskum a vývoj neodmysliteľnou súčasťou ekonomickej reality a zdrojom ekonomického rastu a zo strany ekonomických subjektov dochádzalo intuitívne k realizácií aj takých projektov, ktoré boli prostredníctvom DCF metód ohodnotené nízkymi až zápornými číslami ale ich potenciálna hodnota bola oveľa vyššia. Preto rástla potreba kvantifikovať aj túto strategickú hodnotu investícií. Reálne opcie rozširujú tradičné metódy hodnotenia investícií o hodnotu pozitívneho rizika hodnotu strategickej flexibility. Investíciu posudzujú ako súbor budúcich strategických príležitostí a rozhodnutí, ktoré môžu byť v budúcnosti realizované v súvislosti s podkladovými aktívami (investíciou). Podnik môže začať s realizáciou investície okamžite, môže ju odmietnuť, resp. odložiť na, kedy bude mať k dispozícií viac informácií. Taktiež môže o investícií rozhodovať aj v priebehu celej jej životnosti. Reálne opcie tak predstavujú príležitosť nielen vytvoriť, ale aj oceniť budúce hodnoty vytvárané strategickými rozhodnutiami manažmentu. Hodnota projektu je podľa reálnych opčných metód čistá súčasná hodnota (vypočítaná prostredníctvom tradičných metód) zvýšená o prémiu, ktorá je ohodnotením flexibility budúcich rozhodnutí manažmentu v súvislosti s realizovaným projektom [10]. V krátkodobom horizonte je vhodnejšie z dôvodu deterministických premenných použiť tradičné metódy hodnotenia investícií. V dlhodobom horizonte v prostredí rastúcich strategických príležitostí rastie aj objem neistoty a odhadovaných CF. V tomto dlhodobom horizonte sú vhodnejšími metódami nové analytické metódy, napríklad reálne opcie, metódy rozhodovacích stromov a Monte Carlo simulácie, ktoré umožnia zahrnúť do hodnotenia aj budúce strategické rozhodnutia manažmentu.

Obr. 2: Výber vhodnej metódy na hodnotenie efektívnosti investície (Tradičné alebo nové analytické metódy) Vhodnejšie sú tradičné Vhodnejšie sú nové analytické metódy Hodnota projektu Historické Predikované Strategické Odhadovaný CF $ 0 O ČAS Minulé Súčasnosť Rozpočtové Predikovaný rozpočet Strategické predikcie Zdroj:[4] ZÁVER: Ak je s projektom spojený aktívny prístup manažmentu, nemôžu tradičné metódy poskytnúť dostatočne presnú informáciu o hodnote projektu. Dôvodom je flexibilita, ktorou dnes disponuje široká škála projektov v rôznych odvetviach. Akonáhle je v projekte zabudovaný prvok budúcej flexibility a neistoty, možno ho vnímať ako pridanú hodnotu projektu, pretože umožňuje manažmentu pružne reagovať na aktuálne zmeny a vývoj trhu a znižovať tak budúce hroziace riziká a straty. Jednoduchým príkladom je zavedenie nového výrobku na trh. V prípade úspešného uvedenia na trh môže firma rozhodnúť o rozšírení produkcie a zvýšiť tak budúce cash flow a naopak, v prípade neúspechu výrobku na trhu môže ukončiť výrobu produktu, prípadne začať vyrábať iný produkt a minimalizovať tak hroziace straty. Tieto strategické rozhodnutia nazývame reálnymi opciami. Metódy reálnych opcií umožnili v rámci hodnotenia efektívnosti projektov spojiť kvantitatívnu analýzu hodnotenia projektov s kvalitatívnou strategickou analýzou projektov. Reálne opcie nie je možné používať univerzálne na všetky typy projektov. Možno ich použiť len v prípadoch takých projektov, kedy manažment disponuje schopnosťou reagovať na neistotu, meniace sa konkurenčné prostredie a tiež formujúce sa budúce prostredie [1]. Reálne opcie integrovali manažérsku flexibilitu do hodnotenia investičných projektov, pretože zahŕňajú predpoklad, že manažment bude v budúcnosti reagovať na zmenené podmienky a rozhodovať o investícií tak, aby maximalizoval trhovú hodnotu firmy alebo minimalizoval stratu, resp. zníženie hodnoty firmy. V prostredí firiem v stabilných odvetviach, ktoré takouto flexibilitou nedisponujú je používanie reálnych opčných metód zbytočné, pretože hodnota flexibility a teda aj reálnej opcie je nulová a hodnoty vypočítané metódou reálnych opcií budú totožné s hodnotami vypočítanými tradičnými metódami pričom budú zohľadňovať faktor času, časovú hodnotu peňazí, likviditu a úroveň podstupovaného rizika. LITERATURA [1] BRACH, M. A. 2003. Real options in practice. New Jersey: Wiley, 2003, 384 pp. ISBN 0-471-26308-7 [2] FABOZZI, J.F. - Peterson, P. 2003. Financial mamagement and analysis, New Jersey: Wiley, 2003.1024 pp. ISBN: 978-0471234845 [3] KISLINGEROVÁ, E. a kol. 2007. Manažerské finance. 2.přepracované a rozšířené vydání. Praha: C.H.Beck, 2007, 714 s. ISBN 978-80-7179-903-0

[4] MUN, J. 2002. Real options analysis. Tools and Techniques for Valuing Strategic Investments and Decisions, New Jersey: Wiley, 2002, 416pp. ISBN 0-471-25696-X [5] MUN, J. 2004. Applied Risk Analysis. Moving Beyond Uncertainty in Business, New Jersey: Wiley, 2004. 303 pp. ISBN 0-471-47885-7. [6] MYERS, S.C., Finance Theory and Financial Strategy, Midland Corporate Finance Journal 5:5, 1987. [7] MYERS, S.C., Determinants of corporate borrowing, In Journal of financial economics, 1977, Vol.5, pp. 147-175, dostupné na: http://bbs.cenet.org.cn/uploadimages/20035171194642347.pdf [8] SCHOLLEOVÁ,H. 2009, Investiční controlling. Jak hodnotit investiční záměry a řídit podnikové investice, Praha: Grada Publishing.288 s. ISBN 978-80-247-2952-7 [9] SCHOLLEOVÁ, H. 2007. Hodnota flexibility. Reálne opce. 1.vydáni. Praha: C.H.Beck, 2007.192 s. ISBN 978-80-7179-735-7 [10] SCHOLLEOVÁ, H. 2005. Reálné opce. Praha: OECONOMICA, 2005. ISBN 80-245-0868-0. [11] VALACH, J. 2006. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování. 2. přepracované vydání. Praha: Ekopress, 2006. 465 s. ISBN 80-86929-01-9. [12] STN ISO 690:1998 : Dokumentácia Bibliografické odkazy Obsah, forma a štruktúra. Adresa autora: Ing. Veronika Frnková Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra ekonomiky Univerzitná 1 010 26 Žilina Email: veronika.frnkova@fpedas.uniza.sk Phone: +421-41-513 3050

SELECTION OF APPROPRIATE METHODS FOR EVALUATION OF INVESTMENT Abstract The aim of this work is to analyse various methods of evaluation of effectiveness of investment projects and the conditions for use of individual methods.the main criterion for the distribution of the evaluation methods in this work is the possibility of deciding on investment during its life. Business managers are constantly confronted with the reality. Their task is to search, discover, identify and evaluate potential business opportunities in the form of potential investments and to quantify how these potential investments can help increase the company's value. Their role is also active management of existing projects and on-going evaluation of the effects arising from their past decisions. Traditional valuation methods assume a passive management approach after the investment decision. The drawback of these methods is the fact that they can not take into account the value of flexibility, respectively the adaptability of firms and the variability of their decisions in time.new theories - active methods of evaluation of investments eliminate this disadvantage and extend the traditional methods based on cash flow with value of future decisions. Real options methods give the right to the future decisions and the right to change the management strategies in the future significant value. Key words investment, evaluation, real options, management decisions JEL Classification G32