VYUŽÍVANIE NÁSTROJOV FINANČNEJ KONTROLY V PODNIKOVEJ PRAXI

VYUŽÍVANIE NÁSTROJOV FINANČNEJ KONTROLY V PODNIKOVEJ PRAXI Janka Grofčíková ÚVOD Finančná kontrola, ako neoddeliteľná súčasť finančného riadenia, vytvára predpoklady pre úspešné naplnenie cieľov podniku. Zameriava sa na skúmanie vplyvu realizovaných finančných činností na zmenu finančnej situácie podniku, zisťuje, či dochádza k plneniu formulovaných cieľov a či je uskutočňovaná činnosť v súlade s platnou legislatívou a ďalšími relevantnými predpismi. Predpokladom úspešnej realizácie finančnej kontroly je uplatňovanie vhodného rozsahu nástrojov finančnej kontroly. Nástroje finančnej kontroly umožňujú finančnému manažérovi formulovať ciele, kontrolovať ich plnenie a kontrolovať priebeh aj výsledky finančnej činnosti podniku. 1 CIEĽ A METODIKA Cieľom príspevku je prezentovať výsledky prieskumu zameraného na identifikovanie využívania nástrojov finančnej kontroly v podnikoch rôznej veľkosti s domácou a zahraničnou majetkovou účasťou. Prieskum sme realizovali metódou opytovania formou dotazníka v mesiacoch apríl až jún 2010. Vzorku respondentov sme vybrali jednoduchým náhodným výberom. Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo celkom 227 podnikov so sídlom v SR. Výberový súbor tvorilo 10,71 % respondentov s podielom zahraničného kapitálu na základnom imaní vyšší ako 50 % (zahraničný podnik) a 89,29 % respondentov s prevahou domáceho kapitálu na základnom imaní (domáci podnik). Do prieskumu sa zapojili podniky všetkých veľkostných kategórií podľa počtu zamestnancov. Najvyšší podiel na úhrne respondentov tvorili mikropodniky (41,96 %). Malé podniky mali vo vzorke 32,14-percentné zastúpenie, stredné podniky mali 17,41-percentné zastúpenie, veľkých podnikov bolo 8,48 %. Uplatňovanie nástrojov finančnej kontroly v podnikovej praxi sme skúmali na základe podielu subjektov, ktoré vybraný nástroj využívajú, na úhrne podnikateľských subjektov (respondentov) a tiež na základe frekvencie ich využívania. 2 NÁSTROJE FINANČNEJ KONTROLY V PODNIKU Kontrola ako neoddeliteľná súčasť riadiaceho procesu, a jedna zo základných manažérskych funkcií ([1], [7], [10-17] a iní), sa zameriava na sledovanie, porovnávanie a posudzovanie jednotlivých aktivít v podniku. Zisťuje, do akej miery sa podniku podarilo naplniť vytýčené ciele. Aj napriek tomu, že medzi jednotlivými procesmi a činnosťami v podniku, ktoré je potrebné kontrolovať, existujú rozdiely, základný kontrolný proces je rovnaký a pozostáva minimálne zo štyroch hlavných čiastkových fáz [10, s. 267]: (1) určenie oblasti kontroly, (2) tvorba štandardov výkonu, (3) meranie skutočného výkonu, (4) hodnotenie výkonu. Kontrola v podniku môže byť zameraná na finančné, alebo fyzické hodnoty. Kontrolovať je potrebné kvantitatívne parametre, ekonomické aspekty kontrolovanej činnosti a jej výsledkov, kvalitatívne ale aj časové aspekty činnosti podniku. Finančná kontrola, ako jedna zo základných funkcií finančného manažmentu, poskytuje spätnú väzbu o realizovaných finančných činnostiach a je neoddeliteľnou súčasťou procesu finančného riadenia. Jej úlohou je sústavné hodnotenie všetkých informácií o uskutočňovaných finančných procesoch, dosiahnutých výsledkoch finančnej činnosti, o ich riadení a o spôsobe napĺňania stanovených finančných cieľov, tiež príprava podkladov pred prijímaním rozhodnutí a opatrení na zabezpečenie finančných cieľov. Z obsahového hľadiska sa finančná kontrola zameriava na (1) skúmanie vplyvu uskutočnenej finančnej činnosti na zmenu finančnej situácie podniku oproti predchádzajúcemu obdobiu, prípadne v porovnaní s očakávanou, predpokladanou či plánovanou situáciou, skúma príčiny ovplyvňujúce priebeh finančných procesov čím tvorí organickú súčasť ekonomickej kontroly, ktorú označujeme ako finančná analýza, (2) zistenie, či uskutočňovaná finančná činnosť je v súlade s príslušnými zákonmi, nariadeniami, smernicami a ďalšími relevantnými predpismi. V tomto prípade je finančná kontrola zameraná na dodržiavanie finančnej disciplíny, tvorí organickú súčasť administratívno-právnej

kontroly, a označujeme ju pojmom finančná revízia, alebo tiež pojmom revízia finančného hospodárenia [4, 2]. Členenie finančnej kontroly z obsahového hľadiska považujeme za dôležité při vymedzení pojmu nástroje finančnej kontroly. Na realizáciu finančnej kontroly využívajú finanční manažéri v súlade so zvolenými metódami širokú paletu nástrojov. Nástroje finančnej kontroly chápeme ako súbor prostriedkov, ktoré umožňujú finančnému manažérovi realizovať finančnú kontrolu. Odpovedajú na otázku čím kontrolovať stav a vývoj finančnej situácie podniku, čím formulovať požadované cieľové veličiny, s ktorými bude porovnávaná skutočná situácia. Umožňujú formulovať cieľové kontrolné veličiny, zisťovať skutočný stav a vývoj finančnej situácie, kvantifikovať a zobrazovať zistené odchýlky a ich príčiny, regulovať priebeh finančných činností v záujme eliminácie nežiaduceho vývoja finančnej situácie podniku. Za základné nástroje finančnej kontroly v podniku považujeme: primárne finančné ukazovatele v podobe výstupov z finančného a vnútropodnikového účtovníctva, ktoré informujú o skutočnom stave finančného hospodárenia podniku, sekundárne finančné ukazovatele v podobe výstupov z finančnej analýzy a finančného kontrolingu, ktoré majú podobu absolútnych (stavových, tokových, kumulovaných alebo rozdielových) a pomerových finančných ukazovateľov, finančné plány a rozpočty podniku, stratégie a prognózy rozvoja podniku, ktoré obsahujú číselné prípadne slovné vyjadrenie plánovaných podnikových finančných cieľov v podobe absolútnych a pomerových finančných ukazovateľov, stredné hodnoty finančných ukazovateľov odvetvia, informácie o konkurencii, štatistické informácie o vývoji ekonomiky, burzové správy a informácie, nezávislé správy a prognózy, správy médií a iné externé zdroje finančných informácií, finančné výkazy a reporting, ktoré predstavujú štandardizovanú resp. neštandardizovanú formu usporiadania plánovaných a skutočných primárnych aj sekundárnych finančných ukazovateľov, legislatívne normy, pri ktorých ide o skupinu nástrojov, ktorých dodržiavanie má pre podnik obligatórny charakter, vnútropodnikové smernice, ktoré majú fakultatívny charakter a môžu mať podobu riadiacich, kontrolných prípadne účtovných smerníc, nariadení a rozhodnutí, a ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú finančnú činnosť a hospodárenie podniku, zmluvná dokumentácia, kam patria obchodné zmluvy, faktúry a obchodná politika podniku, úverové zmluvy, pracovné zmluvy, emisné podmienky cenných papierov, zakladateľské a spoločenské zmluvy a iné, softvéry účtovné a kontrolné softvéry, aplikácie a programy určené na finančno-ekonomickú analýzu, finančnú kontrolu a kontroling, tabuľkové procesory, štatistické programy, manažérske informačné systémy a iné. Slúžia na zrýchlenie, spresnenie a automatizáciu procesov finančnej kontroly. Základné nástroje finančnej kontroly môžeme členiť do skupín napríklad podľa ich spoločných znakov, spôsobu využitia, stupňa záväznosti, druhu finančnej kontroly, prípadne podľa jednotlivých fáz kontrolného procesu. Zameranie finančnej kontroly môže byť sústredené na jednu, alebo viacero sfér finančnej činnosti podniku súčasne. Voľba oblasti finančnej kontroly čiastočne predurčuje druh kontrolných veličín, voči ktorým bude porovnávaná zistená skutočnosť. Kontrolné veličiny môžu byť formulované (1) v podobe požadovaných veličín v absolútnych resp. relatívnych hodnotách, (2) v podobe prírastkov resp. úbytkov oproti minulému obdobiu, základnému obdobiu, (3) v podobe nulového stavu, (4) v podobe veličín podľa predpísaného stavu. Najrozšírenejšou kontrolnou veličinou je, v súlade so základným podnikovým cieľom, zisk a čisté peňažné toky podniku. Kontrolnou veličinou môžu tiež byť ukazovatele formulované vo finančných plánoch, rozpočtoch, podnikových stratégiách a prognózach rozvoja. Tieto formulujú požadované, plánované finančné ukazovatele v absolútnych hodnotách. Často využívanými sú tiež pomerové finančné ukazovatele, hlavne ukazovatele likvidity, rentability a zadlženosti, prípadne ukazovatele návratnosti investícií. Kontrolné veličiny tiež môžu byť formulované legislatívou, zmluvnou dokumentáciou, prípadne vo vnútropodnikových smerniciach. Určujú tak požadovaný stav, ktorý je žiaduce v podniku dosiahnuť a udržiavať. Informácie o skutočnom stave kontrolovanej oblasti finančného hospodárenia manažér čerpá z účtovníctva podniku. V zmysle 8 zákona o účtovníctve č. 431/2002 Zb. v znení neskorších predpisov je podnik povinný viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Z uvedeného vyplýva, že podnikové účtovníctvo má poskytovať verný a pravdivý obraz o finančnej situácii podniku. Finančné účtovníctvo, ktoré vedú podniky povinne, podáva obraz o podniku ako celku. Pre potreby vnútroorganizačného riadenia podniky vedú vnútroorganizačné účtovníctvo. Skutočný stav finančného hospodárenia v absolútnej podobe sumarizujú finančné výkazy podniku, v relatívnej podobe výstupy z finančnej analýzy

a finančného kontrolingu. Vedenie účtovníctva v súčasnosti zjednodušuje využívanie špeciálnych účtovných softvérových produktov, prostredníctvom ktorých môže manažér rýchlo zistiť požadované informácie. Pri zisťovaní a analyzovaní odchýlok dochádza k porovnávaniu požadovaných kontrolných veličín s ukazovateľmi prezentujúcimi skutočnú finančnú situáciu podniku. Dochádza k vyčísľovaniu, nakoľko sa zistená skutočnosť odchyľuje od stanovených kontrolných veličín. Zisťovanie veľkosti odchýlok, analyzovanie a zisťovanie príčin ich vzniku, je prioritným cieľom každého kontrolného procesu. Pre zjednodušenie a automatizáciu opakujúcich sa matematických a štatistických postupov (úkonov) je možné využiť viaceré softvérové nástroje, napríklad vybrané moduly účtovných programov, samostatné matematické a štatistické programy resp. tabuľkové procesory. Zisťovanie a analyzovanie odchýlok umožňuje tiež využitie vybraných grafov, zostáv a výkazov. Grafy, reportingové zostavy a softvérové produkty sú tiež využívané vo fáze prezentácie a komunikácie odchýlok. Umožňujú názorne poukázať na podstatné odchýlky, upozorniť na príčiny ich vzniku a adresovať miesto ich vzniku. Cieľom návrhu korekčných opatrení je zabezpečiť, aby nežiaduce odchýlky v budúcom období znovu nevznikali. Medzi nástroje, ktoré nájdu v tejto etape finančnej kontroly svoje uplatnenie, tiež zaraďujeme finančné plány, rozpočty a stratégie podniku, ktorých korekcia môže byť potrebná. Tiež môže vzniknúť potreba korigovať interné podnikové smernice a napr. obchodné zmluvy. Prehľadné zobrazenie potrebných korekčných opatrení umožňujú zostavy a rôzne diagramy. Počas realizácie finančnej kontroly dochádza ku kombinovanému používaniu viacerých nástrojov súčasne. Tieto sa svojimi účinkami vzájomne dopĺňajú a umožňujú napĺňanie stanovených cieľov. Ich samostatná aplikácia nemusí priniesť požadované výsledky a účinky. 3 VYUŽÍVANIE NÁSTROJOV FINANČNEJ KONTROLY V PODNIKOVEJ PRAXI Dotazníkovým prieskumom sme identifikovali uplatňovanie nástrojov finančnej kontroly v praxi podnikov všetkých veľkostných skupín a rôznou majetkovou účasťou zahraničného kapitálu. Prezentujeme výsledky prieskumu so zameraním na uplatňovanie týchto vybraných fakultatívnych nástrojov finančnej kontroly: (1) vnútropodnikové riadiace, kontrolné a účtovné smernice, (2) primárne finančné ukazovatele v podobe výstupov z finančného a vnútropodnikového účtovníctva, (3) finančné plány a finančné plánovanie, ktoré umožňujú formulovať cieľové veličiny, (4) sekundárne finančné ukazovatele v podobe výstupov z finančnej analýzy a finančného kontrolingu prezentované formou interných podnikových výkazov a zostáv, (5) účtovné a kontrolné softvéry, prostredníctvom ktorých manažment zaznamenáva skutočnosti o finančnom hospodárení a realizuje finančnú kontrolu. 3.1 VYUŽÍVANIE VNÚTROPODNIKOVÝCH SMERNÍC PRI FINANČNEJ KONTROLE Metodickým podkladom finančnej kontroly je súbor vnútropodnikových riadiacich smerníc v podnikovej praxi. Tieto smernice majú za úlohu vymedziť oblasti kontroly vrátane finančnej kontroly, časovú periodicitu jej realizácie, personálnu zodpovednosť, metodickú postupnosť krokov (fáz) realizácie finančnej kontroly a tiež vymedziť základný súbor ďalších nástrojov finančnej kontroly. Skúmali sme využívanie vnútropodnikových riadiacich, kontrolných a účtovných smerníc. Vnútropodnikové riadiace smernice má vypracovaných 92,86 % respondentov, 95,83 % zahraničných podnikov a 92,5 % domácich podnikov. Najvyšší podiel (94,87 %) podnikov, ktoré majú vnútropodnikové riadiace smernice rozpracované úplne alebo čiastočne, je z veľkostnej kategórie stredných podnikov. Najnižšie percentuálne zastúpenie (90,28 %) majú malé podniky. Z respondentov, ktorí majú vypracované vnútropodnikové riadiace smernice, má len necelá polovica (46,15 %) písomne rozpracovaný aj vnútropodnikový kontrolný systém. Tento podiel je vyšší (69,57 %) v podnikoch pod zahraničnou kontrolou. Najvyššia pozornosť kontrolnému systému v podniku je venovaná vo veľkých podnikoch pod zahraničnou kontrolou (87,5 %), najnižšiu pozornosť mu venujú v mikropodnikoch s prevahou domáceho kapitálu (23,81 %). Najčastejšie uvádzané zložky vnútorného kontrolného systému sú vnútorná kontrola (69 % respondentov) a interný audit (36,26 % respondentov). Vnútropodnikové účtovné smernice má rozpracované až 96,63 % tých podnikov, ktoré majú rozpracované vnútropodnikové riadiace smernice. Z podielov respondentov vidíme, že účtovným smerniciam v porovnaní s kontrolným systémom je v podnikoch venovaná vyššia pozornosť.

3.2 UPLATŇOVANIE INFORMÁCIÍ Z ÚČTOVNÍCTVA PRI FINANČNEJ KONTROLE Informácie o prebiehajúcich činnostiach v podniku, zachytené v účtovníctve podniku, tvoria základnú bázu pre rozhodovanie, riadenie a kontrolu. Ak sú tieto informácie dostatočne podrobné a presné, riadenie a kontrola činností v podniku môže byť účinnejšia. Vedenie účtovnej evidencie vyplýva podnikom zo zákona o účtovníctve č. 431/2002 Zb. z. Paragrafy 17 a 18 vymedzujú obsah účtovnej závierky. Vnútropodnikové účtovníctvo môžu podniky viesť v súlade s internými účtovnými predpismi formou analytickej evidencie alebo v samostatných okruhoch účtovej triedy 8 a 9. Zistili sme, že vnútropodnikové účtovníctvo vedie 63,7 % oslovených respondentov. Priemerný podiel právnických osôb kontrolovaných zahraničným kapitálom, ktoré vedú vnútropodnikové účtovníctvo, je vyšší (85,71 %), ako priemerný podiel právnických osôb s prevahou domáceho kapitálu na základnom imaní (82,73 %). Vnútropodnikové účtovníctvo vedie priemerne 60,76 % fyzických osôb. Z tých respondentov, ktorí vnútropodnikové účtovníctvo vedú, 81,94 % ho vedie formou analytickej evidencie k syntetickým účtom finančného účtovníctva, a len 10,42 % vedie vnútropodnikové účtovníctvo v samostatných okruhoch účtovej triedy 8 a 9. Ako iné formy vedenia účtovníctva respondenti uvádzali vedenie účtovníctva externe, formou outsourcingu. Najvyšší podiel (94,74 %) z celkového počtu respondentov v danej veľkostnej kategórii, ktoré vedú vnútropodnikové účtovníctvo, dosahujú stredné podniky, najnižší podiel (56,79 %) mikropodniky. Fyzické osoby účtujú prevažne v sústave jednoduchého účtovníctva a pohyby peňažných prostriedkov a ekvivalentov sledujú v peňažnom denníku. Prehľad o peňažných tokoch zostavuje 25 % a analytickú evidenciu peňažných tokov vedie 73,68 % fyzických osôb. Analytickú evidenciu peňažných tokov vedie 83,89 % respondentov právnických osôb, ale len 46,84 % týchto respondentov zostavuje aj prehľad o peňažných tokoch. 3.3 UPLATŇOVANIE FINANČNÝCH PLÁNOV A FINANČNÉHO PLÁNOVANIA PRI FINANČNEJ KONTROLE Finančné plány a rozpočty podniku formalizujú požiadavky vlastníkov a manažmentu podniku, formulujú budúci požadovaný stav do podoby záväzných dokumentov. Ich plnenie pozostáva z množstva čiastkových činností, ktoré je potrebné pravidelne monitorovať a kontrolovať. Finančné plány a finančné ukazovatele, ktoré zahŕňajú, sa tak stávajú požadovanou kontrolnou veličinou, voči ktorej sú porovnávané reálne dosiahnuté finančné ukazovatele. Pri výskume využívania finančných plánov a plánovania v podnikovej praxi nás zaujímal druh realizovaného finančného plánovania, periodicita kontroly finančných plánov, plánované absolútne a pomerové finančné ukazovatele. Finančné plánovanie realizuje 79,02 % oslovených respondentov (77 % domácich podnikov, 95,83 % zahraničných podnikov). Podiel podnikov, ktoré využívajú finančné plánovanie rastie s rastom veľkostnej kategórie podniku (63,83 % mikro, 88,89 % malé, 89,74 % stredné, 94,74 % veľké podniky). Krátkodobé finančné plánovanie realizuje 71,19 % respondentov, dlhodobé plány zostavuje 33,33 % respondentov, projektové plánovanie využíva 18,64 % respondentov. Svoje finančné plány nekontroluje 23,73 % respondentov (25,97 % domácich podnikov, 8,7 % podnikov pod zahraničnou kontrolou). Najvyšší podiel respondentov kontroluje svoje plány s mesačnou periodicitou (34,15%) a nepravidelne podľa potreby (28,05 %). Porovnaním frekvencie realizácie kontroly v podnikoch s rôznou vlastníckou štruktúrou sme zistili, že mesačnú kontrolu realizuje vyšší podiel zahraničných podnikov (66,67 %) ako domácich podnikov (29,37 %), nepravidelne kontroluje svoje plány vyšší podiel domácich podnikov (30,07 %) ako zahraničných podnikov (14,29 %). Z uvedeného môžeme dedukovať vyššiu formu organizovania kontrolných procesov v podnikoch pod zahraničnou kontrolou. 53 % respondentov považuje za dôležité plánovať náklady a výnosy, 44 % príjmy, 42,5 % výdavky, zisk (28,5 % respondentov), čisté peňažné toky (26 % respondentov), záväzky (19,5 % respondentov), dlhodobé aktíva (12 % respondentov). Zásadné zmeny usporiadania dôležitosti položiek medzi podnikmi jednotlivých veľkostných kategórií a podielu zahraničného kapitálu na základnom imaní sme nezaznamenali. Popri plánovaní absolútnych ekonomických ukazovateľov má pre podnik význam plánovať aj relatívne ukazovatele. Zamerali sme sa hlavne na plánovanie základných finančných ukazovateľov, ktoré monitorujú oblasť likvidity, rentability, výnosnosti, produktivity, aktivity, zadlženosti, štruktúry majetku, investície a trhovú hodnotu podniku. Na otázku odpovedalo 45,98 % respondentov. Z nich najvyšší podiel uviedol, že plánuje ukazovatele likvidity (16,63 % všetkých respondentov, 17,03 % domácich a 13,54 % zahraničných podnikov, 12,5 % mikropodnikov, 15,44 % malých, 16,67 % stredných a 34,09 % veľkých podnikov). Ukazovatele aktivity a produktivity plánuje 11,14 % respondentov, 10,76 % domácich a 14,04 % zahraničných podnikov. Ukazovatele štruktúry majetku a

zdrojov jeho krytia plánuje 9,85 % respondentov a ukazovatele rentability a výnosnosti 9,47 % respondentov. Viac ako pätina respondentov plánuje konkrétne podiel pohľadávok a záväzkov (26,21 %), rozdiel objemu voľných peňažných prostriedkov a splatných záväzkov (25,24 %), okamžitú platobnú schopnosť (24,27 %), rentabilitu tržieb (23,30 %) a likviditu prvého stupňa (21,36 %). 25 % podnikov pod zahraničnou kontrolou plánuje čistý pracovný kapitál, prevádzkovú maržu, rentabilitu aktív, podiel finančného majetku a pohľadávok, dobu obratu zásob, produktivitu práce a rentabilitu investície. 33,33 % týchto podnikov plánuje rentabilitu tržieb a podiel pohľadávok a záväzkov. Viac ako pätina domácich podnikov plánuje rozdiel objemu voľných peňazí a splatných záväzkov (26,37 %), podiel pohľadávok a záväzkov (25,27 %) a rentabilitu tržieb (21,98 %). 3.4 UPLATŇOVANIE UKAZOVATEĽOV FINANČNEJ ANALÝZY A KONTROLINGU PRI FINANČNEJ KONTROLE Výsledky finančno-ekonomickej analýzy podniku poskytujú manažmentu podniku dôležité informácie pre kontrolu a hodnotenie stavu a vývoja finančnej situácie podniku a slúžia ako podklad pre ďalšie rozhodovanie o činnosti podniku. Komplexnú finančno-ekonomickú analýzu realizujú v 75,58 percentách podnikateľských subjektov, v 95,83 percentách zahraničných a v 73,06 percentách domácich podnikov. Podiel podnikov, ktoré robia komplexnú finančno-ekonomickú analýzu podniku, rastie s rastom veľkostnej kategórie podniku. Realizuje ju 57,78 % mikropodnikov, 84,29 % malých podnikov, 89,47 % stredných podnikov a 100 % veľkých podnikov. Najvyšší podiel respondentov (32,32 %) analyzuje finančnú situáciu podniku s ročnou periodicitou, 26,83 % respondentov podľa potreby, 17,68 % mesačne, 14,02 % štvrťročne a 9,15 % respondentov polročne. Kontrolovať finančné hospodárenie môžu podniky komplexne, využitím všetkých dostupných finančných ukazovateľov, alebo parciálne, využitím len vybraných ukazovateľov, vhodných na kontrolu len vybraných oblastí a výsledkov finančného hospodárenia. Skúmali sme využívanie 70 základných ukazovateľov finančnej analýzy pri finančnej kontrole. Väčšina respondentov sa pri finančnej kontrole zameriava na kontrolu svojej platobnej schopnosti prostredníctvom vybraných ukazovateľov likvidity (priemerne 52,9 % respondentov), hlavne pomocou ukazovateľa okamžitej platobnej schopnosti. Svoje investície kontroluje priemerne 46,2 % respondentov hlavne pomocou ukazovateľa rentability investície. Priemerne 44,5 % respondentov využíva ukazovatele na kontrolu štruktúry majetku a zdrojov jeho financovania, hlavne podiel obežných aktív na aktívach spolu. Ukazovatele aktivity a produktivity používa priemerne 42,7 % respondentov, najmä podiel pohľadávok a záväzkov. Ukazovatele zadlženosti využíva priemerne 35,7 % respondentov, hlavne podiel záväzkov z obchodného styku na krátkodobých záväzkoch. Priemerne 33,4 % respondentov kontroluje svoju rentabilitu a výnosnosť, hlavne pomocou ukazovateľa prevádzková marža. Najnižší priemerný podiel respondentov (13,4 %) využíva pri kontrole ukazovatele trhovej hodnoty. Z tejto skupiny ukazovateľov je najviac používaný ukazovateľ čistého zisku na akciu. Päť finančných ukazovateľov, ktoré využíva pri finančnej kontrole najvyšší podiel respondentov, triedených podľa veľkostnej kategórie a majetkovej účasti zahraničného kapitálu, sme sumarizovali v nasledujúcej tabuľke 1. Z údajov vidíme, že najvyužívanejšími ukazovateľmi sú rentabilita investície, doba návratnosti investície, podiel pohľadávok a záväzkov. Najvyšší podiel respondentov využíva tieto ukazovatele mesačne, ročne prípadne nepravidelne. Tab. 1: Päť ukazovateľov, ktoré pri finančnej kontrole využíva najvyšší podiel respondentov Finančný ukazovateľ Skupina respondentov spolu ZP DP mikro malé stredné veľké rentabilita investície 80,95% 88,89% 80,23% 76,67% 85,71% 82,61% 76,47% doba návratnosti investície 77,14% 83,33% 76,74% 66,67% 82,86% 86,96% 70,59% pohľadávky / záväzky 75,66% 83,33% 75,00% 66,67% 83,08% 75,00% 84,21% okamžitá plat. schopnosť 67,72% 68,29% 66,67% 69,23% 72,22% voľné peniaze - splatné záväzky 61,38% 61,59% 66,67% 61,54% likvidita 1. stupňa 70,83% 69,44% obežné aktíva / aktíva spolu 70,83% prevádzková marža 73,68% rentabilita tržieb 73,68% Poznámka: percento udáva podiel z počtu respondentov, ktorí odpovedali na otázku; ZP = zahraničný podnik; DP = domáci podnik; Zdroj: Vlastné spracovanie výsledkov empirického výskumu

Popri kontrole stavu finančnej situácie je pre podnik dôležité poznať tiež vývoj finančných ukazovateľov a ich štruktúru. Tieto informácie môže podnik získať z výsledkov horizontálnej a vertikálnej analýzy finančných výkazov. Vertikálnu a horizontálnu analýzu pri finančnej kontrole využíva 62,5 % podnikov pod zahraničnou kontrolou, 46% domácich podnikov, 28,72 % mikropodnikov, 55,56 % malých podnikov, 69,23 % stredne veľkých podnikov a 68,42 % veľkých podnikov. Najvyšší podiel, 68,22 % respondentov sa zameriava na horizontálnu analýzu výnosov, 67,29 % respondentov kontroluje vývoj nákladov a štruktúru výnosov a nákladov, 61,68 % robí vertikálnu analýzu svojich aktív a pasív, 60,75 % horizontálnu analýzu pasív a 58,88 % horizontálnu analýzu aktív. Pri kontrole finančnej situácie môže podnik popri vyčísľovaní klasických pomerových ukazovateľov, ktorými monitoruje jednotlivé aspekty svojho finančného zdravia, využívať tiež prognostické modely, ktoré sústreďujú výsledky finančnej analýzy do jedného výsledku. Rovnako ako jednotlivé pomerové a absolútne finančné ukazovatele, aj tieto modely môžu byť vhodným nástrojom na kontrolu finančnej situácie v podniku. Môžu byť použité pri následnej, priebežnej aj predbežnej finančnej kontrole podniku. Predpovedné modely pri finančnej kontrole využíva 29 % domácich podnikov, 29,17 % podnikov pod zahraničnou kontrolou, 25,53 % mikropodnikov, 25 % malých podnikov, 38,46 % stredných a 47,37 % veľkých podnikov. Najvyšší podiel respondentov (71,21 %), ktorí tieto modely využívajú, pomocou nich kontroluje aktuálnu finančnú situáciu. 30,30 % respondentov ich využíva tiež pri kontrole finančnej situácie minulých období a 25,76 % respondentov nimi kontroluje vhodnosť nastavenia svojich finančných plánov. Najviac využívanými matematicko-štatistickými metódami sú grafické metódy (60,42 %) a výpočet priemerov (39,58 %). Grafické metódy využíva tiež 57,26 % domácich a 80 % zahraničných podnikov. Priemerné hodnoty ukazovateľov pri finančnej kontrole vypočítava 38,71 % domácich a 45 % zahraničných podnikov. Pri výpočte odchýlok môžu podniky porovnávať skutočne dosiahnuté finančné ukazovatele s rôznymi veličinami. Môžu nimi byť ukazovatele dosiahnuté v bezprostredne predchádzajúcom období, v rovnakom predchádzajúcom časovom období, vo východiskovom období, ukazovatele plánované na kontrolované obdobie. Okrem týchto môžu byť odchýlky počítané k výsledkom konkurenčných podnikov v rovnakom, prípadne inom odvetví, či so strednými hodnotami celého odvetvia. Odchýlky zisťujú všetky podniky pod zahraničnou kontrolou a 71 % podnikov s prevahou domáceho kapitálu na základnom imaní. Najvyšší podiel respondentov porovnáva skutočné finančné ukazovatele za aktuálne obdobie s výsledkami dosiahnutými za bezprostredne predchádzajúce obdobie (51,39 %) a s výsledkami dosiahnutými v rovnakom časovom období predchádzajúceho účtovného obdobia (44,44 %). 13,89 % respondentov porovnáva výsledky svojho finančného hospodárenia s výsledkami konkurencie v rovnakom odvetví, 12,04 % s finančnými ukazovateľmi plánovanými na kontrolované obdobie. Vysvetliť príčiny odchýlok patrí k jednej z dôležitých fáz kontrolného procesu. Odchýlky je možné skúmať pomocou ich rozkladu. Najvyšší podiel podnikov (31,58 %) uvádza, že pri vysvetľovaní odchýlok používa pyramidálne rozklady syntetických finančných ukazovateľov na analytické. Vizualizovať zistené odchýlky umožňujú rôzne grafy. Najvyšší podiel respondentov (65,06 %) využíva stĺpcové grafy, 39,76 % využíva Ganttov diagram, ktorý umožňuje porovnávať skutočné a plánované finančné ukazovatele. 21,69 % respondentov využíva spojnicové grafy a Z diagram, ktorý sleduje bežné, kumulované a kĺzavé súčty položiek a ich rozdiely oproti predchádzajúcemu obdobiu. 3.5 ÚČTOVNÉ A KONTROLNÉ SOFTVÉRY VYUŽÍVANÉ PRI FINANČNEJ KONTROLE V PODNIKOVEJ PRAXI Rozvoj informačných technológií umožňuje racionalizovať prácu aj v oblasti finančnej kontroly v podniku. Softvérové produkty, ktoré majú podniky možnosť využívať, pomáhajú identifikovať vzniknuté odchýlky rýchlejšie, presnejšie a častejšie. Sú významným pomocníkom pri získavaní, spracovávaní a uchovávaní informácií potrebných pre finančné riadenie a finančnú kontrolu. Najvyšší podiel respondentov (64,38 %), využíva pri kontrole svojho finančného hospodárenia účtovný softvér, 61,19 % tabuľkový procesor, 9,59 % komplexný manažérsky informačný systém (ďalej MIS) (MIS Charlie, SAP, Softip Jeeves, IS MAX, vlastné programy), 5,02 % softvér zostavený na zákazku podľa požiadaviek podniku, 3,65 % štatistický softvér. Softvér na zákazku a komplexný manažérsky informačný systém využívajú hlavne veľké podniky, ktoré si môžu dovoliť investovať do takýchto finančne náročných softvérových produktov. 5,48 % respondentov nevyužíva pri finančnej kontrole žiadny zo skúmaných softvérových produktov. Ako dôvod uviedli skutočnosť, že to nepotrebujú vzhľadom na výšku obratu, sú na trhu krátko, majiteľ riadi financie sám, účtovnú

a ekonomickú agendu im vedie externá účtovná spoločnosť. Ako vidíme z výsledkov výskumu, najrozšírenejšie je využívanie účtovných softvérov. Názov konkrétneho účtovného a informačného softvérového produktu spresnilo 66,24 % respondentov, ktorí odpovedali na otázku. Títo respondenti využívajú produkty 24 softvérových spoločností. Najviac rozšírenými sú produkty spoločnosti Kros, a. s., ktoré využíva 32,58 % respondentov, MRP Company, s. r. o. (19,10 %), účtovný program Pohoda spoločnosti Stormware, s. r. o. (8,99 %), produkty spoločnosti Softip, a. s. (7,87 %), program QI spoločnosti Jeremy, s. r. o. (3,37 %) a produkty Helios Spin spoločnosti Asseco Solution, a. s., Basic.sk spoločnosti SofCom, s. r. o. a produkty spoločnosti Elall, s. r. o. (po 2,25 %). Skúmali sme, ktoré funkcie a aplikácie využiteľné pri finančnej kontrole uvedené softvéry obsahujú. Zamerali sme sa na tie funkcie, ktoré považujeme pri realizácii finančnej kontroly za významné resp. prínosné, prípadne sa nimi daný produkt odlišuje od konkurenčných produktov. Z výsledkov analýzy funkcií softvérov vyplynulo, že mnohé z nich nie sú pre realizáciu finančnej kontroly dostatočne vhodné. Od softvéru, vhodného pre finančnú kontrolu očakávame, že umožní hlavne (1) evidenciu a filtrovanie účtovných informácií podľa užívateľom stanovených kritérií, (2) tvorbu a tlač zostáv a výkazov podľa užívateľských nastavení, (3) výpočet prednastavených pomerových finančných ukazovateľov a tvorbu a výpočet vlastných absolútnych a pomerových finančných ukazovateľov, (4) plánovanie absolútnych a pomerových finančných ukazovateľov, (5) tvorbu rozpočtov nákladov a výnosov, (6) prepočet rozpočtov podľa zvolenej vzťahovej veličiny, (7) výpočet odchýlky skutočnosti od plánu, (8) zobrazenie stavu a vývoja finančných ukazovateľov, (9) voľbu obdobia a počtu období pre výpočty a porovnávania, (10) implementáciu vnútropodnikových smerníc a ich interaktívne zobrazovanie, (11) možnosť nastavenia zmluvných obmedzení, (12) aktualizáciu softvéru v súlade s platnou legislatívou a vnútropodnikovými smernicami. Žiadny z analyzovaných softvérových produktov nemal implementované nástroje finančnej kontroly v takomto rozsahu. ZÁVER Kontrola priebehu a výsledkov finančného hospodárenia podniku patrí medzi kľúčové funkcie finančného manažmentu. Spektrum nástrojov, ktoré manažér pri finančnej kontrole využíva a spôsob ich uplatňovania, ovplyvňuje kvalitu výstupov z finančnej kontroly, ktoré sú významným podkladom pre finančné riadenie a rozhodovanie. Výsledky výskumu, ktorý sme realizovali na vzorke podnikov všetkých veľkostných kategórií a domácou aj zahraničnou majetkovou účasťou potvrdili naše predpoklady o tom, že podniky využívajú jednotlivé nástroje finančnej kontroly na nedostatočnej úrovni. Uplatňovanie nástrojov finančnej kontroly podniku s rastom veľkosti podniku meraného počtom zamestnancov stúpa. Rozsah uplatňovania nástrojov finančnej kontroly v podnikoch s nižším počtom zamestnancov, je na nižšej úrovni, ako je to vo väčších podnikoch. Výskumom sme zistili závislosť celkového rozsahu využívania nástrojov finančnej kontroly od podielu zahraničného kapitálu na základnom imaní. S rastom veľkostnej kategórie podnikateľského subjektu a rastom podielu zahraničného kapitálu na základnom imaní podniku sa zvyšuje podiel subjektov, ktoré využívajú nástroje finančnej kontroly a zároveň dochádza k nárastu rozsahu využívania nástrojov finančnej kontroly, t. j. zvyšuje sa počet druhov uplatňovaných nástrojov a frekvencia ich uplatňovania. Príčiny závislostí medzi rozsahom uplatňovania nástrojov finančnej kontroly a veľkosťou podniku príp. podielom zahraničného kapitálu na základnom imaní vidíme napríklad v týchto skutočnostiach: (1) vzdelanie, skúsenosti podnikateľa, ovplyvňujúce jeho schopnosť uplatňovania nástrojov finančnej kontroly a interpretácie kontrolou zistených skutočností, (2) zameranie podnikateľskej činnosti, ktoré ovplyvňuje náročnosť evidencie činností, ktoré podliehajú finančnému riadeniu a kontrole, (3) systém organizácie a riadenia podniku, ktoré sa prejavuje v delegovaní pracovných povinností súvisiacich s finančným riadením a kontrolou na samostatné pracovné pozície, (4) systém vedenia účtovníctva, ktoré ovplyvňuje podrobnosť informácií, ktoré podliehajú finančnej kontrole, (5) majetkové vybavenie podniku, s dôrazom na softvérové vybavenie, ktoré umožňuje automatizovať a zrýchľovať procesy finančného riadenia a kontroly, znižovať chyby spôsobené ľudským faktorom, (6) náklady uplatňovania nástrojov finančnej kontroly (náklady na obstaranie počítačového a softvérového vybavenia, osobné náklady, náklady súvisiace s externým vedením účtovníctva, náklady súvisiace s dodávateľsky realizovanou finančnou analýzou podniku, pokuty vyrubené kontrolným orgánom, poplatky za poradenské služby, školenia a iné). LITERATÚRA [1] BĚLOHLÁVEK, F. a kol. 2001. Management. Olomouc: Rubico, 2001. 642 s. ISBN 80-8583-945-8.

[2] BEŇOVÁ, E., HLAVATÁ, I. Financie a mena. Bratislava: Ekonóm, 1996. 298 s. ISBN 80-225- 0797-0. [3] GROFČÍKOVÁ, J. Nástroje finančnej kontroly v podniku: dizertačná práca. Banská Bystrica: EF UMB, 2013. 139 s. [4] HÁČIK, V. Finančná kontrola. Bratislava: Súvaha, 1993. 88 s. ISBN 80-88727-03-0. [5] KANDEROVÁ, M., ÚRADNÍČEK, V. Kvantitatívne metódy vo finančnom riadení firmy I. Banská Bystrica: RCPF a FF UMB, 2000. 275 s. ISBN 80-89029-01-9. [6] KRIŠTOFÍK, P. Aktuálne problémy riadenia likvidity. Finančný manažment a controlling v praxi. Bratislava: Iura Edition, Roč. 4, 2011. č. 12. ISSN 1337-7574, s. 676 678. [7] LANG, H. Management: Trendy a teorie. Praha: C. H. Beck, 2007. 287 s. ISBN 80-7179-683-1. [8] LESÁKOVÁ, Ľ. Metodológia finančnej analýzy v malých a stredných podnikoch. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2001. 158 s. ISBN 80-8055-478-1. [9] LESÁKOVÁ, Ľ. 2004. Metódy hodnotenia výkonnosti malých a stredných podnikov. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2004. 121 s. ISBN 80-8055-914-7. [10] MAJTÁN, M. a kol. Manažment. 3. vyd. Bratislava: Sprint, 2007. 425 s. ISBN 978-80-89085-72-9. [11] SEDLÁK, M. Manažment. 4. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2009. 434 s. ISBN 978-80-8078-283-2. [12] SYNEK, M., KISLINGEROVÁ, E. Podniková ekonomika. 5. vyd. Praha: C. H. Beck, 2010. 528 s. ISBN 978-80-7400-336-3. [13] SYNEK, M. a kol. Manažerská ekonomika. 5 vyd. Praha: Grada, 2011. 471 s. ISBN 978-80-2473-494-1. [14] VEBER, J. a kol. Management: Základy, prosperita, globalizace. Praha: Management Press, 2000. 701 s. ISBN 80-7261-029-5. [15] VEBER, J. 2009. Management: Základy: Moderní manažerské přístupy: Výkonnost a prosperita. 2. vyd. Praha: Management Press, 2009. 600 s. ISBN 978-80-7261-200-0. [16] VODÁČEK, L., VODÁČKOVÁ, O. Moderní management v teorii a praxi. 2. vyd. Praha: Management Press, 2009. 328 s. ISBN 978-80-7261-197-3. [17] VYSUŠIL, J. 1996. Základy managementu. Praha: Nakladatelství HZ Praha, 1996. 296 s. ISBN 80-86009-00-9. [18] Zákon č. 431/2002 Zb. z. o účtovníctve v aktuálnom znení. Adresa autora: Ing. Janka Grofčíková, PhD. Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici, Katedra financií a účtovníctva janka.grofcikova@umb.sk

USE OF THE INSTRUMENTS OF FINANCIAL CONTROL IN BUSINESS PRACTICE Abstract Financial control, as an integral part of financial management, creates prerequisites for successful fulfillment of business objectives. It aims to study the impact of realized financial activities to change the company's financial situation, determine if there is to achieving the defined objectives and whether the activity is carried out in accordance with current legislation and other relevant regulations. Prerequisite for successful implementation of financial control is the implementation of an appropriate range of instruments of financial control. Financial control tools enable financial managers to formulate goals of verification and inspect the progress and results of the financial activities of the company. The aim of this paper is to define basic financial control tools and to present the results of a survey aimed at identifying the application of instruments of financial control in enterprises of different sizes with domestic and foreign investment. Key words: control, financial control, financial control tools JEL classification: G39