EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Spojené štáty americké (USA)

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Spojené štáty americké (USA) Všeobecné informácie o krajine Aktualizácia: január 2015

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE A) ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA HOSPODÁRSTVA USA Ekonomika zostáva hlavnou vnútropolitickou témou v USA, pričom zlepšenie hospodárskej situácie je jednou z kľúčových úloh prezidenta B. Obamu v jeho druhom volebnom období. Jednou z kľúčových politických tém v druhej polovici roka 2013 bol stav verejných financií (štátny dlh a rozpočtový deficit) a potrebných reforiem (sociálne programy, dane). Neschopnosť Republikánskej a Demokratickej strany dosiahnuť dohodu o výdavkoch na nový fiškálny rok vyvrcholila v októbri 2013 tzv. zatvorením federálnej vlády (government shutdown), keď bolo na 16 dní zastavené financovanie aktivít, ktoré nie sú nevyhnutné pre chod štátu. Odhady o celkových škodách na ekonomike sa pohybujú v rozmedzí 0,25% a 0,5% HDP v Q4 2013. Ak by nebol Kongres do 17. októbra 2013 schválil navýšenie dlhového stropu, dramaticky by sa zvýšila pravdepodobnosť defaultu americkej ekonomiky, čo by nastalo prvýkrát v americkej histórii. Default by zneistil investorov, znehodnotil rating USA a pravdepodobne by vyvolal ďalšiu ekonomickú krízu. Vo svojej najnovšej štvrťročnej (4Q 2014) aktualizácii ekonomického výhľadu skresal MMF rastovú prognózu svetového hospodárstva o 0,3%, najviac za posledné tri roky a pre r. 2015 predpovedá rast o 3,5% (3,7% v r. 2016). V správe MMF sú USA jedinou svetlou výnimkou v inak ponurých vyhliadkach pre rozvinuté ekonomiky, s predpoveďou vyššieho rastu HDP v r. 2015 a 2016 ako sa pôvodne očakávalo (r. 2015: 3,6% namiesto 3,1%, r. 2016: 3,3% namiesto 3%). Fond zároveň vyzval vlády a centrálne banky vyspelých krajín aby na podporu rastu pokračovali Základné makroekonomické údaje Miera nezamestnanosti 5,6% (12/2014) Rast HDP 5,0% (3Q 2014) Zloženie HDP poľnohospodárstvo: 1,2%, priemysel: 19%, služby: 80% (2012) HDP 16,8 biliónov USD (WB,2013) HDP na obyvateľa 53960 USD (WB,2013) Miera inflácie (CPI) 0,8% (12/2014) Federálny dlh 18,0 bilióna USD (12/2014), 101,5% HDP (2013) Rozpočtový deficit 2,8% HDP (FY 2014) Mena v USA americký dolár (USD) Výmenný kurz USD podľa Národnej banky Slovenska k 5.1.2015: 1 EUR = 1,1915 USD Devízové rezervy 130 mld. USD (2.1.2015) Zdroj: IMF, WB, Dept. of Commerce, Bloomberg, U.S. Treasury v uplatňovaniu akomodatívnej/uvoľnenej monetárnej politiky (vyhnúť sa nárastu reálnych úrokových sadzieb, keď lacná ropa zvyšuje riziko deflácie) a v štrukturálnych reformách. Výsledky amerického hospodárstva prekonávali očakávania. Ministerstvo obchodu USA zvýšilo vo svojom treťom odhade údaj medziročného rastu reálneho HDP USA v 3. štvrťroku 2014 na 5,0%. V 2.štvrťroku vzrástol reálny HDP o 4,6% (po poklese v 1. štvrťroku o 2,1%). Nominálny HDP vzrástol v 3Q 2014 o 6,4% na 17,599 bilióna USD. V období rokov 1947-2014 sa americký HDP priemerne zvyšoval o 3,27% (max. +16,9% v 1Q 1950, min. -10% v 1Q 1958). Americký trh práce má za sebou silný rok. V súkromnom sektore USA vzniklo v decembri 2014 až 240 000 nových pracovných miest, čo znížilo mieru nezamestnanosti USA na 5,6% (najmenej od júna 2008). V r. 2014 tak priemerná miera nezamestnanosti medziročne poklesla o 1,2% (zo 7,4% na 6,2%, najväčší pokles od r. 1984). Súkromní zamestnávatelia vytvorili v r. 2014 až 2,86 mil. pracovných miest (najlepší ročný výsledok od r. 1997), za posledných 58 mesiacov až 11,2 mil. pracovných miest. Naopak, sklamaním bola priemerná nominálna hodinová mzda, ktorá v decembri poklesla oproti novembru o 0,2% (aj keď za celý r. 2014 vzrástla o 2,2%). Wall Street očakáva, že niekedy v r. 2015 začne FED zvyšovať úrokové sadzby. Podľa svojich vyjadrení však FED najprv čaká na rast miezd. Zadĺženie USA prekročilo koncom novembra 2014 prvýkrát hranicu 18 biliónov USD. Podľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vzrástol globálny dlh vlád, domácností a

3 nefinančných firiem (bez úverov v bilanciách bánk) zo 70 biliónov USD (6/2007) na 100 biliónov USD (6/2013). K výraznému nárastu zadlžovania prispeli nízke úrokové sadzby a masívna snaha prekonať finančnú a hospodársku krízu. Veľkú časť svetového dlhu tvorí dlh USA, ktorý koncom novembra 2014 prvýkrát prekonal 18 biliónov USD (1/2002: 5,9 bilióna USD, 1/2009 (nástup B.Obamu): 10,6 bilióna USD). Od januára 2009 tak americký dlh stúpol o 7,4 bilióna USD, pričom HDP len o 3,1 bilióna USD (2009: 14,5 bil., 2014: 17,6 bil.). Väčšina dlhu je v držbe amerických inštitúcií, len niečo viac ako tretinu vlastnia zahraničné subjekty. Pokračoval trend znižovania deficitu federálneho rozpočtu. Po štyroch rokoch prekračovania 1 bilióna USD ročne (2009: 1,4 bilióna USD/9,8% HDP, 2010: 1,3 bil./8,7%, 2011: 1,3 bil./8,5%, 2012: 1,1 bil./6,8%) klesol deficit vo fiškálnom r. 2013 na 636 mld. USD (4,1% HDP) a vo fiškálnom r. 2014 na relatívne prijateľných 483 mld. USD (2,8% HDP). Ak by sa tento trend udržal, do konca dekády by deficit klesol pod 2% HDP a do r. 2015 by stabilizoval percentuálnu výšku dlhu, ktorý by následne mohol začať klesať. Americký FED ukončil stimulačný program kvantitatívneho uvoľňovania. V súlade s očakávaniami FED ukončil (29.10.2014) svoju doterajšiu politiku kvantitatívneho uvoľňovania a zároveň ponechal úrokové sadzby na úrovni 0% - 0,25%. FED začal politiku rozsiahlych nákupov amerických štátnych dlhopisov a hypotekárnych aktív ( pumpovania peňazí do ekonomiky) v novembri 2008. Do októbra 2014 jeho bilancia vzrástla z 900 mld. USD na 4,5 trilióna USD, pričom sa výrazne zmenila aj jej štruktúra. Miera nezamestnanosti v USA sa odvtedy znížila z 8,1% na 5,9% (10/2014). Rozhodnutie FED-u ukázalo, že riziká pre výhľad ekonomickej aktivity považoval za takmer vybalansované, podmienky na trhu práce sa zlepšujú (tvorba nových pracovných miest a klesajúca úroveň nezamestnanosti), hoci v krátkodobom horizonte bude asi pretrvávať nižšia miera inflácie. Výbor pre operácie na voľnom trhu bude aj naďalej podporovať čo najvyššiu zamestnanosť a cenovú stabilitu v USA (2% inflačný cieľ). Miera inflácie v USA dosiahla medziročne 0,8% (12/2014), čo je výrazne pod hranicou inflačného cieľa FED-u (2,0%). Išlo o druhý najmenší nárast indexu CPI za posledných 50 rokov. V r. 2013 ceny vzrástli o 1,3%. Export tovarov a služieb USA dosiahol v období január november 2014 hodnotu 2,15 bilióna USD. Do USA sa zároveň importovali tovary a služby v objeme 2,6 bilióna USD. Deficit obchodu USA dosiahol výšku 461 mld. USD. Zahraniční turisti prinášajú americkej ekonomike denne 597 mil. USD. V októbri 2014 minuli zahraniční turisti v USA 18,5 mld. USD (+ 3% oproti októbru 2013). Od januára do októbra to spolu predstavuje 185,1 mld. USD (+ 4% oproti rovnakému obdobiu 2013). Tento údaj indikuje, že sme na dobrej ceste k dosiahnutiu ďalšieho rekordného výsledku: 222 mld. USD, ktoré v tomto roku minú zahraniční návštevníci v USA, uviedla ministerka obchodu Penny Pritzker. V r. 2013 navštívilo USA spolu 69,8 mil. zahraničných turistov (z toho mesto New York: 11,4 mil. zahraničných + 42,9 mil. domácich turistov) a americkej ekonomike priniesli 214,8 mld. USD. Za r. 2014 ministerstvo obchodu očakáva až 73,9 mil. turistov (+5,9%). Administratíva je však odhodlaná pokračovať v aktivitách na podporu cestovného ruchu Užitočné odkazy makroekonomické údaje a analýzy: Štatistické údaje Ministerstva obchodu USA: www.bea.gov/newsreleases/glance.htm Štatistické údaje Ministerstva práce USA: www.bls.gov/eag/eag.us.htm Štatistické údaje OECD: www.oecd-ilibrary.org/economics/country-statistical-profileunited-states_20752288-table-usa Štatistické údaje Svetovej banky: data.worldbank.org/country/united-states Peterson Institute for International Economics: www.iie.com a dosiahnuť cieľ stanovený do r. 2021 prezidentom B. Obamom (100 mil. zahraničných turistov/250 mld. USD ročne). Dlhodobými problémami americkej ekonomiky aj naďalej zostávajú napr. stagnácia miezd rodín s nižšími príjmami, nedostatočné investície do neustále sa zhoršujúcej infraštruktúry,

4 rýchlo rastúce náklady na zdravotný a penzijný systém (pri starnutí populácie), čí značne vysoké hodnoty rozpočtového deficitu a dlhu USA. Z pohľadu vzťahov USA a EÚ je pozitívnym momentom pokračovanie negociácií o dohode T-TIP (The Transatlantic Trade and Investment Partnership) - doteraz prebehlo už 7 kôl rokovaní, nateraz posledné na prelome septembra/októbra 2014 v Chevy Chase, USA. B) HLAVNÉ ODVETVIA HOSPODÁRSTVA HDP v USA sa primárne tvorí v sektore služieb (80% - maloobchod, veľkoobchod, profesionálne služby). Priemysel prispieva do HDP okolo 19% a poľnohospodárstvo len približne 1%. Priemysel v USA je vysoko diverzifikovaný, ide o krajinu s významným podielom inovácií a vysokých technológií, ale aj rozvinutými sektormi priemyslu, ako napr. petrochemický, metalurgický, automobilový, letecký a obranný, telekomunikácie, chemický, elektronický a výroba počítačov, potravinársky, farmaceutický, drevospracujúci, ťažobný, či výroba spotrebných tovarov. Štruktúra HDP USA Americká ekonomika bola v minulosti takmer úplne závislá na domácej spotrebe, export bol pre väčšinu firiem len druhoradý. Postupne sa však situácia zmenila a výpadky domácich tržieb začali firmy stále viac nahrádzať predajmi na tzv. Zdroj: CIA Factbook emerging markets. Dnes už mnoho amerických firiem dosahuje podstatnú časť svojich ziskov na zahraničných trhoch. USA majú záujem o ďalšie posilňovanie podielu exportu na HDP. Poľnohospodárstvo (2,2 mil. fariem, 97% z nich rodinných, s priemernou výmerou farmy 170 ha) produkuje len niečo viac ako 1% HDP, napriek tomu patria USA k najväčším producentom, spotrebiteľom a exportérom poľnohospodárskych produktov na svete. Medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske produkty patria: pšenica, kukurica (vývoz + výroba biopalív), obilie, ovocie, zelenina, bavlna, hovädzie mäso (dominuje), bravčové mäso, hydina, mlieko a mliečne produkty, ryby a lesné plody. C) ČLENSTVO V MEDZINÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÁCH A ÚČASŤ V INTEGRAČNÝCH PROCESOCH Pre USA má z hľadiska obchodu najväčší význam dohoda NAFTA a členstvo vo WTO. Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA) je obchodná dohoda medzi USA, Kanadou a Mexikom, ktorá liberalizuje obchod medzi týmito krajinami. USA sú ďalej členom: ADB (neregionálny člen), AfDB (neregionálny člen), ANZUS, APEC, Arctic Council, ARF, ASEAN (partner na dialóg), Australia Group, BIS, BSEC (pozorovateľ), CBSS (pozorovateľ), CD, CERN (pozorovateľ), CICA (pozorovateľ), CP, EAPC, EBRD, FAO, FATF, G-20, G-5, G-7, G-8, G-10, IADB, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICRM, IDA, IEA, IFAD, IFC, IFRCS, IHO, ILO, IMF, IMO, IMSO, Interpol, IOC, IOM, ISO, ITSO, ITU, ITUC, MIGA, MINUSTAH, MONUSCO, NAFTA, NATO, NEA, NSG, OAS, OECD, OPCW, OSCE, Paris Club, PCA, PIF (partner), SAARC (pozorovateľ), SECI (pozorovateľ), SPC, UN, UN Security Council, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNITAR, UNMIL, UNRWA, UNTSO, UPU, WCO, WHO, WIPO, WMO, WTO, ZC.

5 II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA SWOT analýza obchodná spolupráca SR s USA Silné stránky - Atraktívne podnikateľské prostredie v USA, nízka úroveň korupcie - USA sú globálnym centrom inovácií a svetovým lídrom v R&D - USA majú jednu z najsilnejších ochrán priemyselného a duševného vlastníctva na svete - Americké súdy považujú domáce a zahraničné firmy (držiteľov amerických patentov) za rovnocenné. - Súkromné podnikanie v USA je oddelené od vlády a vládnych inštitúcií - Veľkosť trhu - Vysoká konkurencieschopnosť vybraných slovenských firiem a produktov Príležitosti - Spolupráca univerzít a výskumných inštitúcií - Inštitucionalizovaná podpora pre inkubovanie slovenských start-upov v inkubátoroch/inovačných centrách v USA - Prítomnosť špičkových slovenských vedcov v USA - Pritiahnutie investícií s vysokou pridanou hodnotou, vrátane výskumu a vývoja - Sektory s najväčším potenciálom pre slovenské firmy sú: o kybernetická bezpečnosť o biotechnológie o energetika (výstavba nových elektrární a distribučných sietí v horizonte 20 rokov v USA, rekonštrukcia existujúcich elektrární) o nábytkársky priemysel o zabezpečovacia technika o obnoviteľné zdroje energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti o automobilový priemysel (subdodávky) o poľnohospodárstvo (napr. organické hnojivá) - Uzatvorenie dohody T-TIP, vytvorenie zóny voľného obchodu medzi USA a EÚ, odstránenie ciel, harmonizácia štandardov a vytvorenie spoločných pravidiel Slabé stránky - Slabá jazyková znalosť zástupcov slovenských firiem - V mnohých sektoroch pretrvávajúci protekcionizmus v USA, silná tendencia preferovať americké spoločnosti - Vysoká miera regulácie trhu, komplikovanosť zákonov a predpisov - Nutnosť dôveryhodných medzinárodných referencií slovenských firiem - Potreba spolupracovať s dôveryhodnými americkými partnermi, predovšetkým pri účasti na verejnom obstarávaní - Licenčný režim dovozu vojenských technológií do USA komplikujúci obchod v obrannom priemysle Hrozby - Vysoká konkurencia vo väčšine sektorov v USA, náročnosť trhu - Nedostatočná profesionalita niektorých slovenských firiem pri vstupe na trh (podcenenie marketingu, právneho poradenstva, a pod.) - Nedostatočná aktivita SR v podpore inovácií, startupov a digitálnej ekonomiky - Aktívna konkurencia zo strany ostatných stredoeurópskych krajín v podpore prílevu investícií a podpore inovačnej spolupráce - Nevyužívaný potenciál v oblasti cestovného ruchu - Hrozba súdnych sporov v obchodných záležitostiach A) PODNIKATEĽSKÁ LEGISLATÍVA Systém riadenia zahraničného obchodu, inštitúcie, legislatívne normy Základom diplomacie USA vždy boli hospodárske záujmy USA doma a v zahraničí. Americké hospodárske záujmy háji vo svete veľa amerických vládnych inštitúcií a agentúr. V oblasti obchodu má vedúcu úlohu U.S. Department of Commerce (U.S. & Foreign Commercial Service, súčasť International Trade Administration ITA). Hoci pracovníci U.S. State Department tvoria najväčšiu časť zahraničnej služby, zákon z r. 1980 autorizuje aj ďalšie americké vládne inštitúcie pre túto sféru: U.S. Department of Commerce a jeho U.S. & Foreign Commercial Service, U.S. Department of Agriculture (The Foreign Agricultural Service - FAS, má 94 úradov v 73 krajinách, vrátane pracovníkov Animal and Plant Health Inspection Service (APHIS) na vybraných ambasádach), U.S. Agency for

6 International Development (USAID programy v 100 krajinách). Medzi dôležité inštitúcie pre podporu obchodu patria aj: The Office of the U.S. Trade Representative (zodpovedný napr. za vyjednávanie medzinárodných obchodných dohôd), U.S. Trade and Development Agency, U.S: Export-Import Bank, The Overseas Private Investment Corporation, U.S. Small Business Administration, American Chambers of Commerce Abroad (116 AmChams v 103 krajinách sveta, vrátane SR). Daňový systém, dane, odvody, sociálne zaťaženie, mzdy Užitočné odkazy zahraničný obchod: U.S. Department of State: www.state.gov U.S. Department of Commerce: www.doc.gov International Trade Administration: www.trade.gov US Commercial Service: www.buyusa.gov U.S. Department of Agriculture: www.fas.usda.gov U.S. Department of Energy www.doe.gov The Office of the U.S. Trade Representative (USTR): www.ustr.gov U.S. Customs and Border Protection: www.cbp.gov U.S. Food and Drug Administration: www.fda.gov U.S. Agency for International Development (USAID): www.usaid.gov U.S. Environmental Protection Agency: www.epa.gov U.S. Trade and Development Agency: www.ustda.gov Export-Import Bank of the United States: www.exim.gov The Overseas Private Investment Corporation: www.opic.gov U.S. Small Business Administration: www.sba.gov U.S. Foreign-Trade Zones (zóny voľného obchodu USA): ia.ita.doc.gov/ftzpage/ U.S. International Trade Commission (USITC): www.usitc.gov The USITC Interactive Tariff and Trade DataWeb (štatistiky zahr. obchodu, colný sadzobník: http://dataweb.usitc.gov/ Hoover s, Inc., a Dun & Bradstreet Company (databáza informácií o firmách): www.hoovers.com Trade Show News Network (veľtrhy a výstavy v USA): www.tsnn.com U.S. Chamber of Commerce: www.uschamber.com American Chamber of Commerce in the Slovak Republic: www.amcham.sk V USA sa dlhodobo hovorí o potrebe reformy daňového systému. Diskusia je osobitne aktuálna v kontexte rastúceho deficitu rozpočtu a federálneho dlhu. Daňový systém v USA pre podnikateľské subjekty je oveľa komplikovanejší ako v SR. Podnikateľský subjekt platí až tri typy daní federálne, štátne a miestne (mestské, resp. oblastné). Vzhľadom na skutočnosť, že rozdiely sú niekedy veľké, v nasledujúcom texte sú uvedené priemerné daňové zaťaženia a typy daní pre najtypickejšie firmy, t.j. korporácie (skratka Inc.). Medzi priame dane patria prvé tri z nižšie uvedených, ďalšie sú nepriame: Daň zo zisku firiem (Corporate Tax) je v Spojených štátoch približne 40%, kým globálny priemer je podľa KPMG 23,57% (2014). Pravdou však je, že existuje aj veľké množstvo rôznych odpočítateľných položiek. Federálna daň uplatňuje 8 sadzieb dane v závislosti od výšky zdaniteľného príjmu (pre zdaniteľné príjmy sú sadzby odstupňované až do 39,6%). Štátna daň zo zisku (State Corporate Tax) - s výnimkou štátov Nevada, Washington, Wyoming a Južná Dakota (tu neexistuje) má každý štát inú sadzbu: http://www.taxpolicycenter.org/taxfacts/displayafact.cfm?docid=244 Zamestnávateľ (rovnako aj zamestnanec) platí z objemu miezd zamestnancov aj príspevky na sociálne poistenie (Social Security Tax - 6,2%, zamestnanci 6,2%) a zdravotné poistenie (Medicare Tax - 1,45% (zamestnanci 2,9-3,8%) Daň z príjmu fyzických osôb (Personal Income Tax) - v rôznych štátoch rôzne, niektoré štáty ju nevyberajú vôbec, iné len z dividend a úrokov. Federálna daň má niekoľko daňových pásem (10-39,6%) a jej výška závisí aj od rodinného stavu (slobodný, manželia spolu, manželia samostatne). Daň z predaja (Sales Tax) - ceny tovarov a služieb v USA sú uvádzané bez dane. Túto daň platia len spotrebitelia (nie je to DPH). Každý štát má vlastnú sadzbu dane z predaja, k nej sa častokrát pripočítava aj mestská, resp. oblastná sadzba. Napr. v štáte New Yorku je štátna daň vo výške 4 % (k tomu je potrebné pripočítať príslušnú mestskú daň napr. v meste New York ďalších 4,5% a príplatok 0,375%), v Kalifornii 7,5 %, v Illinois 6,25 %. V niektorých štátoch neexistuje (Aljaška, Montana, New Hampshire, Delaware a Oregon), inde sú nulové sadzby na nákup napr. odevov a obuvi alebo sú nulové sadzby obmedzené maximálnou hodnotou tovaru.

7 Spotrebná daň (Excise Tax) napr. na motorové palivá, predaj Užitočné odkazy daňový systém, odvody: piva, vína, alkohol, tabak The Internal Revenue Service, U.S. Department of Treasury: a cigarety. www.irs.ustreas.gov Social Security: www.ssa.gov V určitých odvetviach Tax Foundation: www.taxfoundation.org existujú aj ďalšie dane, napr. daň KPMG Corporate Tax Rates: z predaja leteniek, daň z leteckej www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-andresources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx nákladnej dopravy, daň z predaja leteckého paliva telekomunikačná daň, daň z predaja nákladných automobilov a pod. B) PROGRAMY PODPORY ZAHRANIČNÉHO OBCHODU, TECHNICKEJ A FINANČNEJ POMOCI, PROJEKTY REGIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE Inštitúcie, ktoré realizujú podporu, proexportné programy, hlavné projekty Prehľad najrôznejších amerických federálnych programov podpory podnikania: selectusa.commerce.gov/investmentincentives Oficiálna webstránka asistenčného portálu americkej vlády na podporu exportu amerických firiem: http://export.gov Príručka s názvom A Business Guide to Federal Export Assistance : trade.gov/publications/pdfs/epg_2009.pdf Import tovarov do USA: http://www.cbp.gov/trade/basic-import-export Ďalšie zdroje ohľadom legislatívy, licencií, povolení, regulácií: selectusa.commerce.gov/resources C) VEREJNÉ OBSTARÁVANIE Trh verejného obstarávania je v USA vysoko lukratívny a konkurenčný. Presadenie sa na ňom je pre nové firmy v zložitom a zdĺhavom procese komplikované a podlieha procedúram, ktoré predstavujú bariéry pre iné ako americké firmy. Z legislatívneho hľadiska sú obmedzeniami dva zákony Jones Act z roku 1920 a Buy American Act z roku 1933. Účasť na tendroch si vyžaduje predloženie rôznych typov certifikátov, ktorými sú jednotlivé tendre v rámci stanovených podmienok obmedzované pre určitú skupinu účastníkov. Úspech európskych firiem bez priameho a dlhodobého pôsobenia v USA prostredníctvom dcérskych firiem je minimálny. V tendroch je obrovskou výhodou, keď je dodávaný produkt v USA vyrobený, nie dovážaný. Predpokladom Užitočné odkazy verejné obstarávanie www.b2gmarket.com www.whitehouse.gov/omb/procurement_default www.acquisition.gov https://www.fpds.gov/fpdsng_cms/ úspechu v získavaní kontraktov na federálnej úrovni v USA je veľmi dobrá znalosť trhu verejného obstarávania. Mnoho potrebných informácií je možné získať na vyššie uvedených internetových stránkach. Tendre v medzinárodných organizáciách so sídlom v USA Svetová banka Možnosti kontraktov verejného obstarávania prinášajú i medzinárodné inštitúcie sídliace v USA, osobitne Svetová banka (World Bank). Svetová banka je podstatným zdrojom finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám. Poskytuje pôžičky, úvery, garancie a technickú pomoc rozvojovým krajinám, vládam členských krajín, vládnym agentúram alebo súkromným inštitúciám, ktoré získajú vládne garancie, na celý rad projektov v oblasti vzdelávania, zdravia, verejnej správy, infraštruktúry, rozvoja finančného a súkromného sektora, poľnohospodárstva a manažmentu životného prostredia a prírodných zdrojov. Každoročne ide o objem niekoľkých miliárd USD. Prijímatelia používajú tieto fondy na nákup tovarov a zariadení, stavebných prác a konzultačných služieb potrebných na realizáciu týchto investičných projektov. Projekty financované úvermi či pôžičkami sú zdrojom podnikateľských príležitostí pre miestne a medzinárodné firmy a organizácie. Súťaže o tieto podnikateľské príležitosti sa môžu zúčastniť firmy, akademické inštitúcie, mimovládne organizácie i jednotlivci z členských krajín Svetovej banky (Pozn. SR je členskou krajinou.). K účasti v tendroch nie je potrebná žiadna predošlá kvalifikácia alebo registrácia. Bližšie informácie: http://goo.gl/zempv

8 Tendre v medzinárodných organizáciách so sídlom v USA - OSN V systéme OSN: http://www.un.org/depts/ptd/welcome-united-nations-procurement-division-unpd V roku 2013 vzrástol celkový objem verejného obstarávania v systéme OSN na 16,1 mld. USD (15,4 mld. USD v r. 2012). Z toho 67% predstavuje obstarávanie v organizáciách UNPD (3 mld. USD), UNICEF (2,7 mld. USD), UNDP (2,3 mld. USD) a WFP (2,5 mld. USD). Do obstarávania sa zapojilo 192 krajín sveta, z toho 123 krajín prekročilo objem 10 mil. USD. Medzi TOP 10 dodávateľských krajín do systému OSN v roku 2013 patrili: USA (10,4%), India (6,7%), Švajčiarsko (4,5%), Afganistan (4,4%), Dánsko (3,4%), Belgicko (3,4%), Spojené arabské emiráty (3,1%), Francúzsko (3,1%), V. Británia (3,1%) a Keňa (2,4%). Týchto desať krajín reprezentovalo podiel 37,4% celkových dodávok pre OSN. Slovensko dodalo v r. 2013 do systému OSN tovary a služby v celkovej hodnote 4,1 mil. USD (najmä UNDP a UNICEF), čo predstavuje 0,03% z celkového objemu obstarávania (3,6 mil. USD v r. 2012). Kompletná ročná štatistická správa o obstarávaní v systéme OSN v roku 2013 je na: https://www.unops.org/english/about/multimedia/pages/annual-statistical-report-and-supplement.aspx D) ZMLUVNÁ ZÁKLADŇA Hlavné zmluvné dokumenty medzi SR a USA v hospodárskej oblasti Názov zmluvy Dátum Dohoda medzi Českou a Slovenskou Federatívnou 22.10.1991 Republikou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej Dohoda nadobudla platnosť 12. decembra podpore a ochrane investícii 1992 (193/1995 Z.z.). K dohode bol 22.9.2003 podpísaný Dodatočný protokol medzi SR a USA, ktorý nadobudol platnosť 13. júla 2004 (552/2004 Z.z.) Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických o vedecko-technickej spolupráci Deklarácia o spolupráci medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom obchodu USA v oblasti civilnej jadrovej energetiky Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení 8.10.1993 Zmluva nadobudla platnosť výmenou ratifikačných listín 30. decembra 1993 (74/1994 Zb.) 8.11.2007 Dohoda nadobudla platnosť 12. júna 2008 (198/2009 Z.z.) 5.3.2012 10.12.2012 Zmluva nadobudla platnosť 1. mája 2014 (92/2014 Z.z.)

9 III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM A) PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE (PZI): Objem PZI v krajine a z teritória V roku 2013 objem investícií z USA do zahraničia medziročne vzrástol o 6,3% (r. 2012 o 8,3%). Celkový objem PZI z USA do zahraničia dosiahol k roku 2013 objem 4,66 bilióna USD. Americké investície smerovali najmä do Holandska (15,5%), V. Británie (12,3%), Luxemburska (8,9%), Kanady (7,9%), na Bermudy (6,2%), do Írska (5,1%), Karibiku (5%), Austrálie (3,4%), Singapuru (3,3%), Švajčiarska (2,8%), Japonska (2,6%), Nemecka (2,5%), Mexika (2,2%), Brazílie (1,7%) a Francúzska (1,7%). Z našich okolitých krajín štatistiky USA uvádzajú americké investície do: Rakúska (16,7 mld. USD), Poľska (13,5 mld. USD), Českej republiky (6,2 mld. USD) a Maďarska (6 mld. USD). Celkový stav priamych zahr. investícií zo zahraničia do USA dosiahol ku koncu r. 2013 hodnotu 2,764 bilióna USD. Investori pochádzajú najmä z Európy (1,933 bilióna USD), Ázie a Pacifiku (469 mld. USD), z Kanady (238 mld. USD) a Latinskej Ameriky (99,7 mld. USD. Podľa krajín sú najväčšími investormi v USA: V.Británia (18,8), Japonsko (12,4%), Holandsko (9,9%), Kanada (8,6%), Francúzsko (8,2%), Švajčiarsko (7,6%), Nemecko (7,6%) a Luxembursko (7,3%). V roku 2013 prišlo do americkej ekonomiky 193 mld. USD v podobe zahraničných investícií (medziročný nárast o 6,1%). Z toho boli napr. investori z Európy (76,3 mld. USD), Ázie a Pacifiku (47,3 mld. USD), z Kanady (20,1 mld. USD). Prílev PZI za rok 2012 predstavoval 166 mld. USD, najmä do oblasti výroby (takmer 50%), veľkoobchodu (12%), ťažobného priemyslu, finančníctva a poisťovníctva. Kumulatívny stav PZI podľa sektorov v USA (k r. 2012) Sektor PZI v mil. USD Spracovateľský priemysel (výroba) 898942 Z toho: potravinárstvo 32283 chemický priemysel 235452 priemysel kovov 47005 stroje 86171 počítače a elektronika 61163 elektrické stroje a zariadenia 38629 dopravné zariadenia 108710 Veľkoobchod 292440 Maloobchod 51724 Sektor informácií 123806 Depozitné inštitúcie 198092 Financie a poisťovníctvo (okrem 365843 depozitných inštitúcií) Nehnuteľnosti, prenájom a leasing 50493 Odborné, vedecké a technické služby 106673 Ostatné 562819 Zdroj: Bureau of Economic Analysis http://www.bea.gov/scb/pdf/2014/07%20july/0714_direct_i nvestment_positions.pdf Prílev PZI z roka na rok kolíše. Výška PZI dosiala za posledných 10 rokov najnižšiu hodnotu v r. 2003 (64 mld. USD) a najvyššiu v r. 2008 (328 mld. USD). Pobočky zahraničných firiem zamestnávali v USA 5,6 milióna ľudí, čo je približne 5,1% pracovných miest v súkromnom sektore. Z toho napríklad vo výrobe vzniklo 2,1 mil. pracovných miest a vo veľkoobchode 546 tisíc nových pracovných miest. Podporou vstupu priamych zahraničných investícií do USA sa na federálnej úrovni zaoberá program Invest in America, ktorý bol v roku 2011 začlenený do novovytvoreného celoamerického programu SelectUSA (www.selectusa.gov) v rámci Ministerstva obchodu USA. Jeho úlohou je napomôcť získaniu nových zahraničných investícií do USA a tým vytvoreniu nových pracovných miest. Za uplynulé dva roky, SelectUSA dopomohlo k získaniu nových zahraničných investícií do USA v objeme 18 mld. USD.

10 Na úrovni jednotlivých štátov investície podporujú útvary... for Economic Development v úradoch guvernérov (podrobnejšie viď bod Technická a finančná pomoc pri vstupe zahr. investorov). Prílev PZI z teritória do SR a naopak, príklady úspešne realizovaných projektov Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska dosiahol prílev PZI z USA na Slovensko ku koncu r. 2012 hodnotu 539,273 mil. EUR. V SR pôsobí viac ako 120 amerických firiem. V poslednom období príchod do SR, resp. rozširovanie svojich aktivít v SR zrealizovali napr. spoločnosti: GlobalLogic, Amazon, AT&T, IBM Slovensko, Johnson Controls, niekoľko ďalších firiem o investovaní v SR uvažuje. Údaje o slovenských investíciách do USA nie sú za r. 2012 ani 2013 k dispozícii, resp. sú z pohľadu štatistiky zanedbateľné. Celkový stav slovenských investícií v USA k 31.12.2012 podľa štatistiky Národnej banky Slovenska dosiahol 0,964 mil. EUR. 1 Fyzická prítomnosť slovenských firiem v USA vlastným závodom, kanceláriou, či zastúpením nie je veľká. Výnimku tvorí niekoľko firiem, napr. ESET (San Diego), Anasoft (Hillsdale, New Jersey), VRM alebo Colosseo EAS. Spoločnosť Kuruc Company vyrába od r. 2011 prostredníctvom partnerskej firmy ReWall Materials recyklované stavebné materiály v štáte Iowa. Viaceré slovenské firmy sú na americkom trhu svojimi produktami alebo službami úspešné (ESET, Anasoft, Cauldron, Sygic a pod.). Postupne narastá počet exportujúcich slovenských firiem, ktoré majú v USA svojho zástupcu/dovozcu. Čoraz viac sa v USA presadzujú aj slovenské inovatívne start-up spoločnosti. Vo februári 2013 kúpila americká spoločnosť GoDaddy česko-slovenský start-up M.dot vyvíjajúci mobilné aplikácie na tvorbu webových stránok za odhadovanú sumu 15 mil. USD. Technická a finančná pomoc pri vstupe zahraničných investorov USA majú so 40 krajinami sveta, vrátane SR, uzatvorené bilaterálne investičné dohody, ktoré pomáhajú chrániť súkromné investície, ale tiež podporovať export. 1 http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/priame-zahranicne-investicie

11 USA pristupujú k domácim aj zahraničným investorom rovnako. Zahraničný investor s vlastníctvom minimálne 10% akcií v americkej firme musí podľa zákona (The International Investment Survey Act, 1976) o tejto investícii informovať The Bureau of Economic Analysis (BEA, www.bea.gov). Informačná povinnosť v USA sa vzťahuje aj na vlastníctvo nehnuteľností a napr. aj na vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy (Agricultural Foreign Investment Disclolsure Act, 1978), ktoré je potrebné oznámiť na Department of Agriculture v danom štáte. V USA existujú pre zahraničných investorov aj obmedzenia (federálne, štátne). Na federálnej úrovni sú obmedzenia napr. v oblastiach: telekomunikácie, jadrová energetika, energetické zdroje, bankovníctvo a poisťovníctvo, národná bezpečnosť a utajované informácie, vnútroštátna letecká a lodná doprava. Užitočné odkazy - technická a finančná pomoc pri vstupe zahraničných investorov Text dohody medzi USA a SR: tcc.export.gov/trade_agreements/all_trade_agreements/exp_005473.asp Zoznam všetkých bilaterálnych investičných dohôd USA: tcc.export.gov/trade_agreements/bilateral_investment_treaties/index.asp Prehľad najrôznejších federálnych programov podpory podnikania v USA: selectusa.commerce.gov/investment-incentives Informácie o podpore investícií v jednotlivých štátoch USA: selectusa.commerce.gov/ Informácie o ochrane duševného vlastníctva (patenty, ochranné známky, copyright): http://www.stopfakes.gov/ U.S. Patent and Trademark Office - Inventors Assistance Center: www.uspto.gov/inventors/iac/index.jsp B) ENERGETICKÁ POLITIKA USA USA sú čistým importérom energie od 50-tych rokov minulého storočia a spolu s Čínou patria medzi najväčších spotrebiteľov energie na svete. Podľa údajov U.S. Energy Information Administration z r. 2013, medzi primárnymi zdrojmi výroby elektrickej energie v USA dominuje uhlie (39%), zemný plyn (27%), jadrové zdroje (19%), obnoviteľné zdroje energie (13%) a ropa (1%). USA disponujú jednými z najväčších svetových zásob uhlia. Ťaží sa v 25 amerických štátoch, pričom až 70% celkovej ťažby je v štátoch Wyoming, Západná Virgínia, Kentucky, Pennsylvania a Illinois. Približne 93% vyťaženého uhlia sa využíva v 560 amerických elektrárňach na výrobu elektrickej energie. Uhlie bolo v USA najväčším zdrojom výroby elektrickej energie za posledných 60 rokov. Jeho podiel v energetickom mixe však neustále klesá (v r. 2007 dosahoval ešte 50%, v r. 2013 už len 39%). V rokoch 2000-2012, USA exportovali do zahraničia (najmä do Európy a Ázie) v priemere 5% domácej ťažby uhlia. V roku 2013 tento podiel dosiahol až 12% (117 mil. t). Niektoré štáty USA uhlie dovážajú zo zahraničia (napr. z Kolumbie), pretože je to pre ne logisticky jednoduchšie a lacnejšie.

12 Z celkovej spotreby zemného plynu v USA pokrýva domáca produkcia okolo 94% (2013). V posledných rokoch enormne rastie význam domácej produkcie tzv. bridlicového plynu (shale gas) s postupným výrazným obmedzovaním dovozu plynu až po predpokladané získanie postavenia čistého exportéra. Pre USA je využívanie bridlicového plynu zásadným medzníkom (game-changer). USA sa vďaka ťažbe nekonvenčnému plynu postupne stávajú v spotrebe plynu sebestačnou krajinou a majú dokonca dostatok zdrojov na export (LNG). Významnou súčasťou energetického mixu USA je jadro. V r. 2013 bolo 19 % elektrickej energie generovanej z jadra. V USA je dnes v prevádzke 100 jadrových reaktorov v 62 jadrových elektrárňach (v 31 amerických štátoch, najviac (11) je v štáte Illinois). Priemerný vek jadrových reaktorov v USA je 33 rokov. Z nich najstarší, ktorý je stále v prevádzke, bol komerčne spustený v r. 1969, spolu 34 reaktorov uviedli do prevádzky v rokoch 1985-1996. Najnovším reaktorom je Watts Bar Unit 1 v štáte Tennessee (1996). V roku 2013 boli v USA odstavené štyri jadrové reaktory (Crystal River Unit 3 na Floride, Kewaunee Power Station vo Wisconsine a dva reaktory v San Onofre, Kalifornia). V súčasnosti je vo výstavbe 5 nových reaktorov (Watts Bar Unit 2 v Tennessee, Vogtle Units 3 a 4 v Georgii a Virgil C. Summer Units 2 a 3 v Južnej Karolíne). Source: U.S. Energy Information Administration V rámci obnoviteľných zdrojov energie je podiel jednotlivých druhov nasledovný: voda (52%), vietor (32%), biomasa drevo (8%), biomasa odpad (4%), geotermálne zdroje (3%) a solárne zdroje (2%). Americká administratíva podporuje rozvoj alternatívnych zdrojov energie, čo okrem zvyšovania energetickej nezávislosti USA na dovoze energie súvisí aj so snahou znižovania emisií CO2 a bojom proti klimatických zmenám a z ekonomického hľadiska

13 i s tvorbou nových a perspektívnych pracovných miest. Deklarovaným záujmom prezidenta Obamu je dosiahnuť globálne líderstvo USA v oblasti čistej energie. USA sú najväčším spotrebiteľom ropy a ropných produktov na svete (18 886 barelov ropy denne) a ich druhým najväčším svetovým producentom (12 304 barelov denne). Americká administratíva sa snažila zvyšovať domácu produkciu ropy a ropných produktov a hľadať ďalšie možnosti ich dovozu (6 582 barelov denne) zo stabilnejších lokalít sveta. V roku 2013 dovážali USA ropu a ropné produkty najmä z Kanady, Saudskej Arábie, Venezuely a Mexika. SR má záujem o spoluprácu s USA v energetickej oblasti. Americké firmy prejavujú osobitný záujem o slovenskú jadrovú energetiku. V marci 2012 bola podpísaná bilaterálna Deklarácia o spolupráci medzi MH SR a Ministerstvom obchodu USA v oblasti civilnej jadrovej energetiky, ktorá nadviazala na návštevu obchodnej misie Ministerstva obchodu USA v SR v júli 2010. Ďalšie informácie: www.eia.gov C) VEDA, VÝSKUM A VÝVOJ, INOVÁCIE USA sú dlhodobo svetovým gigantom v oblasti vedy, výskumu a inovácií. Patria medzi svetových lídrov tak v základnom ako aj v aplikovanom výskume. USA sú osobitne nasledovaniahodným príkladom v úspešnej komercializácii vedeckého výskumu prostredníctvom efektívnej spolupráce univerzitného, výskumného sektora a priemyslu. Výdavky na R&D v USA boli v r. 2012 na úrovni 2,79% HDP (OECD). R&D patrí medzi priority súčasného prezidenta USA Baracka Obamu a jeho podpora je politicky plne prepojená s otázkou budúceho ekonomického rozvoja a prosperity USA. To sa odráža i v adekvátnej federálnej podpore výskumu a inovácií. Vo r. 2011 bola Bielym domom publikovaná americká inovačná stratégia (A Strategy for American Innovation: Securing our Economic Growth and Prosperity), ktorá ďalej rozvíja priority inovačnej stratégie (Innovation Strategy) súčasnej administratívy zverejnené v septembri 2009 a prináša i nové iniciatívy (http://www.whitehouse.gov/sites/default/files/uploads/innovationstrategy.pdf). SR aktívne hľadá možnosti spolupráce s USA v oblasti R&D, tak z hľadiska budovania slovenského inovačného prostredia, ako aj z hľadiska prílevu priamych zahraničných investícií v oblastiach s vyššou pridanou hodnotou. V otázke rozvoja potenciálu SR v R&D a budovaní rozvinutého inovačného prostredia a vzdelanostnej ekonomiky SR spolupracuje s Americkou národnou akadémiou. SR má s USA uzatvorenú bilaterálnu dohodu o vedeckotechnologickej spolupráci (podpísaná 8.11.2007). V spolupráci s Americkou národnou akadémiou zorganizovalo MZVaEZ SR na jar 2013 inovačné fórum v Bratislave. Jeho cieľom bolo pokračovanie výmeny skúseností pri budovaní inovačného prostredia a vzdelanostnej ekonomiky a zároveň identifikácia konkrétnych možností medzinárodnej spolupráce medzi SR, USA a ďalšími partnermi najmä v oblastiach informačných technológií, biotechnológií a medicíny. Z hľadiska funkčnosti inovačného ekosystému a podpory nových inovatívnych firiem je kľúčová prítomnosť rizikového kapitálu v ekonomike (venture capital). Podľa National Venture Capital Association (www.nvca.org) je v USA aktívnych 462 fondov rizikového kapitálu, ktoré manažujú 176,7 mld. USD v investovanom kapitále. Spoločnosti financované fondami rizikového kapitálu v USA zamestnávajú 11,9 mil. ľudí a generujú príjmy v objeme 3,1 biliónov USD. Štáty s najintezívnejšou prítomnosťou rizikového kapitálu sú Kalifornia a Massachussets. Americké inovačné centrá (Silicon Valley, Boston, New York, Austin, a pod.) predstavujú pre slovenské inovatívne spoločnosti veľkú príležitosť pre nadviazanie partnerstiev pri rozvoji firiem, vývoji produktov ale tiež pri získavaní kapitálu. Start-up Development Program agentúry SARIO Agentúra SARIO v rokoch 2011/2012 zastrešovala program pre inkubovanie slovenských start-upov v USA. Partnerským inkubátorom bol Plug and Play Tech Center v Silicon Valley. Start-upy boli selektované v súťaži

14 Start-up Awards 2011, do ktorej sa prihlásilo 61 firiem, celkovo prešlo programom 8 slovenských start-upov; každá z nich strávila v Plug and Play 3 mesiace (Nicereply, Coverpage, Field Work, Studentive, By Square, Foretaster, Quadisys, iinvoices). Užitočné odkazy oblasť inovácií, R&D www.nsf.gov www.whitehouse.gov/issues/economy/innovation www.eda.gov/pdf/the_innovative_and_entrepreneurial_university_report.pdf www.commerce.gov/sites/default/files/documents/2012/january/competes_010511_0.pdf www.sba.gov/content/small-business-innovation-research-program-sbir www.autm.net www.nvca.org www.techcrunch.com

15 IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD USA A) DOVOZNÝ A VÝVOZNÝ REŽIM, OBCHODNÁ PRAX Liberalizácia dovozného a vývozného režimu, pokrytie zmluvami so SR USA majú v platnosti dohody o voľnom obchode s 20 krajinami: Austrália, Bahrajn, Kanada (NAFTA), Čile, Kolumbia, Kostarika, Dominikánska republika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Izrael, Jordánsko, J. Kórea, Mexiko (NAFTA), Maroko, Nikaragua, Omán, Panama, Peru a Singapur. V posledných rokoch sa americké hospodárske záujmy sústreďujú aj na iné regióny sveta, ako na Európu. USA sa osobitne snažia o posilnenie hospodárskych vzťahov v ázijskopacifickom regióne, ktorý USA identifikujú ako kľúčový pre americký export, a teda i posilnenie hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest v USA. USA podporujú znižovanie obchodných a investičných bariér s krajinami tohto regiónu, v rámci čoho sa rozvíjajú rokovania obchodnej dohody tzv. transpacifického partnertsva - Trans-Pacific Partnership TPP. Participujúcimi krajinami sú USA, Austrália, Brunej, Čile, Malajzia, Nový Zéland, Peru, Singapur, Vietnam, Mexiko a Kanada. Krajiny TPP sú 4. najväčším trhom pre americký tovar a služby. Jedenásť rokujúcich krajín predstavuje spoločne HDP v objeme 21 biliónov USD. Záujem o túto dohodu prejavuje i Japonsko. EÚ a USA sú najväčšími bilaterálnymi obchodnými partnermi vo svete. Spoločne tvoria cca 50% svetového HDP. EÚ a USA majú najintegrovanejšiu hospodársku spoluprácu vo svete. Americké investície v EÚ sú trikrát vyššie ako americké investície v Ázii. Investície z krajín EÚ v USA sú asi osemkrát vyššie ako investície EÚ v Indii a v Číne dokopy. V júli 2013 sa uskutočnilo prvé kolo rokovaní o dohode T-TIP (The Transatlantic Trade and Investment Partnership). Odvtedy sa už celkovo konalo 7 kôl rokovaní, zatiaľ posledné, šieste, bolo na prelome septembra/októbra 2014 v Chevy Chase, USA. Ide o ambicióznu a komplexnú obchodnú a investičnú dohodu medzi USA a EÚ, ktorej význam spočíva v odstránení tarifných a netarifných bariér obchodu medzi EÚ a USA a vytvorení transatlantickej zóny voľného obchodu. To by malo otvoriť nové príležitosti pre podnikateľov a uľahčiť ich prístup na trh EÚ a USA. USA majú s viac ako 40 krajinami sveta, vrátane SR, uzatvorené bilaterálne investičné dohody, ktoré pomáhajú chrániť súkromné investície, ale tiež promovať export. Dohoda medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícii bola podpísaná 22. októbra 1991, nadobudla platnosť 12. decembra 1992 (193/1995 Z.z.). K dohode bol 22. septembra 2003 podpísaný Dodatočný protokol medzi SR a USA, ktorý nadobudol platnosť 13. júla 2004 (552/2004 Z.z.). Tarifné a netarifné prekážky obchodu Užitočné odkazy obchodné dohody a iniciatívy Bilaterálne obchodné dohody www.ustr.gov/trade_agreements/bilateral/section_index.html WTO a multilaterálne dohody www.ustr.gov/wto/section_index.html Rámcové obchodné a investičné dohody www.ustr.gov/tradeagreements/trade-investment-framework-agreements APEC a ASEAN www.ustr.gov/trade-agreements/other-initiatives Trans-Pacific Partnership TPP www.ustr.gov/tpp The Transatlantic Trade and Investment Partnership TTIP: ec.europa.eu/trade/policy/in-focus/ttip/ Bilaterálne investičné dohody: tcc.export.gov/trade_agreements/bilateral_investment_treaties/index.asp Obchod EÚ s USA: http://ec.europa.eu/trade/creating-opportunities/bilateralrelations/countries/united-states/ Podmienky na dovoz tovarov a služieb do USA závisia od toho, o dovoz z ktorej krajiny sa jedná (jej príslušnosti k medzinárodných obchodných organizáciám). SR je v tomto ohľade

16 posudzovaná ako členská krajina Európskej únie (vstupom do EÚ bola vyňatá z programu GSP-Generalized System of Preferences), či Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Podrobné informácie o colnom režime, dovozných podmienkach a požiadavkách pri dovoze do USA sú na webstránke U.S. Customs and Border Protection (www.cbp.gov). Všeobecné podmienky dovozu do USA a pravidlá na výpočet cla upravuje zákon Tariff Act of 1930. V iných legislatívnych normách USA sú ale zakotvené tarifné (sankčné clá, antidumping), či netarifné (napr. certifikácia) prekážky obchodu. Dovoz, či tranzit viacerých druhov tovarov do USA je značne komplikovaný, z dôvodu bezpečnostného, či zdravotného rizika podliehajú rôznym atestáciám, certifikáciám. Ide napr. o lieky, potraviny (federálna agentúra Food and Drug Administration, www.fda.gov), alkoholické nápoje, textil a odevy, hračky a pod, ale samozrejme aj rádioaktívne materiály, zbrane a vojenský materiál atď. V USA existujú aj kvóty, ktoré môžu byť aplikovateľné na slovenské výrobky, či už absolútne kvóty, alebo tarifné kvóty uplatňované colnými orgánmi USA, resp. inými vládnymi agentúrami. V každom štáte USA existuje niekoľko zón voľného obchodu (U.S. Foreign Trade Zones). Sú to oblasti na americkej pôde pod dohľadom U.S. Customs and Border Protection, do ktorých môže byť dodávaný dovážaný alebo americký tovar za účelom rôznych aktivít, od skladovania až po jeho kompletizovanie alebo výrobu. Za účelom vstupu do colných štatistík predpisy umožňujú, aby domáca výroba s použitím dovozných komponentov vykazovala činnosť formálne vykonávanú mimo colného územia USA, hoci pod kontrolou americkej colnej správy. Tovar dovážaný do takejto zóny je oslobodený od cla a dovozných kvót v prípade, že bude neskôr reexportovaný. Informácie o zónach voľného obchodu sú na: http://enforcement.trade.gov/ftzpage/index.html Colné sadzby, dovozné/vývozné licencie, clá, DPH, certifikácia, inšpekcia Colný režim USA sa riadi zákonom (Tariff Act) z roku 1930, ktorý stanovuje pravidlá vypočítavania dovozných ciel. Harmonizovaný systém colného sadzobníka podľa kapitol je na webstránke: http://www.usitc.gov/tata/hts/bychapter/index.htm Existujú ale aj iné colné bariéry a poplatky ako napríklad doplnkové poplatky pri colnom konaní (napr. Merchandise Processing Fee, Harbour Manitenance Tax, zložité nároky na fakturáciu, vyžadovanie doplnkových podkladov podľa amerických podmienok, Container Security Initiative, obmedzovanie dovozu európskych vín a alkoholických nápojov v niektorých štátoch, doplnkové dane na dovoz luxusných áut, poplatky za autá nezodpovedajúce miestnym štandardom spotreby PHM, atď.). V praxi si americké dovozné firmy najímajú na konzultovanie a colné odbavenie tzv. colných agentov (brokerov), ktorí sú špecialisti v danom odbore. B) ZÁKLADNÁ ŠTATISTIKA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU USA Január - november 2014: Export tovarov a služieb USA dosiahol 2,15 bilióna USD. V r. 2014 klesol export vo februári (zo 192,5 mld. USD na 187,7 mld. USD), od marca do novembra postupne s miernymi výkyvmi narastal (max. v auguste 198,6 mld. USD). Import USA dosiahol hodnotu 2,6 bilióna USD. Deficit obchodu USA dosiahol výšku 461 mld. USD. V roku 2013 predstavoval vývoz tovarov a služieb z USA hodnotu 2,28 bilióna USD (z toho export tovarov bol 1,59 bilióna USD a služieb 687,4 mld. USD). Dovoz tovarov a služieb do USA bol na úrovni 2,76 bilióna USD (z toho import tovarov 2,29 bilióna USD a služieb 462,1 mld. USD). Deficit obchodu USA v tovaroch a službách dosiahol výšku 476,4 mld. USD (z toho deficit v tovaroch vo výške 701,7 mld. USD a prebytok v obchode so službami vo výške 225,3 mld. USD) a bol najnižší od roku 2009.

17 Americká Export-Import Bank podporila vo fiškálnom roku 2014 (skončil 30.9.) export USA sumou 20,5 mld. USD, čím stimulovala vznik 164 000 pracovných miest (menej ako v r. 2013). Z toho 5 mld. USD bolo použitých na pomoc malým podnikom, ktoré tvorili až 90% všetkých prípadov (24,7% objemu). Bližšie informácie a dáta o zahraničnom obchode USA: http://www.census.gov/foreigntrade/press-release/current_press_release/ft900.pdf C) TOVAROVÁ A TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU USA Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu USA vývoz/dovoz v r. 2013; len tovar (mld. USD) Poradie Krajina Vývoz Dovoz Obrat Podiel z celkového obchodu - SVET 1,578.9 2,267.6 3,846.4 100.0% - TOP 15 krajín 1,078.7 1,711.6 2,790.3 72.5% 1 Kanada 300.3 332.1 632.4 16.4% 2 Čína 122.0 440.4 562.4 14.6% 3 Mexiko 226.2 280.5 506.6 13.2% 4 Japonsko 65.1 138.5 203.7 5.3% 5 Nemecko 47.4 114.6 162.1 4.2% 6 Južná Kórea 41.6 62.2 103.8 2.7% 7 Spojené kráľovstvo 47.4 52.6 100.0 2.6% 8 Francúzsko 32.0 45.3 77.3 2.0% 9 Brazília 44.1 27.6 71.7 1.9% 10 Saudská Arábia 19.0 51.8 70.8 1.8% 11 India 21.9 41.8 63.7 1.7% 12 Taiwan 25.6 37.9 63.6 1.7% 13 Holandsko 42.7 19.2 61.9 1.6% 14 Švajčiarsko 27.0 28.3 55.2 1.4% 15 Taliansko 16.5 38.7 55.2 1.4% Zdroj: US Census Bureau http://www.census.gov/foreign-trade/statistics/highlights/top/top1312yr.html NAICS Total All Merchandise U.S. Exports to World (USD) Product Value ($) Percent 336--TRANSPORTATION EQUIPMENT $258,252,064,068 16.3 % 334--COMPUTER AND ELECTRONIC PRODUCTS $204,682,962,280 13 % 325--CHEMICALS $199,429,861,966 12.6 % 333--MACHINERY, EXCEPT ELECTRICAL $150,169,625,142 9.5 % All Others $767,058,352,327 48.6 % Grand Total $1,579,592,865,783 100 % TOTAL Položka 2012 2013 1,545,703,253,743 1,579,592,865,783 336--TRANSPORTATION EQUIPMENT 241,383,245,601 258,252,064,068 334--COMPUTER AND ELECTRONIC PRODUCTS 203,154,651,506 204,682,962,280 325--CHEMICALS 197,539,185,462 199,429,861,966 333--MACHINERY, EXCEPT ELECTRICAL 159,587,928,774 150,169,625,142 324--PETROLEUM & COAL 111,149,119,477 119,607,050,397

18 PRODUCTS 339--MISCELLANEOUS MANUFACTURED COMMODITIES 72,453,212,812 77,820,401,403 331--PRIMARY METAL MFG 78,404,191,692 74,476,404,021 111--AGRICULTURAL PRODUCTS 70,926,496,930 68,940,503,972 311--FOOD MANUFACTURES 64,934,258,965 68,790,644,915 335--ELECTRICAL EQUIPMENT, APPLIANCES & COMPONENTS 332--FABRICATED METAL PRODUCTS, NESOI 990--SPECIAL CLASSIFICATION PROVISIONS, NESOI 54,138,211,176 56,984,962,675 43,716,018,752 46,399,292,754 40,894,032,593 42,499,209,235 326--PLASTICS & RUBBER PRODUCTS 31,923,244,426 32,598,952,122 322--PAPER 24,431,794,227 24,779,678,497 910--WASTE AND SCRAP 27,837,210,479 23,803,657,422 212--MINERALS & ORES 23,856,299,480 20,515,142,381 930--USED OR SECOND-HAND MERCHANDISE 19,107,050,031 19,066,630,783 211--OIL & GAS 11,404,466,208 17,589,316,256 327--NONMETALLIC MINERAL PRODUCTS 10,920,316,898 11,226,266,892 313--TEXTILES & FABRICS 9,313,203,152 9,648,022,619 312--BEVERAGES & TOBACCO PRODUCTS 7,438,592,219 8,846,714,954 321--WOOD PRODUCTS 6,226,436,386 6,771,516,321 323--PRINTED MATTER AND RELATED PRODUCTS, NESOI 6,475,460,899 6,403,281,803 337--FURNITURE & FIXTURES 5,751,307,624 5,927,216,368 114--FISH, FRESH/CHILLED/FROZEN & OTHER MARINE PRODUCTS Zdroj: Foreign Trade Division, U.S. Census Bureau 5,264,361,783 5,483,861,874 NAICS Total All Merchandise U.S. Imports from World (USD) Product Value ($) Percent 334--COMPUTER AND ELECTRONIC PRODUCTS $351,367,360,941 15.5 % 336--TRANSPORTATION EQUIPMENT $334,100,264,011 14.7 % 211--OIL & GAS $286,286,139,709 12.6 % 325--CHEMICALS $195,442,610,175 8.6 % All Others $1,101,124,878,817 48.5 % Grand Total $2,268,321,253,653 100 % Položka 2012 2013 TOTAL 2,276,302,276,997 2,268,321,253,653 334--COMPUTER AND ELECTRONIC PRODUCTS 347,793,575,838 351,367,360,941 336--TRANSPORTATION EQUIPMENT 318,035,394,381 334,100,264,011 211--OIL & GAS 326,727,170,532 286,286,139,709 325--CHEMICALS 197,914,431,569 195,442,610,175 333--MACHINERY, EXCEPT ELECTRICAL 151,258,373,404 146,849,849,685 339--MISCELLANEOUS MANUFACTURED COMMODITIES 101,840,326,563 107,770,018,563 335--ELECTRICAL EQUIPMENT, APPLIANCES & COMPONENTS 89,114,183,197 93,826,056,590

19 331--PRIMARY METAL MFG 101,466,222,248 92,281,759,987 324--PETROLEUM & COAL PRODUCTS 94,064,097,278 91,092,790,895 315--APPAREL MANUFACTURING PRODUCTS 81,259,869,789 84,400,965,628 332--FABRICATED METAL PRODUCTS, NESOI 61,161,834,682 62,104,362,272 980--GOODS RET TO CA (EXP); US GOODS RET & REIMPS (IMP) 51,977,599,972 55,593,240,167 311--FOOD MANUFACTURES 54,347,275,036 52,825,275,964 326--PLASTICS & RUBBER PRODUCTS 46,084,191,088 47,447,805,904 316--LEATHER & ALLIED PRODUCTS 35,663,480,723 37,102,037,629 111--AGRICULTURAL PRODUCTS 29,331,200,501 31,766,397,184 337--FURNITURE & FIXTURES 28,798,102,709 30,800,735,797 322--PAPER 19,346,021,087 20,006,809,830 312--BEVERAGES & TOBACCO PRODUCTS 18,832,768,791 19,966,380,222 327--NONMETALLIC MINERAL PRODUCTS 18,157,205,075 19,061,696,946 314--TEXTILE MILLS PRODUCTS 17,942,142,220 18,867,056,772 990--SPECIAL CLASSIFICATION PROVISIONS, NESOI 15,754,705,049 16,718,945,750 321--WOOD PRODUCTS 13,025,502,728 15,338,582,998 114--FISH, FRESH/CHILLED/FROZEN & OTHER MARINE PRODUCTS Zdroj: Foreign Trade Division, U.S. Census Bureau 12,520,784,049 13,631,594,768 Stručný komentár, odhad ďalšieho vývoja Vo svete je opäť záujem o americké tovary a služby. Export bol počas hospodárskej obnovy po kríze (2007-2009) hlavným pilierom Užitočné odkazy zahraničný obchod USA tse.export.gov/tse/tsereports.aspx?data=ntd www.census.gov/foreign-trade/statistics/highlights/annual.html http://www.census.gov/foreign-trade/statistics/historical/gands.pdf www.census.gov/foreign-trade/balance/c0003.html americkej ekonomiky. Celkové globálne hospodárske spomalenie (Čína, Európa) malo negatívny dopad na USA. Stratégia prezidenta B. Obamu na podporu exportu (National Export Initiative) si dala začiatkom r. 2010 za cieľ počas piatich rokov zdvojnásobiť export USA a vytvoriť tak 2 mil. pracovných miest. Export tovarov a služieb z USA v posledných rokoch dosiahol (v biliónoch USD): 2008 (1,8), 2009 (1,57), 2010 (1,83), 2011 (2,1), 2012 (2,22), 2013 (2,28), január - november 2014 (2,15). USA sú tretím najväčším exportérom sveta. Exportujú okolo 13,5% HDP, najmä do Kanady, Mexika, Číny, Japonska, Nemecka a V. Británie. V auguste 2014 zaznamenali historicky najvyššiu mesačnú hodnotu exportu tovarov a služieb od r. 1950. Po miernom septembrovom prepade, export v októbri 2014 medzimesačne opäť vzrástol o 1,2% (na 197,5 mld. USD). Americký export už podporil 11,3 mil. pracovných miest a jeho rast je nevyhnutný pre snahu administratívy vytvárať nové pracovné miesta a podporovať strednú vrstvu, uviedla ministerka obchodu Penny Pritzker. Podľa jej slov sa budú USA aj naďalej usilovať o podpísanie nových obchodných dohôd, ktoré umožnia americkým exportérom prístup k miliardám zákazníkov za hranicami USA. Za prvých 11 mesiacov r. 2014 dosiahol export USA 2,15 bilióna USD (2,28 bilióna USD v celom r. 2013). Import sa zvýšil o 3,4% na 2,6 bilióna USD (2,76 bilióna USD v celom r. 2013). Najväčšími obchodnými partnermi USA v roku 2013 boli Kanada, Čína a Mexiko. Najväčším dovozcom do USA v roku 2013 bola Čína, na 2. mieste Kanada, nasledovaná Mexikom. USA najviac v roku 2013 exportovali do Kanady, Mexika a Číny. Export tovarov a služieb z USA (2,28 bilióna USD, najvyššia hodnota v histórii) vzrástol v roku 2013 medziročne o 2,8% (z toho export tovarov o 1,9%). Najvyšší v histórii bol tiež samotný export tovarov z USA (1,59 bilióna USD), ako aj export ropy (137 mld. USD), potravín,

20 krmív a nápojov (136 mld. USD), automobilov (152 mld. USD), či spotrebného tovaru (188,5 mld. USD). Import tovarov a služieb do USA klesol v roku 2013 medziročne o 0,1% (z toho import tovarov o 0,4%). Oproti obdobiu rokov 2008-2009, dovoz tovarov a služieb do USA dokonca poklesol o takmer 23%. Dovoz ropy (369,3 mld. USD) bol v roku 2013 najnižší od r. 2010. Americký export tovarov do EÚ medziročne poklesol z 265 mld. USD v r. 2012 na 262 mld. USD v r. 2013. Import z krajín EÚ sa naopak zvýšil z 381 mld. USD v r. 2012 na 387 mld. USD v r. 2013. Deficit obchodu USA s EÚ tým v roku 2013 dosiahol 125 mld. USD, čo je viac ako v r. 2012 (116 mld. USD). Export tovarov z EÚ do USA (mil. USD) Zdroj: US Census Bureau www.census.gov/foreign-trade/balance/c0003.html#2013 Deficit zahraničného obchodu USA v tovaroch a službách (476,4 mld. USD) sa však v roku 2013 medziročne opäť znížil - o približne 11%, oproti rokom 2008-2009 dokonca poklesol o 45,4%. Dlhodobý deficit amerického obchodu (kontinuálne od r. 1976) je kumulovaný najmä kvôli deficitom v obchode s tovarmi, zatiaľ čo v bilancii obchodu so službami majú naopak USA dlhodobo prebytok. V roku 2013 dosiahli USA najvyšší deficit obchodu v histórii s krajinami EÚ (125 mld. USD), s Južnou Kóreou (20,7 mld. USD). Naopak, historicky najvyšší prebytok obchodu s Hong Kongom (36,8 mld. USD), s krajinami strednej a južnej Ameriky (25,8 mld. USD), s Brazíliou (16,6 mld. USD), či Singapurom (12,9 mld. USD). V obchode s Čínou zaznamenali USA v roku 2013: najvyšší deficit v histórii (318,4 mld. USD), ale aj najvyšší export (122 mld. USD), či najvyšší import (440,4 mld. USD). D) VÝVOJ ZAHRANIČNÉHO OBCHODU SO SR Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a USA v rokoch 2006 2013 (v mil. EUR) mil. EUR 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Export 1049,1 847,4 426,3 728,8 896,9 1169,4 1163,5 Import 452,7 584,3 436,4 433,3 512 521,1 531,4 Obrat 1501,8 1431,8 862,7 1162,1 1408,9 1690,5 1694,9 Bilancia 596,5 263,1-10,1 295,5 384,6 648,4 632,1 Zdroj: MH SR Objem vzájomného obchodu medzi SR a USA mal v posledných rokoch značne kolísavý trend. Mimoriadny nárast slovenského vývozu nastal v roku 2003. Išlo predovšetkým o nárast exportu osobných automobilov, nábytku, elektrických strojov a pod. Vo vývoze zo SR sa prejavil priaznivý vplyv zahraničných spoločností, ktoré sa etablovali na Slovensku a dnes exportujú svoje produkty na americký trh. V rokoch 2008 a najmä 2009 však SR zaznamenala značný pokles vzájomného obchodu s USA (podľa slovenských štatistík), najmä z dôvodu prepadu exportu na polovicu. Začiatkom roku 2010 sa tento prepad zastavil, export SR do USA sa odvtedy postupne zvyšuje. V roku 2010 vzrástol slovenský export do USA v eurovom vyjadrení medziročne o 66,4%. Import z USA do SR v tomto období klesol o 1%